• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Popôrodná depresia. Vyrozprávajte sa

18. novembra 2016 
Ahojte. Ja som si presla poporodnou depresiou, zastavenim laktacie a liecbou antidepresivami. Zhodnem sa s vami, nikomu na svete to nezelam. Nikomu.
Nikdy som ani len vo sne netusila, co je to ozajstna depresia, ozajstna, nie nejaka "obycajna depka". Kym som nezacala kojit.
Najhorsiu skodu na mne podla mojho nazoru napachali prave zeny (mamicky, sestricky, atd.), ktore si mysleli, ze robia dobru vec.
Po porode som bola totalne rozbita, dva dni som chodila na zachod so sestrou, lebo som omdlievala po ceste, prvu noc mi museli davat lieky od bolesti (a to isla spolubyvajuca za sestrou, nech mi preboha nieco daju, ze sa na to nemoze pozerat). A v tejto situacii mi dali moje dieta, aby som sa on starala. Dorka nevladala naraz vela vypit, preto sa budila na mlieko kazdych 50 minut, spala v kuse max hodinu. Potom sala asi 20 minut. Dalsich 30 minut som mala ja na to, aby som si pospala. Ked som sa postazovala sestricke, povedala mi, ze to sa ustali. A ze mam dieta vazit, pred kojenim aj po kojeni. Takze som cca 7x za noc masirovala na chodbu, odvazila dieta, potom 20 minut kojila, znovu vazit, a potom 30 minut na spanie.
Nedostatok spanku je prvym a velmi vaznym spustacom laktacnej depresie. Mozno by som ju mala aj tak, to neviem. Ale mozno nie.
Potom som sa 2 tyzdne svedomito snazila fungovat. Spala som max 5 hodin do dna, nedokazala som nic zjest. Citala som si fora, kde sa pisalo, ze ide o obycajne baby blues, ze to prejde, len treba vydrzat. Ostatne matky mi hovorili, ze 'sa nemam tolko stresovat', a ze to prejde, pripadne, ze som zly clovek, lebo sa stazujem, co by za to ine dali!
Tak som potlacala depresiu, co to slo, minula som na to vsetku energiu, co som mala. Cele dni som plakala, alebo sa snazila vzchopit. Citila som len obrovsky zial, pripadalo mi, ze uz nikdy nebudem stastna. Ze mat dieta bolo mojou zivotnou chybou.
ze sa dalej neda som pochopila, ked som zacala mat aj fyzicke prejavy depresie. busilo mi srdce, oblieval ma studeny pot. ruky sa mi triasli tak, ze som sa bala drzat malu, aby mi nevypadla.
isla som preto ku gynekologovi. ked som mu popisala, co sa deje, ani ma uz nechcel pustit domov. chcel mi zavolat sanitku a hospitalizovat ma na psychiatrii. bol tam so mnou ale manzel, tak sme sa dohodli, ze ma tam odvezie on.
Dali mi lieky, a dovolili liecit sa ambulatne. Dovod - ze som prisla za lekarom sama (to vraj indikovalo ciastocne racionalne zmyslanie).
Gynekolog aj psychiater odporucili zastavit laktaciu. Neverila som, ze to pomoze. Trvalo to 5 dni.. po 5 dnoch som sa zobudila, a zistila som, ze nemam mlieko. Ani depresiu. Nikdy by som neverila, ze tieto dve veci mozu suvisiet (kojenie a psychicke problemy).
Psychiater mi vysvetlil, ze laktacna depresia je chemicky problem v mozgu. Prolaktin, ktory je zodpovedny za tvorbu mlieka, vyblokuje vlastnu tvorbu serotoninu. Zhorsuje sa to nedostatkom spanku, a to preto, lebo najviac serotoninu sa nam tvori prave v spanku.
Takze, ziadne ze prekonaj to sama, to akurat musis prestat brat vsetko tak vazne.. pche, to je ako predpisovat rumancekovy caj na zapal pluc.
Teraz cakam druhe babo, a uz teraz sa desim, co bude :frowning2:.
2. jún 2012 o 20:44  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to (5)
@vietnamka Prezila som podobne co ty po prvom porode, mala sa nechcela prisat, tiez sa mi nedalo v porodnici spat, vsetko ma rusilo,hlavne spolubyvajuca, ked sa konecne prisala, tak chcela byt casto prisata, kvoli unave a skoro ziadnemu spanku mi nechcelo nabehnut mlieko, nutili ma ju vazit...
Doma sa to po niekolkych tyzdnoch upravilo, aj ked som bola znicena z toho, ze mala kazdy vecer 3 hodiny koliku :stuck_out_tongue_closed_eyes:
Po druhom porode - uplna fantazia, mala sa pekne prisala, nemala som vobec problem spat, nevadila mi ani spolubyvajuca, mlieko mi krasne nabehlo, dietatko ukazkovo spalo. Domov som prisla v porovnani s prvym porodom ako z dovolenky :grinning:.
Takze neboj, najhorsie to maju prvorodicky, nevedia este do coho idu, je to pre nich sok aj samotny porod. Myslim ze teraz by si uz mala byt ok :wink:
2. jún 2012 o 23:21  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@igiana Dakujem za povzbudenie :slight_smile:. Dnes som bola u psychiatra, aby dal odporucania.. netusila som, ze sa bude riesit aj sposob porodu, nielen kojenie. Nakoniec sme sa dohodli, ze nemusim ist na cisarsky, ale ze kojenie radsej rovno zarazime. Uz balim do tasky flasticky a nutrilon..
15. jún 2012 o 13:45  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@vietnamka každe tehotenstvo, každy pôrod, aj popôrodne stavy su ine. Viem o mamičkach, ktore pri jednom dieťati mali popôrodne depresie a pri druhom nie. Byť tebou nehadžem popredu flintu do žita...
15. jún 2012 o 13:52  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@vejula nehadzem. ale ja zase poznam mamicky, ktore tie depresie dostali, a tiez taku, ktorej uz neodporucili dalsie dieta, inak by to jej psychiku mohlo trvalo poskodit.
Aby som veci uviedla na pravu mieru, ja nejancim z toho, ze moje dieta nebude kojene, o nic horsia matka tym nebudem. Bola som v strese z toho, co ak dostanem depresie uz v porodnici (posledne to prislo na treti den, a to som este bola v porodnici). V takom pripade sa stav moze lahko prehupnut do psychozy, a ja som sa bala, ze riskujem zivot mojho dietata. Preto som rada, ze to bude podchytene uz na zaciatku.
15. jún 2012 o 14:03  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to (2)
@vietnamka Pokial je to ozaj nevyhnutne a mas potvrdene, ze psychicke problemy sa Ti s velkou pravdepodobnostou vratia, tak OK. Svet sa nezruti, ja som tiez po troch mesiacoch kojenia "rastla na Sunare" :stuck_out_tongue_closed_eyes: a som nazive. Aj ked je pravda, ze ked porovnam moje cisto kojene 5 rocne dieta s tym, ked som ja mala 5 rokov, tak som bola dobre pozadu :grinning: . Ale teda neviem potvrdit, ci to bolo tym. No ale teraz mi to celkom dobre pali :grinning:
16. jún 2012 o 22:43  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@igiana materske mlieko je super, o tom niet pochyb. nutrilon je tiez fajn, ma to svoje vyhody. ale aj nevyhody.. co sa zrejme az tak vseobecne nevie, ze to nemozes davat castejsie ako kazde tri hodiny. to uz poslednu polhodinu stepujes s dietatom v naruci, lebo ono by si uz cuclo, ale ty mu este flasu nemozes dat :frowning2:. Ten prsnik nie je len zdrojom obzivy, ale aj upokojuje.. nasa Dorka zaspavala na prsniku, kym som kojila. Potom som musela prestat, a uz zaspavala len na rukach. Ten prsnik bol daleko pohodlnejsi :slight_smile:. Najma som sa potom mohla odvalit a robit si, co som chcela, kdezto na rukach - ani zlozit, ani sadnut si, no nic.
17. jún 2012 o 20:16  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@vietnamka ahoj,,preco sa Nurtilon nemoze davat castejsie ako po 3 hod?? to som este nepocula,,ani zdravot.sestra mi o tom nepovedala,,nasa mala je strasne malo naraz tak krmime kazde 2 hodiny,,davam jej NAN1 ,,lebo tu nutrilon nemame,ale tie mlieka sa moc nelisia v zlozeni myslim...
17. jún 2012 o 20:24  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@tiviot povedala mi to detska lekarka. Aj na krabici je to napisane. Lekarka argumentovala tym, ze umele mlieko sa travi inak ako materske, a ze sa preto musi uplne stravit, az potom moze prist nova davka. Inak vraj moze malu boliet brusko. Neviem, ja som to obcas porusila, a brusko ju nikdy nebolelo. Osobne si skor myslim, ze je to preto, aby rodicia dieta "neprekrmovali".
17. jún 2012 o 20:50  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@vietnamka uz som o tom od niekoho pocula, ze nutrilon sa nema castejsie. A nechcelo by sa napit cajiku a tak by vydrzalo tu polhodinu?
Ja som male vlacila v babyvaku, tu mladsiu skoro cele leto vonku, bolo to super, aj sa mi dalo aspon nieco urobit aj ked nie vsetko.
17. jún 2012 o 20:52  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@igiana cajik ani vodicka nefungovali, to zase, ona dobre vie, co je a co nie je mliecko :slight_smile:. My sme nosli v satke, asi 4 mesiace, potom v manduce. Ale nedalo sa mi urobit nic, lebo to nebolo, ze ja si robim, a ona je spokojna v satke. To som musela rychlo chodit tanecnym krokom po byte/po vonku, alebo sediet na fitke a hopkat. Dodnes nenavidim fitloptu! Hopkala som na nej aj 6 hodin denne - a to 4 mesiace.
17. jún 2012 o 21:00  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@vietnamka celý Tvoj príspevok aj Ty samotná je taký úprimný :dizzy_face: ...držím palce v mamičkovaní aj vo všetkom ostatnom a keby som mohla, vždy rada pomožem prípadne poradím :dizzy_face:
17. jún 2012 o 21:05  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@monickapd dakujem dakujem dakujem :slight_smile:. Velmi si to cenim, takato podpora mi dobre padne!
17. jún 2012 o 21:15  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to (2)
17. jún 2012 o 21:16  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@vietnamka uf, tak to si si uzila :slight_smile:
17. jún 2012 o 21:17  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
Drzim ti palce....Nieco podobne sme pre zili aj my.uPlne ta chapem.tiez by som si Dala odstavit laktaciu keby mam opat druhe baby.umele mlieko je ako materske, ked nemozes tak sa svet nezruti. My sme davali umele od narodenia a naj viac sa osvedcila beba. Urcite dodrzuj davkovanie na krabici, my sme Mali tiez koliky, davala som sabsymplex, cajik a cvicili s nozickami na brusko....drzim ti palce
27. jún 2012 o 22:12  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahojte, tak pridavam sa aj ja. Musim si priznat mam poporodnu depresiu. Som strasne placliva. Teraz mame druhe babatko, tesim sa z neho ale je mi smutno ze sa tomu starsiemu menej venujem. Aj ked manzel mi hovori, ze rovnako, ale ja mam ten pocit ze menej. Ako keby sa mi srdce rozdelilo na viac casti. Ta cast pre manzela zostala rovnako velka, ale ta cast pre deticky sa rozdelila na dve a to mam pocit ze som ukratila toho starsieho. Sama viem ze je to blbost, sama viem, ze niesom normalna ale ked manzel zakrici na toho starsieho, alebo ja aj ked je to uz opodstatnene pride mi to strasne luto. Mam pocit ze predtym som mu davala viac lasky. Kym sme boli v nemocnici bol u babiny a teraz sa uz nevie ku mne ani tak pritulit ako predtym aj ked ho volam nech ide ku mne sa potulkat, aj ked mu hovorim casto ze ho lubim, ze je moje zlaticko.... K bracekovi sa sprava tak, ze ked ho mame my na rukach tak nechce sa tulkat s nami, ale s malym, alebo ked je v postielke tak casto k nemu chodi a chce ho hladkat, tulkat. Snazime sa ho zaujat niecim inym ale niekedy to nepomoze a musime skriknut aby malemu neublizil tym jeho silnym tulkanim a v tedy ide sam do detskej a zacne akoze plakat, ze mu nedovolime sa s nim tulkat. Ale popri tom sa snami nechce tak tulkat.
