Som "alergická" na syna

lotalujza
17. sep 2013

Žienky potrebujem surne poradit, pomoct! Už neviem ako dalej, som za tych pat rokov uz normalne "alergicka" na syna, na jeho kazdy pohyb, vsetko mi uz na nom vadi, uz aj ako dycha. Ma 5,5 a od pol roka neskutocne zacal vyvadzat a samozrejme ako rastol tak aj pritvrdoval, niekedy mam sice pocit, ze sa bavim s hlupym, ale absolutne zakladne veci nechape. A to ma vytoci, teda vytoci ma skoro vsetko co urobi.
On je dobry, poslusny, slusny, citlivy, ale to je len 10% zo dňa
50% zo dna je ze ma vytača a tych 40% uz si asi domyslam a vadi mi aj ked mu omylom nieco padne na zem
Hned zacnem kricat, rozculovat sa, atd, Co sa tyka capnutia tak sa mi to zda pri nom uz blbe, aj to len naozaj v krajnom pripade, ked napriklad narocky zrazi sestru z trojkolky a ona vyleti z nej na hlavu.
Jemu nie je nicoho luto, nic mu nevadi, nevadi, ze sa mu nieco pokazi, alebo ked mu nieco odoberiem, ze neposlucha, je mu to jedno.
Nevie sa sam hrat, teba lepsie povedane, vobec sa nehra, az ked ho vyzeniem, inac skace a vrti sa na sedacke, vala sa, furt si pcha ruky do ust, spara sa v nose...
Neznasa svoju sestru, najradsej by bol keby neexistovala, ked kresli obrazky nakresli len mna,tata a jeho, sestra neexistuje.
Neviem ako dalej, boli ma uz z neho zaludok, ked sa nahnevam.
Samozrejme dcera nezaostava, ta tiez robi zlosti, ale ona sa aspon vzdy pride pritulit a usmeje sa dojde ma bozkavat, tak na nu sa neda hnevat.
Syn hodi ksicht ako keby ma zadsej zabil, kope, nervaci, vriecka, jaci... a vsetky tieto uzasne prejavy.
Poprosim poradit, pomoc, viem, ze sa musim nejako zmenit aj ja, len neviem, ako zacat, ktore veci si nevsimat, ale naopak, pri ktorych zakrocit,
nemozem ich zase nechat zvlcit.
dakujem

dugyna
17. sep 2013

@lotalujza skus si precitat nejstestnejsi batole v mem okoli , koncept kontinua a respektovat a byt respektovam.

oboch si rodila spontanne alebo sekciou?

urcite treba navstivit aj odbornika aj pediater sam by ti mal vediet dat kontakt na psychologicku vo vasom obvode...pripade si aj on mohol nieco vsimnut ak by nebolo s detmi vsetko ok...
ale vysetrit treba maleho pripadne aj malu...
co sa tyka manzela ...ak chces aby sa nieco zmenilo bude sa musiet aj on...to ze syn vyvadza nemusi mat suvis s dcerou...moze to byt kopirovanie dospeleho vzoru niektoreho z rodicov ci uz otca alebo matky...v zmysle ako jednaju z inymi ludmi tak jedna on z tebou....
a tatinko bude musiet venovat cas aj detom..lebo aj z toho moze byt toto chovanie...syn sa snazi mozno upozornit ho takto na seba,,,,

lotalujza
autor
17. sep 2013

@palomka ale ja ho nevyhanam sa hrat do izby prec, maju v obyvacke hracky, tak ho len posielam hrat sa na zem kusok odo mna, ja sa pozeram ako sa hra z kuchyne, teda ked som v kuchyni tak vystraja, a ked si pridem napr. vypit kavicku na sedacku tak sa tam zacnu valat a skakat uz aj dcera opakuje,

bubelko
17. sep 2013

@lotalujza jednoznacne okrem odobornej pomoci aj viac zapojit tatika do starostlivosti o deti. je rovnocenny rodic ako ty. to predsa nemoze byt riesenim, ze si najde vzdy nieco ine, dolezitejsie, ako stravit cas s detmi. nie si stroj, nemozes vsetko riesit sama. a potrebujes aj cas na seba. 😉

lotalujza
autor
17. sep 2013

@dugyna citala som to batole, rodila som spontanne oboch, kojila oboch cez dva roky,
ano len doktorku mame v inom meste a ona pozna len psychologa z jej okolia,
to viem, ze sa snazi upozornit, kolko krat aj muza upozornujem, potom sa akoze zacnu hrat, ale to je taka hra, ze syn zacne po nom skakat a buchat a byt a skonci sa to kricanim lebo muz sa nezdvihne zo sedacky tak maly na neho skoci

minule som chcela, ze ked mala isla spat, konecne som nemala varenie a upratovanie, ze ideme nieco robit -
hovorim pod ideme sa spolu sami nieco hrat, co by si chcel - pozerat rozpravku, hovorim, ze sme tu sami - dajme nejaku hru co nam sestricka kazi, nechcel nic hrat, tak ze ideme si kreslit s vodovkami, nakreslil jeden papier, a ze uz ho to nebavi a chcel zas pozerat rozprvku 😒

fakt sa snazim, mozno to z mojho pisania nevyzera, ale fakt sa snazim

lotalujza
autor
17. sep 2013

@bubelko no ono ja som na to uz prisla davno, ta chyba ani nie je vo mne ale asi v manzelovi a ja som z toho na nervy, asi ho vymenim 😀 😀 😀
lebo ked aj take nieco spomeniem, tak zacne po mne kricat, ze kto to urobi,
tak ja ze ved deti vyrastu a take keci, ze nech sa teraz im venuje, ale to sa uz pohadame a samozrejme pred detmi 😒

ja viem to je ten problem, ale neviem ako na neho a narazila kosa na kamen - to je ten problem - je to tvrdohlavy baran, ktory by len robil a ked nerobi tak by spal 😔

niky21
17. sep 2013

Ahoj... Necitala som ine rady ale toto iste robil aj kamaratov syn. Od kedy mal sestru bol ako sialeny... Jednoducho ziarlil ako divy.. Casom to preslo ked mala trochu vyrastla... Deti su obcas tazsie citatelne. Neboj. Je to normalne. Zvladnete to. Skus si ho viacej vsimat dat mu na javo ako ho lubis. Velmi drzim palce !

nini1010
17. sep 2013

Deti majú absolútne dokonale vycibreny cit pre "(ne)spravodlivost".
Myslím si,že to čo k nemu cítiš z teba on citi.možno to bolo na začiatku len živé dieťa,ktoré si nevedela úplne zvládnuť.časom vsak syn začal cítiť ako tí lezie na nervy a zacal si to vykladať vo svojej maličkej hlavičke ako "mama má nemá rada".zlý je buď preto,lebo sa snaží zaujať tvoju pozornosť,alebo ti len robí naschvaly aby ta vytrestal za to že sa citi nelubeny.viem že to musí byť pre teba ťažké zvládať ho,ale myslím že problém je hlavne v tebe.povedať tak ťažké slová o pocitoch k vlastnému 5 ročnému dieťaťu je vážna vec.musíš si to v hlave zrovnať a začať tieto ťažké situácie so synom riešiť inak.lebo poviem tí tak,keby som ja ako malé dieťa cítila že ma mama nemá rada (nehovorím že nemáš ale že by som si to tak vykladala) a že sestru áno mala by som taký pocit krivdy že by som bola rovnako "zla"ako tvoj syn.veď každé decko sa potrebuje cítiť prijaté a milované a ak sa tak necíti tak problem nie je v nom.rieši to tak,ako mu to jeho decká hlavička dovolí...

barbyes
17. sep 2013

@lotalujza možno to skús opačne, k babke daj malú a doma ostaň s ním, urobte si týždeň len a len pre seba a venuj sa mu najviac ako dokážeš....skús nekričať keď urobí niečo zlé, skús mu to vysvetliť, ja viem, že je to ťažké, ale možno to robí práve preto aby upútal tvoju pozornosť. možno má pocit, že máš radšej jeho sestru lebo s ňou sa túliš a ako píšeš nedokážeš sa na ňu hnevať lebo sa hneď túli a bozkáva ťa...poznám 🙂 moja mladšia je tiež taký mojkáčik, možno aj preto jej niekedy keď niečo vyvedie aspoň tak naoko capnem skôr ako sa začne túliť aby to videla aj tá staršia 😅 aby sa necítila menejcenná 😒
deti všetko vnímajú inak a môže naozaj vystrájať aj preto aby upútal tvoju pozornosť..hádam je to len tým 😉 škoda, že tvoj manžel Ti nepomáha, podľa mňa by si sa aj s ním mala vážne porozprávať a mal by si naozaj vstúpiť do svedomia...možno sa mýlim, ale ak by sa môj muž nezapájal do výchovy a ja by som občas nemala aspoň malý kúsok času pre seba alebo si nemohla niekam vyraziť s kamoškami tak by to u nás vyzeralo veľmi podobne...Viki, tá staršia, je tiež taký čertík-bertík a veľa krát som z nej na nervy lebo vystrája jednu blbosť za druhou a tá mladšia už po nej začína opakovať, ale tá sa hneď aj mojká, tú staršiu sa snažím hlavne ja, v poslednej dobe už sa aj sama, vycápem ju, nakričím, vynadám, ale v zápätí, naozaj hneď jej vysvetlím, že ju veľmi ľúbim, ale musí poslúchať a keď jej niečo poviem tak to musí urobiť, hlavne preto, že tým veľa krát ohrozí malú a vysvetľujem, že jej by sa to tiež nepáčilo, skúsim sa to otočiť na ňu

bubelko
17. sep 2013

@lotalujza aj my sa pohadame, aj pred detmi, ale dolezite je, aby deti videli, ze sa zas viete dohodnut a ze konflikt sa vyriesil. co je horsie to, ze tatik sa nevenuje. hlavne chlapcom 😒 ja to vidim aj u nasich, akonahle ma tatik menej casu ( a to ho vseobecne nema vela), tak uz su divsi, vyvadzaju a robia jednu vylomeninu za druhou - hlavne ten mladsi. ale teda nie az tak ako u vas. mozno treba odbornu pomoc aj pre tatika? ktovie, nie som odbornik 😉

gretocka
17. sep 2013

@lotalujza, myslim, ze v priebehu tejto debaty si sama dosla na mnoho odpovedi.
V momentalnom stave v akom sa nachadzate, by som sa asi tiez priklanala k nestrannej odbornej intervencii. A vzhladom na to co si pisala o manzelovi a jeho postoji k detom, by som odporucala aby debatu so psychologom absolvoval aj on. Ked nepocuva teba, mozno by vypocul niekoho cudzieho - odbornika - mozno chlapa, ktory mu to povie "pochlapsky".
Urcite to je prva vec, ktoru by bolo treba u vas zmenit - aby ste zjednotili svoj postoj k detom a aby ste obaja rovnym dielom davali synovi najavo, ze ho lubite.
Syn potrebuje citit a pocut prejavy lasky od teba, ale potrebuje to aj od svojho otca.
Tak ma napada, ci to nie je pricina spravania, ze syn neciti lasku od otca.
No a potom uz len velku naruc pochopenia a trpezlivosti. Co sa tyka vztahu dcery a syna - len podporovat a podporovat ich vztah. Nedrzat stranu vzdy dcere, hovorit mu, ze je pre nu prikladom, ze on je ten hrdina a ona opakuje po nom, zapajat ho do cinnosti ktore robis a zas a znova - idealne by bolo, keby ho do "chlapskych" cinnosti zapajal jeho otec.

A este k tomu co si pisala, ze dcera po nom opakuje - to mi je doverne zname, ja tych mojich dvoch volam zrkadla... co jeden, to okamzite musi aj druhy. Ci sa pritulit ku mne, ci napit ci najest, behat... proste opakuju po sebe ako take opicky 🙂

Ja mam stvorrocneho synceka a rocnu dcerku, su uplne ine povahy a obcas na seba narazaju, ale vdaka Bohu syn zvladol jej prichod velmi slusne. Ale tiez pridu chvile, kedy dokazu natahovat prah mojej trpezlivosti do maxima....
Drz sa a prajem vasej rodine "skore uzdravenie vztahov"

lotalujza
autor
17. sep 2013

@gretocka áno máš pravdu veľa sa vyjasnilo 🙂
Idem ale teraz uz spať, zajtra prídem
Dobru noc všetkým 🙂

m_ij_ka
18. sep 2013

@lotalujza mne z toho vychádza, že s dcérou máš asi lepší vzťah ako s ním a toto jeho správanie je volaním o teba, aby si sa aj jemu dostatočne toľko venovala ako dcérke. Napríklad len pri obyčajnej hre so skladačkami alebo tým čo má najradšej (hračky(, prestaň naňho kričať, lebo čím viac kričíš tým viac bude on robiť tebe napriek. Vyskúšaj zapojjiť do hry aj dcéru,a uvidí že sa to zlepší. Spoločné hry detí je to najlepšie čo môže byť, oni si medzi sebou vytvárajú vzťah aj do budúcna nielen teraz a ty im môžeš zato dávať pochvaly ako sa pekne hrali. a tým pádom sa zmení aj synovo správanie voči tebe. 🙂

zdenka264
18. sep 2013

@lotalujza budem uprimna, je to vychova.Urcite sa prejavuje aj jeho osobnost,ale z toho co si napisala si myslim,ze sa tymto sposobom snazi iba na seba upozornit,ze ta potrebuje,potrebuje tvoju lasku,nehu.Aj ked sa sam nevie pritulit ako jeho sestra,neznamena to ze po tom netuzi.Kazdy potrebuje lasku,sa zamysli sama nad sebou kolko jej potrebujes ty a deti su na tom rovnako.My vsetci.Chapem ze je narocne mat 2 male deti a mozno potrebujes iba oddych a zvladala by si ho lepsie.Dieta potrebuje pevne hranice ale s laskou,vysvetlovanim.On aj ked nereaguje ako by si ocakavala,vstrebava co mu povies.Reaguje tak ako mu to bolo tolerovane,sam sa nezmeni.Prepac,ale ty sa musis zmenit.Svoj postoj,on tu negativnu emociu z teba vnima a brani sa jej,co je pochopitelne.Ale si jeho mama a on ta lubi,ty mu musis pomoct a ukazat ako sa daju veci robit lepsie.Hlavne priamo ukazovat,lebo tak male dieta nemusi presne pochopit ze preco sa zrazu ma zmenit,trpezlivost.drzim palce

gumimaci
18. sep 2013

@lotalujza ahoj, odporucam ti navstivit Centrum pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP) vo vasom meste, pravdepodobne vam este odporucia neurologiu, a pomozu pracovat na sebe aj synovi. Drzim palce.

dugyna
18. sep 2013

@lotalujza treba zmenit vsetko od zakladu a zaca musis od seba. aj prehnene pozeranie televizie moze byt problem ze diete neposlucha. dieta nevie rozoznat telku od reality a casto prenasa to co vidi do realu bez oddelovania..cize telku 1krat denne max 45min a aj to vyberat co pozera..
ked vari upratujes vzdy sa mozes pritom hrat a venovat detom radi ti pomozu..mozu s tebou utierat prach si zametat ..nasa staria lubi aj vysavat ...prat...
mozu varit kocky kym ty vyaris...treba mat urcity harmonogra,...a niekedy navarit aj na 3 dni a radsej sa venovat detom...
otecka zapriahnut do hrania zabavy ale aj do domacich praci....nie ze bude len lezat..
deti su aj jeho a ste rodina vsetci 4 on nie je samostatka...
a ty potrebujes aspon raz do tyzdna cas pre seba aspon 60min..aj keby len prechodzakou ama zo sebou...
cize aj to si dohodnut s oteckom...
a to ze maly skace po nom moze byt ze sa blazni...moze byt ze sa s otcom neiem hrat kedze to nerobia...atd...

dugyna
18. sep 2013

@lotalujza pretoze netreba hned hladat ze dieta ma hyperaktivitu a rozne syndromy..dnesna moderna doba zvaluje "neschopnost" (nechcem ta urazit) rodicov vychovat dieta na to ze je hypeaktivne a ma kadejake syndromy...
a je to len o vychove casu stravenim s dietatom a zaobchadzanim s nim...
respektovanim sa navzajom...
dieta sa bude chovat presne tak ako mi k nemu...ked mi kricme bude aj ono...ked ho bijeme budete to robit aj ono...ked sa nehrame bude aj ono....atd..
chyba nebyva v detoch /iba vynimocne/ chyba byva v nas dospelych nemame cas a trpezlivost a potom sme ale tie pokladiky radsej nemali mat...
praca rodica je najtazsie zamestnanie ake sme mohli dostat ale to co do tej prace vlozime sa nam raz vrati podla zalsuh

nikak23
18. sep 2013

@lotalujza ahoj, aj my mame doma podobneho certika, nema sice mladsiu sestru, ale ostatne prejavy su takmer rovnake.Od narodenia je maly sledovany na oddeleni vcasnej diagnostiky ( psycholog, neurolog, atd) ma kineticku hyperaktivitu a tiez som z neho niekedy na "nervy", ale odbornici to pripisuju jeho temperamentu.
Chcela som iba poradit...ked zacne maly vyvadzat, tak skus odputat pozornost, niekedy dieta vycinanim len puta pozornost, lebo vie, ze ked robi nieco zle, tak si ho vsimne mama/otec, naopak ked je kludne, tak si ho nikto nevsima
2. je taky aj ked nie je s Tebou? Nie je to len vydieranie a manipulovanie?
urcite by som isla ku psychologicke, maju triky, ktore Ti pomozu urcite situacie zvladnut. Co je pre naseho maleho najvacsi trest...je ignoracia jeho osoby ako takej. Treba zachovat kludny hlas, zobrat si ho na kolena a povedat " Ok, Filipko rob ako myslis, ze je najlepsie robit, ale mne sa to nepaci, ale ty si velky chlapec, ktory je dobry a rozmumny a ak si myslis, ze toto robia velki chalani tak to kludne rob, ale mne sa to nepaci a nebudem sa na to ani pozerat". Nechaj ho tak a ked si ho nebudes vsimat, tak prestane ( jasne nie, ze bude tiect krv🙂
drzim palce a pevne nervy, ak by si potrebovala kontakt na psychologicku, napis. V

ludkaol
18. sep 2013

@lotalujza Ahoj
Nie som odborník..ale z Tvojho prípsevku čo si napísala o synčekovi mi je najbližšie či nie je autista...
Píšem to preto lebo ja mám doma vysoko funkčneho autistu,tiež som bola niekedy na dne ked bol menší,ale chodila som po lekároch a zaujala som k nemu celkom iný postoj..proste už viem ako na neho a snažím sa toho držať.
Len jediné čo ja môžem povedať na mojho Martinka že je úžasny 🙂 Nič lepšie ma stretnuť nemohlo a on to aj tak zo mna cíti a opätuje mi to.
Ale ver že ťa dokážem pochopiť a držím palce
A nemyslím si veľmi že je to východvou aj ked ťa nepoznam,ale tie deti nevedia veľmi vyjadriť lásku či spokojnosť niektoré pojmy su im neznáme a ked sa k nim správame ako k ostatným detom daju to najavo agresivitou voči všetkemu lebo nevedia pochopiť náš svet,.
Moj Martinko je len slabý odvar

tutitu
18. sep 2013

@ludkaol Nádherne si sa vyjadrila o svojom synčekovi... 🙂

lila69
18. sep 2013

@lotalujza Budes to mat tazke moja, poviem ti na rovinu, lebo tam kde je problem v spravani deti, byva vacsinou aj problem v spoluziti rodicov, resp. v mnozstve casu ktore tatinko travi s detmi. Neboj sa, poznam to aj aj,aj moja svagrinka, bojujeme podobny boj 😒
Takze skus si najst chvilku s muzom a povedat mu o celej situacii, mozno by si mohol syna obcas zobrat so sebou von k nejakym pracam, chalanov to bavi take veci... on potrebuje muzsky vzor.
Pohladaj psychologicku, popytaj sa kamosiek, uciteliek v skolke, isto sa dopracujes k nejakej sikovnej a bez tam so synom. Tam sa dozvies urcite vela odpovedi na tvoje otazky ohladom spravania syna.
Ale asi to bude kombinacia tazkej adaptacie v skolke, prichod surodenca, nedostatok pozornosti otca.... Drzim palce 😉

lotalujza
autor
18. sep 2013

dakujem este raz, po vcerajsku ako som si tu ulavila, sme mali dnes uzasny den, najviac dnes vyvadzala dcerka, este nevie zvladat emocie 😉
od rana som bola pozitivne naladena, snazila som sa ho za vsetko chvalit, ale volajako sa aj on snazil, robil aj co nemusel, sice po obede zacali trochu rozky vystrkovat, ale ked zacne tak zvlastne pobehovat a skakat, viem, ze nieco chce, tak som si ho zavolala a kludne opytala, ze co sa deje, povedal, co si zela a dohodli sme sa.
Vecer som mu este podakovala za skvely den, ze mi bolo dobre, a este vecer sme sa v posteli zahrali, cely den ma chcel drzat za ruku.
Dufam, ze to pojde aj takto pomalicky dalej a aj dcerka sa nauci ovladat, lebo teraz sa hnevam na nu viac a to sa mu zjavne paci 😉
tato si ho bere von ked nieco robi na zahrade, snazi sa pomahat, niekedy sa da inokedy nie, len vzdy to skonci, tak ze zacne na neho kricat, lebo nerobi tak ako on chcel, no ale to ho vzdy krotim
skor potrebuje pomoc moj muz ale to neviem ci sa podari, asi fakt len, ze pojdem ja postazujem sa a zavolaju aj muza na pokec 😕 😔 😀
to neviem ci by mal byt detsky psycholog

h2
18. sep 2013

@lotalujza Ahoj, nečítala som všetky príspevky, ale nedá sa mi nereagovať. Synovo správanie je reakciou na Teba, Tvoj necitlivý prístup, chýba Ti láskavosť, trpezlivosť, pochopenie. Nie Tvoj syn má problém, Ty ho máš. Vlastne má ho aj on: necíti lásku a istotu od najbližšieho človeka od svojej mamy. To, čo si napísala, že aj dcéra zlostí, ale na ňu sa nehneváš, lebo sa príde pritúliť, je hrozné. To, že Tvoj syn reaguje ináč, neznamená, že mu to nie je ľúto. A veľmi dobre vidí, že na dcéru sa nehneváš, kým naňho áno. Nevie už, ako na seba upozorniť, ako znovu získať mamičkinu lásku. (Jasné, som si istá, že ho ľúbiš, len on si to nemá podľa čoho myslieť.) A ešte aj to, že sa sám nehrá, až keď ho "vyženieš", kedy si sa naposledy venovala len jemu? Kedy si sa ho opýtala, čo by rád robil a robila to trpezlivo a bez nervozity s ním? Naozaj chceš stratiť svojho syna? Rob niečo, ak sama nevieš, ako, skús odbornú pomoc, neviem Ti nič lepšie poradiť. ☹

erechteion
18. sep 2013

Úplne súhlasím s "h2" ............ nájdi si čas aj pre syna, venuj sa mu sláskou a pochopením, aj keď to nebude občas ľahké. Ja mám veľkého, už 19 ročného syna, do jeho 15. rokov som žila sama len s ním, bola som tu len a len pre neho, často sme sa rozprávali, boli to dlhé a nekonečné rozhovory, žila som len pre neho. Po rokoch prišiel do môjho života terajší partner s ktorým mám 1 a polročnú dcérku. A syn? Hoci je už dospelý, hm...žiarlil aj tak. Nebudem opisovať ako sa zmenilo jeho správanie ..... včas som náš spoločný vzťah, mama a syn, zachránila, našla som si čas aj pre neho. Keď malá spala, uvarila som nám čajík a sadla si s ním na terasu a pokecala. Občas sme si našli čas a iba my dvaja sme zašli na potulky mestom, na pizzu, muž zatiaľ ostal s malou doma. Synovi sa to veľmi rátalo, videl, že som stále mamou aj pre neho, hoci je tu aj niekto iný. Ľúbim ho, a stále budem, máme super vzťah a začína mi pomáhať aj so svojou sestričkou, a v podstate mi je veľkou oporou.
Nájdi si čas aj ty pre svojho synčeka, ukáž mu, že si tu aj pre neho, že ho ľúbiš takého, aký je, nehaň ho, ale chváľ, pohladkaj, vystískaj .... inak ho stratíš a neskôr to budeš veľmi ľutovať. Veľa šťastia.

zeleny_cajik
18. sep 2013

@h2 Asi si si mala prečítať tie príspevky, najmä ten posledný od autorky 😉

zeleny_cajik
18. sep 2013

@lotalujza Skvelé, nech to vydrží, najmä ten pozitívny prístup. Ale tú odbornú pomoc aj tak nezanedbaj.

azbestica
18. sep 2013

skus si poriadne odychnut nie na 2 hodiny ale aspon na 2dni deti daj tvojej mamke, svokre....ty si poriadne poriadne odychni, uzi zregeneruj a zacni s nimi odznova. ked sa detska hraju hraj sa s nimi sadni si k nim na zem hraj sa autickami s babikami citaj im rozpravky, vymyslaj si pribehy ... proste ako pises ty pijes kavu a deti vystrajaju lebo tuzia po tvojej pozornosti, hovoris ze manzel ked sa im venuje tak sedi na gauci....ale deti nechcu lezat a iba na seba pozerat chcu sa hybat hrat futbal, nahanat sa stavat si dom na strome....
a to ze syn vystraja tak to je podla mna od nudy detom nestaci dat hracky, musis sa s nim hrat venovat sa im, ked si deti nevsimas tak si ziadaju pozornost tak ze vystrajaju aby si im tu pozornost venovala aj ked budes po nich kricat :(
a este jedene typ kt. zabera nikdy nehovor detom ze su ZLE povedz im napr neico v tom zmysle " ved TY SI TAKY DO BRY CHLAPEC, preco teraz robis nie dobre?" Naozaj deti su uzasne a ziadne ziadne dieta sa nerodi zle take sa mozu stat len vplyvom okolia
Tak sa drzte, chvalte a bezhranicne milujte svoje deti 😅

lotalujza
autor
18. sep 2013

@zeleny_cajik dakujem, áno určite to musíme poriešiť s tou pomocou

h2
18. sep 2013

@zeleny_cajik Tak už som si všetky príspevky prečítala. 🙂 Ale neviem, môj názor to aj tak nezmenilo, veď práve, že aj sama autorka priznáva, že keď ona bola v pohode, synčeka chválila, venovala sa mu, že sa správal úplne ináč. Deti veľmi citlivo vnímajú naše správanie a na všetko reagujú. Na dobré dobrým, na zlé zlým.
Na záver už len stručná rada autorke
@lotalujza skús brať veci trošku s nadhľadom, máš malé deti, tak sa nenechaj vytočiť blbosťami, čo na tom, že synovi niečo vypadne z ruky, alebo že niečo pokazí, také veci sa predsa stávajú, netreba z toho robiť horor. Píšeš, že Ťa vytočí skoro všetko, čo syn urobí, podľa mňa si si na takéto správanie už zvykla, sleduješ ho s tým, že čo zase vyvedie, automaticky čakáš, že to bude niečo zlé a pod vplyvom tohoto postoja sa Ti aj nevinná vec javí horšie. Skús to zmeniť, hlavne buď trpezlivá (ja viem, to sa ľahko povie) a dávaj mu najavo svoju lásku. Želám Vám viac takých dní, ako ste mali dnes (vlastne včera) 🙂

gretocka
19. sep 2013

@lotalujza, tak gratulujem k peknemu dnu a prajem ti, aby ste si postupne vytvorili system, kedy budete vsetci v pohode a ver, ze ak budes ty k nemu pristupovat pozitivne, on na to bude reagovat tiez pozitivne.
Minule som to zazila aj ja na mojom velkom malom chlapovi. Poobede sa evidentne nudil. Naskladala som si kopu pradla a on prisiel a zhodil mi ju na zem z postele. No priznavam nezvladla som to v tej chvili - supla som mu na zadok, zavrela som ho tam v tej izbe, ze s nim nechem byt ked robi zle. Zacal sa maly hysak a ja som uz nevedela co mam robit aby sa upokojil. Vo vedlajsej izbe som predychala a vratila sa za nim. Lahla som si k nemu na postel a spytala sa ho co sa deje, objala som ho a on sa zrazu upokojil. Povedal, ze ma vsetkeho dost a ze nevie co so sebou. Tak sme sa dohodli, ze nabuduce ked mu tak bude, nech mi to rovno povie a ze to budeme riesit aj bez toho aby do niecoho musel kopat.

Zaver, ktory som si pre dalsie situacie vyvodila (aj ked som ho poznala uz predtym, len som v tej chvili akosi zabudla) - na moje dieta nepomaha ani bitka ani krik - prave naopak - sadnut si knemu, objat ho a rozpravat - vela, vela rozpravat....

matkamirko
19. sep 2013

@gretocka tiez som zistila, ze na mojho zaberaju objatia, usmev, laskanie, rozpravanie.. kricanie nepomaha, lebo robi presne to co ja 🙂 Ale obcas clovek vybuchne, niekedy sa to ani inak neda 🙂