• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Popôrodná depresia. Vyrozprávajte sa

2. septembra 2016 
Ahojte mamicky,zakladam novu temu a to poporodna depresia.Ja mam teraz 6 mesacne babo a som stastna :slight_smile: ,ale prve 2-3 mesiace boli tazke.Navonok,pred ludmi som bola v pohode mamina,ale sama a pri partnerovi som bola zamknuta a mala som dni ked som len plakala bez priciny.Otvaram tuto stranku nielen pre babenky ,ktote tym presli,ale aj pre tie,ktore maju prave teraz podobny problem a nevedia co sa snimi deje a chcu sa o tom porozpravat,alebo si aspon precitat prispevky.Tymto vam chcem povedat ,ze je to normalne. :wink:
11. apr 2006 o 10:59  • Odpovedz  • Páči sa mi to (4)
mne bolo občas do plaču, ale od únavy, alebo od šťastia, že mám také ohromné šťastie a držím taký poklad na rukách :wink:
11. apr 2006 o 11:32  • Odpovedz  • Páči sa mi to (3)
ja som mala podobne stavy.a do placu mi je aj teraz ked sa pozriem na svojho maleho aky je rozkosny,ale to uz asi od dojatia ze ja som splodila nieco take uzasne :dizzy_face:
11. apr 2006 o 17:02  • Odpovedz  • Páči sa mi to (2)
autor Asi som bola sama taka deprimovana,co ma tesi,ze vas to obislo.Mozno to bolo tym,ze som tu v uk celkom sama,len z partnerom, a nemala som okolo rodinu a kamaratky.Inak som to zvladla a teraz sa tesim z mojho chrustika :wink:
11. apr 2006 o 19:14  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
sunny, ja som citala, ze to je vraj uplne normalne mat poporodnu depresiu
ako sa ti dava telo pomaly dohromady, hormony skacu sem a tam takze je normalne,
ze clovek je taky placlivy... ja som od zaciatku tehotenstva bola hakliva zrazu na
hocijake prkotiny, strasne som furt revala a ostalo mi to asi doteraz :slight_smile:
12. apr 2006 o 09:41  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
autor To mas pravdu tweety,na kazdu zienku to vplyva inak.
Inak na zaciatku som bola aj ja dost precitlivena,ale nejak som si to nevsimala,lebo som pracovala,akurat trochu pomenej.Az po tom porod sa to vystupnovalo.
Niektorym maminam to trva strasne dlho sa z toho dostat,tu v uk su na to odbornici a pytaju sa kazdej zeny,ci je ok a pod.,ale nie kazda to da najavo.Vacsinou su uzavrete do seba.
Ja som sa vybijala na partnerovi,vdaka bohu vydrzal :wink:
12. apr 2006 o 17:23  • Odpovedz  • Páči sa mi to
inak baby i u nas su na to odbornici - klinicky psycholog, psychiater. Len niektori gynekologovia na to este ,,nemaju oko" aby vedeli rozlisit , ci sa uz jedna o ,,pravu poporodnu depresiu" a dali odporucenie. Lebo inak uz i u nas sa bezne tato prechodna porucha lieci...avsak urcite by sa uz prava poporodna depresia ci az psychoza nemala nechat ,,lezat", moze potom pretrvavat dlho a ,,skomplikovat sa" . Ak mate baby nevyspytatelne zmeny nalad nebojte a objednajte sa aspon na info pohovor k odbornikovi, na co zbytocne trapit, ked sa da pomoct takto. Ja sa na svadbu i babatocko len chystam, takze uvidime ako ja dopadnem :slight_smile:
12. apr 2006 o 18:25  • Odpovedz  • Páči sa mi to (2)
Ja mam skusenost s poporodnou depresiou u zien s otcovej strany.Mali ju skoro vsetky jeho sesternice.Brali na to nejake lieky a jedna lezala aj na psychiatrii.Ale zaujimave je,ze jeho sestra to nemala.A myslim,ze je to kvoli tomu,ze s nou prvy mesiac po porode nonstop niekto bol.Ktovie.
Ale urcite na zeny po porode treba davat pozor a v pripade potreby nastivit odbornika.Drzim palce vsetkym mamickam!!!! :slight_smile:
16. apr 2006 o 20:27  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Čau spriaznené duše.Moja depka trvala 2 roky.Prvé mesiace som nezaspala skôr ako o 2 po polnoci.Nemohla som zostať pri malom,keď som ho uspala.Vracali sa mi spomienky na pôrod a prežívala som ten bruťák odznova.Teraz pre malinkej si materstvo užívam,mám ju rada a som s ňou šťastná.Najradšej by som prekliala toho mäsiara, ktorý mi tú depku spôsobil a ukradol mi tak šťastie a radostné chvíle s malým.Keby boli na Slovensku pôrodníci schopní zvládnuť ľudsky aj problémové pôrody,chcela by som aj viac detí.Žial :cry: zostávam pri dvoch,i keď materstvo je úžasné.
26. júl 2006 o 23:45  • Odpovedz  • Páči sa mi to (2)
autor kangaroo to ma fakt mrzi,cim si presla,ja som mala poporodnu depresiu,ale asi nie z porodu,skor z pocitu samoty,a trochu bezradnosti,rodicia daleko na slovensku sama z muzom vo velkom svete.Ale tiez to preslo asi po 2,3 mesiacov a teraz sa tesim z mojho slniecka.Tiez by som nechcel;a rodit na SK,mali by si trochu brat priklad z inych krajin,kde moze byt porod pre matku uzasnym :slight_smile:
27. júl 2006 o 08:58  • Odpovedz  • Páči sa mi to
kangaroo, mrzi ma, ze si musela tym vsetkym, co tu opisujes, prejst. Skoda, ze ta PND trvala tak dlho...ze si si nemohla materstva pri tvojom syncekovi uzit. Ja som mala podobnu skusenost, co sa tyka porodu s mojim prvym ( a to bolo tuna v UK, takze vsade porodnici mozu robit chyby) a potom mi to trvalo skoro 6 rokov, pokial som sa rozhodla pre dalsie dieta...ale pri tom druhom som si uz vydupkala planovany cisarsky, lebo som nedokazala celit dalsiemu prirodzenemu porodu :frowning2: A mozem povedat, ze cisarsky bol nic, oproti prvemu porodu.
Co sa tyka depky, tak tou som vdaka bohu netrpela (okrem prvych dvoch tyzdnov, kedy som mala problemy s kojenim, som sa citila velmi vycerpana a placliva)...no ja som mala velku podporu od manzela. Ten ostal doma so mnou cele dva mesiace a tak mi s malym vo vsetkom pomahal...takze samota, bezradnost a ine zle pocity vyprchali a tak to potom bolo super. Si myslim, ze PND sposouje ako zle spomienky na porod, tak aj neistota, bezradnost, strach, samota a nedostatok podpory od okolia po porode, ci v prvych mesiacoch materstva. Som rada, ze si druhe materstvo pekne uzivas, kangaroo a prejem vsetko dobre do buducnosti.
27. júl 2006 o 10:44  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Sunny, este som chcela dodat, ze je super, ze si sa aj ty tak skoro z toho dostala...a je pravda, ze podpora matiek po porode tuna v UK a co sa tyka monitorovania PND je na dost dobrej urovni...a ked sa midwife alebo lekarovi zveris, ze sa citis dole, tak sa ti hned aj snazia pomoct....ja som pri mojom druhom dokonca musela aj vyplnit dotaznik asi mesiac po porode, ze ako sa citim a stale sa ma midwife a health visitor vypytavali ako sa ja citim a ci mi nieco nehyba a tak....oni tu vlastne chcu postnatalnej depresii predist alebo ju uchytit uz v rannom stadiu, co si myslim, ze je super :slight_smile:
27. júl 2006 o 10:53  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Už som 2x chcela prispieť a vždy mi to zmazalo :frowning2: :frowning2: :frowning2:
29. júl 2006 o 23:29  • Odpovedz  • Páči sa mi to
tak dúfam že do tretice všetko dobré.Dík mcw,si zlatá.Ja som aj chcela ísť k psychiatričke,no tá ma hodinu pred sedením odmietla s tým,že ma na dohodnutý termín nezoberie, pretože má čakáreň plnú nových ľudí :confounded: .Osobe s takýmto prístupom som sa ozaj nemohla zveriť.
Dcéru som tiež "rodila plánovane" cisárskym,pretože môj gynekológ,ktorého som mala na pôrod zajednaného a ktorému jedinému som dôverovala a vedel o mojej depke,si v termíne pôrodu naplánoval dovolenku a nás postavil deň pred jeho odjazdom pred rozhodnutie,buď počkať alebo sa nechať fiknúť.Keby som počkala,mohla som stretnúť opäť mäsiara,"odborníčku" alebo nováčika...A to som bola zmierená s normálnym pôrodom :sweat_smile:
29. júl 2006 o 23:39  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Som rada,že už máte po depke :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
29. júl 2006 o 23:42  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Tak to by som ani ja nedoverovala takej "odbornicke", ktora cloveka v nudzi len tak odfajkne....viem si predstavit ako ta to odradilo. Ved casto sa clovek aj tak len tazko odhodla hladat pomoc a ked mu je ta pomoc takto odmietnuta, clovek sa citi, ze ho neberu vazne... :angry:

Mne cisarsky z casti pomohol prekonat zle pocity z prveho porodu, hoci na nho nikdy nezabudnem...ale aspon teraz uz nemam z toho taky velky strach a mi zimomriavky nestupaju na kozi, ked o tom rozpravam :sunglasses: No, keby ze som mala mat tretie (co momentalne neplanujeme :sweat_smile: ), tak urcite zase len cez cisarsky...
30. júl 2006 o 00:50  • Odpovedz  • Páči sa mi to
mcw,ako staré máš detičky?Mne tiež cisár pomohol.Tiež by som mohla napísať román o prvom i druhom pôrode.Doteraz mi rozum zastáva z toho ako som bola roztrhnutá ako prasa,mala som zápchu,žiadne čípky a tak mi to tlačilo na šitie, že som ich prosila o klistír.Mäsiar to však odmietol a mne praskla cieva v pošve na 3 po pôrode.A vtedy nastúpila "odborníčka",čo mi chcela nanútiť,že vraj či som s manželom nesexovala/bol tam so mnou/ a vzala si na mňa také kovové L-ka a chcela mi to priasiacke šitie zaživa naťahovať.To už som nezvládla a uprosila som ju aby zavolala primára.V narkózke prišli na to že to bola tá cieva,no tak blbo ma zašili,že sa mi to doma na 10 deň rozišlo/pretože tu ťa nútia po pôrode sedieť a chodiť/.Bola som si to dať ošetriť,či to netreba zašiť,no lekár mi len znechutene povedal "a to ste kde rodili",to musíte len počkať kým sa vám to zrastie.Teraz sa už nad tým :sweat_smile:
1. aug 2006 o 00:03  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Kangaroo, čo? Panebože to ako je možné? :frowning2:
1. aug 2006 o 00:14  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Teraz neviem čo ťa tak zhrozilo.Ja už sa len kosím :sweat_smile: :sweat_smile: :sweat_smile: No nič si z toho nerobte,vám sa to určite nestane,mňa miluje Murphy.Ps:utešujem sa tým,že sú na tom i horšie.My žijemeee :stuck_out_tongue_closed_eyes:
1. aug 2006 o 00:21  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Kangaroo, takmer všetko čo si napísala :pensive: obdivujem ťa, že si sa dala nahovoriť na každé ďalšie tehotenstvo :dizzy_face:
1. aug 2006 o 00:25  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ani ja neviem ako sa to stalo, ale 3 už asi nebude :pensive:.Asi som nechcela,aby bol malý sám.Ja ich tak ľubkám a veľmi sa o nich bojím,kuriatka moje.
1. aug 2006 o 00:30  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Poporodna depresia, alebo melancholia. Kazda tym asi prejde v mensej alebo vacsej miere. Na mna to prislo asi 3 den po porode. Plakala som, myslela som si, ze nie som schopna sa o babenko postarat. Bola som zufala ak plakala, mala som dojem, ze som nanic mama. Bolo to hrozne. Mala som aj priserne sny s malou. Bol to cisty horor. Mala je aktivna od narodenia. Velmi malo mi spala. Uz ako niekolko dnove babatko bola schopna byt hore aj 10 hodin. V noci som k nej vstavala aj 15x. Bolo to tym, ze som nemala dost mliecka, hoci som sa snazila ju kojit co najdlhsie, takto som vydrzala 3 mesiace. Potom som ju zacala dokrmovat. Bola som neuveritelne unavena, za 6 tyzdnov som schudla 12 kg.
Ked zacala spavat, aj ja som sa zacala citit lepsie. Aj to, ze ju zvladam, aj to, ze som sa aj ja troska vyspala. Niet nad oddych. To, ze som nemala vyzehlene a akurat popratane, na to som naozaj kaslala. Len nech mala ma vsetko co potrebuje a hlavne kludnu mamu:slight_smile:
Teraz ma 10 mesiacov, samozrejme je este stale zive dieta. Ale da sa to. Depresia presla sama. Zacala som mat pocit, ze je vsetko ok, ze vsetko zvladam. Potrebovala som si na nu jednoducho zvyknut a hlavne na zmenu zivota. Je to tak, ci to chcem alebo nechcem pripustit. Je to usmievave babatko s kopou energie. A ja som samozrejme stastna.
