• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Bojím sa, že bábätku ublížim. Čo s tým?

17. júla 2008 
Stalo sa vam niektorej toto?
Po svojom prvom porode som mala na chvilu taky divny stav, ze som sa strasne bala, ze sa neovladnem a babatko vyhodim z okna. Po par hodinach to preslo (babatko bolo chcene, planovane, "vydrene" a radostne ocakavane).
Teraz cakam druhe - mam rodit o par dni a strasne sa bojim, ze sa mi to zopakuje a ze nieco vyvediem.
Hovorila som o tom s psychologickou a vlastne mi nic neporadila, len, ze keby volaco, mam zburcovat personal, ale nebrala to nejak velmi vazne, tak som sa ukludnila. Ale cim viac sa mi porod blizi, tym viac sa bojim.
21. aug 2007 o 12:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Vobec si nedokazem nieco taketo predstavit, jedine, ze by som ja skocila z okna koli baby, to skor ako nieco taketo. Nesmies mysliet na taketo hrozne veci, si predsa jeho matka a musis ho chranit, je odkazane len na TEBA!!! Ked, ta nieco podobne napadne, tak si daj zopar poriadnych faciek, aby ta prebralo a aby si fungovala OK. Hlavne sa neboj ale tes! Dietatko je predsa stastie...
21. aug 2007 o 14:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vola sa to popôrodná depresia a naozaj by si nemala zostávat sama, je dobré , že si to uvedomuješ, preto popros manžela a blízkych, že ak by si robila niečo zvláštne, tak nech stebou bežia k lekárovi... :confounded:
21. aug 2007 o 14:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Alenka, ja viem!!! A na babo sa tesim, aj na prve som sa tesila, to bol taky divny stav asi 2-3 hodky to trvalo, som sa prinutila nevstat z postele a ked som sa prespala bolo to prec.
Fifa a nevies, neda sa nieco urobit aj vopred? Nejake tabletky, alebo volaco? Ved preto som sa pytala aj tej psychologicky, dufala som, ze sa da nieco. Muz mi slubil, ze so mnou zostane na nadstandarde spat, ked bude volne, ale co ak nie...
21. aug 2007 o 15:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Urobit nieco taketo moze byt otazkou sekundy a okolie si to moze vsimnut az ked bude neskoro... Preto by si si mala verit a doverovat a hlavne na to nemysliet.
21. aug 2007 o 15:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
to naozaj netuším, tabletky určite nie, skor len taký nezávazný rozhovor u psychologičky, ak ti tá nevenuje pozornost, tak chod za inou, vela štastia a ozaj kedy čakáte prcka? :slight_smile:
21. aug 2007 o 15:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
O tyzden :slight_smile: . A da sa niekde tak rychlo nabehnut? Volala som asi do dvoch ambulancii a mali terminy tak o mesiac :confounded: . Asi som sa nemala nechat ukolisat tou jednou.
21. aug 2007 o 15:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Podla mojho nazoru by si za ziadnymi psychologickami nemala chodit, budes si to len viac pripustat.Teraz nejak nepomozu ten stav nastava po porode, nemozu vediet ci sa ti to zopakuje alebo nie a ak ano tak ako... Podla mna by si mala len oddychovat a teraz mysliet skor na porod :slight_smile:
21. aug 2007 o 15:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja by som sa na tvojom mieste o tom porozpravala so svojim gynekologom, najlepsie ak mas takeho, u ktoreho budes rodit. Ten moj daval velky pozor na poporodnu depresiu. Je to vazna choroba ale da sa liecit. :wink: mrkni sem:

http://www.modrykonik.sk/forum/show.php?vThreadID=10209&vGroupOffset=160
21. aug 2007 o 15:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Viem, ze pri depresii vseobecne a este viac pri poporodnej pomaha omega-3 mastne kyseliny. Mozes jest 500mg aj viac za den, ja som si to vyskusala a pomaha, hoci to bola iba "obycajna" depka. Problem je v tom, ze ich treba uzivat dlhodobejsie a samozrejme nefunguje to tak narychlo ako ty potrebujes. A este, trocha zreduju krv, tak by som rozhodne nezacinala pred porodom. Ale po nom, mozu len pomoct aj tebe aj babu, ak budes kojit.
