Pišťanie dvojročnej dcérky

Dobrý deň,

dcérka zisťuje a uvedomuje si vlastníctvo vecí. Ono je v podstate v poriadku, že deti sa nechcú podeliť. Predstavte si, že by vám niekto povedal, aby ste požičali auto niekomu relatívne neznámemu.

Je fajn, aby sa deti mohli rozhodnúť, či niečo požičajú alebo nie. Môžeme im vysvetliť dôsledok, že ak nepožičajú, nemusia ani im, popr. že kamarátom zvyčajne požičiavame.

Tiež treba vtedy empaticky zareagovať: "asi sa bojíš, že ti to už nevráti. niekedy je ťažké deliť sa o veci. ty sa môžeš rozhodnúť či to požičiaš."

Pred návštevou (keď sa predpokladá, že sa aspoň o niečo podelí) sa skúste porozprávať o tom, že niekto k vám príde a že nech si prezrie hračky, s ktorými bude pre ňu ťažké sa podeliť a tie odložiť a nech skúsi vybrať také, s ktorými sa podelí a dohodnúť sa, že skúsi požičať. Vysvetliť, že kamarátom požičiavame. Ak to pre ňu bude ťažké, bude plakať, skúste zreflektovať, že je to pre ňu ťažké, že má rada svoje veci, ale že kamarátka sa asi necíti dobre keď sa nemôže s ničím hrať a nech skúsi vybrať niečo čo požičia.

Pre rodičov sú niekedy tieto situácie ťažké, ale deti majú nárok na to zažiť si, že je niečo ich a že sa o tom rozhodujú.