Som "alergická" na syna
Žienky potrebujem surne poradit, pomoct! Už neviem ako dalej, som za tych pat rokov uz normalne "alergicka" na syna, na jeho kazdy pohyb, vsetko mi uz na nom vadi, uz aj ako dycha. Ma 5,5 a od pol roka neskutocne zacal vyvadzat a samozrejme ako rastol tak aj pritvrdoval, niekedy mam sice pocit, ze sa bavim s hlupym, ale absolutne zakladne veci nechape. A to ma vytoci, teda vytoci ma skoro vsetko co urobi.
On je dobry, poslusny, slusny, citlivy, ale to je len 10% zo dňa
50% zo dna je ze ma vytača a tych 40% uz si asi domyslam a vadi mi aj ked mu omylom nieco padne na zem
Hned zacnem kricat, rozculovat sa, atd, Co sa tyka capnutia tak sa mi to zda pri nom uz blbe, aj to len naozaj v krajnom pripade, ked napriklad narocky zrazi sestru z trojkolky a ona vyleti z nej na hlavu.
Jemu nie je nicoho luto, nic mu nevadi, nevadi, ze sa mu nieco pokazi, alebo ked mu nieco odoberiem, ze neposlucha, je mu to jedno.
Nevie sa sam hrat, teba lepsie povedane, vobec sa nehra, az ked ho vyzeniem, inac skace a vrti sa na sedacke, vala sa, furt si pcha ruky do ust, spara sa v nose...
Neznasa svoju sestru, najradsej by bol keby neexistovala, ked kresli obrazky nakresli len mna,tata a jeho, sestra neexistuje.
Neviem ako dalej, boli ma uz z neho zaludok, ked sa nahnevam.
Samozrejme dcera nezaostava, ta tiez robi zlosti, ale ona sa aspon vzdy pride pritulit a usmeje sa dojde ma bozkavat, tak na nu sa neda hnevat.
Syn hodi ksicht ako keby ma zadsej zabil, kope, nervaci, vriecka, jaci... a vsetky tieto uzasne prejavy.
Poprosim poradit, pomoc, viem, ze sa musim nejako zmenit aj ja, len neviem, ako zacat, ktore veci si nevsimat, ale naopak, pri ktorych zakrocit,
nemozem ich zase nechat zvlcit.
dakujem
ked to citam, akoby som videla svoju sestru a jej deti, nie sice vo vsetkom, ale podoba sa to na nich
asi nie som prave najvhodnejsi clovek, aby som radila, kedze mam len 22 rokov a mam iba 8 tyzdnove babatko ale ja si stale ked uz "nevladzem" (nehovorim o dcerke ale vseobecne) tak si vecer pred spanim poviem, ze od dalsieho dna zacinam "odznova" a naozaj sa o to snazim, mozno by bolo dobre zajst za detskou psychologickou (nevezmi to, prosim, ako urazku, nemyslim to zle)
nemoze to byt tym, ze syn ziarli na dceru, teda svoju sestru?
@lotalujza skusim ti napisat co by som urobila ja. Pracujem ako logopedicka v CŠPP a stretavam sa s rôznymi povahami deti .Uz pri prvej diagnostike sa da na dietati pozorovat, ze je jeho jednanie, spravanie,reakcie,spôsoby myslenia ine, ako je u väcsiny jeho rovesnikov. Niekedy mi rodic tieto zistenia potvrdi, niekedy zatlka, no ak sa da a myslim, ze to dietetu môze pomôct, ziadam od rodicov neurologicke a psychologicke vysetrenie.Ono sa to nezda, no dokazu priniest odpovede na mnohe otazky.Mna osobne to teraz caka so synom a nemam s tym najmensi problem.aspon budem vediet vediet na com som a co od neho mozno ocakavat a co nie.Spravanie tvojho syna môze mat rôzne priciny a kym sa na ne nepride,mozes este velmi dlho hladat cestu ako na to.Nestranny clovek si casto vsimne veci,ktore mi nevidime a otvori nam oci 🙂 .Ak sa môzem spytat, chodi do skôlky? ,aka bola jeho adaptacia na skôlku? ako sa sprava na ihrisku medzi detmi?ako zvladal narodenie sestricky? bolo to narocne dieta v zmysle,ze sa chcel vela nosit a pod.vydrzi pri nejakej cinnosti? dokaze udrzat pozornost? ako sa vyjadruje?je jeho rec zrozumitelna? ak kresli, co nakresli? Viem je to vela otazok,ale ak sa ti chce skus o tom napisat 😉
jednoznačne psychológ,už včera bolo neskoro
@lotalujza Tak toto sa zle cita.
Nepoznam vasu rodinu, ale pripada mi to tak, ze ste zrejme nezvladli prichod noveho surodenca - ani ty ani syn. Neviem, co bolo skor, ci tvoj vrucnejsi vztah k dcere alebo jeho trucovite spravanie, ale ty si dospela, ty si ta, ktora musis tu spojenu nadobu rozseknut a ty sa musis vo vztahu k svojmu synovi zmenit, aby si zmenila vas vzajomny vztah a aj vztah k jeho sestre.
Jeho spravanie je asi ciastocne prejav jeho temperamentu a ciastocne asi reakcia na nieco a on sa z toho zacarovaneho kruhu sam nevymota, je to male DIETA.
Ty musis byt ta, ktora ho prijme objat, od ktorej citi bezhranicnu a bezpodmienecnu lasku, ta ktora ho neporovnava so sestrickou, nemoze citit, ze city a pozornost k sestre su na jeho ukor. Si jeho matka, jedina na svete, ktoru ma, nesmie mat pocit, ze ho nemas dost rada, ze ta straca. Mam dojem, ze svojim spravanim vola po pozornosti, ktora mu chyba. Pozornosti, ktoru venujes aspon chvilu iba jemu. Mozno spolocny vylet len vy dvaja, vecer chvilka pred spanim pri rozpravke, rozhovore...
Tiez by som asi vyhladala psychologicku - ale nielen pre neho, ale pre celu rodinu a cim skor, tym lepsie.
@lotalujza momentalne riesim nieco podobne i ked moj je len slaby odvar toho tvojho. on je neskutocny muckac. hulky ma iba sem tam. zasla som s nim na neurologiu - z tohto hladiska je okej, cize teraz diagnostika u klinickej detskej psychologicky.
podla mna je normalne vyhladat nestranneho cloveka - odbornika, ktory ma takychto deti zdiagnostikovanych na stovky. mozno staci zmenit k synovi postoj.
este ma napadlo,mozno hlupa otazka,ale Lubis svojho syna? Myslim takou tou uprimnou laskou,vidis na nom to dobre?Skusala si ho chvalit za veci ktore urobi dobre a nie iba ukazovat na to co urobil zle? deti maju neskutocne silne senzory a okamzite vycitia ze je nieco inak.On uz zrejme ocakava tvoje reakcie a v zmysle ved aj tak viem co bude sa nesnazi urobit nieco inak.Jedna pochvala dokaze urobit ovela väcsi zazrak ako 10 nakricani.Este ma napadlo, poslat ho do izby hrat sa, nie je to iste ako ist sa s nim tam hrat. Ono je velmi tazke poradit ako na to bez odbornej pomoci,nevieme ako sa vyvijal, ako sa hral a pod.Ale ak uz si fakt nevies rady a on vedome ublizuje sastricke a pod. skus odbornikov a uvidis 😉
@lotalujza A ešte - chodí do škôlky? Ako sa o ňom vyjadruje učiteľka, ako sa správa k iným deťom?
Precitala som si to este raz a co ma napadlo jednou vetou,ako keby volal o pomoc o trochu pozornosti,lasky .Je plny emocii a kedze deti ich nevedia vyjadrit slovne,prejavuje to svojimi reakciami.
Este ked sa môzem spytat, ako môze pol rocne babätko vyvadzat? Teda ake boli jeho prejavy?Dakujem 😉
A uz nepisem,lebo to tu pohltim iba svojimi otazkami 😀
@lotalujza to dieta potrebuje lasku, pozornost, venovanie sa. same sa take nestane. mozno potrebuje pocut , ze ho lubite rovnako, zapajat ho do starostlivosti sestricky, ze on uz je velky brat. mozno , teda ptravdepodobne robite chybu vy, nemate nanho ,,nerv,, . Dajte si magnesium, magneb, KED TO CHYBA TELU, SME PRUDKEJSI A VYBUSNEJSI. aJ JA MAM SYNA A JE ZIVEL OPROTI DCERKAM A TIEZ SEM TAM MALEJ NECHTIAC UBLKIZI, DRGNE VOLACO
@lotalujza , píšeš o ňom, že nechápe základné veci...bav sa s ním ako s mladším, ak máš pocit, že vývojovo je na nižšej úrovni ako na tých svojich 5apol roka. Od 5apol ročného dieťaťa už má človek nejaké očakávania v zmysle určitej samoobsluhy a už aj pomoci v rámci rodiny...a väčšina detí to zvláda. Ale ak máš pocit, že malý je na nižšej úrovni, tak sa k nemu správaj ako ku 3-4 ročnému, zníž svoje nároky na neho. To že si len uzlík nervov chápem, mám 2 náročné deti a občas sa mi to stáva tiež 😅 ale isto je nejaká činnosť, pri ktorej sa s malým viete smiať spolu, robte to čo najviac.
Je to smutne, liecenie laskou nepomaha? Objat a vypusinkovat? Oboch, teba aj tvojho synceka. teba preo, aby si mala silu na rozdavanie sa. Pestunka, co byvala v telke mala jednu radu: nevsimat si "zle spravanie", neodmenovat ho pozornostou. Ak deti trucovali, bud ich zavrela do izbicky a oznamila, kedy sa mozu vratit alebo kedy ich pride pozriet. v tom vytrvat. Naopak, chvalit, ak sa daco podari a tym podporovat jeho chut dostavat pochvaly. Ja si z toho mala, co pises myslim, ze maly ziarli na sestricku a nevie sa s tym sam vyrovnat. Mas na neho cas popri malej? Vyhrad si cas na hranie len s nim. A s tym ziarlenim by vam mohol ozaj psycholog pomoct, normalne by som to skusila cez detsku lekarku, nech vam kohosi odporuci alebo mozno aj tu nejake baby by vedeli poradit psychologa o vasom okoli. Kamoska mali deti s velkym odstupom, dievcatko malo 7, ked sa maly narodil... No a ako ty pises, nikdy ho nenakreslila, len do neho zaparala, dokonca u psychologicky ho vraj prvych 5 stretnuti ani nespomenula, z coho naozaj psychologicka usudila, ze ziarlivost bola velmi silna... Je to aj povahou, no urcite poradia techniky ako to zvladnut a dietatu pomoct tu ziarlivost aspon ciasocne premoct.
Z celeho prispevku som usudila,ze v prvom rade si potrebujes oddychnut ty,si asi sama na deti a mas toho dost,ved male mimino (myslim dcerku) da niekedy riadne zabrat a este zk tomu zive striebro (tvoj syncek) je silna kombinacia.Takze az som uhadla v prvom rade si skus aspon raz za cas najst dve-tri hodinky sama pre seba aby si zocelika svoje nervy.A uvidis ze budes inac sledovat aj spravanie svojho syna.
Nieco podobne som alebo teda obcas aj mam doma,ale ja viem ze je to ziarlivost starsieho brata na mladsiu sestru-teraz uz ani nie,ale pokym bolo malu treba kojit,prebalovat,nosit na rukach,mastit brusko pri kolikach-vtedy chcel so mnou kreslit,stavat lego atd-a ked to nemal po voli,vedel byt tiez zly,ale casom sme si nasli tu spravnu cestu-ked som mu vysvetlila ze teraz nemozem,ale potom pridem za nim-tak napriek tomu ako haldu roboty som mala pred sebou pokym mensi prcek spal-tak som to dodrzala a naozaj som sa mu venovala aspin na 20 min.
Vela roboty je hlavne na tebe-na vas rodicoch-plus isto navstivit psychologa-pomoze sa ti vymotat z tejto situacie.Len naozaj hladaj aj dobre na malom a uprimne chval ked nieco urobi dobre,aj ked to bude len taka vec si upratal svoje hracky
@lotalujza Ja mam doma miernejsi odvar tvojho syna, ale tiez vie byt zly, protivny, zanovity, hlupy... 😒
Casto sa s nim rozpravam. Ked je zly, poslem ho do izby s podmienkou - pridi, ked si rozmyslis, co bolo na tvojom spravani zle. Zozaciatku to moc nefungovalo, no ked neprisiel on, tak som za nim sla ja a rozpravali sme sa ako dospeli (ma 7 rokov, ale je inteligentny a chapavy) teda s takym prenho dospelackym pristupom a davala som mu otazky - co urobil, preco, ci by sa jemu pacilo, keby som sa k nemu takto spravala - a zabralo. 😅
Pochopil, ze ho neberiem len ako svoje dieta, ale v socialnom kontexte ako partnera, ktory ma pravo vyjadrit svoj nazor a ktoreho respektujem (adekvatne k situacii). Teraz ked nieco vybarani a poslem ho do izby, tak o chvilku pride a hned mi povie, ze vie, ze toto sa nerobi, a vysvetli preco to urobil.
Nejde o to odstranit dosledok, ale PRICINU.
Kazde dieta je osobnost, ktoru treba v primeranom pomere respektovat, a formovat.
Nemyslim si, ze treba odsudzovat teba, alebo sa ta pytat, ci ho vobec lubis, keby ta to netrapilo, tak to neriesis.
A keby sme tvrdili, ze nam vlastne deti nejdu obcas na nervy by bolo pokrytecke... 🙄
Skus si od neho na chvilku oddychnut, ak mas moznost, daj ho na vikend k babke, krstnym.., a potom sa ich pytaj ako sa spraval, ci nebol smutny, protivny.., zaroven budes mat aj vystup, ako sa sprava v inom prostredi, s inymi ludmi, mozno len ziarli na sestru (to poznam 😉 ), a aj podla toho budes vediet ako postupovat dalej.
@lotalujza ej! ta to čisto moja staršia!!! Skús ako píše @cairka znížiť nároky, začať k nemu pristupovať ako k omnoho mladšiemu, a skús kúpiť Esprico-je to len výživový doplnok, ale ináč...len vydržať! Vydržať! Keď ťa už v rozčúlení bolí žalúdok, je zle. Kúp aj sebe trebars nejaké magnesium, Persen abo nejaké také rastlinné ukľudňovadlá.....ale ináč neviem nič poradiť, u nás je to detto.
ano dakujem krasne za reakcie, skusim to nejako rozpisat:
takze chodi do skolky, len skoro kazde dva tyzden ho mam doma choreho.
snazim sa mu stale aj vecer na rozlucku, hovori, ze ho lupim a taky ten ritual na noc, ked na mna pocka a nezaspi tak si k nemu este lahnem a hrame sa, snazim sa mu venovat, ako mozem, sadnem si na zem, ze ideme sa hrat, ale velmi mu to nevydrzi,
aj som sa snazila, ze pojdeme spolu niekam - tak sme isli na bycikel, taky maly vylet, kolacik a tak a ked sme sa vratili, tak akurat mi povedal, ze sa mu to nepacilo a nabuduce pojde s tatom, velmi ma to ranilo.
Vela krat pri nom placem, snazila som sa mu uz vela krat vysvetlit ze aj ked je sestricka tak ho mam stale rada, ale on ako keby nepocuval, nevnimal, stale ubieha s ocami, nevnima.
co sa tyka pochvali, ano snazim sa aj za malu blbost ako zavesenie mikiny ho pochvalit, ale za sekundu urobi pat veci co ma vytocia.
adaptacia na skolku bola zla, plakal, nechcel tam byt, na ihrisku sa da strnut davom a chova sa tam zivelne ako tajfun,
dcera bola velmi velmi narocne dieta stale hore a stale plakala, zaspala na pol hodinu, tak rychlo som sa isla venovat synovy, ale to sme ani nezacali a uz revala a dve hodiny na rukach aby nerevala
manzel - pomoc ziadna, ked pride bud nieco robi vonku, alebo si lahne a zase len ja, alebo pride az ked deti spia, vzdy si radsej nieco najde aby sa im nevenoval.
kazde rano si hovorim, ze zaciname odznova, ale skonci to hned v kupelni, vzdy aj ked idem pre neho do skolky, tak nadych vydych a idem s usmevom ale skonci to hned ako ma uvidi, alebo skor sestru ked uvidi, neviem.
vyvadzal este pred tym nez sa narodila dcera, potom pritvrdil
viem, ze som vsetko skazila, neviem ci je pomoci
ak ma niekto kontakt na psychologicku budem rada-piste do IP, nikoho nepoznam, snazim sa ju navstivit uz asi tri roky, vzdy sa nanieco vyhovorim
@zeleny_cajik
@daducha
@maca_p
@liana111
@petka3012 urcite som to nebrala ako urazku neboj 😉
@daducha presne....
ja som mala/mam tiez so synom problemy..vsetci to pripisovali nezvladnutej vychove...nakoniec psycholog,aj logoped prisli na to,ze je to ADHD...
urcite chod k psychologovi...aspon budes vediet,na com si....bud je to nejaka porucha,alebo citi tvoj chlad voci nemu..v tom pripade sa premoz ho casto stiskat mojkat a premoz aj svoje nervy a chval ho,smej a jas sa snim,hraj...ukaz mu,ako sa hra s autickom,postavte garaz...
pevne nervy...ja uz ich mam napoly vytecene 😅 😅 😅
@cairka
@jumama
@miruska320
@janielikk
@yukki
@billam
dakujem aj vam za prispevok, kym som dopisalal svoj uz ste aj dalsie zareagovali, dakujem
este co by som dodala - naozaj som sa teraz zacala velmi snazit, zacala som aj knizky o vychove citat, aj skusam praktikovat, ale mam pocit, ze je to este horsie, horsie, a dokonca aj s dcerou, lebo jej zacina trojrocny vzdor a len a len jaci a reve za vsetko, opat tu mame revanie z jej strany, nevladzem uz ☹
bol aj u babky na par dni, cez leto, sa mu pacilo, ale aj babka uz pri konci mala na neho "nervy"
fakt neviem ako predychavat jeho a ich vymyslanie, lebo desat predycham ale pri tom jedenastom vybuchnem za vsetky tie ich vymysli 😝
treba aj nejake odporucanie od detskej lekarky?
@lotalujza toto je na odborníka............ty sa potrebuješ tiež liečiť ak ťa z nervozity bolí žalúdok.........je dobre že si to tu napísala a teraz urob druhý krok...uľaví sa ti.....a .hlavne ho čo najviac obímaj......deti a nenávisť svojích rodičov to nejde do kopy....... ☹ 🙄 😔
z toho co si pisala ja to vidim asi tak, ze syn dost ziarli na sestru a preto vystraja, robi napriek a zlosti. pises, ze ked ho vyzenies tak sa pohrat ide ale len na chvilu...to znamena, ze nechce byt sam a potrebuje tvoju spolocnost, aby si sa mu venovala, mozno len to,ze budes pri nom v izbe...ze mu das nejaku ulohu, kreslit, modelovat plastelinu, stavat kocky, lego, puzzle....chvalit ho zakazdym, aby videl, ze mas zaujem o to co robi a, ze ma aj snahu nieco robit okrem vystrajania 🙂 aj mna deti hnevaju, ale kto ich bude mat v zivote rad okrem nas rodicov? nikdy viac ako teraz nas nebudu tak potrebovat 😉 drzim palce
@lotalujza odborna pomoc? psycholog - pre syna aj pre teba. a ako je to s otcom? ci si na deti sama?