5. aug 2006 o 11:59  • Odpovedz  • Páči sa mi to (2)
kangaroo, mne az zaludok scvrklo, ked som to citala...tiez mi to pripomenulo moj porod a komplikacie po nom, ktore sa vlastne horsie znasali, nez samotny porod, lebo ten trval len 18 hodin, ale komlikacie trvali dlhe tyzdne. Mne moja lekarka zase musela to tam dole "vypalovat", ci ako sa to povie, aby sa to zacalo konecne hojit. Moja trhlina bola zase vsetko na stranu a hore a nie dozadu, takze kazda mala potreba asi dva mesiace, bola pre mna hroznym utrpenim.
Ja mam 9 rocneho a 3 rocneho...takze to uz bolo davno, ale stale to je v mojej pamati velmi zive....na taketo veci sa len tazko zabuda. My si pre tie nase decka musime vela vytrpiet, ale oni su hodne toho utrpenia, lebo staci, ked sa na mna moje dietatko usmialo a som bola nesmierne stastna, ze ho mam...
5. aug 2006 o 13:16  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
mcw,a plánujete ešte mimčo?My už asi nie.Ja už budem hľadať extrémy v iných oblastiach :grinning: .Čo sa týka pôrodov,už nemám čo zažiť :grinning: .Ale keď tie babuľká sú také sladké :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: A že ti scvrklo žalúdok?...No to by aj mne mohlo,bo ten kolos,čo mi zostal po pôrode sa mi vôôôbec nepáči.Máš nejaký tip.Inak už som začala cvičiť na fit lopte :angry:
9. aug 2006 o 22:16  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ja som si naštudovala ako sa popôrodná depresia prejavuje, aké má príznaky, kedy sa objavuje, o čom je, články som mailom poslala manželovi s prosbou, aby ma okamžite zaviedol k doktorovi, ak sa u mňa konkrétne príznaky objavia. Neobjavili sa a všetko bolo OK.
Popôrodná depresia nie je sranda a je potrebná odborná liečba a k tomu zodpovedajúce medikamenty. Postihuje asi 5-7% žien.
12. aug 2006 o 20:29  • Odpovedz  • Páči sa mi to
sunny6 ahoj. No ja som mala dosť tažké depresie a mám ich stále a sú horšie a horšie. ale je to len preto, lebo som na dieťatko sama a citim že malinká stále hladá ocinka. V každom mužovi čo sa jej prihovorí ho vidí a je vďačná za každé pohladenie, poláskanie mužskou pevnou, láskavou rukou.
2. sep 2006 o 08:42  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor ahoj zuzanasimonka.,
prave som pozerala tvoj album,tvoja dcerka je nadherna,a ma krasnu maminu :slight_smile: to,ze vam asi obom chyba otecko,musi byt tazke.Ja som tiez este dakedy v depresii,a to mi moj muz pomaha ako sa da.Myslela som si,ze je to hlavne preto,lebo sa aj tak citim sama.Nemam tu vela kamaratok,prve tyzdne,mesiace som vacinou bola len doma,proste poporodna depresia ma dostala :frowning2: .
Ty to musis mat este tazsie,ale obe sa musime pozret na tie lepsie stranky,mame krasne ,zdrave deticky,a lubime ich.To ze nemate ocina,sa moze casom zmenit,mozno najdete toho milujuceho,najlepsieho ocka na svete,ktory bude tvoju dcerku nadovsetko milovat.Drzim palceky,a mysli pozitivne. :wink:
2. sep 2006 o 09:38  • Odpovedz  • Páči sa mi to
sunny6 dakujem za pekné slovo. AJ to povzbudí. aj ja držím palčeky. Budte štastní. :slight_smile:
2. sep 2006 o 09:45  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor zuzanasimona :slight_smile:
bud silna mamina,Simonka uz je velka slecna,ani sa nenazdas a bude sa vidavat,mne to mamina vzdy hovori,ako rychlo sme vyrastli a ,,usli,, z domu.Tak si to materstvo uzime :wink:
2. sep 2006 o 09:49  • Odpovedz  • Páči sa mi to
treba hneď vyhladať okamžite odborníka, a dopredu povedať partnerovi, vysvetliť mu príznaky a nech vás k doktorovi zavedie on. Popôrodná depresia nie je sranda, treba lieky na to.
2. sep 2006 o 12:58  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš