Zúfalé pocity. Je to laktačná depresia?

vtomka
10. nov 2009

Dobry den,chcela by som sa podelit o svoje pocity a poradit.Nechcem vyznievat ako rozmaznane decko,ktore odrazu musi pohnut zadkom,ale momentalne uz fakt netusim ako dalej. Tie hrozne pocity,ktore sa tak odporne nutkavo vracaju,ako na hojdacke..raz si myslim,ze som v pohode a vsetko zvladam,aby som si o chvilu zufala a netusila co robit.Mam 2 tyzdnove babo,synceka...porod bol dost komplikovany,ukonceny cisarskym rezom,prenasala som takmer tri tyzdne a to mi tehotenstvo spociatku udrziavali a kratko pred tymto tehotenstvom som potratila..cize chaos v organizme.Depku som mala aj pred dvanastimi rokmi,ked sa mi narodila dcera,je to smutne,ale na to obdobie strasne zle spominam,dufala som,ze teraz po rokoch to bude ine,ale znova mam pocity bezmocnosti,cele dni som na maleho sama,jeho otec je velky biznisman...takze prednost ma firma,viem,ze to teraz vyznieva smutne,ale niekedy je asi naozaj lepsie zit skromnejsie,ale naplno...ja som zufala z tych zmiesanych pocitov,z uplakaneho maleho,zo strachu o neho,bojim sa kazdeho jeho kychnutia,som akoby paralizovana,nespoznavam sa..snazim sa ho kojit,ale mam pocit,ze stracam mlieko,mam vycitky,vzapati hnev,je to strasne,ale uz som na synceka aj zvysila hlas a potom som nad nim plakala..mam strasne navaly tepla a zvlastny tlak v hlave...neviem si s tym poradit..bojim sa.

annag
12. nov 2009

vtomka -

som veľký zástanca dojčenia, to tu na koníkovi asi každá mamička dosvedčí, ale Ty dojčiť nemusíš. Tvoje dieťatko potrebuje zdravú a usmiatu mamičku. Dojčenie je niekedy dôležité ukončiť - jedným z dôvodov je ťažká popôrodná depresia , ktorú práve prežívaš. Je to ochorenie ako každé iné. Umelé mliečko bolo vyvinuté pre mamičky, ktoré dojčiť nemôžu - prsne pre také ako si Ty. Poskytne Tvojmu synčekovi všetko potrebné a vyrastie z neho krásny a zdravý chlapček. Čo má synček z toho, že ho dojčíš, ak cíti Tvoju neistotu, strach, plač a keď všetko môže vyústiť do nešťastného konca .... Dojčenie je len súčasť materstva.Bábetko potrebuje teplú náruč šťastnej mamičky - môžeš si ho dávať do šatky, babyvaku - bude sa cítiť bezpečne ako v brušku, môžeš ho kŕmiť i naďalej v náručí. Pre svojho maličkého budeš tá najlepšia mamička na svete bez ohľadu na to, či ho dojčíš alebo nie. Veľmi Ti držím palce, a teším sa, že sa začneš tu na koníkovi deliť s nami o pokrokoch maličkého a o radosti, ktorú Ti každám dňom prináša a ktorú si dokážeš vďaka liečbe vychutnávať. 🙂 🙂 🙂

jenovefa
13. nov 2009

Milá Vtomka, skvělé, že jsi to vše včera absolvovala, teď to ale nesmíš POKAZIT. Je jasné, že kojit CHCEŠ, ale nemá smysl to protahovat, jen situaci zhoršíš. Týden MM- ten stejně oproti množství UM nic nespasí. Moje matka kdysi přišla o miminko, také ji takhle stáhly, aby se mléko nemohlo tvořit. Byla z toho samozřejmě šíleně nešťastná - měla ještě povolené bříško a po stahování prsa úúúplně placatá. Pak se vše srovnalo. Musíš to vydržet. VŠECHNY TADY NA KONÍKOVI DRŽÍME PALCE, MOC TĚ PODPORUJEME. 🙂 🙂 🙂

dominka11
13. nov 2009

ahoj vtomka, plne suhlasím s chumac. Ak ti psychiater nakazal prestat kojit, radšej ho posluchni. Vela detí je na umelom mliečku a su zdrave a pokojne 😉 budem ti držat palce, aby si sa z toho všetkeho čo najskor dostala.

etnicka, kojenim sa sice uvolnuje hormon oxitocín, ktorý za normalnych okolností robí človeka stastnejším, ale neplatí to pri laktačných depresiach...vtedy sa musí mlieko zastavit a nabehnut na lieky, lebo sa to ešte zhoršuje časom.

etnicka
13. nov 2009

dominka dik za vysvetlenie.

vtomka, velmi velmi Ti drzim palce.

vtomka
autor
13. nov 2009

blumka,ake lieky si brala a pomohli ti?dnes kojim,ale je to zle,citim sa,akoby som bola priklopena nejakym sklenym zvonom,ziadna radost,nic.maly stale place,asi ma koliku,ja som nestihla od rana nic. mam brat aj nejaky xanax,ale vraj je to svinstvo,po ktorom ti je este horsie..a este nieco na s...antidepresivum.

rena28
13. nov 2009

vtomka, xanax sa uziva iba prve mesiace kym nezacnu ucinkovat antidepresiva, ako som ti uz vyssie pisala ja som mala taketo stavy a brala som ad a prve 2 mesiace aj xanax kym mi zacali ucinkovat antidepresiva, prve tyzdne sa to moze trosku zhorsit ale treba vydrzat bude potom uz len lepsie a lepsie. Vtomka zacni ich brat , naozaj uz dnes su tie umele mliecka na velmi vysokej urovni. Velmi velmi drzim palce drz sa.

rena28
13. nov 2009

vtomka a to ze sa citis ako priklopena niakym sklenym zvonom , a nemas ziadnu radost je typicky priznak tvojho stavu. Ja som mala priznaky ako by som to nebola ja akoby vsetko okolo mna bol film to strasne stavy. Vtomka musis tie lieky zacat brat cim skor tym lepsie.

dominka11
13. nov 2009

vtomka serlift alebo sertralin, niečo podobne? mala by si ich začat brat, lebo učinok sa dostavit za 4-6 týždnov, u niekoho aj 2 mesiace to trva.
xanax je na take rýchlejšie ukludnenie, zakedy ti nezaberu antidepresíva 😉 neboj, prejde to, chvilku to bude trvat, ale zasa bude dobre.

crovins
13. nov 2009

ahoj vtomka,všetko bude ok,len musíš prestať kojť.Tvoj stav si to určite vyžaduje a zbytočne to len naťahuješ.A ja som teraz v takom rozpoložení či prestať,alebo neprestať kojiť,tiež je mi to lúto,ale byť tak na tom ako ty určite neotálam už ani minútu.Ver mi urobíš najlepšie čo môžeš a pochopíš to až keď ti tie lieky zaberú a povieš si prečo som to neurobila aj skôr.

vtomka
autor
13. nov 2009

dnesok sme prekojili,svietilo slnko,tak sme boli 2 krat vonku.cely cas som premyslala,ako by to asi vyzeralo,keby som bola ok.tak velmi som sa snazila byt pozitivna.jednoducho to nejde.nejde.je mi to luto,byvala som pre kazdu srandu,nevedela som sa zastavit a odrazu som ako vydedenec s akoby vypalenym znakom pocitu strachu o dieta.tak alergicka som na jeho plac a zaroven ho tak neskutocne lubim.prosim,opiste mi niekto ako citi zdrava mama,ako vnima svoje dieta?uz som spominala,ze maly soplikuje a ja idem zosaliet zo strachu,ze mu nadcha udrie do usiek,alebo na priedusky,strasne vadim sama sebe so vsetkymi tymito pocitmi.

vtomka
autor
13. nov 2009

mimochodom,tie lieky sa volaju serlift a dakujem vam vsetkym za kazde slovicko,vetu,ani neviete,co pre mna znamenaju...moje pocity,ktore tu opisujem,opisujem preto,lebo dufam,ze mi niekto napise,ano,toto som prezivala aj ja,ale preslo to,dufam,ze najdem paralelu so zdravymi zenami,lebo vediet,ze som odkazana na chemiu na mozok ma desi.no ak pochopim,ze to skutocne inak nejde zlozim zbrane a zacnem tabletkovat.

vtomka
autor
13. nov 2009

prepacte za chybu,pise sa mozog,hanba

kubaka
13. nov 2009

vtomka - já jsem na antidepresivem osmý rok, už bez nich asi nikdy úplně nebudu a žádná tragedie ani selhání to není. Brala jsem před těhotenstvím, a po porodu jsem se musela rychle vrátit a kojila jsem i s nimi. Ale já jsem neměla laktační psychozu, takže nemusela přestat kojit.
Ty pocity než člověku zaberou léky jsou otřesné, všechno co píšeš a ještě spousta dalších. Jakmile zabraly léky - u mě tak 4 týdny - jakoby se svět rozzářil, problémy nebyly problémama a najednou se všechno nepříjemné snášelo jako pírko. Prakticky jsem se jen radovala z miminka, bezstarostně, bez úzkostí, beze strachu z čehokoliv. jestli ty máš deprese vázané na laktaci, máš šanci, je že jí zbavíš, až se pořádně doléčíš. Antidepresiva nejsou hormony, ani žádná velká chemie - jsou to léky, které nutí tělo vyrovnat si biochemické procesy v mozku - stimulují ho, aby se zase začalo chovat normálně.
Vůbec se toho neděs a začni se léčit - čím dřív totiž začneš, tím rychleji se stav zlepší - a pocítíš to opravdu zřetelně.
Ve volné diskusi je téma Deprese, je tam všechno, co bys potřebovala vědět. 🙂

jana.sun
14. nov 2009

ahoj Vtomka a všechny další holky,

já jsem měla po porodu depresi, kterou jsem nakonec řešila léky. zabraly až za 6 týdnů, ale pak to byla taková pohoda, tak obrosvká změna, nedá se to ani popsat. u mě to začalo tím, že se Maty narodil o měsíc dřív a byl slabý - nedovolili mi v porodce kojit, odsávala jsem, ale psychicky už jsem to nezvládla, ani maty, zvyklý na flašku už pak prso nechtěl, takže je od začátku na UM. Musím říct, že ty mlíka jsou fakt hooooooodně dobrý - skoro mi to přijde, než mít to moje "depkové" mléko, tak to UM bylo lepší. Malý nebyl do ted nemocný, je mu 14 měsíců, očkování taky vždy zvládl bez reakce. vím, že kojení je nejlepší a nejpřirozenější věc pro miminko, ale když to nejde, když to nemůže být - at už z jakéhokoli důvodu, tak se to nemá lámat přes koleno a stresovat se tím, není to tragédie, není to konec světa. i u mě nakonec zvítězilo to, že mimi má mít pohodovou mámu a přestala jsem i s tím odsáváním. moje teta, bývalá PA mi taky říkala, že tím kojením (odsáváním) se ta deprese ještě zhoršuje - souvisí to s tou nerovnováhou v mosku - a ty antidepresiva tuto nerovnováhu jen napraví - je to sice chemie - ale to v mosku taky - je to tam třeba - bohužel.
Sama váhám nad tím, jestli jsem měla prášky začít brát - možná bych se z toho dostala i bez toho - to už nezjistím.
mně ty nejhorší stavy začaly pár dní po tom, co jsem začala prášky brát, takže nevím, jestli to byl vedlejší účinek těch prášků (během prvního týdne užívání se mohou stavy zhoršit) a nebo jestli by to přišlo i tak. to nikdo už nezjistí. ten první týden jsem nebyla schopná se o Matyho sama postarat, manžel měl zrovna v práci nejhorší období a nemohl si vzít ošetřování člena rodiny (což je možné, aspon v ČR) a tak mi dovezl mamku i tchýni (obě bydlí 150 km daleko) - ty se střídaly ve starosti o malého ve dne, v noci - tenkrát byl ještě slaboučký, budil se co dvě hodiny, málo toho vypil a už zas usínal a nebo měl prdíky a brečel a brečel. tak 2 týdny u mě byly obě mamky, pak se začaly střídat, zapojovala jsem se čím dál víc já, až už tu byla tchýně jen proto, že bez malého nemohla být 🙂 najednou jsem to zvládala a začala si to tak moc užívat, bylo to jak obrat o 180 stupnů.
důležitá pro mě byla i podpora rodiny, manžel mě neskutečně podpořil, sám ví, co to deprese jsou.
Vtomka, já jen chci napsat, že pokud budeš dál kojit, tak to nepřejde, bude se to spíš zhoršovat. možná by ti pomohlo jen přestat kojit a upravilo by se to samo, ale nevím, asi spíš ne a ty prášky budeš muset začít brát. ale důležitý je, že ti pomůžou, bude to chvíli trvat, ale pomůžou ti a ty si začneš mateřtví a malého moc užívat.

víš, to co tady popisuješ, to já přesně zažila - tedy úplně tak, až jsem začla brát ty prášky, ale kdo ví, jaké by to bylo bez nich, nakonec jsem třeba taky mohla skončit v nemocnici. nesčetněkrát jsem měla pocit, že zavolám záchranku, at si mě odvezou, jak zle mi bylo.

a další pravda je, že kdo to nezažil, ten nepochopí, mně to celkem dost pozměnilo pohled na svět.

ještě - na tu zástavu laktace existují homeopatika - měla by to být šetrnější metoda.
moc ti přeju, at se vše začne lepšit - myslím na tebe. kdykoli napiš, sem, nebo třeba do IP, určitě na to nebud sama. drž se.

blumka
14. nov 2009

vtomka,
akoby som citala o sebe. Tiez som sa po prvom stretnuti s lekarom odhodlala, ze to este skusim, ze skusim kojit, ze to prekonam sama, ze do seba nebudem pchat lieky...vydrzala som tyzden...na jednej strane som bola velmi rada, ze kojim, na druhej strane, ma nieco dusilo, deptalo, slnko svietilo a ja som ho nevidela, mala som strach zo vsetkeho, bala som sa ako to vsetko zvladnem, co budem robit cely den, rano som sa zobudzala s pocitom, nech uz je vecer a mozem ist znova spat a nemysliet....boli aj horsie stavy ale uz na ne radsej nemyslim...ked mala plakala, na jednej strane mi to strasne liezlo na nervy na druhej strane som ju nenormalne lubila...raz som na nu nakricala potom som revala co som za matku ze kricim na male dieta, len preto ze place....musela som s tym rpestat, tak som zacala s liekmi... Neviem co to boli za lieky, ja som v tom case bola v USA, neboli to nase lieky, ktore ty spominas...ale zabrali pomerne rychlo. A az vtedy, som si to vsetko zcala uzivat...cele to materstvo, vsetko okolo toho, co mamu naplna dobrym pocitom.
Musis prestat kojit...ty potrebujes vyrovnat nerovnovahu ktora sa ti odohrava v mozgu..a to dosiahnes len liekmi...zial inak to nejde. Plakala som strasne, ked som urobila ten krok a vtisla mojej malej flasu namiesto prsnika...ale preco? co som horsia matka, ked som sa pokusila zachranit seba aby som zachranila moj vztah k vlastnemu dietatu? Kazda mama chce urobit pre svoje dietatko to najlepsie...ale to najlepsie pre tvoje dietatko nie je to ze ho kojis....to najlepsie si ty, tvoja laska, to ze bude mat spokojnu zdravu mamku...
Mne velmi pomohol manzel..vzal si volnoz prace, chodili sme spolu vela von, na prechadzky alebo sme sa len tak doma vela rozpravali....
Kupila som si satku a nosila malu vela pri sebe...vzdy ked som si ju uviazala a sla s nou takto na prechadzku, citila som vo svojom vnutri, ze robim dobre...ze to male babo, ktore spinka na mojich prsiach, je konecne spokojne, lebo ma spokojnu maminu 😉
Vtomka, ako baby pisu, niekedy tie lieky zaberaju dlhsie, ale oni raz urcite zaberu.... velmi ti drzim palce aby si sa cim skor zacala citi lepsie

vtomka
autor
16. nov 2009

pozdravujem vsetky spriaznene duse,stale kojim,aj ked paradoxne mam pocit,ze stracam mlieko,lieky su este zatvorene.no vobec nemam pocit,ze sa nieco zmenilo.chvile,ked sa citim v pohode striedaju chvile,ked je vsetko na nic.sobota bola krasna,boli sme spolu cela rodina na prechadzke,svietilo slnko,neskutocne krasne.a vcera akoby utal..od rana som bola strasne unavena,mur v hlave,s tazkostami som navarila obed,aby som ho ani nedojedla a od stlola utiekla so zachvatmi placu do kupelne.kym sme sa nachystali von bola takmer tma.cely cas mi bolo do revu.priatel volal mojej mame,vraj treba,aby som zacala brat tie lieky.bolo mi na grc,rozpravali sa akoby som tam ani nebola,ako ked sa rozpravate o skutocnom blaznovi,vraj on nemoze byt so mnou doma,musi chodit do firmy a pracovat a ked mama vyzdravie,ma prist ku mne,lebo sa po zacati uzivania ocakava prechodne zhorsenie stavu.potom,ked dovolal nalozil nas s malym do auta a isli sme do susedneho mesta,aby som si kupila nieco na seba,asi sa mu zda,ze vyzeram hrozne.a vyzeram.inokedy by som sa rada prehrabavala v obchode,no teraz,len co som vosla,nejaky pan za mnou zakaslal a ja som s panikou utiekla von,nedokazala som sa vratit,tak sme isli domov.vecer som mala obrovsku chut sadnut do auta a ist...ist niekam daleko,nakoniec som nesla,len som sedela a pozerala do blba.svokrovci su stastni,ze lieky neuzivam a kojim,vraj teraz je maly prvorady,co skutocne je a vraj kazda zena je po porode mimo a kazda sa z toho dostane.tak cakam co bude.je mi tak strasne samo,strasne.priatela vnimam ako cudzinca,strasne sa vo mne nieco zlomilo,vadi mi,ako sa rano obleje litrom parfemu a zmizne vraj zarabat.ked som ho prosila aby zostal,nie kvoli mne,ale kvoli malickemu,naozaj mi jeho pritomnost zlahcuje tu tmu,len nahnevane odsekol,ze to nejde.bojim sa takto sama nieco robit,bojim.sama seba vnimam ako ufnukanca.zvlastne.doteraz som vsetko zvladala,dokonca moj gynekolog skonstatoval,ze na kohokolvek by tipoval moj stav,len nie na mna,lebo cele komplikovane tehotenstvo som zvladla neskutocne dobre,vraj o mne hovorili,aka som silna zena.neviem kam teraz zmizla.keby sa dal vycarovat niekto kto tu bude s nami,ked osamieme.viem,som jedna z mnohych.zatial sa majte krane a zvladajte to lepsie ako ja.

tynushqa
16. nov 2009

Ahoj vtomka,
dam ti par rad ako sa aspon trocha vyrovnat s depresiou.
Ja som mala tiez taku depresiu, sice iba kratkodobu ale viem si asi predstavit co zazivas 😖
Moja mala mi ochorela a potom mi zacala odmietat prsnik, bolo to pre mna hrozne. Zo dna na den som uplne prestala kojit, toto ma tak rozhadzalo, ze som nebola nicoho schopna, najviac ma trapili nutkave myslienky, hrozne zla nalada, stale som plakala, chcela som zomriet, ale toto vsetko bolo sposobene mojimi hormonmy mam aj problemy so stitnou zlazou. Bola som u psychologicky, ta mi povedala ze to je normalne. Ze kazda matka trpi nutkavymi myslienkami a obcas len depresiou, prvy krok pre zlepsenie stavu je priznat si to . Druhy krok robit nieco LEN pre seba. Mat svoj svet v ktorom nie je dieta. Ja mam vyhodu ze mi malu mozu hocikedy postrazit rodicia. Zacala som chodit na Zumbu taky fitness tanec, velmi ma to bavi. Chcela som tym povedat ze si vyhrad cas na to co si rada robila pred tehotenstvom. Vyhrad si napriklad jeden den v tyzdni nejaku hodinku vecer ked mala bude spinkat a rob co mas rada. Velmi mi aj pomahalo a pomaha ked vybehnem s babami /kamaratkami/ ktore su este slobodne a neriesia kolko ich deti jedia a pod. a myslim aj na nieco ine ako na plienky 😉
A este do stravy zarat ryby, mohla by si si kupit aj rybi olej z trescej pecene, horku kvalitnu cokoladu, vela vitaminov a dostatok tekutin, a vyrad kofein a alkohol.
Ak by si sa chcela o comkolvek porozpravat napis mi kludne IP. Drzim ti palceky aby si bola kludna a stastna mamina 🙂

tynushqa
16. nov 2009

Este som zabudla dobra vec su aj homeopatika Sedatif PC 😉

blumka
16. nov 2009

vtomka, mas IP...drz sa...

