Popôrodná depresia. Vyrozprávajte sa

Ahojte baby,mam problém môj priateľ mi hrozne lezie na nervy, naša mala bude mať 4 mesiace a posledne dva mesiace som na neho len podraždená a rozmýšľam nad rozchodom aj keď neviem prečo. vadí mi na ňom momentálne všetko... som zúfala a horšie je na tom,že on sa snaží všetko napraviť aj keď nevie čo ☹ je to normálne? a ak áno ako dlho to ešte trvalo?

@jetotazke

Ahoj, mozno neskoro, ale skusim...kojis? Mne sa depresia prejavila v plnej sile tak po 3 mesiacoch po porode, podla mna si v "tom naj case"...ja by som zasla za psychiatrom, teda ja som aj bola, predpisala mi lieky...ja som ich sice potom nebrala, zvladla som to inak, ale kludne to moze byt hormonmi, prolaktin toto moze sposobovat, plus unava...podvedome mozes mat aj pocit, ze "to on je na vine", ze som taka unavena a hoci dieta milujes, je tazke tieto negativne pocity si priznat. Ja som to tiez mala - on chodil do roboty a domov prisiel sa s pokladikom pohrat, bol to pre neho relax, to ja som padala na hubu a netesila som sa z nicoho a vsetko mi slo na nervy, este aj to, ze mi chcel a aj s malym pomahal, zdalo sa mi, ze robi malo...ale snazil sa a dnes sa na to pozeram inak...

Ahojte, po prvom pôrode som mala popôr. depresiu, takú ľahšiu......nechcela som ublížiť bábätku, len som to nezvládala vôbec, stále som plakala a skončila na liekoch. Chcem sa spýtať, či v prípadnom druhom tehotenstve by sa to s istotou zopakovalo, alebo je možné že aj nie???? Vďaka za odpovede.

@tslobik

ja som mala znamu, ktora bola po druhom porode uplne happy, ziadne depresivne stavy...takze mozne je aj jedno, aj druhe...podla mna to suvisi aj s tym, ze pri druhom dietati uz aj vies, co mas cakat...

Teda aspon ja som mala strasny strach, ci to s nim robim dobre, prehnane som sa o neho bala a tak...myslim, ze pri druhom uz to bude ine, uvidime o mesiac a pol, pribudne nam dalsi clen do rodinky...dam vediet potom 😉

@nevenka Ďakujem 😉 Ja som tiež bola extrémne úzkostlivá a nekonečný strach, aby sa niečo nestalo.....A tak som aj dopadla. A teraz moja kamarátka prežíva to isté. Spomenula som si na svoj stav a prepadol ma znova strach, aby sa to nezopakovalo........Gratulujem a nech je všetko v čo najväčšej pohodičke 🙂

ja mám kamarátku, tá je tiež na psychiatrií a ja som mala také isté pocity ako ona, zvládala som to pomocou AD a hypnotík doma. Myslíte si, že ťažká popôrodná depresia je dôvod na to, nemať ďalšie dieťa??????????????????????????????????????????????????????????????????????????

@tslobik ja som mala tazku som hovorila že nikdy a teraz ma mala skoro rok a už hovorim urcite chcem . Tak o 3 roky

@zulla keby ze to nepeechadza vyhladat lekara urcite nevahat!!! Prejavy Su nespavost u mna najviac

@tslobik nie, nie je to dovod na to aby žena nemala dieťa. Ja mám tri...treba spolupracovať s doktorom a všetko ide. 🙂 🙂 🙂

Ahojte. Ja som dostala depresiu asi 2den po pôrode. Neprajem to nikomu zažiť. Bolo to najhoršie čo sa mi kedy stalo. 13 rokov sme čakali na bábetko a ked sa konečne narodila naša maličká a ja som sa vôbec nevedela tešiť, pozerala som na ňu a plakala som stále, všetko mi bolo za tažko, nechcelo sa mi snikým telefonovať okrem manžela, bola som unavená , nevyspatá, nevládna, kojenie mi robilo problémi (prsia som mala jako skala a mlieko nešlo a mala som ešte mesiac pred pôrodom hrčku v podpazuší. Aj doma to skúšal manžel a išlo to velmi slabo. Bála som sa ísť do obchodu. Mala som tam úplnú paniku. Bála som sa ísť na prechádzku. bála som sa aj samej seba. Nevedela som kukať telku, čítať noviny ... Prosto úplne neschopná.. Ale ked som bola donútená som vedela urobiť všetko aj okolo malinkej. tomuto však predchádzalo ešte všeličo pred pôrodom musela som stále len ležať , nič také nerobiť lebo som sa otvárala a úplne sa mi strátil krčok. Tolko kníh čo som prečítala cez tehotenstvo som nikdy neprečítala. 2mes. pred pôrodom som bola hospitalizovaná na udržiavaní.dosť zle som to znášala. Potom ma tam na sone jedna dr. naplašila že malá bude mať niečo z črevami. Povedala som to primarovi a ten ma poslal do Ba k specialistovi na sono a potvrdilo sa že malá je úplne zdravučká. Takže som bola zbitočne vyklepaná. a ešte ktomu som vôbec nepribrala. 55kg som mala na začiatku tehotenstva a 53 ked som porodila. Stale mi byvalo zle a vracala som. Aj cisárskeho som sa strašne bála.hlavne toho vpichu do chrbtice. ☹ mám úžasného manžela, dve super sestry a maminu ktoré pri mne stáli a dávali na mna pozor , ked mi bolo tak strašne zle. Od prveho dna ked som dosla z nemocnice bol niekto somnou. Hoci byvame sami. Najskôr manžel mesiac a potom sestry a mamina . Ked mi bolo najhoršie som uvažovala aj o samovražde. Je to tak. Bola som aj u psychyatričky asi po 2týždnoch od pôrodu, lieky mi nezaberali tak som súhlasila z hospitalizáciou v psych. nemocnici kde mi mali nastaviť lieky. Bola som tam 6týždnou a vybrala som aj 3 šoky. Po príchode domou som sa pomali všetko začínala učiť od znovu. Upratovať, variť, prať, žehliť. Všetko pomaličky a aj von ma brávali. Vždy bol niekto somnou a maličkou asi 2mesiace a potom ma záčínali nechávať s maličkou samú. Najskôr hodinku,dve a potom po čase aj celý deň. dnes má malá už 15mesiacov a som rada že je to už za mnou. Postupne to všetko prešlo a dnes sa už cítim super. Maličká je také živé šidlo. Velmi sa tešíme že ju máme a je to také naše zlatíčko. Takže baby nebojte sa všetko to prejde. Chce to len čas a rodinu. 😀

@pinokijko moja ked citam tvoj pribeh je mi do placu to ako keby o sebe som citala presne SI to vystihla .si uzasna u bol Len ten rozdiel ze son nefokazala zaspat pernamentne ....darmo kto nezazije nepochopi a dnes som fit ale beriem lieky samozrejme 😊

Ja som zažila to isté.....na dieťa sme čakali cca 6 rokov a keď sa to po IVF konečne podarilo bola som šťastná, lenže tehot. bolo problematické. Tiež hospitalizácia kvôli hroziacemu predč. pôrodu, tie nervy okolo toho.....A keď sa malý narodil, vôbec som sa netešila........Nespávala som celé noci, max. 2 hod v noci, cez deň nič. Aj keď som mohla pretože mi pomáhala rodina a malý cez deň spával veľa. No mne to nešlo, bola som v permanentom strese, v pozore, nevedela som sa uvoľniť ani na minútu. Pomohli mi až lieky na spanie od psychiatričky a AD, beriem doteraz. Nedokázala som ani veci malému oprať, ani fľašky vyvariť, ani ísť na prechádzku s ním, proste nič. Mala som pocit, že môj život skončil, že už sa v živote nevyspím, že už je všetkému dobrému koniec. Malý už je škôlkar a som šťastná, že ho mám. Prejde to, hoci v tú chvíľu to tak vôbec nevyzerá, že by to raz skončilo. U mna sa to upravovalo postupne, pomaličky.....zvykali sme si na seba dlho,

@tslobik presne respekt

😀 Ja som spať mohla koli tomu že malinku krmili v noci manžel alebo sestry..mne psychiatrička nasadila aj lieky na spanie okrem AD.Ale celý den som ledva cakala kedy už bude večer a pojdem spať.Zrána som mala strašný strach, čo zas bude. Teraz jem len 1tab. ráno každý druhý alebo tretí den. pomali vysádzame tabl. Malá už má 15mes. a strašne moc sa lúbkáme. Poporodnu depresiu neprajem nikomu a le prejde to časom a z pomocou rodiny. 😀

Ahojte zienky, ma pocit ze sa mi to vraci mala ma rok a dva mesiace a je v noci strasne zla prec spanim vystraja jedno s druhym, s manzelom sa casto hadame koli tomu, najvasiu depku mam z toho ze neviem ci chcem mat dalsie dieta, raz ano raz nie, v manzelovi v tom nemam oporu lebo ja len nacnem tu temu a je nervozny ale pritom hovori ze chce dve deti ale bavit sa o tom nechce vobec ze kedy nervozny je z toho,,,,,ked je taka zla mala mam chut uz nikdy nemat dalsie, potom mam zase vycitky ze som sebecka matka ktora mu nedopraje surodenca atd,,,,,,,
neviem co mam robit, kazdy mi hovori neries casom uvidite, ale ked uz aj som bola rozhodnuta ze nechcdm potom po case zase zacnu vycitky ze preco som taka sebecka......

Ja si nemyslím silvika99 😀 že v dnešnej dobe mať len jedno dieťa je sebectvo...ked sa pozeráš na toto čo sa deje vo svete a okolo nás...mne je stoho na grcanie a myslím vela krát že čo čaká ešte toto moje dieta,bude sa mať dobre?zvládneme to...radšej jedno aby bolo štastné ako dve či tri a budem im mocť podať len masloví chlebík... nemyslím tým len nejaké hmotné veci ale aj zážitky chcem dopriať svojmu dietatku... mne stačí aj toto jedno a ak budu mať byť dve tak to Pán Boh zaridí aj bez môjho rozhodnutia..tak to nechaj na neho a vôbec si neni zlá mama ked budeš mať len jedno bábo. .

@silvika99
@pinokijko
Žienky ja som tiež mala popôr. depr. a bolo to zlé obdobie. Teraz stále beriem AD a niekedy lieky na spanie a lexaurin. A takisto dosť výrazný problém v mojom živote,či mať ešte jedno dieťa alebo nie. Muž je skôr za to "nie". A to nielen kvôli chorobe - depr., ale aj aj kvôli celému tomuto svetu, dnešnej po....dobe, kvôli tomu, či by sme to zvládli finančne, či by sme zvládli výchovu.....lebo môj malý je náročné dieťa a má komplik. povahu - asi po mne 🙂 . A hlavne mám už 35 rokov a stále som na vážkach. Rozum hovorí rázne nie, nakoľko som mala aj problémy v tehot., srdce zase túži.....Ale v popredí je strach. Cítim také príšerné pocity.....ktoré nikomu neprajem. A síce,že nech sa rozhodnem hocijako - aj tak budem z toho smutná......Ach jo.....Keby som bola asoň mladšia....

@tslobik ahoj aj ja už mám 36 a aj ja som mala popôrodnú depresiu a tiež už radšej nie dalšie miminko ale hovorím aj tak bude ako Pán Boh rozhodne. Dnešná doba je zlá.. a chcem sa venovať a vychovať radšej jedno a aj zato som vdačná... 😀

ja už popôrodnu depresiu nechcem nikdy viac zažiť :( http://akoapreco.com/ako-spoznat-poporodnu-depresiu/ ale som veľmi rada že už to mám za sebou

@patkaza ani my

ano je to normalne, ale pozor na to, moze to byt velmi vazna vec, ak neprejde do dvoch, troch tyzdnov a priznaky sa zhorsia treba vyhladat odbornika a uzivat lieky. prezila som, bolo to velmi tazke obdobie po narodeni prvej dcery a myslela som, ze sa z toho nikdy nedostanem. nastastie ma rodina podrzala a hnala k lekarovi, po pol roku to uz bolo ok, ale lieky som brala az dva roky. velmi som sa bala, aby sa to nezopakovalo po druhom dietati, ale nastastie nic nebolo, aj ked som bola obozretna. prve dva, tri tyzdne sa to vola baby blues a to su take soft depresivne stavy, ktore prejdu. sposobene je to najma zmeniu hormonalnej hladiny a celkovo zmenou zivota zeny po narodeni dietata. zial, kedze tato tema je u nas velmi tabuizovana a maloktora otvorene prizna, s akymi problemami bojovala po porode, pretoze zena ma byt predsa najstastnejsia v zivote, ostatne tym ticho trpia a este ich presviedcaju, ake maju byt silne, obetave a ake krasne obdobie maju prezivat. pochopi vas ta, ktora to sama zazila, preto by bolo velmi dobre tuto temu otvorit a zacat o nej hovorit, aby sa ulacilo zenam po porode, ktore netusia, s akym problemom bojuju a ako si mozu pomoct.

