Som neschopná, sebecká a nič nezvládam
ahoj, mam takmer dvojmesacnu dcerku ktoru milujem, lenze... lenze to uz nezvladam. jej otec nas opustil po tom ako nam obom ublizil, ked ona bola este v brusku som od neho utiekla. narodila sa ONA a zmenila moj zivot, je to krasne, neviem to opisat, asi viete o com hovorim. ale zacala som mat strasne nervy z vycerpania. chcela by som to opisat. ked sa narodila, bola ticha, spinkala tri hodiny, zobudila sa, najedla a zasa zaspala. vedela som, ze pridu aj akcnejsie chvile, ale nemyslela som na to, ze budu az take, ake ich mam teraz a hlavne som si nemyslela, ze sa budem chovat ako hlupa krava neschopna. ona spi len v noci dvakrat po tri hodiny, cely den je potom hore, ak ju uspim, po par hodinach, tak len tak lahko zaspi a za hodinku je hore a mame dalsie hodiny pred sebou. dnes som ju uspavala od 12 do20hod. pocas toho casu ked je hore place, slabo, silno, velmi silno, mravci..krmim tiez s problemami, tiez dlho pretoze ma koliky. ak aj prave nema koliku tak place. alebo je nespokojna.rodicia mi pomozu,moj otec ju raz za den uspi namiesto mna,ja idem vtedy spat. jej uspavanie trva fakt par hodin, pri otcovi zaspi niekedy rychlo.ale viete ako to je, aj tak si to musite prezit sama. nevladzem. co ma trapi je to, ako sa to prejavuje a to kazdy den-zvysujem uz hlas, ani nie na nu, ale sama pre seba, ked zase zacne po neviem kolkykrat zase plakat tak zvysenym hlasom prenesiem-boze co zase? apod a aj zanadavam uz. niekedy jej uz uplne apaticky dam flasku k ustam a poviem jej no pi hanka, ved pi, alebo-ved uz spi boze...ale to nekricim, ale uz tak nervozne aj apaticky. uz sa mi od nervov a unavy mi ju nechce dat ani odgrgnut, niekedy ju uz odlozim na postel ju polozim a idem si vypit kavu, ale to az ked je prebalena, ked uz nieco vypila-krmim na casti, a ked je ako tak kludna, a ked uz taku hodinku, polhodinku po prebudeni mame za sebou a viem, ze dalsie hodiny pred sebou, tak si idem vpit tu kavu. a niekedy uz zase po par hodinach ked odbehnem sa najest a zase zacne plakat tak ju asi minutku necham samu plakat hovorim si uz nervozna, ze mam pravo sa aj ja najest, opakujem som si vzdy ista, ze nie je hladna, ani nic take.dnes som aj plakala, uz som bola uplne vcerpana. ale vzdy je prebalena, nakrmena, masirujem ju atd, ale proste tie dlhe hodiny uz nevladzem a chovam sa takto. aj ked by som uz chcela mat cas na seba, tak mam nervy a pytam sa v duchu ci ja nemam narok na seba trocha, potom mam vycitky. ked spinka a pozriem na nu je mi do placu z toho. je mi zo vsetkeho zle, aj z tej minulosti, z jej otca, zo samoty ale aj tak by som to mohla zvladat lespie, pretoze ked si pomyslim, ze su zeny uplne same a musia aj varit, upratovat, maju este jedno dieta, tak ja musim byt neschopna ked moja mama vari a pomoze mi s upratanim a aj tak nezvladam.ale ja sa citim vycerpana. napadaju ma take veci ci to ona neciti, alebo nevnima tak, ze ju nemilujem, alebo zanedbavam, alebo co a ci sa to na nej neodrazi neskorsie. ja uz neviem....teraz ma prave ten usek ked spi tri hodiny-to ma vecer a v noci, a uz ani neviem ist spat, ctiim taku ulavu s unavou a mam na seba cas, taka som odlahcena. a zase mi uz chyba ked dlhsie spi, a potom zas mam nervy ked dlho nechce zaspat a place tie hodiny, ja sa uz ani nevyznam v sebe. pochybujem o sebe.som taka jedina?
Ahoj rony 192, nemyslím si , že si sebecká a neschopná... skôr by som povedala, že si vyčerpaná a vystrašená, či to všetko zvládneš..bábätko, domácnosť, rozchod s otcom dcérky... a ako píšeš má iba dva mesiace, tak to máš aj ty nárok byť unavená a smutná... po pôrode , sama na dcérku... myslím si, že ona plačom reaguje na tvoj strach, či celú starostlivosť o ňu zvládaš na 100 %, dieťatko a hlavne také maličké to veľmi cíti, je s tebou previazaná, viac ako si možno myslíš... viem to s vlastnej skúsenosti, mám malú dcérku , ktorá reaguje na všetko okolo mňa veľmi citlivo, hneď za mnou beží, volá : maminka...pusinkuje a objíma ma, keď ma vidí nahnevanú alebo unavenú, či chorú...preto sa zbytočne netráp, je fajn, že aspoň rodičia ti pomáhajú, ako sa im dá, poznám veľa mladých mamičiek, ktoré aj majú partnerov, ale sú na všetko celkom samy, vzdialené od rodičov kopec kilometrov... netráp sa zbytočne, u maličkých detičiek , hlavne do jedného roka sa stále striedajú obdobia pokoja s akčnejším... 🙂
si len vycerpana,vsetko bude v poriadku,len to treba s krocika na krocik,snaz sa stale si lahnut ked spi ona...potrebujes spat,nepi kavu ale chod spat s nou...daj si ju do satky na hrud a tak s nou pochoduj po byte,chodte vonku daj ju do kocika,nechaj ju tam spat,daj ju na balkon,...HLAVNE STALE SI LAHNI KED SPI AJ ONA...POTREBUJES VYPNUT
dnes ani raz nemala zachvat a uz je skoro dvanast, spi v satke jak dudok 🙂 dakujem vam
skus zmenit aj to mliecko, ci jej z toho nie je zle a boli ju brusko, ja mam tiež takeho synceka, pomohlo len vozenie v kociku hodiny a hodiny vonku za kazdeho pocasia alebo spanie v kociku pri okne, ale v noci by som ju radsej davala na spanok do postielky a zapnuty monitor dychu, aj ty by si možno spala kludnejsie. Nam monitor dychu raz asi v 7t aj opodstatnene spustil alarm. Niekedy mi malý zaspal aj vo vajicku, taký kolisavy pohyb mu robil dobre:o) Hlavne treba vydrzat, aj ked je to tazke a nerozpravat sa s mamickami, ktorých deti prespavaju cele noci pomaly od narodenia:DDD
Moja, musis vydrzat. Inak koliky mala aj moja dcerka a nam takmer hned pomohla specialna kojenecka flasa tommee tippee antikolik. Ma taku trubicku vo vnutri, takze sa tam nedostane vzduch, tym padom ani babetku do bruska a preto sa netvoria koliky. Naozaj nam to zabralo. Urcite vyskusaj. Drzim palce a pevne nervy 🙂
@ena1903 ahoj, chcela som len napisat, ze pomaly vsetko ustava, aj tie koliky nie su tak silne uz a pomohlo najviac to, ze casom sme sa zladili, urcite vies co myslim... za ten cas co som zakladala temu sa zacala smiat, stale sa na mna usmieva, zacala vydavat vselijake zvuky, aj s bruskom je to lepsie, hlavne pomohol cas a to zladenie sa.. dakujem za tvoju podporu a hlavne pochopenie...myslim, ze tieto veci ti v zivote pomozu, tak ako aj ludom okolo teba..
@rony192 To rada pocujem, ze sa uz mate lepsie 🙂 Ono podla mojho Petka vidim, ze cim je starsi, tym viac uzasnych veci robi a to ta nabije energiou. Uz to nie je ten nervozny umrncany bezmocny uzlicek, ale usmievavy, sikovny, uzasny chlapcek. Ale aj teraz mam chvile, ked si nahlas zanadavam-ked sa mi kazdu chvilu budi, ked nechce jest, ked prevrhne misku s jedlom a obleje celu kuchynu... No a co. Nikto nie je dokonaly, ja uz vobec.
Tak nech tvoja malicka prekvita, nech sa ma dobrucko, nech ti robi radost a nech je uz vsetko len dobre (musi byt, ved ste pre seba stvorene 🙂 ).
U nas to bolo podobne nas maly syncek mal koliky a prve tri mesiace boli vycerpavajuce non-stop 24hodin na nohach a pripisujem to kolikam, bolestiam bruska .. Stale ale stale plakal, nic mi nespal a ak ho uz unava z placu zmohla to bola taka dvasatminutovka-spanku ako stale. Hovorim si kedy by aj spal, ak by potom nestihal totiz tooooolko plakat .. A plac opisem takto : Ako Pavarotti, spieval-plakal .. Som rada ze to uz preslo to obdobie, uz je anjelik. Zlepsiiiii sa to, urcite. Neboj.
Telku by som veru nezapinala takemu malemu dietatu...zbytocna stimulacia..prestimulovane dieta je nervozne a placlive. Moj nazor aj skusenost.