Popôrodná depresia. Vyrozprávajte sa

Moj manzel mal depku a paradnu....neuveritelne.....v nemocnici bolo vsetko super, tesili sme sa z noveho cloviecika. Prisli sme domov a bum........obaja sme nechapali situaciu....v dome bol "dalsi zivot" co dychal, kakal, cikal....a co s nim??? To tu uz bude nastalo? Pre boha, co my teraz s nim budeme robit? Ja som bola dost "vytocena" ale depku som nemala......manzel 2 tyzdne nechapal.....nic so synom nerobil, ledva ho chytil do ruky.....ale za 2 tyzdne sa vsetko zmenilo....a doteraz na to spominame ako velmi "bizardnu situaciu". Nedokazeme si to ani vysvetlit. Ale to je asi tou "obrovskou zivotnou zmenou"....Z mladeho paru sa z jednej minuty stavaju rodicia 😵 😵

Andulik- to sa zmeni a vyriesi....neboj

andulik, super, ze si isla za lekarom.....🙂)) no co, tak nekojis, na tom svet nestoji 🙂)) neboj, budes sa tesit 🙂))

andulik: Viem, o čom rozprávaš. Depresiu je veľmi ťažké zvládnuť. Ja som bola skoro dva roky na liekoch proti nej. Teraz ako som tehotná som ich musela vysadiť, aby bábätko nemalo abstinenčné príznaky, nebolo to ľahké.
Občas sa bojím, že sa mi to vráti, ale sústreďujem sa na dieťatko
Určite si urobila dobre, keď si zašla za odborníkom a liekov sa neboj. To, že nebudeš už kojiť....s tým sa netráp, veľa detičiek papká Nutrilonček alebo iné prípravky nahrádzajúce mliečko a sú šťastné.
Tvoje dieťatko bude najšťastnejšie, keď bude mať veselú mamičku a ono nechce smutnú, preto bude radšej papať z fľašky, len aby si bola v pohode.
Aj mňa to možno čaká, ak sa mi po pôrode zase zbláznia hormóny, ale nepripúšťam si to, veľmi dôležité je pozitívne myslieť a negatívne myšlienky "vyhoď z okna". Keď ťa dáka zlá myšlienka napadne, hneď si pomysli na obdobie v živote, kedy si bola šťastná a začni dýchať, pekne hlboký nádych nosom a výdych ústami, opakuj niekoľko krát za sebou, ver mi, pomáha to.
Držím palce

Ak budeš potrebovať napíš mi kľudne cez IP, rada sa podelím o svoje pocity 🙂
pa

Ďakujem vam všetkym za pozitívne rady, včera som začala brať lieky, vraj to dlhšie potrvá kým zaberú, mam to šťastie že mám podporu u rodiny, a dnes sa mi mamina postarala o maleho a mohla som si pospať, stale sa o tom rozpravame, študujem to, lebo predtým som len o poporodnej depresii počula, no nič som o nej nevedela .Pevne verím, že ma to čoskoro prejde a konečne sa budem tešiť z malého 🙂

andulik: cítiť z tvojich riadkov, že už si veselšia, to som rada 🙂 Určite to prejde, za mesiac ani nebudeš vedieť, že si mala popôrodnú depresiu. Držím palce

andulik: zmen si udaje...lebo podla nich Samko este nie je na svete a ty si 2 tyznde po termine 😀

Ahojte babulky, som rada, ze som nasla tuto temu, lebo si myslim, zeurcite patrim k tym, ktore maju poporodnu depku.....som tym presvedcena....no aby ste mi poradili,tak vam rozpoviem moj pribeh:

2. marca 2008 sa nam narodila krasna zdrava dcerenka, vsetko bolo super, porod trval cca 3 hodinky (aj ked nebol bohvie aky, aspon bol rychly), malika mala silnu zltacku, cize uz v porodnici som bola stale uplakana a na nervy z toho, ze sa nam bilirubyn zo dna na den zvysoval...
Po 11 dnoch sme prisli domov, zacala som mat depky zu toho, ze uz Alicku nemam v brusku, ze ju mozu chytat aj ostatni...strasne som ziarlila na vsetkych kt. sa na nu pozerali...bola som z toho na nervy...
dnes ma Alicka 5 a pol mesiaca, stale ju kojim, cim sa moja depka este znasobuje,....asi pred mesiacom a pol sa to zacalo, zacala som mavat zavrate, neskutocne stavy, kedy som ani nevedela kto je okolo mna...citila som sa ze umriem a ked ma to chytilo a stale niekedy chyta (naposledy vcera), vzdy si chcem volat sanitku, lebo sa bojim o seba a aj o malu.....
Bola som na niekolkych vysetreniach a vsetky vysli ok, vsade mi vravia, to je psychika, to musite prekonat, lenze tazko sa nieco prekonava, ked kojim a hormony v tele mam uplne rozbite....som na dne a neviem ako dalej....§
baby na fore mi jednoznacne radia prestat kojit a skusit UM, aspon na par dni a uvidim ci sa to nezlepsi, ja dufam, ze to pomoze, lebo takto sa dalej neda ist...mala je na nic zo mna a ja som totalne odrovnana...

Je mi uz jedno kto si o mne bude co mysliet a ci budem niekomu pripadat ako zla, ked mam kopu mliecka a nekojim, no takto sa dalej naozaj neda ist....nemozem ist nikam sama s malou lebo mam strasnu uzkost, ktora vrcholi az do takychto neprijemnych stavov

☹

kuko7,
uplne ta chapem. Ja tiez kojim a som niekedy z toho riadne na nervy a aj z toho, ze nemame ziadny rezim a maly v noci nespi v kuse viac ako 4 hodiny. A cez den ho kojim kazdu 1-2 hodiny. Oddychnem si len cez vikendy ked je priatel doma, chodime kade tada a maly spinka v kociku alebo v autosedacke alebo sa mu venuje priatel. Dietatko dost zmeni zivot zeny.

... ja som poporodnu depresiu mala este v nemocnici, bola som uz zbalena, ze s malym pojdeme po 7 dnoch konecne domov a maly dostal zltacku. Bola som na nervy, revala som v kuse 3 hodiny, moj zo mna nechapal a ani moja mama. Vedela som, ze pre mojho drobceka je to najlepsie, ze ho zobrali a dali ho pod lampu, ale ja som v tedy bola uplne mimo... 🙂 Teraz som s mojim ľ-týžd)ňovým drobcom doma a uživame si to 🙂

natsa • 43tt • Včera o 20:06
Už ste mali popôrodnú depresiu?Už som doma z pôrodnice 3den a stále mám pocit že to nezvládnem,že si nebudem dat rady v ničom.Mám pri sebe úžasného manžela ktorý mi pomáha a stále mám ten istý pocit,občas si cez den aj poplačem.Kolko to asi trvá?

tunylyk • 1d • Včera o 20:10
moja to je individuálne,ja som si svoje odplakala ešte v pôrodnici - ja na izbe s babou,tá mala dieťatko pri sebe a môj synček na inom oddelení v inkubátore... Nie veľmi štastne vyriešené,ale zvládla som to.Ked mi povedali,že ma prekladajú za malým,nespala som od šťastia celú noc a už nepadla ani slza,doma som bola zo začiatku viacmenej sama,manžel často služobne cestuje,tak som bola zamestnaná,že ma nejak dalšie depky obisli

lyrra • 1d • Včera o 21:13
no u mna to trvalo asi tri tyzdne od porodu, zachvaty placu som mala hlavne ked som bola s malym sama alebo ked plakal a ja som ho nevedela utisit. Ale plakala som aj pred manzelom, ze ako to male stvorenie ochranim pred tymto hnusnym svetom pomohlo mi, ked som mala spolocnost, to ma prinutilo rozmyslat nad inymi vecami

jahodka11 • 1d • Včera o 21:16
natsa-neboj, urcite to nepotrva dlho...ja som mala asi taku slabsiu....cele to bolo sposobene tym, ze sa maly nevedel prisat a zo vsetjkeho som bola vyhukana...a bala som sa, ze sa nebudem vediet onho postarat.... a uz ma jeden rocik a rastie do krasy......zvladnes to aj ty, aj mne pomahal manzel, neboj, len sa vyplac, to pomaha.... ale kedy mi to preslo, veru si nepamatam...myslim ale, ze uz to dlho u teba nepotrva...hlavu hore a tes sa s danielka kraaasne meno ste vybrali

Ahojte mamicky,
patrim medzi tie, ktore zial mali 3.stupen - laktacnu/poporodnu psychozu (po prvom dietati). Malicky ma 20 mesiacov a zverujem sa az teraz.. V nemocnici som bola placliva, lebo som nevedela kojit a stale som sa zaoberala myslienkou, ze chcem byt super-mamou. Po prichode domov som sa bala navstev - aby maly nahodou od niekoho neochorel - vsetkym som kazala umyt si po prichode k nam ruky. Zalozila som si zosit, kde som si vsetko zapisovala - kojenie, kakanie, co som jedla (to keby sa maly vyhadzal, aby som vedela, z coho)... atd. Strasne som sa o maleho bala. (Mozno to suviselo s tym, ze minule tehotenstvo skoncilo potratom.) Boli sme doma druhy tyzden, ked raz som bola hore celu noc - mala som pocit, ze som genialna, ze uz viem, ako vsetko zvladnut, pocitovala som privaly stastia a obrovsky prisun energie... sedela som v kuchyni a pisala o svojich pocitoch do zosita.. Rano som sa pochvalila manzelovi a on na to, ze to nie je normalne, ze som mala ist spat a tak podobne... Cez den som uz rozpravala trochu "z cesty", zacala som si namyslat, ze ostatni mi nerozumia - priam ze nie su "normalni" a poziadala som manzela, nech zavola zachranku, pretoze som "vedela, ze potrebuju odbornu pomoc". Prisla sanitka a na psychiatriu som sla samozrejme ja... V nemocnici som bola mesiac. Po prichode z nemocnice som zacala pocitovat pocit uzkosti, ale bala som sa, ze ma znova "odvezu", no napokon som sa predsa len odvazila ist za psychiatrickou a ta mi dala antidepresiva, ktore mi okamzite pomohli. Lieky som brala rok a pol. Momentalne premyslam, ci mat druhe dieta, ale manzel (ktory je mimochodom strasne super chlap a vo vsetkom mi pomaha) je proti tomu. Chapem ho - chodil za mnou do nemocnice kazdy den, aj ked pohlad na mna - ked som bola pod liekmi - musel byt otrasny... Rada by som sa opytala, ci to zazila niektora z vas a aj tak sa rozhodla pre druhe dieta...?

bershka • 1d • Včera o 13:52
kočky koľko vám trvala?

lena13 • 1d • Včera o 14:14
no me trvala 2 mesice ,ale jt spis tim jak jsem mela tezky porod...a s tim se nedokazu vyrovnat do dneska a ani nechci druhe...

bershka • 1d • Včera o 14:25
lena: ja som tiež nemala ľahký pôrod, tak díky za podpru, hádam to prejde skorej ako za 2 mesiace

fialka76 • 1d, 24tt • Včera o 14:33
ahojte! aj ja som mala,nešla som k lekárovi.Nechcela som lekárov nikdy v živote vidieť.Mala som dvoch najlepších pôrodníkov,a celé to...prečítajte si v téme o MUDr.Čunderlíkovi (nechce sa mi to tu znovu písať).
A teraz som tehotná,po 5tich rokoch,ale iba kvôli synovi.A znovu sa to celé vracia,mám strach z pôrodu,z nemocnice,z doktorov...
Dúfam,že z toho strachu to nebude predčasný pôrod.
Držte sa!

bershka • 1d • Včera o 14:36
fialka: tak tomu hovorím obeta. ja by som išla do toho ešte 100x aj napriek tomu, že som pregrcala 9 mesiacov a tejto depke, len mám výčitky, že toho našeho drobečka neviem nejak precítiť. mám pocit, že nie som taká oddaná jej a vrúcna... no chápete hádam...

fialka76 • 1d, 24tt • Včera o 14:53
to príde to chce čas,alebo jednoducho si taký typ

celine • 25tt • Včera o 15:31
kamarátke pomohlo cvičenie-aerobik, behanie... ale je fakt, že to trvalo asi rok

kvietocekx • 1d, 36tt • Včera o 16:20
ahojte... ja som vdaka tazkemu porodu, pri ktorom sme s dcerkou skoro obe prisli o zivot, mala tiez poporodnu depku... ale teda poriadnu... po dvoch tyzdnoch som koli nej prisla zo dna na den o mliecko a nebolo vecera, kedy by som pri pohlade na spiacu dcerku neplakala... to trvalo asi 7 mesiacov... potom to nejako preslo a teraz sa tesime na chlapceka, ktory sa narodi uz coskoro... snad to uz tentokrat bude lepsie... ja som sa strasne tesila na prvy porod (niektori ludia sa tomu velmi divili), nemala som ziadne obavy ani ziadny strach... a dopadlo to ako to dopadlo, takze teraz sa uz tesim menej, ale nebojim sa... obcas ma prepadne myslienka, ze sa to zopakuje, ale verim, ze tentokrat to bude lepsie... musim byt optimista
tiez som dva roky nechcela o druhom babatku ani len pocut, ale na to treba ten spravny cas... sama som sa rozhodla pre druhe
ja som tiez mala pocit, ze som jej nie som hodna a ze som zlyhala - hlavne koli tomu odidenemu mliecku... ale akonahle si mala zvykla na umele mliecko a vsetko bolo v poriadku, tak aj ten pocit presiel. mala mala vcera tri rocky a este nebola chora, takze len si nerob ziadne vycitky.. a bude to ok. hlavu hore a hlavne sa vela vela mojkaj s malickou, to urcite pomoze... drzkam palce

Ahoj ikke ja som mala tiež popôrodnú depku dosť silnú, že som to musela riešiť. Teraz som pol roka po pôrode a nie je šťastnejšieho človeka odomna. Taká riadna depka trvala presne 6 týždnov a potom to už len kolísalo. Chytilo ma to po prvom menzese, potom sa to ustálilo a tak každý mesiac chvílu. Ale tých 6 týždnov po pôrode sa to nedalo vydržať už som bola zúfalá že to neprejde. To je proste hormonálna búrka. Všetko sa zdá namáhavé, človek je bez energie, nechce komunikovať, stále plače a tak. Vela šťastia.

Ahojte, moze byt poporodna depka aj 8 mesiacov po porode? ☹ je mi hrozne uz dlhsiu dobu, mam stale pocit uzkosti 😖

ahoj tynushqa čítala som že ano. že to môže prepuknúť aj neskôr. Ked sa dlhšie cítiš zle vyhladaj psychiatričku na to nepotrebuješ ani odporúčaie od obvodného. Lebo depku spúšťa nedostatok nejakého hormonu v mozgu a treba to doplniť liekmi. Samé to neprejde bude to len horšie. Teda nechcem strašiť ale tiež to mám za sebou a som 10 mes. po pôrode už je všetko fajn.

ahojte, zaujimava kniha prave na tuto temu od Elisabeth Geisel ; Slzy po porodu. aj v Poprade tento rok bolo stretnutie na tuto temu, sestonedeliea depresie... vid. www.duly.sk

baby tak ja sa dlhodobo liecim na depresie, kvoli miminku som bola pocas tehu bez liekov, ale mam teraz trosku stres z toho ako zvladnem porod a obdobie po nom, myslim ze aj zdrave maminky maju co robit z vycerpania 😖

ahojte _ zaujimava kniha na tuto temu je / Slzy po porode od Elisabeth Geisel. Ak by mal niekto zaujem, mam 1 novy ks a pradam za 10 eur + postovne

Pri prvom synovi sa mi spomienky na porod premielali asi rok, k tomu problemovi vztah, citila som sa velmi sama, maly sa od 5 mes. budil v noci kazdu hodinu, mal ekzem, bola som 1.rok totalne hotova, v 10.mes. nas opustil jeho otec
Teraz som 2x vydata - mame dcerku, porod bol ovela lepsi a tesila som sa, plakala som len v porodnici na 2.den po porode, tiez od 5.mes. buntosila kazdu hodinu v noci, ale za pomoci manzela to bolo ovela lahsie
Teraz cakame tretie - tak uvidime 🙂 , ale velmi sa tesim

baby a u koho sa to rieši? u gynekologa? či u obvodáka?

No vidim, ze mnohe nemate ani potuchy cim si zena musi prejst ak naozaj preziva poporodnu depresiu....je to stav kedy sa cloveku nechce ani zit a nie to este sa starat o dieta alebo sa z neho tesit! Prave to prezivam a je to naozaj strasne. Nezelam to nikomu....Bola som celkom fajn, vesely clovek, dnes je zo mna ufnukana, nespolocenska troska a ma to na svedomi porod a to, ze som teraz matka. Mysim, ze rozhodnutie stat sa matkou bolo zrejme moje najhorsie rozhodnutie v zivote. Niektore zeny na to proste podla mojho nazoru nemaju...

AHjte mamičky, zakladám túto diskusiu, lebo mám pocit, že mi pukne srdce a neviem, na koho sa mám obrátiť. Máme doma 3 mesačnú dcérku, všetko bolo v poriadku, hynula som láskou k nej, nemohla som sa na ňu vynadívať, pusinkovala som ju kde sa len dalo. Užívala som si materstvo, bola som najšťastnejšou mamičkou na svete, malinká je zlatá, krásna. No potom sa kamarátke narodilo dievčatko, a keď som videla takú malinkú, tak mi prišlo ľúto, že moja tak vyrástla. A tak som si akokeby namyslela, že nemám rada moju dcérku. Tie myšlienky ma zožierajú a ničia. Neviem, či to je normálne, ale ak sa to neupraví, tak neviem, čo si počnem. Môj vzťah k malej sa zmenil, mám pocit, akokeby to nebolo také spontánne ako predtým, ale také nútené. Stále len plačem a bojím sa, že stratím mliečko. Prosím poraďte mi čo mám robiť, alebo či ste niečo podobné zažili aj vy, a ako ste to prekonali. Ďakujem.

@lenka2507 ahoj, poznam tieto zeny, kt. sa tym zaoberaju
http://www.psycho-terapia.sk/psychoterapeutka-h...
http://porodna-trauma.webnode.sk/
mozes sa na ne obratit, nech ti poradia v mieste bydliska niekoho.... drzim palce, obdobie sestonedelia a vlastne do roka je tazsie.
dost sa tymto temam venuje aj ceska psychologicka
http://www.klinickapsycholozka.cz/, kt. je autorka knihy Bonding.... takze su ludia, kt.sa s takymito vecami stretavaju a pracuju.

@lenka2507 a dnes mi volala kamaratka, tiez mala problemy, navstivila tuto psychoterapeutku v KE
Andrea Turcanova Polnajova
0915903608

http://www.rodinka.sk/zdravie/zdravie/psychicke...

@magdal1 ďakujem pekne...a aké mala problémy?

@lenka2507 to nechcem tu pisat, je to jej sukromie, skratka.len som chcela dat vediet,ze vela zien ma problemy a je na koho sa obratit, tak nech sa ti podari najst riesenie

@ivankas29 ja ta trosku chapen, prezivas depku, urcite si poradili odbornici a dufam, ze ti nasadili lieky, ja mamina este nie som caka ma to, ale depresia mi som trpela v puberte, neprajem nikomu, vzdy mi pomohli v poslednej chvili, ale pomohli, pamatam si na to do dnes, opakovane hospitalizacie, nikto ma nechapal, neskutocne tazke chvile, zamozrejme zo myslienkami len na smrt, a ako som nemozna a kolotoc do kola.
Teraz som uz dospela, ale velmi opatrna, a kazdy zly den, alebo plac konzultujem z odbornikmi, moj nazor, radcej skor, ako bude neskoro, myslim, ze opatrnost tu je na mieste u mna, tiez som obcs nepochopena zo strany okolia, lebo ludia zdravy tazsie chapu, ....
Chcela som ti len napisat, ze nie si sama, a budes mat obdobie ked budes zase ta stastna mamina, aj ked mi teraz asi neveris, davaj si na seba pozor, a z laskou ktoru mas v srdci opatruj aj svoje baby, casom budes, len spominat na tazke chvile, ktore budu minulostou, ver mi.. 😎

@sasanka78 ahoj ja som zazila co to ty trosku zvyssim stupnom, ale nebola som mama, a teraz budem prvy krat.
Nazrela som do tejto temy, ale az ma oblial pot, vela som pocula o poporodnej depke, aj som poznala maminy, ale akosi ma nikdy nenapadlo, ze to je uplne to iste ako depresia, len je pri tom baby....

podla mna uz asi nie si v kontakte z odbornikom, ked presla dlhsia doba, ale na mieste by bola informovat sa odbornika, ci psycholog, alebo psychiater, aj z mamzelom, aky ma nazor na druhe baby. Keby nebol problem, a vysvetlil by aj muzovi, ze situacia sa nemusi opakovat, mali by ste skusit mat baby, lebo poznamaj pripady, ked zena chce a muz nie a to je dalsi extrem, na city a casom mozes byt nestastna a to moze byt spustacom novej choroby, ktoru ti samozrejme neprajem, len sa treba poradit, a budete pokojnejsi, ved rodina je to najkrajsie, cim, zena moze obdarovat muza a rodinu..... 😵 vela stastia...