@clovis suhlasim

@clovis ja tiež súhlasím...

@clovis súhlasím.....a najmä ked som na dieťa čakala 7 rokov a podstupovala nekonečné vyšetrenia.....a zrazu sa narodilo dieťatko a bola som ko.... ☹ , nikdy by som tomu neuverila.....nezažiť to na vlastnej koži........

ahojte zienky, aj mna asi zasiahla poporodna depresia, teda neviem presne ci je to ono, pred tyzdnom som mala stavy velkej uzkosti, nechutilo mi jest, nevedela som spat, pri tom v rodine je vsetko ok, mam 5 mesacnu dcerku, ktora je ukazkove dieta prespi celu noc uz od jedneho mesiaca aj cez den je zlata len ju musim nosit, ale na to som si zvykla, 5 rocny syn mi chodi do skolky, zo zaciatku ziarlil na malu, ale uz aj to preslo. tento stav mi trval asi tyzden potom to preslo, zasa som normalne jedla bola vesela vsetko ok, ale dnes sa to vratilo, zasa stiahnuty zaludok, prehananie na wc, zmätok v hlave. prosim poradte mi ako sa toho zbavim? je naozaj nutny lekar? dakujem

@garrincha depresia sa moze prejaviť aj niekolko mesiacov po porode - nemusí to byt bezprostredne po porode ako tzv. baby bues. To čo popisuješ ,,zaváňa,, lekarom - nie je to hanba, je to forma pomoci. Keby si mala akokolvek ine ochorenie tak ideš k lekarovi a ani o tom nepremyšlaš. Depresia je choroba - nič zle sa u teba doma diať nemusí a kludne mozeš ochorieť na depresiu.
Kedze pišeš ze nemozeš spať, jest, hnačkuješ.. tieto priznaky uz iste vyrazne zasahuju do tvojho bezneho zivota. osobne by som to konzultovala s psychiatrom, či je nutne začať s preliečením AD alebo nie. Myslím ze tvoje deti ta potrebuju oddýchnutu, pokojnu, v pohode a zdravu...
pripajam aj link, ktorý ti moze pomocť pochopiť ako sa citiš, čo ti je a ake su možnosti liečby :
https://www.lundbeck.com/upload/cz/files/pdf/Br...

@sardinka335 dakujem za odpoved, myslis ze mozem ist najskor za svojou gynekologickou alebo rovno psychologovi? sama sa s toho asi nedostanem ze?

@garrincha gynekolog ti v tomto nepomoze, moze ti dať ,,vymenny listok,, aby si isla ale k psychiatrovi chod. Na psychologa zabudni - čo tam budeš kecať? On nema opravnenie predpisať ti AD ani taku odbornosť. Psycholog je fajn na lahke stavy, idealne je psychiater ktory dajme tomu robí aj terapie. Toto podla mna na lieky je to čo ty preživaš lebo to uz zasahuje do tvojho fyzického stavu, fungovania.
Tažko povedať či sa z toho sama dostaneš, ja som sa chcela ,,sama dostať,, a zbytočne som preživala tie priznaky ako uzkost, bušenie srdca niekoko mesiacov...načo to je dobre? Tiež som si myslela, ze ved nejako to prejde, neprešlo. Lieky nie su hanba, je to pomoc. Nikde nie je napísané ze ich budeš brať cely zivot. Ja napr. uz nič neberiem. Keby som bola ,,taka múdra,, ako som dnes tak davno pradavno idem k doktorke a mohla som si ušetriť mesiace trápenia, pretvarovania - lebo ved nechcela som aby ma deti videli smutnu a tak, fungovať som musela len to bolo velmi vyčerpavajuce. Aj ja som chodila najprv psychologičke ale ,,vykecanie,, mi pomohlo len v ten jeden den ale na ,,tie pocity,, ako je uzkost, bušenie srdca, nespavosť, tlaky na hrudi - to som mala ja a srajdy to NEPOMOŽE!!