Osamelosť s dieťaťom v novom meste

Ahoj, ja teda nemam dieta, ale takisto som sa v 29 rokoch prestahovala za manzelom do mesta 300 km od toho mojho a po 2 rokoch sme si kupili byt v malom meste, kde nikoho nepoznam. A prave materska je to, na co sa spolieham pri nadvazovani novych vztahov a priatelstiev.....uvedomujem, ze tu su uz vztahy nejak nastavena a ja sa budem musiet k niekomu "votriet", ale ak nechcem stravit zbytok zivota len s rodinou a so spomienkami na kamosky, kt. su stovky kilometrov vzdialene, budem musiet podstupit aj riziko odmietnutia.
Teraz mas jedinecnu sancu, ako si najst novych znamych. Nedas nic za to, ze sa das do reci s mamicku, ktoru stretavas. Minimalne jedna tema je ista 🙂 Potom mozes prinajhorsom zistit, ze okrem dietata nemate nic spolocne...Predstav si, ze by si dieta nemala...to by sa tie vztahy nadvazovali ovela horsie....
Takze hlavu hore, nastav pozitivne myslenie a dnes pri kocikovani mamicku oslov. Ja by som zacala uplne uprimne....ze som tu nova, nikoho tu nepoznam a vsimla som si Vas/Ta, atd. atd.

@verbe
Ahoj verbe, presne viem akosa cítiš ja som sa pred niekoľkými rokmi presťahovala z Bratislavy na stredne slovensko do jedneho menšieho mestečka. Rovno zo študentského života som vhupla do toho materského. Po čase som si našla kamarátky a bolo fajn. stretávali sme sa mali sme deti v rovnakom veku, ale ja som sa znova presťahovala a zakotvila som do Žiliny. A tu v podstate nikoho veľmi nemam ako kamarátku, ale zvykla som si nakoľko sa naplno venujem mojej rodine mojim starším dcéram, ktoré sa venujú hudbe a tak navštevujú a teraz už aj malému synčekovi.
Aj mne je niekedy smutno, že nemám s kým len tak sa stretnúť či ísť na prechádzku, ani ja už v dnešnej dobe neviem len tak niekoho osloviť, ale zvykla som si. Momentálne môj život sa toči okolo mojej rodiny a v nasledujúcich mesiacoch to bude pri malom babu ešte znova viac. Neboj sa určite si postupne nájdeš nových známych a bude ti fajn aj keď to už podľa mojich skúseností nebude nikdy take isté ako keď bol človek sám.
Pre svoju rodinku si určite tá naj mama na svete a to ti musí dodávať obrovskú silu, že všetko zvládneš budem držať palce 🙂

Ahoj.mám dosť podobný "problém" ako ty. Len ja to mám takto: Presťahovala som sa z mesta,kde som prežila celý život,na dedinu,200km odtiaľ,kde nikoho nepoznám,nemám kam ísť,celý deň aždý deň doma s krpcom,človek nemôže ísť ani do obchodu... Mňa mrzí to,že niesom doma,nemám ísť za kým,nič....A môj partner ma nedokáže pochopiť,keďže on tu žije celý život,má tu všetko,bývame s jeho rodičmi v jednom dvore ☹ a nehovorím už o tom že je tu absolútne iná mentalita...
@verbe

