5 ročný syn nekomunikuje s okolím

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom môjho skoro 5 ročného syna.

Od malička vidíme, že je iný ako ostatné deti. Je veľmi rozumný, pozorný, hĺbavý, vedie debaty ako dospelý človek. Všetko analyzuje, málo sa smeje. Je trošku pomalší kým niečo spraví (oblečie sa a pod.)

Ráno mu trvá aj hodinu kým odídeme. Nechcem robiť veci za neho. Potrebuje aby sa mu niekto venoval. Na druhej strane nekomunikuje s okolím. Chodí tretí rok do škôlky a napriek tomu sa nebaví s učiteľkami. Pritom doma sa mu nezatvorí pusa. S jednou ako - tak, aspoň v zápale nejakej aktivity, s druhou absolútne. Keď sa ho niekto (sused, predavačka, doktorka) niečo opýta, len ticho stojí ako zamrznutý a nič nepovie, zasekne sa. Keď sa ho neskôr opýtam, prečo nič nepovedal, tak povie, že nestihol, alebo si nájde inú výhovorku.

Okrem neho máme ešte 2,5 ročnú dcéru. Tá je presný opak. Také typické dieťatko, ktoré sa večne smeje a nič nerieši. Je vidieť, že syna to vyložene obťažuje, málokedy má na ňu náladu. Buď sa s ňou naťahuje na hlúpostiach, alebo ju vkuse poúča. Nie je to taký ten vzťah, že sa neustále stískajú a bozkajú. On ju nepostíska nikdy, ona jeho áno.

Mám to vôbec riešiť, že nekomunikuje s okolím?

Obávam sa nástupu do školy. Ak trafí na nepríjemnú a netrpezlivú učiteľku, bude s tým problém. Mám to vnímať ako povahu, ktorú neprerobím? Trápi ma to.

Cez víkend sme sa boli fotiť a on na všetkých fotkách vypleštený, bez náznaku úsmevu, so strachom v očiach, poloha v kŕči ako sme ho položili, bez pohnutia.....pritom fotografka bola úplne super, netlačila na neho. Po 5 minútach to aj tak skončilo plačom. Plačko je to veľký, neviem či sme už mali deň bez ryčania. Vždy pri nejakú hlúposť. Buď niečo chce, alebo nechce.

Skúšali sme po dobrom, po zlom, nič nepomáha. Po viac ako troch rokoch sme s nervami v koncoch a vidím, že už obaja s mužom vybuchujeme len pri náznakoch, že sa mu zase niečo znepáči.

Ďakujem za pomoc a skorú odpoveď
Dobrý deň,

ďakujem za otázku. Ťažko mi takto zhodnotiť, či ide o povahové rysy, alebo za tým môže byť niečo iné. Vidím však, že vás to trápi a zamestnáva.

Píšete, že máte pocit, že to už s manželom zvládate horšie. V tomto prípade by som určite odporučila rozhovor s odborníkom. Môže Vám predostrieť aspoň nejaké komunikačné stratégie, ktoré by mohli fungovať a tiež posilniť vaše vnútorné zdroje.

Ak máte pocit, že synovo správanie obmedzuje jeho každodenné fungovanie, bolo by dobré venovať sa aj jemu.

Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com
Polož otázku v poradni

Začni písať odpoveď...

Odošli