Rodičovská utópia
Ženy ja sa tu dnes takto musím opustiť. Mám pocit že som na materskej úplne zdebilnela. Bola som zvyknutá fungovať na 120%, vždy nájsť rýchlo to najlepšie riešenie. Teraz? Síce robím ako najlepšie viem ale potom prídem na to že som to mohla spraviť inak, lepšie, efektívnejšie. Viem že vtedy som nemala na starosti deti, domácnosť, záhradu a XY ďalších vecí, ale ako teraz budem v práci fungovať? Naozaj som odsúdená byť na nižšej úrovni ako kedysi vďaka tomu že už nie som taká flexibilná? Chcela som si dorobiť ďalšie vzdelanie ale mám pocit že popri práci budem rada ak sa stihnem deťom venovať tak ako teraz. Teraz to mimochodom tiež nepovažujem za úplný ideál, sú pri mne stále keď niečo robím ale mám výčitky svedomia keď ma volajú hrať sa a ja jednoducho nemôžem lebo mám ešte kopu práce. Samozrejme že sú prvoradé deti ale aj tak nemôžem niektoré veci nechať ležať a hrať sa. Som precitlivená? Koľko času denne venujete výhradne deťom, hraním sa s nimi?
ono by asi chcelo zmenit tu mantru ze "deti su prvorade" 😉 za toho vyse roka sa mi v kritickych chvilach vzdy osvedcilo ze JA = MAMA musim byt v pohode a vsetci su v pohode 😎 ak ja nie som ok s tym co robim, ako robim, ako sa citim, tak dieta mrnci, muz je nekludny, doma zla atmosfera... ak som ja v pohode a spokojna, vsetci doma maju dobru naladu. je az desive ako to zavisi na mne 😀
Z tohto mam uz niekolko mesiacov depresiu. Ze nic nebudem robit poriadne. Pridem skoro ve er domov, to nebudem vediet ci skorist von s detmi,na trening alebo varit, alebo doma nieco. Vikendy chodimena vylety 😁. Po skolke sa snazim snimi sportovat. Tazke varim a upratujem cez den aj zahradku riesim vtedy.
@zuzanka.zuzu áno toto som musela tiež nedávno už pochopiť, že na prvom mieste musím dať opäť aspoň občas seba, lebo som mala pocit že už mi prepne. Prvoradé sú deti som myslela pred prácou, povinnosťami. Ale úprimne ja neviem byť ani v kľude keď viem že deti sa chcú so mnou hrať, keď počujem že pištia a hašteria sa, vtedy už chytám vnútornú triašku čo som nasratá na celý svet 😃
Podla mna mas na seba vysoke naroky🙂pri detoch si musis vzdy dat priority skolu si rob az, ked sa zabehnete skolka, praca....a budes musiet z niecoho upustit, ked nastupis do prace.Casto tu citam, ked nastupim do prace bude to super, ale okrem toho, ze Ti niekto navari inu vyhodu okrem financii nevidim.Pokym si doma mas cas na deti, zahradu, aj vybehnut na kavu, ihrisko...tie naroky postupne narastaju skola, robenie desiaty, ucenie, kruzky...prilis nad tym nepremyslaj a neda sa byt dobra na vsetkych frontoch.Dietatu som sa venovala vela, lebo bola sama niekedy az zbytocne, ale ja som radsej pred upratovanim dala prednost aktivitam, vyletom.
Okay, toto bude asi nepopularny názor, ale kto povedal, že sa musíme s deťmi hrať? 😬 Ako samozrejme, do istého veku 1-2 rokov je to nevyhnutnosť, ale neskôr..? Na to sú súrodenci, bratranci/sesternice, kamaráti, spolužiaci... Ja, ak nepočítam, že sa pri deťoch popri robote na minútku, dve par krát pri deťoch zastavím pozrieť ako a co sa hrajú, sa s deťmi (3 a 10 rokov) bežne aktívne nehrávam. Zvyčajne si spravíme raz do týždňa program do spoločnými aktivitami (cez prázdniny toho času trávime spolu viac), hrami a pod, ale to je zhruba ono.
Veď deti sa musia naučiť hra samé, alebo so súrodencom.
Lebo ak máš chodiť do prace, variť, prať, upratovať, robiť nákupy a ešte sa hrať aj s deťmi toľko ako keď si doma, tak sa z toho zblaznis
Treba asi ocka viac zapojiť do hier.
Vzdelávanie je vždy veľmi dôležité, najmä ak si dlhšie doma.
každá, ktorá vypadne počas rodičovskej úplne z pracovného procesu a na 99-100% sa stretáva maximálne tak s inými matkami, tak mierne "osprostie". ale neboj, potom, čo začne opäť pracovný proces, sa to vráti do starých koľají 🙂
neviem, aké staré tie deti máš, ale študovať pri malých deťoch v prípade, ak ti s nimi nemá absolútne kto pomôcť... no klobúk dolu. ja by som to minimálne pri mojej, kým nemala cca 7 rokov, proste nedala.
či sa s nimi hráš, či nie, sedíš doma a mozgové bunky pracujú s úplne inými vecami, než keď si fungovala ako "nematka". ale to sa urovná, neboj. chce to čas a preklenúť toto prvotné materské obdobie 🙂
Máte na seba príliš vysoké nároky. Nikdy nebude nič dokonalé, ani vy. Moje deti sa hrajú samé. Sem tam im postavím z lega čo chcú, hrám sa na pacienta, ale väčšinou sa hrajú samé.
zdebilnela? prv si mala na starosti len pracu.. nic viac.. to je lahko byt efektivny, ked sa mozes sustredit len na jednu vec, navyse v ktorej uz mas skusenosti.. teraz mas deti, domacnost, zahradu, musis zvladat viac veci naraz, organizaciu, logistiku, deti sa menia kazdym dnom, nikdy nie je nic pridlho rovnake - to je vyzva na vyvoj a zlepsenie a nie ze zdebilnenie.. ty by si si chcela vratit predosly standard, ze okrem tej prace nemas nic ine.. to je podla mna 'zdebilnenie' a navrat na nizsiu uroven
My sme asi prva, mozno druha generacia, ktora sa tolko venuje detom. A vidis to - nedokazu sa same zahrat, neskor riesit problemy, pri nudeni trpia a nevedia co so sebou a robia blbosti na tiktoku. Maju depresie a pod.
Toto tu nikdy nebolo. Nie, netreba sa detom tak aktivne venovat, oni to dokazu aj sami-zabavit sa na tomto svete a tak v nom aj fungovat.
@hederamonstera suhlasim, akurat ja som sa toto bala povedat nahlas. Ja mam tiez pocit, ze vychovavame generaciu labilnych jedincov, ktorych skoli prva prekazka, kazdy berie AD, trpi uzkostami a panickymi atakmi snad zo vsetkeho. Rodicia robia za deti uplne vsetko. Deti sa musia vediet aj nudit - rozvija to ich kreativitu a deti nemozu dostat vsetko, co chcu. Na niektore veci musia cakat a niektore nedostanu vobec…
@hederamonstera
@petricka22 úplne s vami súhlasím, rodičia sa ich snažia uchrániť pred všetkými a pred všetkým, dostanú čokoľvek bez najmenšej snahy a hneď, nikto im nedá pocítiť, že okrem nich sú to ďalší členovia rodiny, ktorý majú tiež svoje potreby a potom sa zháňa dobrý psychológ, lebo dieťa absolútne nezvláda bežné situácie a psychicky sa rúti, ak počuje negatívne stanovisko
mne počas materskej "odišla" schopnosť komunikovať a normálne sa vyjadriť. som rok a pol späť v práci a musím si sledovať čo chcem povedať lebo väčšinou je to XY vecí naraz a potom zo mňa vypadne nejaká konina 😂😢
s malým som nonstop: prídem z práce, idem do škôlky a do večera sa nezastavím. priznávam že ho nechám pozerať chvíľu aj rozprávky aby som sa mohla najesť
@hederamonstera s týmto musím súhlasiť, ja si ako dieťa nespomínam žeby sa mi niekto tak venoval ako ja svojim deťom. A aj tak si pripadám že ich "zanedbávam". Nuda ma donútila vymyslieť si hru.
@bavlnka92 amen, presne takto to mám. Pri konverzácii úplný brainstorming, kopec myšlienok, a vylezie zo mňa veta na úrovni neandertálca 🙈😆😆
😂 som sa riadne zasmiala, že zdebilnela, moja 🤣
Asi máš na seba prilis veľké nároky a nereálnu predstavu. Pritom to možno všetko zvládaš bravúrne.
A myslím si, že práve naopak, vďaka deťom sme oveľa chytrejsie, pracovitejsie, flexibilnejšie, viac vydržíme, dokážeme vymyslieť všetko možné, sme kreatívne, vieme lepšie organizovať a manažovať - deti, domácnosť, partnerstvo, volny čas…
@haley7897 100%suhlasim...diéta nas nahana len Z nudy..preco sa nudi?! Lebo zbytocne ma kopu hraciek, su to len haraburdy, nie su kreatívne Co dieta dokaze zabavit dlhsiu dobu, pricom ho ucia presnosti, zrucnosti, vytrvalosti a pod.ja som hravala S detmi len spolocenske hry (karty, clovece, domino), ukazala som im narabat S mozaikou, legom, jawou a pod.alebo sme sa hrali na obchod, na restauráciu, na mamicky na ihrisku a to mna bavilo, sledovat, Co uz deti vsimaju, aky maju na niektore veci nazor, aki prezivaju niektore udalosti.telku sme naschval nemali, chcela som, aby zili v realnom svete, nie vo virtualnom, ked mali 3-4 roky, len klasicke rozpravky, vacsinou cez videa
ten pocit, že osprostievaš, má na MD asi väčšina žien, ja som ho mala najintenzívnejší v zamestnaní, v prvý deň po rodičáku, ale rýchlo to prešlo. Na druhej strane som sa naučila popri dieťati si oveľa lepšie všetko zmanažovať. Niečo budeš musieť zrejme oželieť, niečo presunúť na iných. Ale keď si v práci a dieťa v kolektívnom zariadení, tak prídeš do uprataného bytu a tiež toľko nevyváraš, takže to ti ubudne. Ja som sa venovala dosť, možno som podvedome tušila, že viac detí nebude, tak som si to užívala a boli sme na všetko dvaja. A nie je treba dieťaťu robiť nonstop animátora, ale ho nechať, nech sa pohrá aj samo