24. aug 2007 o 00:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zeny ktore mali poporodnu depresiu pri prvom dietati este neznamena ze ju budu mat aj pri druhom.
este predtym ako pride depresia existuje nieco co sa v anglictine nazyva baby blues. nastava to vacsinou na 3 den po porode(ked pride mliecko) prechadza tym kazda matka ale kazda sa stym vyrovnava inac.
nemusis sa za to hanbit ale naopak. rozpravat o tom pomoze. popros blizkych o pomoc, ci uz s dietatom alebo v domacnosti. a hlavne nebud sama.
umlcana depresia len rastie a moze trvat aj niekolko rokov.
so sa tyka omega 3 tak to dostanes v sardinkach, makrelach, losos atd...
su odporucane v tehotenstve lebo podporuju vyvoj mozgu. hlavne v 7 mesiaci teh.
neviem ci sa to da dostat aj na slovensku ale my tu mame nieco pre tehotne a kojacie mamicky co sa vola mum-omega.
24. aug 2007 o 02:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Annonnymm,no ja by som povedala, ze v prvom rade si take cosi nesmies pripustit, a vobec sa tym zaoberat, lebo si to sama zhorsujes...
Par hodin? Ved to ma asi kazda pocit ze to nezvlada...mna matali predstavy ze mi niekde spadne, alebo ho zavalim ,ked zaspim pri kojeni...Boze ako som sa bala...mala som pri depku zo samotneho kojenia, same preplakane noci a novorodenecke bolo hore nohami vraveli ze mam psychicke problemy a pritom mi maleho krmili a potom mi ho doniesli a mne nesal,netahal, vobec nechcel papat... z toho som bola mimo...Akonahle som sa pozberala (po cisarskom)nedovolila som ho odnasat, mala som ho stale na izbe a vedela som ze nic ine, len moje mliecko potrebuje..tak zacal priberat a bolo po depresii...
Verim ze to zvladnes aj Ty, je to privela zmien naraz, ked sa tvori mliecko niektore zeny fakt blbnu, ale nie par hodin....to su trvale stavy...
Nesmu byt s dietatom same...urcite nie Tvoj pripad.
TAK DRZIM PALCE, si super mama, ked sa o babatko vopred staras a obavas :wink:
24. aug 2007 o 10:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj anonym ja som takyto pocit nemala tak si to neviem predstavit ale mozno by som poziadala aby mi dietatko priniesli na izbu az neskor vies ked uz budes citit ze si OK.
Ja som podobne ako jejke mala debku z kojenia lebo mala nechcela prso. A este k tomu schudla 400 g co bolo vela mala som pocit ze ked ja nemam este po cisaraku mlieko tak sesticky jej asi nic nedavaju a pritom som im hovorila ze mala nepila lebo nemala co. Bola som hotova este k tomu pribudla malej horucka.
Ale vsetko sme prekonali po tyzdni zacala sat z prsnika a doteraz by ho za nic na svete nevymenila.
Aj u teba bude vsetko v pohode neboj sa a drzim ti palce velmi naozaj.
24. aug 2007 o 12:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Dakujem velmi pekne za povzbudenia. Ja som kontaktovala este jedneho psychologa, ktory mi v podstate radil to, co vy - mysliet na nieco pekne. Vraj to bol skor mrakotny stav vyvolany porodom. Takze uz sa vynasnazim sa tym prilis nezaoberat. Ale asi sa dohodnem zo sestrickami, ze mi bud nebudu vetrat, alebo ze mi male vezmu k sebe vzdy zatial.
A dam vediet, ako to dopadlo.
Este raz dakujem.
24. aug 2007 o 14:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lepsie ako to podcenit je podla mna nekomu o tom povedat, ze sa to moze stat, ak sa nic nestane tak sa kazdy len potesi, ale ak by sa ti to nahodou zopakovalo, dokonca zivota by si si to mohla vycitat, takze by som to spomenula sestricke ktora ma sluzbu...nechcela som ta nejak vystrasit, len si myslim ze za to nic nedas a budes sama kludnejsia
24. aug 2007 o 14:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som mala niečo podobné, ale skor v tom zmysle, že som neustále myslela na to, že svoje dieta prilahnem, alebo sa mu niečo stane s hlavičkou, alebo mi určite padne. Nikomu som o tom nehovorila, ale boli to velmi zvlášne pocity, ktoré asi po mesiaci prešli sami od seba.
24. aug 2007 o 23:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Myslím že sa nemusíš bát ze by si bábatku ublízila. To bude určite dobre a zvládnes vsetko...
24. aug 2007 o 23:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
anonym no ja som mala vseljake chutky s malym ked nam plakal 24hid denne aj ja som mala chut ho vratit alebo dat do hniezdy zachrany :grinning: ale to prejde aj teraz ma niekedy chyti zachvat ze ho uz nechcem ,ale myslim,ze tym prejde kazda z nas. A hlavne pud tomu zebrani aby si mu ublizila neboj vsetko bude om :slight_smile:
Ak ji myslis, ze je to silnejsie ako ty tak chod lekarke je to uplne bezne urcite ti pomoze.
25. aug 2007 o 11:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mne sa to stalo teraz po druhom porode keby mi to niekto rozprával tak neuverím. Bolo to v čase keď mi nabiehalo mlieko ale prišiel za mnou manžel o pol noci keď som to cítila mne sa dalo aby bol so mnou na izbe. Ja som sa vyrozprávala vyplakala a bolo dobre. Treba to určite bez hanby povedať keď to pocítiš bez hanby je to nebezpečné lebo tá úzkosť je veěmi silná potom to bude dobre neboj.
31. aug 2007 o 22:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Baby, reagujem trosku opozdene,ale neda mi to..to co si zazila, Annonnym-ka, nie je mrakotny stav, to by si musela mat zmeneny stav vedoma a to je malo pravdepodobne..
to, co si zazila su s najvacsou pravdepodobnostou urcite symptomy,nemusi to byt hned ani Poporodna depresia,lebo to musi potom splnat viac kriterii- zmena nalady na dlhsie obdobie, vyrazny a intenzivny smutok, unava, beznadej, poruchy spanku...atd..je toho vela.. (mozno si to mala,len si to nenapisala)

to, cim si presla sa nazyvaju obsesie, inak povedane nutkave myslienky, ktore sa zvyraznuju zvysovanim uzkosti.niekedy maju charakter velmi vtieravych myslienok, ktore sa nedaju volou ovplyvnit a mozu vyustit aj do nutkavych cinov (kompulzii). u Teba mohlo ist o to,ze po porode je rozhadzany hormonalny system, potom stres z porodu,nedostatok spanku starost o dieta a pripadne komplikacie,mozno si ako osobnost velmi citliva mozno si neveris alebo nemas dostatocnu oporu okolia, pripadne sa snazis byt perrfektna... je tam mnozstvo dovodov..
ale ak to trvalo len 3 hodiny a potom preslo bez vyraznejsich nasledkov,tak to nie je hned nejaka porucha..

!!!!maj na pamati,ze od nutkavych myslienok je veeelmi daleko k cinom!!!

a to ze ich mas,alebo ze mozno znova pridu,neznamena,ze ich zrealizujes..oni ostanu myslienkami,neboj.ak sa Ti bude dat vtedy,tak si skus odputat myslienky inym smerom,rob nieco,skus citat alebo zo vsetkeho najlepsie o nich hovor s niekym,lebo tak sa uzkost (co je ich podklad) znizuje.. a vobec sa nemusis snazit byt 100%- tnou matkou,taka neexistuje a kazda z nas robi a este narobi kopisko chyb pri dietati..dokonca mas pravo citit aj HNEV na svoje dieta (co by mohlo byt tiez v pozadi Tvojich obsesii) ale to neznamena,ze ho nelubis..urcite ho mas veeelmi rada,len sa o neho bojis a to je v poriadku..prepacte,ze som sa tak rozpisala,prajem co najmenej blues, depiek a obsesii, to prajem aj sebe :grinning: ..drzte sa.
4. sep 2007 o 12:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
baby, niečo podobné som zažila okolo môjho tretieho pôrodu, ale bolo to vyvolané tým, že deň pred mojim pôrodom nejaká mamička vyhodila svoje novorodeniatko z okna :unamused: :unamused: bolo to strašné, stále som na to musela myslieť, stačilo, že som vyšla na balkón a bolo mi na vracanie... nemala som nutkavé myšlienky, len som vždy znova videla ako to dieťatko padá z okna :frowning2: :frowning2: :frowning2: prešlo to až asi po mesiaci a pripisujem to tomu, že som to počula práve v tých chvíľach, keď sa mi začal rozbiehať pôrod
4. sep 2007 o 12:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, presne to som chcela napísať. veľakrát sú tie nutkavé myšlienky a videnia z toho, že to dávajú v správach a vo filmoch...inak by ma to ani nenapadlo. ja v rámci psychohygieny už dlhé roky nepozeram ani thrilery ani horory a žiadne krváky..a ked v správach alebo v nejakej relácii hovoria o hrozných veciach a postihnutiach, o zabíjaní a týraní zvierat......ani to nepozerám, hned prepnem.

niekto by si povedal, že to je život a že ma nezaujíma trápeni iných...nie je to pravda. nepozerám to preto, lebo pri mojej povahe by som sa kôli tomu útrápila a stále to mala pred očami. a teraz je čas, že musíme myslieť na pekné a príjemné veci a nie sa zaťažovať trápením ostatných...
5. sep 2007 o 09:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Tak sme stastne doma!!!
Dakujem vam velmi-velmi za povzbudenia, nakoniec to neprislo, ale nebolo mi vsetko jedno, ked ma viezli na deviate poschodie, aj k oknu som radsej moc nechodila, ale vsetko ok a uz sme doma. Porod som mala lahsi, ako prvy, tak som bola aj menej unavena aj babetko je ovela pokojnejsie - papa a spinka, tak mozno aj preto som vo vacsej pohode.
Este raz dakujem!
15. sep 2007 o 00:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Drzkajte sa a nepochvalis sa aspon mierami? :grinning:
15. sep 2007 o 18:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
uz tu dlhsie nikto nebol to je asi dobra sprava :dizzy_face: ista, ja mam tiez tie vtierave myslienky, ktore neviem volou ovplyvnit.. :cry: som z toho hotova, a tiez sa bojim, ze ubliim babatku. ja sa o nho nenormalne bojim aj ked ho ma niekto na rukach. minule ju drzala kamoskina mama, pozerali sa von oknom zo 7. posch. co sa deje na ulici atd. skoro som z koze vyskocila, stala som pri nich a bola som nachystana zasiahnut..hmm..potrebujem dr.
14. júl 2008 o 14:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nepotrebujes doktora, je to normalne.. si starostliva :grinning:
14. júl 2008 o 14:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
claudinka, noo, dakujem starostliva som asi az prilis, ale sa bojim, ze pride skrat s ktorym nebudem moct nic urobit, ze mi normalne "preskoci" tak asi potrebujem dr. :frowning2:
14. júl 2008 o 20:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak by si ho mala pre vlastne uspokojenie vyhladat, urcite Ta minimalne upokoji... :wink: drz sa!
14. júl 2008 o 22:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ale podla mna ti aj tak nic neporadi, ako pisala ta babenka v prvom prispevku.. ale za pokus nic nedas..
14. júl 2008 o 23:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som sa liecila cca pred 3 rokmi u psychiatra na uzkost. mala som dost velky problem s jedenim na verejnosti, problem mi robilo ist aj napr. do banky..mala som viacero antidepresiv (pamatam si len remeron) kym mi "sadol" wellbutrin. lieky som uzivala vyse roka. nakolko som sa po par mesiacoch citila fajn, uz som si chodila k dr. len pre recepty, na sedeniach som nemala o com rozpravat, lebo som sa citila ok. po roku som "ukecala" dr., ze by som s liecbou chcela skoncit, lebo sme s manzelikom strasne tuzili po mimi. medzitym mi zomrela mama a mladsi brat, ktoreho som sa cely zivot snazila nejakym sposobom ochranovat. odvtedy nemozem byt sama doma..je to strasny pocit, vselico si namyslam.. bojim sa.. ale uz aj tento pocit nastastie zacal stracat na intenzite a do toho sa mi pridruzili tie myslienky..z dietatka som uplne hotova, nadovsetko ho lubim, je to najvacsi zazrak aky sa nam mohol stat. a zrazu take myslienky..myslela som si, ze by som sa mala dat zavriet niekde za mreze..( esteze su aspon taketo fora, hned je cloveku lepsie, ked sa da problem pomenovat..)tieto myslienky som ale nemala priamo po porode, ale asi tak po 2 - 3 mesiacoch. o KBT som si nieco nasla na nete, ale vela som sa o tom nedozvedela :frowning2: btw.nasi ma ucili, ze ked idem z bytu von, mam radsej 2x skontrolovat ci je vypnuty plyn, nevedela som, ze to je obsesia :grinning: ale tych debilnych myslienok je pozehnane, len donedavna ma neotravovali..a este otazocka, ako to, ze sa v tom tak vyznas? :slight_smile:
17. júl 2008 o 21:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok