Manžel ma psyxicky týra. Čo mám robiť?

mohla si to radšej založiť ako tému, nie otázku...

Ak možeš tak od neho odíd či už k rodičom alebo niekde inde, ak sa to fakt s ním nedá. Tyrani sa nemenia bude to len horšie.

odísť od neho a nič nelutovať a neobzerať sa za sebou, ináč to skončí veľmi zle

Ja som sa nechala týrať 5 rokov a stále sa to zhoršovalo 😕 nikdy to lepšie nebude ☹ naber silu a hajde!!!!! Neobzeraj sa a nerieš čo by bolo keby............. proste len choď

podla mna je len jedna rada...alebo teda jedna moznost a to odist - takyto ludia sa nemenia k lepsiemu, skor k horsiemu...dobre to poznam...moze sa ti za vsetko ospravedlnit, chvilu dokaze byt napr. normalnejsi, az sa ti bude zdat, ze to funguje, ale po case si na tom istom, ak nie rovno na horsom...a si mlada, cely zivot pred sebou a mat na krku toto? len zbal kufre a chod od neho prec..

Napísala si dosť málo - ako sa to prejavuje? Týra ťa bez príčiny, alebo má niečo čo je možno iba zámienka? Ak áno, tak čo ti vyčíta? Starostlivosť o domácnosť? Výchovu dieťaťa? Gramatiku? Takto všeobecne sa len ťažko dá radiť.

@bekusinka ZMEN to na diskusiu.....kocky ti poradia.....v otazke sa da odpovedat iba raz

no rozhodne len odísť, iná možnosť nie je. Psychické týranie sa nikdy nezmení k lepšiemu, to bude len horšie a horšie. Prajem veľa síl 😉

Podať žiadosť o rozvod, zbaliť kufre sebe aj malému a odísť. Ak to raz začal robiť už s tým nikdy neprestane....

a ako sa to psychické týranie prejavuje ??????

Aj ja mám osobnú skúsenosť, aj keď som mala aspoň toľko pudu sebazáchovy, že som si povedala, že s takým chlapom dieťa nechcem. O to to ty máš ťažšie. Vydržala som to takmer 9 rokov, aj keď som vždy v kútiku duše tušila, že sa nikdy nezmení, aj napriek tým pár svetlejším obdobiam, ktoré z času na čas mal. Jednoznačne je jediným riešením ukončiť taký vzťah. Neskôr by tým trpelo aj Vaše dieťa a to asi nechceš však? Ľudia ako on z toho, čo pôsobia iným "žijú". Nedokážu existovať bez toho, aby niekoho ponižovali, nadávali mu, ubližovali a pod... Iba to ukončiť, nič iné sa nedá robiť, lebo zázraky sa nedejú ☹ . Možno si povieš, že sa to bojíš urobiť a čo bude ďalej. Neboj. Každá z nás sa bála a cítila sa "stratená". Ale nejako vždy bude. Ja som už 7 rokov vydatá znovu a mám 2 krásne deti. A vzťah bez urážok a hádok, o ktorom som predtým pochybovala, že by taký vôbec mohol existovať. Keď sa ohliadnem dozadu, nechápem, ako som to tak dlho mohla vydržať a ani to, prečo som s ním vôbec zostávala 🙂.

mna tak manzel tyral,vyhrazal sa,klamal.pred rokom som odisla s malym k rodicom.doteraz nepochopil ze je koniec.aj tak sa stale vyhraza ze sa zabije ked sa nevratime.nikdy! ja jeho sparavanie trpiet nebudem. povahu nezmenis a ani zabudnut sa neda na to co porobil.nech si urobi co chce aspon bude klud.je chory na hlavu podla mna a kazdy kto psychicky tyra niekoho

..pokiaľ si to nezrovnáš v hlave,tak sa necháš týrať aj ďalej..nevedieť čo robiť môže malé decko.. 😨

odid od neho. lepsie to nebude. ja som takto dufala a cakala ze sa hadam uvedomi atd ale nie.pokial neodides budes trpiet.utyra ta on a aj ty seba tym premyslanim co a ako.....a ver mi aj to dieta to citi co ty citis.my sme teraz stastne bez neho...drzim palce

bohužiaľ aj ja mám osobnú skúsennosť s týmto. boli sme manželia 18r. posledných 7r. ma psychicky týral/nadávky,ponižovanie,vyhrážky,osočovanie/ ja som trpela až psychiater mi otvoril oči,že som dlhodobo psychicky týrana,lenže jemu to nahralo do karát a všade aj na nete ma oslovoval že som drbnutá,psychicky narušená apd. nik nechcel tomu veriť,lebo nepil,nebil ma,ale ked sa zatvorili dvere bolo to peklo. bol mi neverný s kamaratkou, deťom hovoril,že aká som .....xyz až nabrala odvahu a podala o rozvod.sme už 4 roky rozvedený,ale mám neustály strach z neho-nedôverujem mužom a čo je najhoršie deti trpeli počas manželstva tým ako sa správal ku mne,prežívali naše hádky a po rozvode si vybral slabý článok a začal to robiť na deťoch. dve staršie sú silné povahy a vzopreli sa mu ,mladší trpel.požiadala som súd o zákaz styku,samozrejme on trval že je najlepší,tak si vyžiadal súdnoznalecký posudok.myslíte ako dopadol?tam sa jeho psychotýranie prejavilo.síce sa ešte súdujeme,ale po psychickej stránke sme v pohode. moja rada: taký človek sa nikdy nezmení.skôr než ťa zničí začni robiť niečo,lebo ked prídu u teba depresie sama sa začneš považovať za neschopnú,preto naber silu,odvahu a vyrieš to.priprav sa však psychicky že to nebude ľahké,ale ten boj pár mesiacov stojí za ten pokoj.

ziadna kasa sa neje taka horuca.. neboj sa, bude to fajn 🙂 mozes sa spolahnut🙂 na koni by sa opla zalozit temu, ktora povzbudi maminy ktore su same sa detmi, ze to vobec nie je taka hroza ako sa pociatocne javila, tazke ale kopec zabavy zaroven... a ako bonus by bolo ake super "steky" davaju vasi exovia :D my s mojou malou vyhrame prvu cenu :D :D :D ... bude to fajn, len maj na prvom mieste dietatko a seba zaroven, ste tim, to je hlavne, da so zvadnut a ked toto spolu date, nic ta uz nepolozi, ver 🙂

nohy na plecia a utekaj,,,nezmení sa to,,,práve naopak,,bude sa to zhoršovať,,,aj ked je možnoo ťažká tá predstava,,ale ked odídeš, uvidíš ten klud,,,žila som v tom 5 rokov a tú pohodu, akú mám odkedy som odišla,,,,,nechápem, ako som mohla vydržať 5 rokov,,,asi koli deťom,,ale aj tým je teraz lepšie,,,jeho syn ho má rád,,,ale hlavne preto, lebo už nepočúva tie reči , ktoré mal... 😅

čo robiť bola otázka moja každoddenná.Na túto otázku ti nevie nikto odpovedať, len ty sama musíš prísť na to čo vlastne chceš vo svojom živote a ako chceš žiť.Ver mi nie je to ľahké .Mám 34rokov a od mojich 17 rokov som bola s mojou láskou života , ktorého som tak milovala že som jeho správanie ospravedlnovala tým, že ma tak lúbi že nevie od dobroty čo zo sebou.Už na začiatku vzťahu mi všetci hovorili, že to neni normálne čo ten chlap somnou robí,ako ma diriguje,obmedzuje,za tie roky zdvihol na mna ruku iba 1krát a aj to naposledy.Nikto mi neveril že ma psychicky môže niekto týrať pretože som bola veselá a plná života,ale len kým som bola v spoločnosti kým tam nebol.Niekolko krát ked som sa vracala domov z roboty,alebo od príbuzných som mala krce v bruchu,prehanalo ma tras a iné príznaky,ktoré som ignorovala.Tak som sa snažila,že sama seba obdivujem a viem že odkladanie odchodu od neho nič nemení len komplikuje.Cim s nim budeš dlhšie tym bude odchod od neho tažší.Jedna známa odišla od druha po 7 rokoch a povedala mi že odchod bol pre nu najťažší, ale oni mali iný problém ako my dve.Som od manžela preč len pár mesiacov,ale prisahám,že to bolo to najsprávnejšie čo som mohla urobiť pre seba a svoje deti.Sú šťastné otec im vobec nechýba,lebo videli nejeden krát ako sa vulgárne vyjadruje na moju adresu.Je mi lúto,len jednej veci ,že som sa snažila udržať manželstvo a rodinu pokope aby deti žili v úplnej rodine no ked niekto nevie čo zo sebou tak mu druhý nikto nepomôže.Neviem či ti toto pomohlo je to z môjho života ak chceš ozvi sa mi velmi rada si s tebou popíšem len jedno TY SI NAJDOLEZITEJSIA V TVOJOM ZIVOTE A NA TEBE JE ROZHODNUTIE AKO BUDES ZIT A AKO ZIJES držím ti palce

Ahojte no ja prezivam to iste,ze druh ma tyra psychicky a stale vsetku spinu a vinu hadze na mna,ze ja sa mam liecit a ze som nanervy a pod. A na seba nepovie nic. Vycita mi vsetko a stale,len nieco hlada,ako mi ublizit. Dokonca uz sa ho bojim aj nieco opytat,ze zase to pochopi zle samozrejme. A to nhovorim o srande,ze ked zasrandujem,tak sa hned toho chyti a otoci,to tak,ze to myslim zle. Proste uz to snim nezvladam a nedokazem zit dalej. Je mi snim zle. A uz aj rozmyslam,ze ci som ja normalna,alebo mi hrabe. Ale robi mi niekedy naschval a potom povie,ked sa ho opytam,ze preco to robi,tak mi povie,ze si namyslam,ze preco by to robil a pritom vidim,ze robi zamerne zle. Co mam robit? ☹ uz som bezmocna

BABY JA KED SOM BOLA U PSYHOLOGIČKY TAK TA MI POV.PRESNE TO ČO PÍŠETE ŽE NÁSILNIK VAČŠINOU VŠETKO TAK PREKRUTI ŽE OBED SI ZAČNE NAMYŠLAT ŽE JE NA VINE A NESKOR MOŽE BIT NA NASILNIKOVEJ STRANE A PODRIADOVAT SA MU.

baby čítam vaše články ja vám poviem zo svojej skúsenosti že lepšie to už nebude ak raz na teba zdvihne ruky tak zdvihne ak dva,tri krta a stale to pojde dookola a trpietť?komu čomu?život je krátky trepa si ofúkať kolená a isť ďalej hlavne ak máme deti oni sú naša motivácia🙂

Ahojte,
neviem, ci som v tejto teme spravne alebo nie, niekedy uz neviem posudit, ci len veci dramatizujem alebo ma manzel skutocne psychicky tyra. Sme spolu uz dlho a urcite problemy boli uz pred svadbou. Napriklad mu casto vadilo, ked som isla von s kamaratmi. Vzdy, ked som sa vratila, bol oduty a nahnevany. Hoci on ist nechcel, na kazdom si nieco nasiel a sam kamaratov nema. Ale ja spolocnost potrebujem a mam vela znamych, takze mi dobre padlo obcas s partiou niekam vybehnut na vinko alebo opekacku. Ked som ho zobrala so sebou, tak mi vzdy po ceste domov zacal vycitat, ze ho zhadzujem alebo nepustim k slovu, pritom si nemyslim, ze by som ho nejako zhadzovala. Je pravda, ze viac rozpravam, on je skor tichy. Ale nechovam sa k nemu zle. Hoci on vzdy tvrdi, ze sa inak spravam pred kamaratmi, inak sa spravam pred rodicmi, skratka vzdy nieco. Mne zo bolo vzdy luto, lebo som vedela, ze stretnutie s priatelmi ma bude stat potom vycitky. Tak som chodila skutocne len zriedka, aby som ich nestratila a mala s nimi nejaky kontakt. Co vsak bol dalsi problem, ze som robila dlhsie ako on. Robim v brandzi, kde sa o 18:00 este pracuje, ludia vhodia neskor do prace a potom neskor organizuju stretnutia. On ma super job, o 16:30 je casto doma, niekedy odide aj po obede. U nas sa to vsak sledovalo a bolo vela prace, tak som chodila neskor ako on. Casto sa za to hneval, ale nejako si zvykol. Len sa ma hned po prichode domov spytal, co budeme jest. Takze som behala okolo neho a domacnosti este do vecera. Najhorsie vsak vsetko zacalo byt, ked sa nam narodilo dieta. Vadilo mu, ze place, ze sa v noci casto budi... Ma ho rad a sprava sa k nemu celkom dobre, hoci nejako extra sa nehrnie sa s nim pohrat po prichode prace alebo nieco. Taktiez s nim nechodi von, chodime iba spolu alebo iba ja. Kedze maly ma vsak uz takmer 2,5 roka, ja pracujem na skrateny uvazok, pricom do prace chodim len 2-3 dni v tyzdni hlavne kvoli dietatu. Ak vsak pridem neskor ako on, pretoze som musela ist este na nejake stretnutie, tak to tazko znasa. Hoci som doobeda bola s malym a poobede ho strazila mama, tak uz ked s nim ma byt dve hodiny sam a cakat na mna, zacne mi nadavat, ze so mnou vsetci zametaju a ze obetujem rodinu. Pritom chodim do prace fakt minimalne a zarobim takmer to, co on. Od zaciatku, ked som si privyrabala po nociach popri malom (teda vobec nemusel strazit, lebo som robila doma na pocitaci, ked maly spal), tak mi rozpraval, ze ma vsetci len vyuzivaju, ze za smiesne peniaze makam a preco nespim pri malom. Pritom pd narodenia maleho vsetko kupujeme na polovicu, takze to ma pre neho aj benefity. Nepytam od neho peniaze, vela veci nalemu som praveze pokupila ja, platim mu kruzky... Ak si vsak myslite, ze ma pocit, ze som ho obrala o muznost a robim vsetko sama, tak sa mylite. Ked mu dam nieco vybavit, povie, ze to nevie. Ze mam ja. Takze ja zariadujem vsetko. Najviac ma vsak prave trapi, ked mi vycita aj obycajnu pracu, ze pridem neskor alebo v noci nieco robim (aby som sa cez den mohla venovat malemu). Vzdy som nestastna, ked sa pohada, ze som zla matka a obetujem vlastnu rodinu. Pritom to povie aj ked mi zazvoni suseda, ze potrebuje s niecim pomoct a on chvilu strazi maleho. Niekedy mam pocit, ze to je psychicke tyranie, nikam nechodim, iba do prace a ak s kamoskami, tak cez den spolocne s detmi. Ale inak sa venujem rodine, domacnosti, vsetko u nas funguje. Myslite, ze je to v poriadku a skutocne som ja ten, co robi nieco zle, alebo ide o psychicke tyranie? Da sa to riesit? Zmena u neho asi nehrozi, je to uz vela rokov, velakrat sme sa aj strasne pohadali a nic sa nezmenilo.

@linj zaloz si diskusiu, tu sa ti bude tazko odpovedat a diskutovat, kedze kazdy ti moze odpovedat iba raz a ty vobec..

Ja len tolko ze laska neboli, povznasa. Ked to boli nieje to laska. A nie je to vhodne prostedie pre deti. Dufam ze kadza tyrana najde odvahu odist a najst znovu sama seba.
Vidim to na kamaratke. Po par rokov vztahu s chlapom co ju neustale len ponizoval ma novy vztah. Ako ohen a voda. Pri byvalom len kopka nervov, nestastna s utkvelou predstavou ze ho predsa miluje tak to nesmie vzdat. Na xy pokus sa rozisli. Po par dnoch smutku dosla ulava.
Teraz ma novy vztah. A velmi jej ho prajeme. Mlademu na ociach vidno ze ju lubi a ona? Sama sebou, stastna, vesela...a vdacna ze dostala novu sancu.

@tinkaronko0710 presne ako ja a ko si dopala

Ahojte, skúsim vám j ja popisat naše spolužitie s priatelom a som zvedavá na vase názory , či je to tiež týranie,alebo si to nemyslím. Z prveho manželstva mám 16r. Syna spolu mamme 8r. syna. Sme spolu 13rokov. Posledné dva roky je to u nás zlé uvažujem nad rozchodom,ale kvôli mladšiemu synovi to nie je také ľahké, veľmi je na otca naviazaný.
Priateľ sa so starším synom nerozpráva od februára, nezdravia sa,iba sa obchádzajú. Stále mu všetko vyčíta keď nespraví niečo že nespravil, keď spraví,tak že ako to spravil. Zakazuje mu doma internet,tak ide von na net. Potom vykrikuje,ze sedí po senkoch. Predtým ako príde syn zo školy rýchlo poupratuje a keďže je podobné,tak nemá čo robiť. A on mu vykricí ,že nič nerobí. Keď sa osprchuje, ide si dať trenky a potom si upratuje kúpeľňu,ale on tam rýchlo nabehne pripravuje po synovy a zas len vykrikuje ,že si nevie upratať. Mladší syn chodí o deviatej späť, tak nám vypína televízor, že aby mal drobec kľud. My už nesmieme chodiť,suchotat,buchotat,a by sme ho nahoou nezobudil. Chlapec brigaduje vôbec si odo mňa nepyta ppeniazky, kúpi si čo sa mu páči , ale jemu to bije do oči a vykrikuje mne ,že na čo mu je taký mobil, načo sú mu hodinky, topánky a pod. dokonca mne povie mami keď nemáš peniažky kludne si zober. Keďže vie,ze každý máme svoju kasu. on platí byť hypotéku a byť a ja potraviny, skolu,poistky, všetko okolo deti. A to sú len maličkosti čo ma napadlo. Ku mne je chvilu dobrý,ale väčšinou my tiež všetko vyčíta. Malý ochorie , môj vína lebo s ním chodím von. Malý dostane poznamku,ze nemá úlohu, moja vína lebo v slovníku to drobec nemal a ja si to mám z prsta vycucat. To ho vo všetkom kontrolujem. Drobec niečo spraví,zas len moja vina.ked je v meste po
Prosím ho nech mi kupi co chyba. Je my vycitane,ze ci má aj zradlo kupovať. Niekde je niečo špinavé, poviem mi tam sú dvere oprskane umy ich, samozrejme keď zabudnem, tak mi je. Vykricane,ze keď si ich neumyje on tak nikto. Stále upratujem,ale jemu sa stále niečo nepáči. Keď upratuje on tak mi vykrikuje,ze je tu slúžka,ze ja len lehnim a nič nerobím. On chodí s kamaratom na kávičku. Ja som bola raz s kamoškami na obede, týždeň mi vykrikoval,ze čo mám čo chodiť po obedoch, keď doma treba upratovať(nikde nechodim-iba práca a rodina). Chcem upiecť koláč a už to ide a načo keď sa ti to nepodarí zbytočne peniaze, keď sa celý nezje zase len zbytočne peniaze. A keď sa bránim,tak povie ale plyn elektrinu na ktorom varím platí on. Malý potreboval peniaze do školy, mala som len pár drobnych, keďže všade platim kartou. Poprosila som nech mi doloží, že zajtra si vytiahnem a vrátim mu. Za len mi bolo vykricane,ze pýtam, či on má všetko platiť. A tých ve i je viac,len všetko má nenapadá. Toto sú také čerstvé a dennodenne situácie. Dkujem za názory.

@minka80 boli ma celý človek,toto je horor...toto ešte tolerujes???a nechas aby ti obil a tvojim deťom?och veď toto je na psychiatriu....aby ta raz neuhnal tak že tam skoncis s pocit ze si na hovno a všetko robis na hovno lebo to vám on rozpráva..