ahoj verbe, prezila som rovnaku situaciu, ako teraz prezivas Ty. Zila a pracovala som v BA, ked sme sa s manzelom zobrali, kupili sme si domcek na dedine, viac.menej na samote. Zo zaciatku to bolo fajn, chodila som do prace, prerabali sme a ked sme sa stahovali, zistila som ze som tehotna 🙂 bolo to uplne super, velmi som sa tesila, ale ten ruch a zariadovanie a praca - stale to tu bolo. Az ked sa babätko narodilo a ostala som s nim sama doma, som si uvedomila tu samotu a "tichost prostredia". Predtym mi to vyhovovalo, lebo z ruchu mesta som sa vratila do ticha a kludu, ale po porode mi zacali chybat ludia. Sama so syncekom doma(manzel sa vracal z prace az navecer), sama na prechadzky, sama na nakupy, .... Vedela som, ze na vedlajsej ulici je nova vystavba a je tam kopec mladych rodin, ale ako hovoris, nie som ten typ, niekomu sa prihovarat, len preto, lebo sme mamicky a sme tu same ......
Po case, ked som mala pocit, ze sa uz uz zblaznim, som si povedala, ze treba s tym nieco urobit a treba urobit aj prvy krok, ved urcite som v dedine nebola sama, co som sa citila osamelo. Stretla som sa s mamickou, ktora predavala veci po detickach, ale bohuzial sme si povahovo nesadli, takze prvy pokus zlyhal ☹ Hladala som nieco ine, pretoze postupom casu som si uvedomila, ze aj syncek potrebuje spolocnost a vidiet a zazit ine deti, inych malych cloviecikov 🙂 , takze dnes mame premieru - organizuje to farnost a stretavaju sa tam deticky (rozne hry, spievania atd.), velmi sa na to tesim (aj ked budeme cestovat, nie je to u nas v dedine 😒 ), no mam aj trochu zmiesane pocity, ako nas prijmu, ci si tam najdem "spriaznenu dusu"....... uvidime, ale uz nemam strach urobit prvy krok ..... najhorsie je uzavriet sa do samoty a zotrvat v nej, clovek len hlbsie a hlbsie upada .....
Zelam Ti vela sil a odvahy, aby si sa nebranila urobit prvy krok, a keby to aj nevyslo, nevzdat sa, dnes je vela moznosti, len si treba vybrat to, co by Ti vyhovovalo 🙂
Zelam krasny den!

no chapem ta, som tiez v meste mimo svojho rodneho a kamaratku z detstva tu na ulici urcite nestretnem, ale mam tu vyhodu, ze som tu uz viac rokov a mam nejake zname, kamaratky z roboty, kozmetiky a pod. ale napriek tomu, ked sa mi narodilo dieta a mm stale v robote, citila som sa ako najosamelejsi clovek pod slnkom. nebudem ti klamat, stale sa citim osamela, ale urobila som zopar veci, ktore to velmi zlepsili. neviem, ake stare je tvoje dietatko, ale aj podla veku skus najst aktivity, ktore su vo vasom meste pre deti ako plavanie s detmi, babycentra, materske centra, cvicenie s detickami, detske ihriska a tej babe, co vies, ze sa tiez pristahovali sa urcite prihovor, ved co sa moze najhorsie stat, ze bude nejaka divna a viac s nou hovorit nebudes, ale v lepsom pripade tiez caka len na to, aby si sa jej prihovorila 😉

ďakujem baby za povzbudenia.
Ja tu vlastne mám jednu známu, ale ona býva ďalej od nás a viete ako je to s malými deťmi, prekonávať väčšie vzdialenosti (hoci môj muž by povedal, že je to výhovorka🙂 A potom ešte inú, menej známu, ktorá býva blízko, s ktorou prehodím pár slov, ale to je všetko. A tiež som sa zoznámila s inou mamičkou, čo býva tiež blízko, už sme boli na spoločnej prechádzke.
No aj napriek tomu sa cítim ako sa cítim. Možno by som sa rovnako cítila aj v Bratislave, ako som už spomínala, žila som tam bez dieťaťa (len chvíľu s malou, pár dní po príchode z pôrodnice), čo je úplne iný život.
Viem, že je to povrchnosť, ale mne, poviem vám to ako žena 😀 , chýbajú tie obchody, to, že tam bolo všetko po ruke. Tu v tomto meste sú, mám pocit, samé číňany alebo potom drahé značky. Ďalšia vec je tá, že s dieťaťom by som už asi nechodila, resp. nemala by som, chodiť toľko po obchodných domoch ako keď som ho nemala. No teraz, keď si aj potrebujem kúpiť niečo na zimu, musím ísť do BA, a to radšej s niekým iným (svokrou, manželom), prestupovať, myslieť na to, že s malou je to ťažšie, ona chce každú chvíľu na prsník, po prípade von z kočíka. Asi aj z toho som vykoľajená, že je to už o inom, už to nie je len taký bezstarostný presun,ísť, kde sa mi zachce za malú chvíľu.
Niekedy sa bojím, či ešte budem šťastnou..

kde presne byvate?