Nech uz je to za mnou.
5. júl 2012 o 15:36  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@vietnamka Precitala som si tvoj prispevok. Ja som sice nemala az taky velky stupen depresie....ale tiez som prvorodeneho syna nedokazala kojit... Bol to pre mna sok- kojenie, novy clovek v rodine, neustala starostlivost, on mal koliku par mesiacov....Ja som sa trapila,ze sa nevie prisat......praskla som do toho a myslim, ze som urobila dobre.
Pri dcerke som uz vedela do coho idem- uz to bolo iba repete. Mala som neskutocne mile sestricky, stale mi vraveli aby som si pospala, oni ma zobudia na kojenie....no jednoducho druhy porod prebehol lepsie a preto som aj uspesne kojila.
Ale pisem ti pre to, ze ked budes opat pri druhom dietatku citit depresiu, tak to kojenie zabal co najskor....myslim, ze depresiou sa da ublizit dietatu ovela viac, ako keby si ho nekojila.... Samozrejme, kazdy porod sa vyvija inak (ako som uz aj ja pisala a dievcata predomnou) ale vobec sa netrap koli kojeniu. Depresia je svina....citala som rozne ukrutne veci, co matky dokazali urobit detom a vobec o tom ani netusili, ze je to zle.... :rolling_eyes:

Najhorsi pripad, co som citala a videla, kde matka bola na antidepresivach a prestala ich brat a utopila si 5 deti vo vani..... NEchcem tym nikoho strasit....to su uz extremne pripady, ale fakt tu depresiu netreba brat na lahku vahu.

Zelam pevne nervy a spravne rozhodnutia pri druhom porode :slight_smile:
5. júl 2012 o 16:14  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@vietnamka ahojko ja som mam takmer desat rocnu dcerku.po porode som prvy den bola tak ze som si pytala dizepam na spanie lebo som bola totlna nevyspata,ale pravdaze nespala som,mala nebola vtedy pri mne.rano mi ju priniesli.druhy den to bolo tiez hrozne,aj ma prehnalo,ale to som bola aj rada.zacalo sa to ked som prisla domov.strach bezmocnoct ze co teraz,mala bola hore celu noc,mliecko jej nestacilo ci co.ja som prestala jest nic mi nechutilo.musela som hned zacat dokrmovat lebo som mala uplne vytahane prsia.zascala som vracat a mylsela som furt inde.nechce sa mi to ani opisovat cele.proste bolo to velmi zle.teraz cakam druhe babo a zacinam sa bat ze sa to vrati hoci dufam ze nie.mam sem tam pocity ze nemozem spat lebo bude hore dieta a tak.citim ze to pride na mna.neviem ci mam navstivit este pred porodom svoju psychiatricku alebo az po porode.velmií by som chcela kojit.
14. júl 2012 o 22:44  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@ktore to ti verim, ze mas obavy :frowning2:. na tvojom mieste by som isla, a povedala jej o obavach, ale tiez o tom, ze chces kojit. podla mna ti napise spravu, v ktorej uvedie, co robit v pripade, ze ta to povedzme v nemocnici znovu postretne. Mozno napise odporucanie, aby ti nosili dieta iba na krmenie, to by podla mna velmi pomohlo. Fyzicky by si sa zotavila, vyspala, a hned by vsetko bolo lepsie.
Tiez by bolo super, keby s tebou mohol niekto byt v nemocnici, napr. partner alebo mama. Niekto, kto ti pomoze, a komu veris. Ja budem rodit v BA - Ruzinov, a tam zial nie je moznost byvat tam s manzelom, inak by som to urcite vyuzila.
14. júl 2012 o 22:50  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@majkaa az teraz som si precitala tvoj prispevok, dlhsie som tu nebola. Stale to pretrvava? Ako sa citis po fyzickej stranke? Plne kojis?
14. júl 2012 o 22:53  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@majkaa aj ja mam dcerku a bojim sa ju nejak odsuniem.velmi ju milujem.bojim sa ze bude na druhej kolaji a ze to budem potom vycitat vlastne novemu babetku.
14. júl 2012 o 22:57  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@vietnamka dakujem za radu,urcite sa objednam uz v pondelok ku doktorke.nech mi vsetko vysvetli.ja som po prvom porode mala odpornu doktorku,normalne ma chytil strach ked som sla k nej a ked som odisla bolo mi horsie.necitila som ziadnu pomoc z jej strany bola to furia.ja chodim do levic ku gynekologicke a tam som mala aj psychiatricku.potom uz ked mala dcerka asi tri roky som ju zmenila a chodila som do novych zamkov.tam je super doktorka.chapava a tak.dala ma do kopy co uz som chcela umriet.chudla som zo dna na den.bolo to uz naozaj so mnou zle.hospitalizaciu som odmietla lebo som bola viazana na rodinu a dcerku hoci som sa o nu takpovedac ani nevedala normalne postarat.vzdy mi bolo zle ale chcela som byt pri nej vzdy a bezomna vlastne ani ona nemohla byt.bolo mi vselijak ale bola som s nou.vracala som.triasla som sa.chodila som hore dole.fajcila somjednu od druhej.bolo to strasne.mala som zly zaciatok liecby a dost dlho mozno aj zbytocny lebo mi to nijak nepomohlo.az po troch rokoch ked som zmenila doktorku.
14. júl 2012 o 23:07  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@ktore presne presne.. ja som tiez nedokazala od malej odist, vsetci mi vraveli, chod si pospat, ale ja nie. nedokazala som spat, lebo predsa som jej matka, a musim byt s nou!
Podla mna dokaze byt velmi necitlive aj okolie. Asi x krat som sa stretla s nazorom, ze to mam akurat prekonat. Dokonca moj svokor mi odkazal, ze som byvala cinoroda, a ze by som si to mala pripomenut a spamatat sa.
Citlivy a ludsky pristup je zaklad, lebo v takych stavoch ta vsetko rozhodi, aj ta najnevinnejsia poznamka. Neviem si predstavit, ze by som este aj zvracala, to muselo byt naozaj zlee :(.
Tiez som si velmi priala umriet, myslela som na to kazdy den.
Termin mam asi o tri tyzdne, priebezne sem nakuknem, a potom napisem, ako som to zvladla. Tiez napisem, aky bol pristup v nemocnici, a ako prebehlo zastavenie lakacie.
Prosim, tiez napis, aby som vedela, ako s tebou je, co ti povedala lekarka, a tak. Drzim ti palce.
14. júl 2012 o 23:21  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@vietnamka tebe uz moze prist kazdu chvilku.jedna od nas rodila v 37 tyzdni.inak ja som vracala stale uz len pri spomienke nejakej ci nedajboze citila jedlo.v noci som nemohla spat aj vtedy ma napinalo.proste hroza.malu som uspavala a utekala medzitym vracat lebo som mala kadejake myslienky.nezelam to nikomu.ale ty co to nechapu tak by som nejak iba 5- 10 minut z pocitu preniesla na nich.to by stacilo.hned by pochopili ze ssa neda telu iba tak rozkazat.moj manzel absolutne nechape co to je depresia.odkomentuje to svojov verziou a konec.oni nechapui ze nas zlozi aj najmensi strach ci obava,neistota a tak.potom to uz ide a neda sa to zastavit.vlastne ked sa tak zamyslim tak nemem ziadny velky problem za ktory by som sa psychicky zrutila.nie?!nas zobere drobnost zato to nik nechape.a pritom vtedy potrebujeme najviac ohladuplnosti a podpory.ak neni tak to je sto krat horsie a prajem si iba to aby som netrtapila nikoho viac v rodine,aby som nikomu neliezla na nervi a radsej zomrela.
15. júl 2012 o 20:10  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@vietnamka - ak ta potesim, tak pri dcerke som mala riadne baby blues, pri malom ale uz vobec nic ;) Nemusi sa to zopakovat :slight_smile:
15. júl 2012 o 20:15  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@anjelicek26 jej to je dobra sprava.nebrala si ani lieky pocas tehotenstva?ja by som chcela velmi kojit.neviem ako to dopadne.mozno mi poradi doktorka a ja sa tym upokojim.niekedy staci tak malo a je pokoj.
15. júl 2012 o 21:35  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@ktore - ja som sa toho velmi bala, pripravovala manzela psychicky na to, ze to so mnou bude zle :grinning: Ale vobec, euforia uz po porode, plna energie, urcite prispelo, ze maly sa od porodnice budil 1x, uz prvu noc spal 6h v kuse... vlastne prve tri mesiace to dieta spalo s prestavkami na kojenie, on spal fakt 22/24h v tej dobe... ja som bola oddychnuta az az... porod bol 2,5 h rychly emotivny zazitok, nebol cas sa v tej bolesti utopit, my sme prisli do porodnice v style - sadnut a tlacit... bez nastrihu, bez potrhania, krvacala som len 7dni :confused: Narodil sa tri tyzdne pred terminom, tak som ani nevedela stresovat, ze co bude... Ideal, ani som neverila, ze sa to takto da....
15. júl 2012 o 21:44  • Odpovedz  • Páči sa mi to (3)
@anjelicek26 jej to bolo dobre.taky porod by bodol.som sa rozhodla ze pojdem rodit az pri silnych kontrakciach ak mi neodtecie vela plodovej vody.o tom si este musim precitat.aj znama teraz porodila tri tyzdni pred terminom a maly bol na svete za dva hodiny.rano isla k doktorovi ze sa neciti uz dobre a ten jej povedal ze uz ide rodit.do dvoch hodin porodila.ci tak nejak to uz presne neviem.mylsim ze takyto porod znamena vela na psychiku.aj som pocula ze zvyknu zenam z depresiou ponuknut cisarsky rez aby sa nevycerpala pri porode.ju co by som zato dala aby to islo rychlo.velmi dobre padnu taketo slova a prihody.hned sa mi lepsie dycha. :grinning:
15. júl 2012 o 21:56  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@ktore - daj tomu sancu, telo fakt moze pri druhom porode zareagovat uplne inak. Navyse vies s tymi emociami lepsie bojovat, lepsie o tom hovorit ako pri prvom raze. Ja som mimo baby blues nikdy depresiu nemala, ale vtedy ma to teda trafilo naplno :confounded: Dodnes to nechapem a dufam, ze sa to uz nevrati. Akosi si stale vycitam, ze som dcerku na zaciatku oznacovala ako - to dieta. Nie moje dieta. Ale to uz nezmenim.
15. júl 2012 o 21:59  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok