• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Popôrodná depresia. Vyrozprávajte sa

18. novembra 2016 
@lenkastar urcite to treba riesit, a hned..moje baby maju 2 r. a ja sa az teraz spamatavam..a to som sla k lekarovi pred rokom. cim dlhie budes vahat, tym dlhsie potrva vratit sa do normalu.
velmi ti drzim palce, viem, ake je to hrozne..ale prejde to, len si nechaj pomoct, netrap sa s tym sama.
25. sep 2013 o 09:07  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@lenkastar
Ahoj Psychiatrička mi hneď od začiatku nechcela dávať antidepresíva ani ja som ich moc nechcela kvôli tomu, že som chcela kojiť. Neviem možno to bolo spôsobené aj mliekom, ale odstupom času som veľmi rada, že kojím. A že som to obdobie nejako zvládla.
Užívala som samozrejme s jej vedomím voľnopredajné lieky Persen je to iba na špeciálnej bylinkovej báze tak som sa nemusela báť, že prestanem kojiť. 2x denne jednu tabletku- ak chceš skús nič s tým nepokazíš.
Hlavne sa drž:slight_smile:
25. sep 2013 o 20:20  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@boba8765 takze ten Persen zabral? Skusim to kupit a uvidim.aj ten guajacuran je podobny... uz aby bolo zasa dobre.kolko ti trvalo kym si sa stoho dostala ?
26. sep 2013 o 22:02  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@lenkastar
Ahoj, neviem či persen, alebo čas???? .............Mne to trvalo cca dva mesiace. Dosť mi pomohla rodina skús aj ty to niekomu povedať osobne. Držím ti všetky palce. Viem aké je to ťažké.
27. sep 2013 o 21:51  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Zienky, viete poradit/odporucit nejaku dobru psychologicku v BA , na mna to uz pomaly ide a nechcem ,aby to zaslo do extremov :-/
7. okt 2013 o 23:08  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Chcem tiež prispieť do tejto temy.aby matky po pôrode veli.že depresia pO Pôrode je niečo s čím sa môže stretnúť kazda zena...ja som mala veľmi ťažké tehotenstvo...a tak už asi aj to poznačilo moju psychiku natoľko.že pôrod samotný bol pte mna vykúpením z toho nechcem použiť iné slovo.aj ked je to krute.ale vykúpením z pekla ktoré som pretrpela v tehotenstve a tak nečudo.že som po pôrode bola úplne vystresovana.občas som mala aj uzkosti a o placlivosti ani nehovorím....bolo to hrozne obdobie pre mňa .ktoré som vsak zvládla a asi tak po troch mesiacoch som odrazu išla po chodniku a usmievala som sa ako blazniva a vedela som .že je to už preč a len ma to obdobie urobilo silnejšou akou som bola.ale pokiaľ by som mala čas to riešiť ináč ako sama.lebo od manzela som nemala podporu .ale to už je o inom.tak by som volila psychológa.určite pokiaľ neMate stavy.že už naozaj neviete ako ďalej....lebo mám veľmi dobre skúsenosti so psychológom už počas tehotenstva.
10. nov 2013 o 22:40  •  1 dieťa - čaká bábätko, termín má v júni 2013  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahooj :slight_smile: chcem sa opytat podla vas existuje poporodna depresia aj 9.mesiacov po porode?...
21. nov 2013 o 14:45  • Odpovedz  • Páči sa mi to
MILÉ MAMINKY
pôrod je hlboký zážitok, ktorý môže mať pozitívne ale i negatívne psychické dopady na matku a dieťa. Ak sa Váš pôrod nevydaril podľa Vašich predstáv, je spojený hlavne s negatívnymi zážitkami a časové obdobie od Vášho pôrodu nepresiahlo 10 rokov, obraciam sa na Vás s prosbou o vyplnenie dotazníka. Tento dotazník je súčasťou mojej bakalárskej práce na tému: „Identifikácia negatívnej skúsenosti žien v súvislosti s pôrodom.“
Cieľom mojej práce je zistiť, analyzovať a vyhodnotiť Vaše osobné skúsenosti s pôrodom a tak získať od Vás cenné informácie a podnety, ktoré by prispeli k skvalitneniu ošetrovateľskej starostlivosti o ženy počas pôrodu a k prevencii negatívnych zážitkov v súvislosti s pôrodom.
Dotazník je anonymný. Prosím Vás o jeho pravdivé a úplné vyplnenie podľa inštrukcií uvedených pri jednotlivých otázkach. Výsledky budú použité pri spracovaní mojej bakalárskej práce.
Za úprimné odpovede Vám vopred ďakujem.... www.negativneskusenostiziensporodom.dotaznicek.sk
Dominika Paráková, JLF UK Martin, Pôrodná asistencia
21. nov 2013 o 18:19  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@nika2255 citala som , ze moze trvat az do 12 mesiacov po porode
28. nov 2013 o 21:58  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@martinasara ahoj.no môže.vraj práve okolo toho 8 mesiaca ma tendenciu prejaviť sa.ale ak chceš mi nápis.možno je to len taký stav .že depka každodenná
16. dec 2013 o 23:05  •  1 dieťa - čaká bábätko, termín má v júni 2013  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@boba8765 bbrala si aj antidepresiva??? Mne predpisali, a mam 5ake stavy ako ty, dnes som is dala prvy liek.....
21. máj 2014 o 15:42  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@charrllotte viem, ze si pisala uz davnejsie do tejto temy, ale brala si aj lieky na poporodnu depresiu??? Alebo ako si sa ztoho dostala?
21. máj 2014 o 15:45  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@zumike1 ahoj brala som stresvit a to ma trosku ukludnilo ale po pravde som si pisala A4 vsetko co ma hnevalo, rozculovalo a potom som to po vacsine zlikvidovala, alebo som sa niekomu vyrozpravala aj ked je tazke niekoho takeho najst kto ti rozumie a neotravuje ho to ... pre to som pisala tie A4 :slight_smile: viem ake je to tazke ja som sa dostavala skoro rok dokopy ale urcite to prejde... ak nahodou nenajdes nikoho kto by ta chcel vypocut... napis... ja ta rada vypocujem... drzim palce :slight_smile:
21. máj 2014 o 20:39  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@zumike1 nie len persen. Drzim palce
22. máj 2014 o 23:02  • Odpovedz  • Páči sa mi to
My sme včera prisli z porodnice a odvtedy som stále plačlivá, neviem to zastaviť. Aj ked sa ukludnim, o nejaky cas, staci nejaky maly podnet alebo to, že maly zaplače a uz revem a neviem to zastavit. Kojit kvoli liekom nemozem, tak sme na umelom mlieku, lenze mne sa uz mliečko zacalo tvoriť, a odporucili mi len si prsia zvazovať a masirovat aby som tam nemala hrudky. Nemoze byt ten moj stav sposobeny tym ze nekojim? Nechcem aby mi uplne preplo, beriem antidepresiva ale aj tak citim velku uzkost.
Ako ste zastavovali laktáciu?
28. sep 2014 o 16:05  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahojte baby, mam uz skoro 10 mesacnu dcerku, velmi aktivnu a vyzaduje si neustale moju spolocnost a asi uz dva tri mesiace mam priserne stavy, nechcela som si pripustit, ze to moze byt depresia, ale ako to tu čítam, tak na 100% som si istá. Stále sa mi chce revať, nic ma nebavi, domacnost mam hore nohami, co to nejak nestiham a v noci sa neustale budim aj napriek tomu, ze dcerka prespi aj 8 hodin, ked vsak zacne dcera plakat som uplne zufala, lebo neviem co jej je a to ma privadza do sialenstva, pri tom chora nie je (tuk-tuk),najedena aj prebalena je. Som odporna na muza, aj ked nechcem byť, proste to zo mna vyleti, sa tvarim, ze je to z unavy. Bojim sa, aby mi nerupli nervy a nezacala na dceru kricat, pricom ona nebude vediet preco. K psychiatrovi ani k svojmu obvodnemu ist nemozem, lebo ak by sa to dozvedel zamestnavatel, tak koncim v praci. Viete mi poradit, co robit, aby som sa ukludnila a nemusela ist k lekarovi? za vsetky rady dakujem.