@verbe 🙂 neviem, kolko ma Tvoje babo, ale nemusis sa toho presunu a nakupov bat ...... chce to asi len odhodlat sa k tomu a naozaj to aj urobit 😉 ja som mala tiez velky problem z toho, co ked mi maly zacne plakat, ked bude chciet papat atd. ...... az raz som si povedala a staci! v utobuse mi pomohli ludia, este sa aj ponukli, ze mi pomozu, vo väcsich nakupnych centrach su prebalovacie kutiky - su celkom priestranne a vybavene, takze tam v klude a bez stresu prebalis a nakojis drobca, kedy bude chciet ..... a ked zacne plakat? ved je to dieta, normali ludia sa nad tym nepozastavuju! a casom sa to vsetko budes brat ako uplne normalnu vec a budes si aj nakupy vychutnavat 😉
Ja som rodila cisarskym a bola som z toho riadne v depke, utiahla som sa a mala som zo vsetkeho strach, nemoze aj u Teba suvisiet tento stav (smutok, obava z buduceho stastia) s porodom, resp. s "poporodom"?
Velmi Ti drzim palceky a verim, ze budes stastna, ale stastiu treba trochu aj dopomoct ... 🙂

@verbe ano,aj mne tie obchody chýbajú,aj ja som žena 😀 ten pocit,že môžem ísť kam chcem,kedy chcem,samozrejme,mysliac na deti,na ich režim...Tu nemôžem ísž ani do potravín ☹ a s deťmi sa dá v pohode nakupovať,menšími pohoda,väčšie treba spacifikovať 😀 mne to vadí,že som odkázaná stále na niekoho...

@verbe
ahoj verbe mna to este len caka....stahujem sa s mojou 7 rocnou dcerkou co chvilka...v juni budem mat babatko..ale ja odchadzam do vzdialenosti 1500 km....
takze na tom nieste az tak zle....najhorsie su zaciatky...
zvladnete to neboj...aj ja si verim

@verbe Ahoj, ja som sa s priateľom presťahovla cca 150km od môjho rodného mesta do podnájmu, ale bez detí a keď sme sa dozvedeli že čakáme bábo, rozhodli sme sa tu kúpiť byt a už tu zostať 🙂. Zo začiatku som nepociťovala že by mi chýbali kamošky apd, lebo som bola pracovne vyťažená takpovediac 24 hodín denne.......Ale potom nastal útlm a cítila som potrebu ísť s niekým von, dať si kávičku, troška poklebetiť apd......A vďaka tejto stráne som si našla super kamošku Zuzku 😀, ktorá sa sem tiež prisťahovala a nemala žiadne kamošky.....Treba nabrať troška odvahy a niekomu sa prihovorť(veď nejde o nič zlé a aspoň sa nebudeš cítiť osamelá).

aj ja som sa stahovala do ineho mesta, do rodneho mesta mojho manzela, ked som bola este tehotna s prvym babom, ked sa narodil, tak som tiez velakrat chodila sama po mestecku, ale ked uz bol malicky starsi, tak sme zacali chodit na plavanie ( odtial mam dobru kamosku teraz), potom do materskeho centra a tiez na plavanie.....v meste na pesej zone, malicky pobehoval s ostatnymi detmi a my mamicky sme vzdy prehovorili nejaku vetu, a takto sa to opakovalo a taktiez som si tu nasla kamosky resp. zname
My sme tiez dlho zili v BA, aj v zahranici...a teraz ked idem velakrat s manzelom po meste (po jeho rodnom), tak sa smeje, ze uz tu poznam viac ludi ako on
tak drzim palce, urcite to zvladnes a najdes novych znamych....
🙂

ja som na tom podobne, z BA som sa odstahovala do malej dediny blizko ziliny a bola som hrdinka, ved to je v pohode, ved mam auto, ked budem chciet, tak mozem sa zobrat a ist kam chcem. ono je to tak, ze ked chcem, tak si idem s malym do ziliny,ale je to take smutne, ked sa tam prechadzam sama s kocikom a hodilo by sa mi s niekym sadnut na kavicku a pokecat. v dedine som si nasla spriaznenu dusu a chodime spolu kocikovat, takze uz to zacina byt lepsie,len v BA je naozaj vsetko a tu mam problem malemu nakupit,lebo aj ked su tu nejake obchody s detskym tovarom, tak ten isty obchod v BA ma ovela vacsi vyber a samozrejme kamaratky, ktore mi tam zostali, snazim sa udrziavat kontakt,ale uz to nie je tak casto ako to byvalo. a este byvame v jednom dome so svokrovcami (mame ale vlastny vchod) a to mi lezie uplne na nervy, ked hocikde ideme, uz su na dvore a uz sa vypytuju a to bola hroza, ked sa maly narodil a svokra prisla 150x k nam hore a ja som nemala chvilu sukromia, zurila som riadne. no co mam co som chcela, asi to je dan za uzasneho manzela a krasneho synceka, ktorych by som nedala za nic na svete. a ked je uplne najhorsie, tak idem aspon na navstevu k nasim ,alebo k sestre do BA a tam naberam psychicku silu, dalej to zvladat.

Ja som sa tiez prestahovala, najprv na dedinu ku svokrovcom a teraz sme sa znova stahovali do mesta. Na dedine to bolo blbe, lebo kazdy bol len na dvore,tam som vela ludi nepoznala. Ale teraz ked sme sa prestahovali do mesta tak som zacala chodit na ihrisko a tam som sa zoznamila s mamickami a kazdy den sa s niekym zoznamim

@verbe ako keby som sama seba pocula pred takymi troma rokmi. tiez som sa s malym babom prestahovala z BA a tiez mi to hrozne chybalo. a teraz? mam tu tolko znamych, hadam viac ako v BA a keby som mala moznost, uz by som si navrat asi nezvolila. aj ked nie si ten typ (ani ja nie som), nevahaj, a oslov mamicky, susedky s podobne starymi detmi...ked vidis, ze chodievaju obvykle sami, s najvacsou pravdepodobnostou maju aj ony rovnaky osamely problem. navstiv materske centrum, prihlas sa na nejaky kurz, a uvidis, casom nadobudnes nove kamaratstva 😀 fakt to chce len cas. tie obchody ti budu chybat asi stale - ale na druhej strane existuju aj eshopy 😉 a ono to nakupovanie s detmi zas nie je relaxacna cinnost, ci uz su obchody blizko alebo daleko. 😕

vdaka baby.

Ja som prežila skoro to isté ako Ty moja. Netráp sa 🙂 Jediné čo mi pomohlo: začala som chodiť a DODNES chodím s malým do materského centra. Spoznala som tam veľmi veľa mamičiek a ani na uliciach v tom novom meste kde bývame sa už necítim osamelo, pretože denno denne vidím známe tváre, spolu kočíkujeme, vymenili sme si telefónne čísla, stretávame sa, navštevujeme sa a čo je najdôležitejšie: naše detičky sa pekne spolu hrajú, my sa porozprávame, duševne sa podporujeme, atď. Je to úžasný pocit vďaka materským centrám! Určite si takto aj Ty nájdeš veľa známych! Držím palce 🙂

ja prezivam to iste..odislasom od rodiny, od priatelov, co mi boli ako rodina... mala som zivot taky prelietavy, plny zabavi..parcovala som v bare///teraz zijem v UK skoro stale sama s dcerkou..akoze urcite som stastna s dcerkou a nevymenila by som juzanic na svete... no priatel je casto v praci a aj ked neni tak nejak vela znamych nemame..do detskych centier nechodim, lebo neviem ani dobre anglicky... spolieham sa nato ze bude ;leto a malinka ked mivyrastie pojdeme na detske ihriska a snad spoznam niekho a nebudem sa tak sama citit........uvidime..no je to tazke

@verbe úplne ako keby si písala o mne ... ja som sa tiež presťahovala za manželom do BA čo je 250 km od môjho domova, som tu sama opustená lebo manžel je veľa v práci ...kým sa nenarodil malý celkom sa to dalo prežiť lebo som chodila do práce ale teraz na materskej je to hrôza ...

@misinka26 mne sa polepšilo odkedy som si tu našla kamarátky. Skús vyhľadať materské centrá, chodiť na miesta, kde sú mamy s deťmi, do parkov, na ihriská. Teraz v lete je skvelá príležitosť.

@misinka26 poznám, ja som v BA síce 4 roky, ale nejako sa mi tu nepodarilo nájsť kamarátov a teraz, keď som sama s dieťaťom celé dni doma, je to ťažké

@verbe ahoj ja som tiez z ba. Aj sa nam tam narodilmaly, tentorok sme sa prestahovali kvoli mm pracovnej prilezitosti do starejlubovne. Ja by som v priebehu mesiaca mala zacat pracovat, ale len cakam kedy sa vratime spat do ba... akoze su tu mili ludia, napomocni, dobru susedia, aj zo 2 kamosky uz som nasla...ale inak ma to tu stale deprimuje a su dndi ked mi je az do placu, nad vodou ma drzi len myskienka ze sme tu neni na stalo... v ba som sis malym vzdy nasla co robit...tu upratujem jak debil aby mi cas pesiel hlavne ked prsi 🙂 no ja by som si tu nezbykla alebo aspon bysom tu nebola stastna...akoze su aj fajn dni, ked sa da aspon von ist ale stale je tu zima, dazd, 3 dni nahodou zasvieti slnko a uz je zas dazd....tu leto ani neni...no jednoducho mne to tu nevyhovuje, aj ked nemozem sa stazovat na ludi co mam okolo seba, aj robota dufam bude od buduceho mesiaca...mozno potommpojde ten cas rychlejsie....

ja to mam podobne ako ty,z mesta som sa prestahovala na dedinu do bytovky a v tej istej bytovke na tom istom poschodi hned dvere oproti nam byva svokra,cize manzel sa prestahoval len o 2metre dalej kde vyrastal odmalicka,ja si tu nneviem zvyknut,ani si nezvyknem,chyba mi mesto,mam tu uz sice par kamaratok ktore maju tiez male deti ako ja mam 5mesacnu dcerku,no ked ideme kocikat,je mi to divne tu na dedine vobec sa tu necitim dobre,je to strasny rozdiel,a manzel ma nevie pochopit ako sa citim.a to nehovorim otom ze sa citim akoby som bola pod kontrolou svokry,lebo ona je ten tip cloveka co musi vsetko vediet.raz umna bola kamoska na navsteve a potom mi povedala ze videla ako svokra nakuka cez okno kto umna bol,proste vzdy vie ked mam navstevu,kto je umna,pocuje kedy mala place,a proste vsetko,mozno som divna ale strasne mi to vadi a necitim sa dobre.a neviem co mam stym urobit,dost casto sa koli tomu hadame s manzelom lebo to nevie pochopit

já jsem žila na severní moravě, před dvěmi rokmi můj přítel nyní manžel řekl a´t se přestěhuju k němu, pochází z Bratislavy a my jsme šli na vesnici, nikoho tu neznám dodnes chodím do školky pro syna a domů , máme 6 měsíční dcerku. Tu jsou kamarádky všechny popárované a moravačku mezi sebe nepřijmou , sem tam se vidíme v poradně i za to jsem ráda nebo ne všechny mamičky jsou také že čekají jen na pozdrav a ototčí se zády, tak to cítím já. Mne pomáhá když můžu být na zahrádce a něco dělat abych se tu necítila tak sama , nebo manžel bývá do večera v práci tak máme dva psy a tři kočky , někdy je to náhrada za kamarádky , není to ono ale lepší takový přítel jako je pes než nikdo.