panterka100
17. nov 2009

Ahoj vtomka 🙂
Pred niekoľkými dňami som objavila "Tvoju" tému a poriadne od srdca som si poplakala 😔
Moje bábätko má teda o pár mesiacov viac, ale tie pocity, myšlienkové pochody, názory, opisy situácií,
mi pekelne pripomínali môj život po pôrode. Bohužiaľ som taká "padavka" a hanbím sa za to ako som to celé nezvládla, že som sa nanovo zaregistrovala, aby som nebola spoznateľná 😢 Aj keď myslím, že sú dušičky čo to zistia ale tie veida o mojich problémoch ☹
Aj mne ležia lieky na polici a čakajú kedy konečne v mojej hlave dozreje čas prestať kojiť ☹ Zažila som neskutočné muky, žiaľ, bôľ plaču, kriku, zlosti a myšlienok ukončiť svoj život. Ani pohľad na to úžasné stvorenie tieto myšlienky neodohnalo ☹
Môj partner sa mi neskutočne vzdialil, mám pocit, že môj život sa nadobro skončil a ja som na celej čiare zlyhala. Vôbec si to dieťatko nezaslúžim ☹
Momentálne Ti bohužiaľ nedokážem poradiť a povzbudiť ťa možno dostatočne, ale jediné čo u mňa zabralo stále je skutočnosť, že ten nadpozemsky nádherný tvor, ktorý ma tak niekdey dostáva do zúfalého stavu je
z môjho tela, miluje ma a ja milujem jeho. Na inom nezáleží, len prežiť a postarať sa oňho. Ísť tancovať, kávičkovať s kamoškami možno niekomu pomohlo, ale mne to význam absolútne nedávalo a ani nedáva bohužiaľ. Najviac mi pomáha, keď ideme k najbližšej rodine na celý deň a najlepšie na viac dní, zlatíčko putuje z rúk do rúk a niet času na hlúpe pocity či myšlienky. Akoby bolo nevhodné ľutovať sa, či sústreďovaťpozornosť na moje problémy.
Nechcem útočiť na zástankyne kojenia, ale mne tie tlaky tiež nepomohli, možno by laktačné poradkyne mali troška zabŕdnuť aj do psychológie a aspoň troška veideť odhadnúť, u ktorej maminy prestať "tlačiť na pílu" ☹
Milá maminka, nechcem Ti radiť, mne nikoho rady nepomohli ani nepochodili, ale viem, že je čas niečo urobiť, lebo meliem z posledného a dennodenné premáhanie vstať z postele je u konca, rozhodla som sa, že do týždňa dostane prvé dávky umelého mliečka aby som vedela ako naň bude reagovať a ak to bude OK bez volesti bruška a zapekania, zoˇdňa na deň s tým seknem, zjem bez rozmýšľšania tabletu a už sa nebude dať ísť späť. Skús si dať podobný záväzok, Nie nikomu inému len sebe. Nech o tom nevie partner, ani nikto, len to urob. Urobíš to pre Teba a Tvoje malinké zlatko. Držím palce nech to zvládneš čo najskôr. Och nikomu to neprajem, je mi tak ľúto, že to maminky musia zažívať 😢 😢 😢 Rada si prečítam ako sa Ti darí a ja sa ozvem tiež .

ilijanka
17. nov 2009

partnerka 100- navrchu tejto stránky vtomke radí prestať kojiť aj naša známa laktačná poradkyňa annag, ktorá je v eľká zástankyňa dojčenia, v takejto situácii to naozaj nie je nutné, teraz je to už len na vtomke, aby poslúchla rady a konečne začala užívať lieky 😉

panterka100
17. nov 2009

Áno, iljanka, čítala som to, poznám annug, milé, obetavé stvorenie 🙂 . Napokon všetky laktačné poradkyne nimi môžu byť, ale možno aj anna by pred týždňom bola viac menej na vtomku apelovala aby to nevzdávala, aby sa nebála že má málo mliečka alebo čo ja viem aké problémy ešte maminky bežne riešia...... Anne veľmi srdečne ďakujem a určite je tu stovky žien, ktoré jej vďačia tiež, ale s prepáčením na ďiaľku "cez písmenká" či telefón sa problém aký maminka, typu ja či vtomka, v skutočnosti /teda okrem problémov s dojčením "fyzicky"/ má, zistiť nedokáže.
Ale vtomka !, annag určite píše pravdu, naše dieťatká potrebujú minimálne pokojné maminy a nie stále čakajúce nejaký problém, chorobu či ostatné "stále číhajúce" hrozby. Ja "čakám" už niekoľko mesiacov a nič zlé, okrme bežných detských boliestok nás nepostihlo. Teda dúfam, že som to nezariekla ☹
Budem veľmi rada, keď pôjdeš do toho so mnou 🙂

dominka11
17. nov 2009

vtomka, ak tak velmi chces nadalej kojit, tak si nasadat aspon lieky. serlift sa môže aj pri kojení...