5. okt 2014 o 12:22  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@denjekrasny kup si knihu Navod na stastny zivot (od J.Vitae) stoji do desat eur. Mne velmi pomohla.mal by si ju kupit asi kazdy kto ma co len trochu depresie. Je zazracna. Dalej si dopraj kazdy den nejaku drobnost co ta potesi. Ale pravidelne :slight_smile: rano si zacvic aspon na 10 min aj ked budes unavena a kazdy den si dopraj jeden osviezujuci kus ovocia.....moj recept. :slight_smile: mozes skusit, nemusis. Mne toto vsetko pomohlo
11. okt 2014 o 18:31  •  1 dieťa  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte mamicky chcem sa vas opitat na moj stav co teraz citim som po cisarskom dva tyzdne a 4 dni mam take tazkosti nie som si svoja nemam chut velmi do jedla som taka nevnimava nic ma tak nezaujima pozeram telku a neviem o com je co pozeram necitim sa dobre ..... aj spanok mam hociaky vela rozmyslam a zaroven si odpovedam ,,, nechapem co to moze byt .... neviem ci neni nahodou kvoli tomu ze nemam pri sebe dcerku este je v nemocnici ... prosim vas poradte mi
14. jan 2015 o 16:33  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte mamicky chcem sa poradit ,, som 2 tyzdne po porode cisarkym rezom 4 dni som picitila zmenu vo mne nejaka som nesvoja mam problem so spankom premyslam furt otazky kladiem v sebe a zaroven si aj odpovedam ,, dako nemam hut aj do jedla a so taka nevnimava pozeram telku a velmo musim vnimat o com sa rozpravaju ,,, neviem ci neni stoho ze malicku dcerku nemam pri sebe lebo este je v nemocnici ,,, prosim vas poradte mi co to moze byt dakujem ..
14. jan 2015 o 16:52  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@timotejko30
Ahoj Timotejko,

reagujem sice na starsi prispevok a teda dufam, ze ten problem so zastavenim laktaciou ste uz zvadli:slight_smile:Dufam.
Ja som si presla pop. depresiou u oboch deticiek (syn uz ma 15), pri dcerke to bolo tazsie a rozbehlo sa to velmi rychlo...mne zastavovali laktaciu tiez preväzovanim prsnikov, ale neskor pridali aj liek na zastavenie laktacie. Pri prvej epizode som stravila v nemocnici len tyzden, ale pri druhej az 5 a okrem antidepresiv preventivne predpisali aj antipsychotika - pre augmentaciu antidepresiv a pre mensie riziko spustenia lakt. psychozy...Za pobyt na psychiatrii sa netreba hanbit, chorobu si nikto nepraje, ale nastastie sa dnes nemusi zena bez pomoci dostat do stavu, ked sa to moze skoncit fatalne...U mna zohrala rolu aj vrodena predispozicia (rodinna anamneza) a tiez prekonanie depresii este pred otehotnenim..Pocas oboch tehotenstiev som vsak antidepresiva neuzivala a na deticky sa velmi tesila...Tu burku hormonov nikomu neprajmem zazit, naozaj ten stav pochopi len ten, co si prezije...A vycitky (si skor predsudky) o tom, ze je niekto labilny, lenivy a ufnukany nie su na mieste. Ani chorym na srdce, ci cukrovkarom predsa nikto nevycita, ze su slabosi....Hormonalna nerovnovaha je vec, ktoru neovplyvnime vlastnou volou, ale dufam, ze v buducnosti bude prevencia vzhladom k tymto predispoziciam ucinejsia a aj samotna liecba efektivnejsia.

Po porode to nikedy nie je lahke, musim povedat, ze odvtedy sa zial potykam aj so zhorsenim PMS a samotnej depresie pocas cyklu, ale pri spravnom nastaveni liecby a aj uprave zivotospravy, podpore (hlavne psychickej - chapavosti)najblizsich - zvladnut sa to da. ...samozrejme, raz je to lepsie, raz horsie. Drzim ti palce pri vsetkom a prajem zdravicko celej rodinke!
22. feb 2015 o 22:58  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ja som týždeň po pôrode a depresie sa u mna objacili predvčerom. Začala som s ničoho nič plakať, nemala som na nič náladu. Doreraz to trvá. Som strašne unavená a nie a nie zaspať. Priateľ podniká s kamionmi tak musí chodiť na cesty. Cítim sa na dne. Neviem čo mám robiť aby som to prekonala. Dnes som začala napríklad plakať kôli tomu,že som nevedela o koľkej išla malá spať. Priateľ o ničom nevie. Nechcem ho rozrušovať keď sám to má ťažké a doma už dlhšie byť nemôže takže by som to ešte akurát tak aj jemu sťažovala. Viete mi pomôcť,poradiť ako to prekonať? Bojím sa že kôli tomu aj mliečko statím keď to bude takto ďalej pokračovať
1. mar 2015 o 19:34  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@lejla38 Ahoj :slight_smile: buď v pohode, to si teraz hormóny s tebou robia čo chcú..bude určite lepšie, hlavne sa snaž veľa oddychovať, keď aj s malinkou budeš spať...Ja som bola na nášho drobca tiež skoro sama, manžel robil celé dni a rodinu mám ďaleko..Zo začiatku mi bolo tiež ťažko, smutno, veľakrát som si poplakala...na plači nie je nič zlé, aspoň sa vyplaví stres :slight_smile: kojenie si užívaj a oddychuj pri tom...ja som malého dojčila v ležme a veľakrát sme tak zaspali, dojčíme sa dodnes.
Všetko sa čoskoro upraví, s malinkou si na seba zvyknete..hormóny sa ukľudnia a budeš tá najšťastnejšia mamička na svete :slight_smile: držím palce :slight_smile:
1. mar 2015 o 22:04  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahojte... tak ja som mala preplakane dni prve dva tyzdne.... potom to preslo, no teraz sa to zas vratilo a je to este horsie... maly mi lezie na nervy.... ked je niekto doma tak sa tvari aky je dobry a je kludni pri ockovi no ked sme sami alebo ho vezmem na ruky ja tak je nekludny alebo rovno place..... uz to nezvladam a este mam teraz aj prsnik zapaleny tak mam este aj bolesti a som nestastna z toho ze si neviem uvolnit tie hrcky..... najradsej by som bola keby kludne lezal v postielke, no on mi neda pokoj......
Uz som z toho zufala a opat casto placem.... bohuzial mi ani manzel nepomaha lebo nedokaze pochopit preco sa na maleho hnevam :cry:
31. mar 2015 o 16:54  •  1 dieťa  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahoj Zizanka,

uplne ta chapem...toto pochopi len matka, ktora mala podobne problemy. Niektore zeny maju to stastie, ze neprezivaju hormonalne zmeny az tak intenzivne. Dolezite je mat pri sebe podporu a pomoc zo strany rodiny.
Pokial ju nenachadzas, skus sa obratit na nejaku kamaratku, alebo svoju lekarku. Hlavne je, aby si si mala kedy oddychnut od maleho, nabrat nove sily, aby tvoja unava neprerastla do chronickeho stavu, ktory hormonalne rozlady len zhorsi...Urcite za niekym zajdi a porozpravaj sa o svojich problemoch - osobne! A skus to vysvetlit najprv svojjmu manzelovi..viem, ze muzi tieto veci tazko chapu, kedze nechodia v nasich topankach (cest vynimkam:slight_smile:, ale povedat to treba...
Drzim ti palce! a verim, ze to bude lepsie:slight_smile:
1. apr 2015 o 12:38  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte babenky, ja som síce nemala popôrodnú depresiu, ale úzkosti, po pôrode som mala veľmi zlé hormony, n a čo sa prišlo až 4 mesiace po ňom. dovtedy som kojila a všetko bolo ok, a v jeden týžden, rovno pred Vianocami som sa úplne zmenila, nevedela som spať, normálne fungovať, usmiať sa, oddýchnuť si. Hormony sú potvory. Podľa mňa by bolo vhodné, keby už v pôrodnici po pôrode odobrali krv na hormony, pôrod bol ťažký veľmi, aj po ňom sa sa divne cítila, ale myslela som si, že je to asi od únavy , vykrvávacania a toho, že som prvorodička, malý mal 4650 gr a rodila som normálne..........ale je to všetko preč, teraz ma Jurinko 7 mesiacov aj je to super, držím všetkým babám, ktoré si niečím nepríjemným prechádzajú, všetky palce i prsty :slight_smile:
1. apr 2015 o 12:49  •  1 dieťa - snaží sa  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahoj @pingi
Ďakujem za podporu. Viem, že by som si o tom mala s niekým pohovoriť, no ja sa bojím dokonca aj mužovi priznať, že s dieťaťom nechcem byť, že ho nechcem držať na rukách.... Neviem ako mu to mám povedať. Bojím sa, že ma odsúdi...
1. apr 2015 o 13:17  •  1 dieťa  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahojte aj ja som mala nieco podobne. pokym sme boli v nemocnici bolo vsetko ok, ale akonahle sme otovrili dvere a prisli domov tak vtedy to na mna dolahlo. stale by som len plakala, nechutilo mi nic jest, maly plakal ked som ho kojila, to som ja nezvladala, tak som ho aj prestala kojit. len plakal ked som s nim bola sama. ked mal maly 2tyzdne sme sa dostali do nemocnice, mal krv v moci a silny zapal.vtedy ako keby som dostala facku a teraz som najstastnejsia ze ho mam, nevymenila by som ho za nic.mame uz rok a pol, aj ked spekuluje, vymysla, trucuje je to nase najvacsie stastie :grinning:
1. apr 2015 o 13:27  • Odpovedz  • Páči sa mi to
No zienky nemam cas to tu pisat vsetko ale chcem povedat len tolko, ja som si presla pd a so vsetkym co k tomu patri a ozaj to nie je sranda, teraz ma mala 7 mesiacov a som uplne v pohode, antidepresiva treba dat cim skor to nie je sranda, mne trvalo take 3 mesiace kym som sa dala dokopy ale uz po 3 tt co som brala lieky mi bolo lepsie, u mna to nebolo zapricinene laktaciou lebo aj ked mi zastavili laktaciu bolo to zle ale museli lebo lieky som potrebovala, Presla som si peklom ja som mala uskosti a budenie srdca z toho ze nemozem spat, aj ked sa mala budila len kazde 3 hodiny tak ja som za ten cas nestihla nikdy zaspat a potom som nespala nonstop 6 dni ani hodinu spanku a to uz bolo asi to peklo to si neviete presdtavit, ja som potom taka taku fobiu z noci co bude a potom som zacala lutovat ze mame malu a uz to islo mohla by som tu pisat hodiny, zapsrisahala som sa ze dalsie dieta nikdy viac, teraz je tomu 7 mesiacov a som z toho von, dokonca o par rokov mozno dalsie aj ked musim ratat s tym uz viem co to je atd,,,,
zienky zaklad je to riesit cim skor hovorit o tom kazdemu poprosit o pomoc, vyhladat odbornika a uz to bude dobre nie je to hanba ja som si myslela ze som sama na svete a teraz ked som zdrava zistujem kolko zien to ma, Mne zufalo chybalo ze som nepoznala ziadnu maminu co to ma chcela som pokecat prave s clovekom ktory tym presiel. A preto Vam chcem ponuknut, kto sa chce vykecat kludne aj mi zavolajte dam cislo to IP lebo dievky ja som si presla tym a som strastna a malu by som nikdy nedala. vtedy som chcela ju dat momej mame nech sa o nu natrvalo stara :slight_smile: zienky pisem to v pohode ale ja mam za sebou hospitalizaciu na pohotovosti a chceli ma nechat lezat v nemocke ale ustala som to hlavne za pomoci rodiny :slight_smile: a rucim vam zato bude to super zase len treba vykecat sa z toho rodine a odbornikovi je to choroba ako chripka serotonin chyba doplni sa a bude dobre len to trva nejaky ten mesiac
1. apr 2015 o 22:19  •  1 dieťa - čaká bábätko, termín má v auguste 2014  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@zizanka malý cíti tvoj neklud, nepokoj a stresové hormony idu aj do mlieka možno aj preto je u teba nervný...Podla mna na teba sa toho nateraz vela zosypalo, to čo prežívaš je pochopiteľné. Skus vyhladať pomoc, možno ti pomože ak sa vykecáš najlepšej kamoške, niekomu komu doveruješ. Ak to nepomože a tvoje pocity budu stale take ako su - vyhladaj odbornu pomoc, psychologa, psychiatra. Bolesť duše nie je niečo za čo by si sa mala hanbiť. Uprimne - ja ta obdivujem čo všetko zvladaš. Ja mať zapal prsnika znova taky ako som zažila tak kojenie ide do haja a viac nad ním ani neuvažujem v takomto stave. Potrebuješ si oddýchnuť, načerpať sily a v tom ti može pomocť rodina - manžel nech zoberie maleho von a ty si urob čas na seba.
1. apr 2015 o 22:33  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@zizanka ahoj...hlavne sa nicoho neboj, a muzovi vsetko povedz.....maly citi aka si ty nervozna a hned place, preto je mozno pri mm kludny, ked ste na navsteve.... ja ti poviem moj osobny zazitok..nemala som nejaku silnu pd ...no teraz s odstupom casu viem, ze to nebolo ok ..... nejak podobne cca prve dva mesiace mala pri mne skoro stale plakala tiez, spala len ked som ju vozila v kociku ..nevnimala som ju lako svoju dceru...ale len ako dieta o ktore sa musim starat..........bolo mi zle samej zo seba ze mam taketo pocity.......nevyspata, unavena, vsetko som chcela mat tip top....aj s kojenim to bolo najhorsie....ked som mala ist malu kojit bolo mi zle, ked sa mala prisala chcelo sa mi vracat.... :cry: ....ked mi mlieko tieklo a musela som odsavat ....myslela som ze skolabujem.....do toho hadky s mm lebo som ho za vsetko nezmyselne obvinovala.......s kojenim som to vzdala ...mala presla na UM, sice nespavala v nejakych dlhych intervaloch asi do 5mes lebo papala menej a castejsie....ale to ze som ju nemusela kojit, ja ten pocit ani neviem opisat ako mi bolo ked sa prisala.....ale strasne sa mi ulavilo, ked mi postupne odchadzalo mlieko nebolo stastnejsej osoby......na jednej strane je to strasne smutne....ale na druhej strane na to aby sme mohli fungovat a dokazala sa o malu postarat plnohodnotne ..to tak muselo byt....postupne sa vsetko upravilo..............a bude aj to aj u teba pretoze este nemate nejaky system ......vo veciach co kedy ako ......vsetko to chcee cas aby ste si s malym zvykli na seba.......na cas kedy co ako budete robit......ak chces napis mi ip a mozme sa porozpravat...,neboj sa ...bude to dobre, porozpravaj sa s mm budte si oporou....
1. apr 2015 o 22:37  •  1 dieťa  • Odpovedz  • Páči sa mi to (3)
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok