Zúfalé pocity. Je to laktačná depresia?

ahojte 🙂 pred mesiacom som dobrala antidepresiva,vraj som uz ok 😉

@vtomka dnes som nasla tvoju temu a s napatim som klikla na poslednu stranu.. rada, naozaj velmi rada citam, ze si v poriadku 🙂

Laktacna depka je svina, zazila som to a ten kto nie, nepochopi...Ani sama som nevedela co mi je, iba ked som svoje stavy opisala gynekologovi, okamzite pochopil co sa deje. Ja som sa bala byt sama, bolelo ma v hrudi a ked som pozrela na maleho chcelo sa mi plakat....Este to okolie mi pridavalo...ze ...koj, prikladaj si, hladny je, mas malo mlieka . ludia to bol stav....na odstrel. chuda moje babo stale plakalo...Ale zaujimave ked som prestala kojit, tak sa mi ulavilo ako nikdy, akoby mi spadol kamen z hrude ktory ma tam tazil...fakt to nepochopi ten kto nenazil..

ahojte je tu niekto kto ma skusenosti s poporodnou depresiou a ukoncenie kojenia mu pomohlo bez toho aby bral psycho lieky?

@dewyn ja som mala nie sice poporodnu depresiu, ale babyblues... nastastie to preslo tak za tri tyzdne samo 😉 asi sa mi ukludnili hormony :-P

dewyn, ano to je moj pripad,

@dewyn mne z časti pomohlo zníženie laktácie-lebo sa len odsávam, ale za ten svet si to neviem ukončiť 😠 depka sa vyzúrila hlavne orvé 4mesiace, potom relatívne dobre a minule ma to zas chytilo ☹ vážne uvažujem o odbornej pomoci,už sa nechcem takto cítiť...

viem ako sa citis, ja som aj odbornu pomoc vyhladala ale doktor mi zatial dal iba persen volne dostupny v lekarni. a ak mas v okoli homeopata urcite skus, ja sa krmim homeopatikami a drzia ma ako tak nad vodou. a ako babatko prijalo zmenu ze si ho prestala dojcit, toho sa bojim ale zase zdrava maminka je dolezitejsia. mne sa tieto stavy zhorsuju okolo menzesu, takze asi fakt hormony

@dewyn asi si to odpísala mne 🙂
bábätko sa odomňa odstavilo samé, to som zas revalaa revala. no bol dokrmovaný od narodenia a zrejme mu fľaška lepšie tečie,ale mne to moc neprospelo.ale na druhej strane ho môže nakrmiť niekto iný.akurát to odsávanie 😠 vo dne v noci každé 3h,teraz som to stopla na 3x denne.
homeopatka tu bola dnes...tak uvidím.tiež som mávala pred menzesom depku ale nie v takomto rozsahu, začalo to asi 10 dní po pôrode a asi 2-3mesiace som bola bez duše aj rozumu ☹ tak neviem čo teraz urobiť, som síce lepšie na tom ale nie je to ešte 100%.
myslím,že by mi pomohli antidepresíva.
najviac si vyčítam že či som neublížila malému. a ty sa ako teraz cítiš? mala si tiež začiatok taký zlý po pôrode?

Ahojte, prechádzam témy na koníku, neviem či som v tej správnej. Máme doma 20 dňového synčeka, celá rodina je z neho nadšená, je nádherný. Pre mojich rodičov je to prvé vnúča, budem mať 35 takže túžobne očakávané. Malý má teraz problémy z bruškom, ale inak je zlatíčko, niekedy prespí aj 4 hodinky. nekojíme, odmieta od narodenia prsník, takže odsávame a dokrmujeme, lebo na počkanie už teraz stiahne 100-večku.
Prvé dni boli v pohode, v nemocnici aj potom doma, ale posledných 5 dní som nejako mimo. Som zo všetkého príšerne unavená, stále častejšie premýšľam či to bol dobrý nápad mať dieťa. Som nešťastná, keď sa pozriem do zrkadla. Nie že by som bola predtým nejaká modelka, ale to ako vyzerám teraz je hrúza. Prsia mám ako balóny /80 E/ na sebe ešte 10 kg navyše, kruhy pod očami. Predtým som bola celkom veľký sebec čo sa týkalo môjho života. vždy som sa rozhodovala sama za seba. Veľký šok bolo pre mňa keď som sa vydala, musela som spraviť hodne kompromisov, nie vždy to išlo ľahko, ale s MM sme to vládli.
A teraz je tu zrazu človiečik, ktorý je na mne absolútne závislý, a bude ešte hodne dlho. Musím sa mu absolútne prispôsobiť. .......
Viem niekto si povie, "na toto si mala myslieť predtým". Ja som aj myslela, vedela som do čoho idem. Hrozne som sa tešila na maličkého. Práve preto teraz nerozumiem týmto mojím stavom. Stále je mi do plaču. Všetko mi vadí. Dokonca ako by ma urážalo aj to keď mi chce niekto pomôcť.
Je to laktačná kríza? Alebo len vyčerpanosť, Alebo depresia?

@fleuerette Určitě se to zlepší, já při prvním dítěti brečela často, těžko říct, čím to bylo, možná vším dohromady - tím jak jsem vypadala, tím, že brečel, tím, že jsem nevěděla, co dělat. Vadilo mi i to (a rozbrečelo), když volala nadšená babička, že se na něho chce přijet podívat 😀

@fleuerette ahoj, ja prechadzam tiez niecim podobnym ale u mna to zacala az ked malo babatko cez 3 mesiace. zimnica, nechutenstvo, triaska, total psycho negativne stavy ze som skoro isla na pohotovost. teraz to vdaka homeopatikam ako tak zvladam ale stale som neni v poriadku a obcas sa to vrati a vyhroti. tiez mam pocity ze by som malu nechcelaaj ked to bolo planovane babatko. Je to urcite podporene vsetko aj hormonami ktore su teraz zblaznene. drzim nam vsetkym palce aby sme sa vedeli z nasich deticiek tesim co najviac bez depresii a negativnych pocitov.

ahojte,po dlhej dobe som sa sem opat zatulala a citam,ze je skutocne vela zien,ktore sa pasuju s pocitmi,ktore zrejme cakali najmenej a nechapu,preco tamta suseda odvedla je s kocikom neustale vysmiata,ked ony nemaju silu ani vstat z postele... 🙂 dobra sprava-zrejme na tych hormonoch nieco bude a nastastie na ne mame v dnesnej dobe paky,neviem nakolko su moje postrehy aktualne a mozno sa budem opakovat,ale...ak je spustacom hormon,ktory zodpoveda za tvorbu mlieka,treba dokojit,viem,ze sama som nad tym uvazovala takmer dva mesiace a vrucna vdaka kazdej dobrej dusi,ktora ma tu podporila,lebo som si pripadala ako vrah- tiez nasledok netriezveho zmyslania...a ak dokojit,tak nevidim dovod preco sa k stavu,v ktorom sa dokazete tesit z pritomnosti nedopracovat co najskor,cize po navsteve odbornika s liekmi,na to urcenymi...brala som ich par mesiacov a ziadna zavislost,ani zhorsenie stavu po vysadeni sa nekonalo,mila fleuerette,ani nevies ako ti rozumiem,obzvlast,ak si prvorodicka v 35-ke s vlastnym zauzivanym sposobom zivota,pevne verim,ze teraz si uz v poriadku,mala som podobne pocity,ale dovolim si tvrdit,ze nevyplyvaju z nejakej sebeckej roztopase,skor ta vykresluju ako mudru zenu,ktora pochopila svoje poslanie,svoju ulohu na par krasnych rokov a to zistenie ta jednoducho zaskocilo,tolko sa toho napise,tolko sa toho precita,ale toto sa jednoducho musi precitit a tvoje obavy len v preklade vykresluju tvoju lasku voci syncekovi,lasku tak obrovsku,az tomu sama nevies uverit....jednoducho...my zeny to obcas mame trochu komplikovane 😎 vsetkym maminam zelam vela vela sily a to krasne teplo,ktore zahreje,ked sa priviniete k svojim batozkom,papa

ahojte. Zvycajne, teda dlho tu posobim pod inym nickom, uz dlho rozmyslam, ze napisem svoj pribeh ale skutocne je to tak citliva tema a hakliva, ze pod svojim vlastnym nickom to nepisem ale pre tento ucel som si zalozila tento novy. Ved aj tak mi ho zrusia 😉 .
Mam tri deti. Roky sa liecim na depresivnu poruchu ale pri mojej prvej a druhej dcere som laktacnu depresiu ci poporodnu depresiu nemala.
nemyslim si a nebudem si nikdy mysliet to co @vtomka ze treba ukoncit kojenie. Mne to prislo tak pomaly pozvolna. Cele tehotenstvo som cakala dceru Magdalenu a ked sa mi mala narodila, v jedno krasne nedelne dopoludnie, bez muza, on si domov odskocil z porodnice na toaletu, nejest a umyt a ja som zatial porodila. V tom opojeni som jej dala meno Emma. Dokonca s dvoma m. Nad tymto menom som nikdy neuvazovala. Ale dala som jej ho. Hned ako sa mi narodila mala tak mi ju vzali. Mohla som nadavat a chciet ju, mala som plany prirodzeneho porodu ..... - dopadlo to tak, ze som sa citila velmi zle. Malu mi priniesli na izbu a ja som mala pocit, ze ked sa zacnem s babami na izbe bavit, tak som zla mama. Mama, ktora sa nepozera na dieta ale vykecava rovna sa zla mama.
Mala bola dobra, spala, neplakala a ja som nevedela co od nudy.
Prisli sme domov a moja svokra dusa dobra s velkym srdcom mi skutocne velmi pomaha. Mysli to dobre a casto mi malu kupala a chodila s nou von a ja som si pripadala ako dojka, kutnica, niekto kto vytiahne prso a da len jest.
Ja som dalej varila prala zehlila .... bla bla bla a stale som nemala pocit ze som na materskej, ze mam dalsie babo a ze Emma???? Aka Emma??? Stale som jej hovorila "ta mala" Terka alebo Adelka, nikdy som si nevedela spomenut na meno.
Prisiel strach. CO ked ju nemam rada. Co ked som ju nechcela. JU???? Kto je ona???? Preco ma to oblecenie oblecene teraz, ked mi neni dobre. Preco ma zelene body???? Co tu chce???
Vzdy ked som si spomenula, ze ju mam, prislo mi zle. A hned mi prislo zle, preco mi prislo zle.
Zacal po mne chodit studeny mraz. Vzdy pri pohlade na nu. Bola som bez citu. Bozkavala som ju ale nic som necitila. Strasne stavy co som za zenu??? co som za matku??? co som to za hyenu, pre boha, ja co milujem svoje deti k smrti, ja ??????????? Mala som v hlave milion zlych myslienok o Emme, preco je tu, na co je tu? kto ju chce? komu chyba, ked spi komu by chybala keby bola mrtva???
Uz som nevedela mysliet na nic len na to ako mi je strasne psychicky zle.
Moj muz ma bral na vylety, na prechadzky, vyhodili ho kvoli mne z roboty, stale som mu volala a pisala nech pride domov stale som pisala smsky Jezis mne je zle strasne zle hned pridi domov!!!!!!!!!
Povedal to mame. Bola streda. V ten den sme boli v Trnave - opat vylet na zlepsenie nalady - Emma mala 2 mesiace - to bol napad - rozchodit depresiu ako napad rozchodit otvorenu zlomeninu nohy - ale isla som na pohotovost do TT nemnocnice nech mi preboha ziveho pomozu. Uz mi moj muz veril, ze zle je. Mala som padnute usta, nesmiala som sa, ovisnute pery som mala (stale mi to opakoval) nic som nerozpravala len to ze mi je strasne zle, ze sa bojim, ze to neskonci, ono to nechcelo skoncit, milion zlych myslienok jedna horsia ako druha bolo ich tisice v roznych podobach a sile a intenzite a len jedna dve dobre ako Moja draha krasna milovana Emuska boze co jej tej mame???, Emka moja co mi je???? a hned prisla zla a zle a tisice dalsich - Na co ti bola??? na co???? toto si chcela???? daj ju prec, daj ju prec ....
A stale CO KED????????? isla som sa zblaznic z "co ked" Co ked ju nechcem, co ked mi padne? co ked mi padne von z balkona? co ked ju popalim? co ked umre???? co ked ju adoptujem???? co ked budem jest lieky?? co ked zacnem fajcit??? CO ked nevyrasie?? CO ked ju necham na ulici a zemi a ujdem?? CO ked ju necham v snehu???
Nemalo to konca.
Tam v TT mi pichli apaurin, ktory mi nezabral.
Chceli ma hned poslat do Pezinka, tam som nesla lebo som uz bola do BA na druhy den (stvrtok) objednana k mojej psychiatricke.
Spolu sme nasli lieky co mozem s nimi kojit. Este som prezila jednu ovela horsiu epizodu, v piatok. Moj drahy ma vzal tento krat do Parndorfu na nakupy - tam mi bolo tak sialene zle ze moja prostredna dcera bola doslova vydesena zo mna, odtial sme sli rovna ciara do BA na centralny prijem do Ruzinova kde som si dala zavolat psychiatra na konzilium. Dal mi magnezium a oxazepam.
Stavy najhorsie presli a s vikendom sa zacalo zlepsovat vsetko.
Pre Vas, co mate obavy - vsetko zle prejde. Ja som tomu neverila ale skutocne preslo.
Nepreslatala som kojit - tvorba mlieka s tym nema nic spolocne - len niektore lieky prechadzaju do mlieka.
Dnes ma Emma 4 mesiace a neprejde den hodina minuta co si nepomyslim ako strasne ju milujem ako som ju chcela a chcem a tesim sa na buducnost.
Vtedy som si myslela ze buducnost nie je a nebude. Nie s Emmou.
Materstvo nie je len ruzova zalezitost, laska k dietatu nie je uplne zadarmo a vazte si ju ak ju mate. Ja som si ju musela kruto vybojovat.

laktacna psychoza a depresia po porode totiz vobec nie je laktacna..maju ju aj matky s detmi na UM
zena po porode prechadza hormonalnou burkou..niekedy ju zvladne, niekedy ak su nepriaznive okolnosti tak potrebuje pomoc..dnes uz su lieky, pri ktorych sa moze dojcit veselo nadalej
depresiu po porode spusta a prehlbuje separacia od dietatka..cize pomoc okoli a v style, zoberem ti dieta a ty si mozes odychnut upratat je na skodu a stav zhorsuj..treba matke pomoct upratat, nech sa moze kludne venovat babatku
dolezita je podpora rodiny..aby zena sa necitila sama vo svojich problemoch pocitoch, mat sa komu vyrozoravat, vyzalovat sa , niekoho kto podpori, nebude tvrdit zmatenej matke ze jej mlieko udrelo do hlavy, ze ma slabe mlieko a podobne nezmysly
ale zacat treba uz v tehu..vzdelavat sa, vediet co chcem od porodu, co chcem po narodeni, uvedomit si dolezotost vzajomnej blizkosti matky a dietatka, ze matka a aj dieta maju pravo byt nadalej spolu, ze prestrihnutim pupocnej snury sa stav nemeni a nadalej maju byt spolu

ahojte,neviem ci je laktacna depresia ako laktacna depresia,ale v mojom pripade ju mal po vysetreniach na svedomi prave prolaktin,ktory sa produkoval vo zvysenej miere,v tak zvysenej,ze moj syncek bol dva dni po cisarskom reze plne kojeny mojim mlieckom a to bol iny papkacik,za co som zozala obdiv personalu porodnice,ale bolo mi to uplne fuk,lebo kojit som tak strasne strasne tuzila a pri starsej dcere som mlieko jednoducho nemala,tak aj ja som prahla,po tom idylickom spojeni s babatkom a tie hnusne pocity pri odstavovani by som nedopriala nikomu,ale ubezpecujem vsetkych,ze zastavenim kojenia som nezostala horsou, ci menej schopnou,mozno prave naopak,so syncekom sme si vybudovali nadherny vztah a ja som nikdy nic krajsie nezazila,ako byt mamou,aj ked nekojacou...a ziadne,absolutne ziadne publikacie,knizky,ci dobre rady pred samotnym zazitkom vlastneho materstva neznamenaju nic,ani neovplyvnia nasledne pocity,to zostane zrejme len zboznym zelanim...vsetko v zivote sa jednoducho naplanovat neda.

@strapco13 uz asi dva tyzdne ti chcem napisat ze dakujem za Tvoju vetu ktora mi dost vysvetlila - citujem - depresiu po porode spusta a prehlbuje separacia od dietatka..cize pomoc okoli a v style, zoberem ti dieta a ty si mozes odychnut upratat je na skodu a stav zhorsuj..treba matke pomoct upratat, nech sa moze kludne venovat babatku
dolezita je podpora rodiny..aby zena sa necitila sama vo svojich problemoch pocitoch, mat sa komu vyrozoravat, vyzalovat sa , niekoho kto podpori, nebude tvrdit zmatenej matke ze jej mlieko udrelo do hlavy, ze ma slabe mlieko a podobne nezmysly

Mne najviac ublizuje to ako mi tu malu stale beru a hraju sa ze oni su rodicmi. Ze moja svokra mi ju vezme aj na pol dna a donesie len na kojenie a ze ju mam po kojeni hned priniest.
Boze a ja co??? Depresia a odcudzenie od tej malej mam neskutocne a este stale mi ju beru a beru. A hlavne ze sa este snazi za tu malu aj rozhodovat. Toto nema jest toto ma jest on ju nebude mat na rukach a nedavaj jej pusu s podobne......................

@fleuerette ahoj ako sa mas? Ako Ti je???

@daniela1974 je mi strasne luto, v akej si situacii..ale je len na tebe ako z toho vyliezt..tvojej svokre dany stav vyhovuje, ona to neukonci...ty si urcite silna a najdes v sebe dostatok odhodlani a sil to ukoncit..musis dat svokre najavo, ze TY a jedine TY si mama, ze ona uz tu moznost mala a teraz nech to nekradne tebe...ty si maminkou a ty vies co tvoje dietatko potrebuje a ty mas narok na svoje dietatko...ved si ho porodila, je z tvojho tela
musis to svokre dat razne najavo a dupnut si nohou..nejde totiz len o teba ale aj o babatko...skus svokre povedat ze to aky ma ona pristup je na skodu pre malu, lebo takto mala je ukratena o mamicku ale aj o babicku..lebo babicka ma inu ale tiez dolezitu ulohu..ale babka je babka a mama je mama
tak skus povedat svokre, ze si zelas navratenie svojej ulohy matky a ze sa budes velmi tesit ze mala bude mat v nej skvelu babicku...a prediskutuj si s nou co od nej ocakavas...kludne jej povedz ako sa citis, ze sa citis akoby ti trhali kus tela, ked ti ju beru a spytaj sa jej ako by sa ona citila v tvojej situacii, keby jej niekto nedal jej dieta..ak je rozumna pochpi..ak nie..prediskutuj si s partnerom, ci nie je nacase odist od svokrovcov

@strapco13 ale ved ja to hovorim furt, ze mi to ublizuje, ze bez tej malej mi je horsie ale to je len ano ano chapem a na druhy den znova to iste.
Inak mi s nimi nebyvame, my byvame sami, len byvaju blizko takze kedykolvek zbehne.
A zasa tu mala neni a ja krava ani muk nepovedala 😔 😔 😔 😔 a to mi uz aj starsie dcery povedali, ze ako keby som ju ani nemala

@daniela1974 tak jej ju proste nedaj..skus malu nosit v satke...odtial ti ju nezoberie 😉
a teraz sup pre nu..je super, ze v starsich dcerkach mas oporu...chodte vsetky spolu a nedajte si ju...vymysli kazdy den nieco, preco musis s malou niekam...von, prechadzka, zoo, nakup, detske ihrisko, pre starsiu do skoly, kuknut starsiu na kruzok...proste vzdy maj zamienku /nie zamienku ale padny dovod, samozrejme to co financie dovolia/ preco ju nemozes teraz babke "pozicat"...babka si musi musi zvyknut, na nove pravidla, ze ich urcuje s ty a to nie preto, ze len tak si si zmyslela..ale preto ze mas na to narok..Ty si mama..toto si opakuj denno-denne ...ale trvaj na to od zaciatku
a partner? ako sa k tomu stavia on?

@vtomka , viem presne o com hovoris. Laktacnu depresiu som totiz mala. Keby som citala taketo fora, tak by som si pravdepodobne siahla na zivot. Moj gynekolog, ak aj psychiater mi odporucili zastavit laktaciu, a je to to najlepsie, co som mohla spravit. Naozaj, kto to nezazil, nepochopi. Zo dna na den mi odislo mlieko aj depresia.
Prajem ti vsetko dobre, a prosim ta, necitaj to tu, a neospravedlnuj sa za to, ze si dieta odstavila.

@vtomka Ahoj, já jsem měla také zvlástní pocity, chvíly jsem si i myslela, že mám laktační psychozu. Chvíly jsem byla na vrcholu štěstí a ve vteřině pláč, strach atd... protože ale chodím k psycholožce už dlouhá léta, objednala jsem se, a už jak jsem se objednala mi bylo líp..vypovídala jsem se a byl klid. Samozřejmě to né vždy tak jde, ale prosímtě, jestli se ti ztrácí mlíčko, tak si z toho nic nedělej. Kojit je fajn, ale když to nejde, pro miminko je rozhodně lepší spokojená maminka a sunar, než kojení ale maminka na pokraji zhroucení! Určitě to zvládneš a neboj se o miminko, si jeho maminka a ochráníš ho! Držím palečky

@diviska no ja som tu laktacku mala, ja som malu nenavidela, bolo mi zle, ze ju mam, nechapala som to, ze ju mam, naco??? preco??? ja mam len dve dcery ani z ust mi to neslo, ze mam tri dcery. Bolo mi cudne ze rastie, ze sa meni, ze prospieva, stale som si hovorila, ze mala byt mrtva, nie?
Stale som bojovala za to mlieko, len kojit kojit a kojit a stale som mala navaly neskutocnych ukrutnych uzkosti kedy som si myslela ze mi nikto nepomoze a chcela som stale volat sanitku a nech mi preboha niekto pomoze a teraz uz nekojim a je mi ovela lepsie.
Stale mam sice strach, ze ci ju mam rada, ci sa o nu nestaram len preto, ze by som mala, ze sa to patri alebo ci sa o nu staram lebo chcem, ci na nu dost myslim, ci ju v mysli nezanedbavam, ci je dovolene mysliet aj na ine ako na dieta toto mam v hlave neustale.

Ahojte zienky,viem je to stará téma ale nechcem zakladať novú.Kedze presne som sa v nej našla.Po pôrode som mala týždeň taký plavkový ale to prešlo veľmi rýchlo,bol to len bezdôvodne plač nič iného.Poznala som to lebo som to zažila pri prvom synovi.Ale to čo sa udialo po sestonedeli teraz som nečakala,prišla menstruacia dosť skoro a po nej sa spustili plač,uzkost,nekontrolovateľný strach nie strach,že sa niečo udeje malinkemu,ale strach byt sama a strach byt s deťmi vo vlastnej domácnosti,nedokážem byt doma,som akoby ukrytá u mami kde cítim väčšie bezpečie take to mamine hniezdo.Uz druhý mesiac bojujem zo všetkých síl.Manzel jazdi na kamióne chodí na týždňovky.Spociatku bol na mna nahnevaný že nie sme doma že deti vyrastajú u babky,nechápal má neopýtal sa má ako sa mám ja.Len stále svoje aby som dvihla zadok a šla už domov,že si to asi aj celé nahovaram,že naci chodím k psychologické že ešte to treba aby som sa na ňu naviazala.A ja som mu nedokázala ani vysvetlit povedať čo má trápi ako sa cítim,keďže má nepocuval,neveril mo čo sa mi deje.Zazila som si mnoho zdravotných komplikácií a dokázala to zvládnuť,boli sme už so starším synom sami doma našli si svoj režim a bolo to bez problémov,a teraz zrazu tie všetky hormóny (brala som ich cca od r.2012 s prestávkami malými)sa zbláznili a cítim sa ako blázon ktorý sa boji byt sám a až panicky.Teraz boli sviatky bolo pri mne mnoho ľudí,moja úžasná rodina a teraz všetci odchádzajú a ja sa idem zblázniť od toho strachu ktorý som predtým v živote nepoznala.Zatial chodím len na terapie,ale to nepomáha,čo vie aj psychologicka,len by som strašne rada malého aspoň do 6 mesiacov pokojila,lebo pravdepodobne to spôsobuje tu nerovnováhu hormónov.Len neviem či to ešte zvládnem,nemám tie stavy že by som malému chcela ublížiť,alebo že ho nelubim to vôbec nie.Len ta uzkost a strach zo samoty.Ja chápem aj muža že chce byt doma keď príde na 2 dni,ale nedokážem v sebe ten strach a ten blok byt doma potlačiť.Ved je to celé choré báť sa byt doma a aj napriek tomu že by tam ta mama so mnou bola,jednoduchá hľadám jej domácnosť jej hniezdo.Obvinujem sa už že ubližujem tým deťom mužovi,aj keď deti sú u mami spokojne.Ale ten pocit viny mám.Nedokazem sa tešiť z materstva tak ako pri prvom,starší je viac doma chorý ako v skolke(začal od septembra,dovtedy nemal nikdy ani sopel,chodili sme vkuse po vonku,s inými deťmi bol v kontakte,dovolenky atd.)behám po lekároch,len riešim kde nechať malého.( už mám aj opatrovateľku-mama aj otec ešte pracujú).Chori sme už boli všetci,proste jeden začarovaný kruh akoby.Citim že som zlyhala.