blumka
17. nov 2009

baby, neblaznite, vezmite si lieky...ved poporodna depresia nie je pokazena nalada, ktoru vyliecite kinom alebo pokecom s kamaratkami...a co je horsie, moze sa to zvrtnut na nieco horsie... ☹
panterka, sama to pises, ze tvoje babo potrebuje zdravu a spokojnu maminu, lenze pre to treba nieco urobit, nielen cakat...cakanie vam poporodnu depresiu nevylieci....Aj ja som cakala ale nicoho som sa nedockala, akurat tak toho, ze som o par dni predlzovala svoje vlastne trapenie...nechcete si uz zacat uzivat materstvo, spokojne, usmiate mamicky so svojimi babatkami?...

helkaj
17. nov 2009

milá vtomka, aj všetky mamičky. myslím si, že predlžovať dojčenie z tohto dôvodu nemá naozaj žiaden zmysel. bábätko cíti mamičkine nálady, ak nie sme v pohode, cíti to aj dieťatko. pôrod a všetko okolo neho nie je jednoduché, zmení sa nám život a každý to zvláda inak. Nemala som síce veľké depresie, ale tiež som mala stavy, že som kojila a plakala, pretože som sa bála ako to všetko zvládnem, mala som pocit, že nič nestíham a som úplne nemožná. vtomka, nie každej mamičke je dopriate dojčenie, jednoducho niekedy to skrátka nejde. Skús si to povedať tak, že to mliečko vlastne pre tvojho synčeka nie je dobré a radšej mu ho nedaj. Ja som prvého syna málo dojčila, pretože to bolo pred 14 rokmi a nemala som o dojčení žiadne info. Dnes viem, že dnes by to možno bolo inak. Je však z neho zdravý chlapec, ktorého nesmierne ľúbim a viem, že aj on ľúbi mňa. Či dáme našim bábätkám mliečko naše alebo umelé, najdôležitejšie je, ako mu ho dáme, aby malo pocit bezpečia, lásky a spokojnosti. Je dôležité, aby počuli mamičkim pokojný hlas, ktorý ich kedykoľvek utíši, aby mali pocit, že mamička je blízko, hocikedy to potrebujú. Naše bábätká sú maličké stvorenia, ktoré sú tu vďaka nám, rodičom. Sme tu pre nich, aby sme sa o ne postarali a pripravili ich na existenciu v tomto svete.

musíme byť silné pre naše deti, ja keď zbadám úsmev mojej dcéry, zabudnem na všetky trápenia a som šťastná, že ju mám.

Tvoje deti ťa potrebujú, tak ako ti napísali aj ostatné mamičky. Potrebujú teba, ty si pre nich domov, teplo, človek, ktorý ich kedykoľvek pritúli, poláska a pomôže. A to im môžeš dať, ak budeš v poriadku. Nečakaj na nič a počúvaj, čo ti radia lekári, samé sa to nestratí, na čo čakať. Život s deťmi je nádherný a uži si každú chvíločku.

Držím ti palce, aby ti bolo čím skôr lepšie a budeš sa tu s nami deliť o pokroky tvojho synčeka. Ak si bola silná, usmiata a veselá, verím, že taká znova budeš. Máš v nás podporu, ale ten základný krok je na tebe. Tak ho urob čím skôr. Vykroč k slnečným dňom a radosti....

vtomka
autor
18. nov 2009

moje mile spriaznene dusicky,dakujem vsetkym za slova podpory a chcem vám povedat,ze dnes som nasadila lieky,uvidim co bude dalej a rada sa o to vsetko s vami podelim.a slubujem,ze sa budem snazit reagovat na IP,len potrebujem trosku casu,vsetkym maminkam,ktore mi napisali vrucne dakujem a vsetky,ktore to potrebuju,maju moju podporu,panterka100 pod do toho aj ty so mnou.

blumka
18. nov 2009

vtomka, ani nevies ako mi spadol teraz kamen zo srdca...velmi, velmi, velmi ti prajem aby si sa uz coskoro citila lepsie a aby si si zacala konecne uzivat svoje babatko a mamickovanie...drzkaj sa...velmi sa tesim 🙂

ilijanka
18. nov 2009

vtomka-aj ja sa pridávam k blumke- konečne si urobila správne rozhodnutie, držím palce, aby Ti už čoskoro bolo lepšie a mohla si sa tešiť naplno zo svojho bábätka 😉

duracikova
18. nov 2009

Ahojte. Ja som tiež bola na tom dosť zle - ako ty vtomka. Bolo to hrozné a nevedela som čo mám robiť, bola som aj u psychiatra, ktorý mi tiež nakázal užívať lieky - dokonca ma chcel hospitalizovať. Lieky som si vybrala a tiež som čakala či sa to nejako nebude dať zvládnuť bez nich, aby som mohla kojiť. Každý do mňa hučal, aby som tie lieky brala, aby to nebolo horšie - lebo tak povedal psychiater. Potom som bola u iného a ten povedal, že to nie je so mnou také zlé. A zrazu ako by som si uvedomila, že to zvládnem aj sama a zrazu sa mi všetko v hlave vyjasnilo. Začala som vnímať okolie a tešiť sa z malého. Zvládla som to sama, ale bolo to hrozné. Ale nehovorím, že si urobila zle. Urobila si to najlepšie pre seba aj pre malého. Keď si predstavím, že by som to ešte raz mala zažiť... Ale o malého sa bojím stále. Nič si nerob z toho, že nemôžeš kojiť. Držím ti palce.

sensi
11. feb 2010

Ahojte,
pred par dnami som nasla tuto temu a prekvapilo ma a zaroven povzbudilo, ze nie som jedina, ktora prezivala poporodnu depresiu a uzkost. ☹ Ja som to prezivala teraz cez vianocne sviatky bolo to hrozne. Cele Vianoce a Silvester zbabrany.Malu som chcela velmi velmie kojit, ale 3 tyzdne po porode sa mi zacalo tvorit menej mlieka a zacala som mat obavy a uzkost, ze sa ho nebude tvorit dostatok a ked sa mi jeden prsnik prestal nalievat zacala som mat hrozne stavy uzkosti,sklucenosti asi depresie. Mala som pocit akoby vsetko bolo zahmlene a beznadejne smutne. Nedokazalo som si vobec verit a bola som totalne pesimisticka a sklesla. Ja som tento strach z nedostatku mlieka zazila uz pri starsej dcere pre 13 rokmi. Vtedy som mala taku uzkost,ze ked som ju chcela kojit nespustalo sa mi mlieko. Tak som to po 2 a pol mesiaci vzdala. Bola som presvedcena, ze teraz po skusenostiach s dvomi detmi ( mam este starsieho syna, pri ktorom som takyto stav nemala) to uz zvladnem a budem dlho kojit.Ale po 6 tyzdnoch na Troch kralov som nasadila lieky a bolo po kojeni. ☹Tiez som sa to snazila prekonat vlasnymi silami. Najprv som mala uzkost a depku len poobede ked sa zacalo stmievat tak do siestej siedmej vecer do kupania a ked som malu okupala akoby utalo citila som sa uplne perfektne.Nesko sa to ale predlzovalo a stupnovalo. Isla som k lekarovi a dal ma na preklenutie kritickeho casu Oxazepan. 6 hodin som nekojila a odstriekane mlieko vylievala.Snazila som sa s tym bojovat. Pustala som si peknu hudbu, vsade som svietila, rozpravala sa s manzelom,ale neodchadzalo to.Naopak zacalo to prichadza uz od rana. Bolo to priserne.Vsetko som vnimala akoby z dialky akoby som to nebola ja. Jedine vecer som sa citila uplne super akoby nic. Dodnes to nechapem.Bola som uplne vyradena. Isla som opat k lekarovi a dal mi Cipralex s tym, ze musim prestat kojit. Povedal mi, ale,ze aj tak ten stres a uzkost co prezivam sa dotava do mlieka, ze sa don vyplavuje adrenalin a vlastne to mlieko je nafigu. Este tyzden som to skusala bez liekov a potom som s tym sekla. Teraz po mesiaci sa citim uz fajn 🙂 , ale smutok, ze nemozem davat malej MM este nepresiel.

Mimochodom jedna mamicka tu pisla, ze koji aj s antidepresivami. To ma dost prekvapuje, lebo ja som sa pytala doktora, ci nie su nejake lieky, ktore sa mozu brat aj pocas kojenia a povedal, ze nie. Vsetky prechadzaju do mlieka. Inak teraz je o tom aj clanok v casopise Mamina a tiez pisu, ze tieto lieky sa nesmu brat pri kojeni. Keby take lieky boli tak by to bolo super, ale bohuzial nie su. Antibiotika sa mozu, ale antidepresiva a anxiolytika NIE. 😠

Tehotenský newsletter

Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu

Zisti viac o svojom tehotenstve: Tehotenstvo týždeň po týždni. Nepoznáš týždeň tehotenstva? Vypočítaj si ho v Tehotenskej kalkulačke.

Nenašla si odpoveď na svoju otázku?Opýtaj sa vo fóre