• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Popôrodná depresia. Vyrozprávajte sa

18. novembra 2016 
aj ja si depku riadne uzila :grinning: teraz sa zasmejem,ale nebolo to prijemne obdobie...po sekcii neskory nastup laktacie,mamka vazne chora v nemocke,manzel v praci a ja staaale sama+starostlivost o mamku :cry: som plakala a pochybovala o sebe snad kazdy den...v nemocnici som revala v kuse...som sa az hanbila sama za seba,lebo nicomu som nerozumela,nevedela co mam ako robit,ci nerobit,nemala som sa koho na nic opytat- dve kamosky boli cerstvo po potrate,takze to tazko prezivali :cry: a drazdit ich s otazkami ako kojit,ako so zapalom prsnikov som nechcela...skratka fakt strasne..a vraj najkrajsie obdobie a zena si ho a vychunat :frowning2: no,to snad ti,kt.maju mamky,kt.im pomahaju....ale nelutujem,mam krasneho chlapceka a snazim sa tesenie dobiehat teraz.
Avsak,moja slobodna svagrina po celej rodine veeeelmi rada rozprava aku som mala depku,revala...atd...dost zle mi to padne,ALE pockam si ako to bude zvladat raz ona :sunglasses: :grinning:
Zeny si toho v zivote musia naozaj dost vytrpiet,no co uz...ako sa hovori-co neboli,to za nic nestoji :wink:
27. mar 2013 o 21:08  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@slivaavils poporodna depresia nieje hanba, ja si myslim ze ju maju matky preto lebo sa neskutocne snazia aby vsetko bolo tip top, mam v rodine jednu kocku co mala velmi zlu poporodnu depresiu, cela rodina si presla doslova peklo pri prvom dietati, manzela doslova bila a nechcela nikoho pustit k dietatku, a dnes maju krasne tri dcerky, su uzasne zomknuti tym vsetkym a ja ich velmi obdivujem oboch, ta kocka je neskutocne mily a dobrosrdecny clovek a vidis, proste telo si urobilo svoje, ale nic to nemeni na fakte ze je to obetava mama a manzelka :slight_smile:) a este mam rodinnu znamu ktora skoncila na liekoch na stitnu zlazu po prvom dietatku, maly ma teraz 10 rokov a narodila sa im krasna dcerka a vsetko skvele zvladli ;))) strach je velky aj u mna, my planujeme druhe tento rok, moja rodina mala zo mnou tiez velmi tazke chvile, a mamka ma velke obavy a nechce pocut o druhom dietatku, ale moj Luky je uzasny a ja chcem aby mal este surodenca, hlavne viem z cim bojujem, u mna to bolo hlavne totalne vycerpanie a pocuvala som vela rady inych ktore ma ako prvorodicku skoro stali zivot... aspon viem ze som skvela mama a ze uz nebudem pocuvat babske rady ale poporodne "ohluchnem" :slight_smile:)))))) ale viem ta pochopit je to velka trauma, ja to mam pred ocami tiez stale :(
28. mar 2013 o 08:31  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@terezka1947 ahoj no tak tej svagrinej mi je luto, prizivovat sa na cudzom nestasti je smutne, chuda isto nema vela co o sebe hovorit, tak rozprava o druhych... ale z teba je teraz silna zena a dolezita si ty a tvoj syncek, ale mat niekoho takeho v rodine je sila.... ja mam "skvelu" svokru... :slight_smile:)))
28. mar 2013 o 08:37  • Odpovedz  • Páči sa mi to
no ja svokru uz nemam...a vraj bola dobra....ale tak svagrina to isti :grinning: ja som fakt zvedava ako ona vsetko zvladne....ja sice uz babo mam,ale nedovolila b som si hodnotit a nebodaj kritizovat ine mamicky...no slobodne to vedia vzdy viac-co uz,ucme sa od skusenejsich :grinning: :grinning:
28. mar 2013 o 20:37  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Tak popôrodnú depresiu som mala aj ja ale našťastie trvala len asi 3-4týždne.Vlastne už v pôrodnici sa to začalo,bola som na izbe sama s malým,mlieka bolo málo,dieťa hladné,stále len plakal.Navyše boli zakázané návštevy a boli sme v nemocke dlhšie kvoli žltačke takže som bola ako odrezaná od sveta.Ked sme prišli domov nasáčkovala sa k nám na týžden moja mama,myslela to dobre,že mi pomôže ale bola len na príťaž vtedy.Ked tu bola venovala som jej aj malému a nemuhla som si napr.ani ľahnuť cez deň ked som bola unavená lebo mi to bolo blbé.Bola som nervozna z nej,z malého lebo som ho ešte tak nepoznala,nevedela som prečo stále plače.Priateľ nepomáhal,bol podráždený z mojej mamy.Ked mama odišla po týždni bola som na všetko sama.Malý plakal a ja som nevedela čo mu je.Priateľ namiesto pomoci len hučal,že nech utíšim malého atd.Myslím,že aj on si potreboval zvyknuť na dieťa,na plač,na to,že na neho nemám toľko času.Ja som celé dni riešila bábo a pomedzi to som plakala a plakala.Bola som zdeptaná z priateľovej reakcie,z toho,že sa neviem postarať o dieťa,z toho ako vyzeram po pôrode.
Ked mal malý mesiac celé sa to utriaslo,trošku sa mi podarilo zavioesť režim,priateľ sa začal malému viac venovať,dokonca niekedy navarí obed.Už malého poznám,viem približne kedy plače od hladu,kedy plače len tak z nudy.Po prôdode som mala aj myšlienku,že som si dieťa nemala spraviť ale teraz viem,že to bolo to najlepšie čo sa mi stalo.Bol plánovaný a je to naše slniečko,už sa usmieva,bľaboce. :slight_smile: ľúbim ho
7. apr 2013 o 11:12  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@terezka1947 tak toto si trafila sa smejem do popuku pecka :D :D :D :D
26. apr 2013 o 15:28  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahojte,
ako sa vravi, ze ked sa daco serie tak sa serie..
mne sa poporodna depresia prejavovala ako uzkosti o svoje zdravie a strasnu nechut do cinnosti, vobec ma nebavilo byt mamou, robila som vsetko ako robot az som sa vycerpala , aj z nevyspatia. Zacala som ale citit fakt zle az okolo 3 mesiaca a ulavu mi priniesla az prva menstruacia. Mala som tazky traumaticky porod cisarskym, mala sa skoro zadusila. V 6 mesiaci po porode mi zastavili laktaciu Parlodelom a dostala som antidepresiva a antipsychotika, ktore vsak zaucinkovali divne a ja som skoncila na 4 tyzdne v nemocnici- odlucena od dietata. Po vysadeni laktacie som este skoro 5 mesiacov nemala menzes, tak si viete predstavit aky to bol hormonalny nasup - neprajem nikomu, niekedy som myslela ze ani z postele nevstanem...ale teraz je uz nastastie lepsie, pomaly mi vysadzaju lieky a hlavne strasne ma to posililo, myslim ze uz ma len tak daco nezlomi v zivote..
28. apr 2013 o 14:19  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
ahojte :slight_smile: mám otázku... Nie je to ľahké písať, zástankyne dlhodobého kojenia ma asi ukameňujú.. idem sa rozpísať teda, možno ked to sem hodím, odpoveď nájdem aj sama. synček sa nám narodil pred 8mesiacmi. tehotenstvo bolo ok, dokonca som išla z pôrodnice lahšia o 4kilá, než ked som otehotnela (zdravá strava v tehu :wink: ). tri roky mi lekári tvrdili, že dieťa mať nebudem môcť mať prirodzene, no stal sa zázrak. Po pôrode som mala vážne zdravotné komplikácie. Keď mal 4 týždne (bolo to presne na Vianoce), musela som prestať kojiť, nasadili mi liečbu, v januári operovali... Kojiť som ale neprestala, udržala som si laktáciu odsávaním, týždeň po operácii bol opäť takmer výlučne dojčený. Pôrod a aj šestonedelie som mala ťažké, bolestivé... od mája som nastúpila na skrátený úväzok. odsávam stále... verte či neverte, ale prepína mi :angry: som unavená, nervózna, a podráždená. v kuse v kolotoči, aby som stihla odsať. nedostatok mlieka som mala už asi 3x, častým odsávaním sa mi opäť začalo viac tvoriť. no začínam mám pocit, že mi stále viac a viac haraší. neviem, či je to hormónami, tým, že som ešte nemala menštruáciu... proste neviem. možno si viac z vás povie, že čo vlastne chcem za názor, no chcem sa spýtať, či u niektorej u vás nastúpila aj takto neskoro depka atd...kojenie som si naozaj odrela, aby som mu mohla dať to najlepšie, no mám pocit, že nevládzem... cez deň sa odsávať pri malom nedá, potrebuje moju pozornosť, lozí... už sa stalo, že som si neodsala 8hodín, pretože som nestíhala .-( preto rozmýšlam nad tým, že ho odstavím. všetci mi hovoria nech sa nenervujem, lebo to prechádza do mlieka, a potom je aj on podráždený... aj z toho sa cítim naprd.ďakujem vopred za odpovede, či ste niečo podobné prežívali aj vy... :confounded:
20. júl 2013 o 12:01  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Skús ho navyknúť na normálne kojenie, lebo to odsávanie nie je ono, mňa napr. elektrická odsávačka dosť rozčulovala hukotom.
25. aug 2013 o 14:05  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@barborav ja som takto odsavala pol roka a tiež som nič nestihala, v kuse v strese, a jednourukou som sa hrala s malou, s druhou som odsavala. A potom som si povedala koniec, prestala som odsavat a malá síce dostala UM, ale zato šťastnú a vyrovnanú maminu
25. aug 2013 o 14:25  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@jika80 dakujem za radu, uz som odstavila, dOslo to so mnou dost daleko, takmer na psychiatriu. . . Vycitky svedomia mam stale, ze ho o nieco oberam, ale na druhej strane sa vraciam do normalu psychicky. .Este raz dakujem :wink:
25. aug 2013 o 21:41  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@charrllotte ahoj, tak aj ja som si presla poporodnou depresiou, bolo to strasne, teraz je uz dobre, asi po roku sa to zastabilizovalo, co si myslim je dost neskoro, dovtedy som mavala vykyvy, raz lepsie raz horsie, mam aj AD, ale nejak som sa necitila stale vo svojej kozi, az mi pri preventivke u vseobecneho lekara zistili protilatky na stitnu zlazu,..hmm a mam pocit ze presne od vtedy ako som zacala brat lieky na stitnu sa to vsetko urovnalo, od vtedy nemam depresie a je to OK...no len neviem ci to bolo tou stitnou ci by sa to zlepsilo aj same..pisem preto, lebo som zacala tuzit zas po babatku, no bojim sa toho ako cert kriza...viem cim som si presla, a nechcem to zazit odznovu, fakt nie...no stale viac a viac si uvedomujem ze chcem druhe babo...co mam robit?? tuzba ale aj strach...
4. sep 2013 o 13:52  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahojte,aj ja som si prešla ťažkou poporodnou depresiou,2x som bola hospitalizovaná,čo som sa nevládala starať o malého,doslova som ho odmietala,nevedela som si k nemu nájsť cestu,po 9 mesiacoch liečby AD a antipsychotikami sa konečne cítim dobre a svojho synčeka nadovšetko ľúbim,ale prešla som si aj moja celá rodina strašným peklom,už nikdy by som to nechcela zažiť,držím všetkým palce,aby ich poporodná depresia zďaleka obchádzala :wink:
4. sep 2013 o 14:00  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@paula80 ahoj aj ja som ju mala, tiez som bola hospitalizovana, ze psychoza..zacalo to v porodnici, hned na druhy den po porode, uzkost, nespavost, s tym samozrejme vycerpana som bola, placliva, malu som si nevedela pritulit, nic som necitili, nevedela som co s nou mam robit, ked som prisla doma, katastrofa, som takmer tyzden nespala, proste sa nedalo, potom som revala ze nie som normalna, ze mi nieco je, tak sme zasli za psych. nechali si ma, po 3 tyzdnoch som prisla domov, tiez AD a antipsych. no necitila som sa stale velmi fit, ani po roku, teda raz ano raz nie, cele to skakalo hore dole...az mi nahodou na preventivke zistili protilatky na stitnu zlazu, nasadili lieky aj na stitnu zlazu a som odvtedy ok, vyse roka...preco pisem?? strasne som zatuzila po druhom babatku, len sa nesmierne bojim ze sa to bude opakovat, fakt cca rok som bola hrozna, placliva, az po tych liekoch na stitnu to bolo ok, tak neviem....bojim sa strasne, ale tuzba po babu je velka... porad, pozeram ze mas 3 deticky...depresiu si mala pri prvom ci pri poslednom alebo ako?? dakujem
4. sep 2013 o 14:09  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@terezia1234 pri prvom synovi som depresiu nemala,pri strednom asi áno,ale neliečila som sa,lebo sa to dalo zvládať,mal zdravotné ťažkosti,tak som myslela,že to bolo tým a tretie dieťatko sa nám pritrafilo a teda nerátala som s tým,že sa mi niečo také stane,ja som tiež nespávala,schudla som,nechutilo mi jesť,bola som v permanentnom strese,lebo malý bol veľmi uplakaný a celé sa to na mňa zosypalo a skončila som v nemocnici,malý bol pri mne nekludný,lebo som bola z neho v strese a bol to taký začarovaný kolotoč,inak najviac mi pomohla psychologička,ona mi vysvetlila,ako to celé začalo a prečo a čo treba robiť,nebyť nej,asi ani lieky samé o sebe by mi nepomohli.
Inak ja mám zníženú funkciu štítnej žľazy,beriem lieky,zistilo,asi aj začalo mi to v tomto poslednom tehu,žeby to tiež malo súvis s tou depresiou?
4. sep 2013 o 14:58  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@paula80 no moze to byt s tou stitnou zlazou, ono to vela spravi ze vraj, som si o tom citala a vela mamiciek pise ze po porode mali vykyvy nalad, depky a nakoniec az lieky na stitnu to upravili...ty odkedy beries lieky na stitnu,tiez euthyrox?? uz pocas tehu si brala??
4. sep 2013 o 15:08  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@terezia1234 ja beriem euthyrox 50,už cca.1,5 roka,dávku mám stále rovnakú a výsledky vraj dobre,idem na kontrolu až v oktobri,tak uvidím,inak teraz sa už dlhšie cítim celkom dobre,najhoršie to bolo po porode do takých 8.mesiacov malého.
5. sep 2013 o 13:22  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@terezia1234 ja beriem euthyrox 50,už cca.1,5 roka,dávku mám stále rovnakú a výsledky vraj dobre,idem na kontrolu až v oktobri,tak uvidím,inak teraz sa už dlhšie cítim celkom dobre,najhoršie to bolo po porode do takých 8.mesiacov malého.
a inak som pribrala od začatia brania AD a antipsych.cca 12 kg,nemáš tiež taký problém?
5. sep 2013 o 13:23  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@paula80 eee nemam, nezda sa mi ze by som po AD pribrala.. ono zalezi aj ake mas, ja mam sertralin, a antipsych. uz neberiem, nastastie..ja sa teraz tak bojim ze sa mi to po druhom porode bude opakovat, no velmi chcem druhe babo..joooj, ty este stale beries AD a antipsych?
5. sep 2013 o 13:45  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@terezia1234 nemusí sa to opakovať,ale musí to byť podchytené hneď od začiatku.Ja ich beriem už 9 mesiacov. :unamused:
5. sep 2013 o 13:47  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@paula80 viem ze nemusi, ale aj tak sa bojim, ty vies co to, ked si si tym presla, tak aj ty by si sa urcite obavala..lebo je to hrozne... no ja som to mala odchytene od zaciatku a vidis, tiez ma to dlho drzalo..mne sa to zacala asi od roka zlepsovat, a to si stale vravim ze to bolo len stitnou zlazou, teda tie moje vykyvy nalad, ja som totiz aj napriek AD mala vykyvy, nechapala som to, ved ked beriem lieky nemozem mat raz depresie raz dobre..tak som bola zufala z toho, no odkedy beriem euthyrox, teda ze mi zistili tu stitnu je to lepsie, tak sa utesujem ze ked uz o tom viem co zabralo, tak ak by ma to znovu chytilo tak viem ze sa z toho dostanem aj ked s liekmi... bojim strasne..
5. sep 2013 o 13:58  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@terezia1234 držím ti palce
5. sep 2013 o 14:01  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@paula80 dakujem, mozem ti napisat IP?
5. sep 2013 o 14:02  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahojte tak sa pripajam do temy-bohuzial aj ja :frowning2: som 6 tyzdnov po potode a je mi strasne.nedokazem byt s malou doma sama.neskutocne sa bojim ze sa nieco stane zle,neverim si,a ked place to je konecna.neviem ako bude dalej preto idem asi poriesit psychiatricku lebo rano kolkokrat ledva vstandm z postele,co mi je zle na vracanie,citim sa dlaba a to male odkazane namna :frowning2: ked som vonku trosku sa ulavi ale ozaj len trochu :frowning2: ked rano muz zabuchne dvere uz aj letim na wc co ma zo stresu prezenie :frowning2: tak som sa na malu tesila a teraz si to materstvo neviem zacat uzivat :frowning2: som uz zufsla z toho :frowning2:
5. sep 2013 o 17:32  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@lenkastar urcite vyhladaj odbornika..ono to mozno odoznie same, ale mozno nie..aby si to vcas podchytila :slight_smile: neboj bude dobre, prajem vela zdravia, a onedlho si malinku zacnes uzivat naplno, ver mi :slight_smile: paa
7. sep 2013 o 12:13  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@sunny6 ahoj, ja len ze to ma mrzi, a pocula som o vela takych pripadoch, ja som tiez v uk, aj ked nemamina, ale ked by si nnieco potrebovala daj vediet:slight_smile:)
8. sep 2013 o 09:11  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte, tak ja sa chcem vlastne nieco spytat. ked sa mi narodilo prve dieta, tak so mnou "nieco" bolo. nikdy som sa nikoho na to nepytala, ale stale mi to stale viri v hlave. maly sa narodil po dlhom bolestivom porode, vyvolavanim, bez epid., i otecko bol cely cas pritom. ked uz bol na svete, asi tak dva dni som bola mimo, ziadne city, ani jedna slza, vobec mi na nom nezalezalo, nezaujimalo ma ako sa ma, lebo bol v inkubatore na pozorovanie koli dychaniu, nemala som potrebu ho ist pozriet, pri pohlade na neho sa so mnou nic nedialo, proste mi bolo vsetko jedno.....ale potom som sa akoby prebudila........
pri druhom porode bolo vsetko ok, veeeelky plac ked mi dali malu hned ma brucho a tak.....
bolo to tie dva dni co som zazila nieco ako depresia, ci iba skor nejaky sok z celeho porodu?
8. sep 2013 o 10:30  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@lenkastar
Ahoj, nezúfaj ja som mala to isté. Presne viem čo prežívaš alebo si prežila. V živote by som nepovedala, že niečo také existuje. Dusila som to v sebe až na koniec som to povedala mojej sestre. Presne vedela, čo mi je. Neváhala a hneď mi začala vybavovať psychiatra. Bolo mi stále do plaču a nevedela som to potlačiť aj som sa hanbila. Nemala som na nič náladu nič ma nebavilo a nemala som žiadny zmysel života bolo to strašné obdobie. K malej som mala dočasne úplne vychladnuté city. Samozrejme teraz je to už úplne niečo iné. Véééééľká láska.
Na to nič nepomôže iba čas a niekomu sa vyrozprávať. Takému človeku ktorý to zažil. vedela by som o tom písať celé hodiny...............
Hlavu hore chce to čas:slight_smile:
21. sep 2013 o 21:48  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@boba8765 ahoj.a brala si nejake tabletky alebo si cakala kym to prejde samo? Js neviem co robit,tsbletky mam doma ale vhcem to zvladnut bez nich,ale asi to nepojde :frowning2:
25. sep 2013 o 08:38  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok