Ako prebieha pôrod. O pôrodoch na Slovensku

Pôrody s úsmevom
4/2007
Pôrod je horor. Tak si to pamätá väčšina „absolventiek“ a my ostatné sme nejako zmierené s tým, že to asi má tak byť. Nemusí. Ani na Slovensku.

Realita po slovensky
„Kultúra“ pôrodov u nás do značnej miery kopíruje stav zdravotníctva. Nechýbajú vysokokvalifikovaní odborníci. Chýbajú peniaze, vybavenie, ochota zmeniť overené postupy a neraz bohužiaľ chýba aj obyčajný ľudský prístup. K pôrodom dodnes väčšina lekárov pristupuje ako k rutinnému zákroku, pri ktorom je prvoradý život dieťaťa a jeho podľa možnosti rýchly a bezproblémový príchod na svet. Na želania, potreby, či nebodaj názory budúcej matky na stole sa dívajú v lepšom prípade s pobavením. Nie všetko je o peniazoch, mnohé je o ľuďoch. Snaha o humanizáciu pôrodov na Slovensku tu však je a objavujú sa pomaly aj pôrodnice, kde je to inak a kde sú potreby a pohodlie rodičky na prvom mieste. Bohužiaľ, zatiaľ sa nedá hovoriť o plošných systémových zmenách. Je to na vôli konkrétnych pôrodníc a lekárov. Nadšenými bojovníkmi na tomto poli sú najmä neštátne inštitúcie.

Osvetu o alternatívnych a humánnych pôrodoch šíri napríklad OZ Pro Natal, ktorý okrem iného na svojej internetovej stránke mapuje pomerne presne služby, možnosti a zabehané postupy jednotlivých pôrodníc u nás. Vo väčšine z nich sa toho za posledných 15 rokov veľa nezmenilo. Na Slovensku drvivá väčšina žien rodí na chrbte, na klasickom pôrodnom stole. Predtým ju oholia, dostane klystír a s najväčšou pravdepodobnosťou sa to nezaobíde ani bez nástrihu. Pomerne bežnou praxou je však dnes tzv. profylaktická predpôrodná príprava, teda akési kurzy, kde sa ženy učia, ako pri pôrode dýchať, ako si uľaviť od bolesti, ako efektívne tlačiť a spolupracovať s pôrodníkom. Aj prítomnosť otca pri pôrode je dnes už takmer samozrejmá a v mnohých pôrodniciach nájdete na tzv. vzdychačkách namiesto nemocničných postelí žinenky, fitlopty a ribstoly.
Alternatíva na postupe
Na Slovensku je zhruba 70 pôrodníc a asi 15 z nich pristupuje k pôrodom inak. Môžete tam rodiť takpovediac alternatívne. Ich služby a možnosti sú rozdielne, spája ich však individuálny prístup k budúcim mamám, prihliada sa na ich želania a je tu kopec malých drobností, ktoré sú v tej chvíli pre vás – „ženu v nádeji“ – na nezaplatenie. Skrátka, naozaj máte pocit, že sú tam všetci kvôli vám a že nejde len o to, aby ste už konečne vytlačili ten „štopel“, ale aby ste sa stali matkou dôstojne a čo najšetrnejšie. Samozrejmosťou je dôkladná predpôrodná príprava a osobný kontakt s pôrodníkom (nebude to teda cudzia tvár, ktorú prvýkrát zbadáte pomedzi vlastné nohy uviazané v strmeňoch). Štandard izieb je vyšší ako v bežných pôrodniciach, často je tu možnosť doplatiť si luxusnejšiu izbu, kde s vami bude nocovať aj partner, a niekde môžete rodiť na nadštandardných pôrodných izbách. Bolesti si môžete zmierňovať nielen v sprche alebo na fitloptách, ale pomáha vám aj arómoterapia, masáže či relaxačná hudba. Dieťatko vám po narodení priložia k prsníku často ešte s pupočnou šnúrou alebo okamžite po ošetrení, otcovia môžu pupočník prestrihnúť a niekde dokonca osobne porodiť placentu (len pre silné žalúdky).

V takýchto pôrodniciach si môžete sama vybrať aj pôrodnú polohu. K dispozícii sú vám polohovateľné pôrodné kreslá, ktoré si elektronicky nastavujete sama, alebo špeciálne pôrodné stoličky a vaky. Môžete rodiť postojačky, v podrepe, do vody alebo zavesená na lane. Vzpriamená poloha sa považuje za prirodzenejšiu než na chrbte. Svoje telo posediačky či v drepe ovládate lepšie, otvárate sa rýchlejšie a značne vám pomáha aj gravitácia. Nepohodlné je to pre pôrodníka a asi aj preto sa väčšina z nich stavia k takému pôrodu odmietavo. V klasickej „operačnej“ polohe majú k „miestu činu“ dobrý prístup, tak prečo by sa namáhavo zohýbali, alebo z vás dokonca ťahali dieťa štvornožky? Prečo? Lebo v tej chvíli ide hlavne o vás.
Pôrody do vody
Ich veľký boom nastal v deväťdesiatych rokoch. V západnom svete ich mnoho lekárov a pôrodných asistentiek považuje za najšetrnejšie k matke i dieťaťu a napríklad v Nemecku je pôrodnou vaňou vybavená väčšina nemocníc a pôrodných domov. Priviesť dieťa na svet vo vode však nie je novinka a výmysel modernej civilizácie. V niektorých prírodných kmeňoch tak ženy rodia už tisícročia. Napríklad na Tanibare rodia ženy posediačky v mori, Maorky na Novom Zélande zasa v kroví pri potoku. Omývajú ich prívaly čistej vody a po prerezaní pupočnej šnúry sa v nej spolu s dieťaťom poumývajú. Teplá voda uvoľní svalstvo, pôrodné cesty sa v nej ľahšie a rýchlejšie otvárajú, i pretrhnutie hrádze je menej pravdepodobné. Keďže voda nadnáša, žena v nej ľahšie nájde vhodnú polohu, celkovo sa uvoľní, zrelaxuje, aj bolesti znáša o poznanie lepšie, takže dokáže s pôrodníkom dobre spolupracovať.

Pôrod do vody je oveľa šetrnejší aj pre dieťa. Po traumatizujúcom prechode pôrodnými cestami (do jeho tela sa vtedy pumpujú také dávky adrenalínu, ktoré by dospelého mohli aj zabiť) vpláva do prostredia, ktoré je mu známe a príjemné. Utopenie nehrozí, dieťa sa prvýkrát nadýchne, až keď sa jeho tvár dostane do kontaktu so vzduchom. Prvých pár minút strávi na bruchu matky, až potom sa prestrihne pupočná šnúra a nasledujú rutinné vyšetrenia.

Prvá lastovička v podobe rodenia do vody priletela u nás do Topoľčian, dnes môžete na Slovensku takto rodiť aj v ďalších piatich pôrodniciach – v Dunajskej Strede, v Handlovej, v Spišskej Novej Vsi, v Bojniciach a v Trebišove. Inak sa k nemu pôrodní lekári u nás stavajú dosť skepticky. Upozorňujú na údajnú väčšiu hrozbu infekcií, prehrievanie tela vo vode aj otáznu hygienu takého pôrodu. Navyše, pre lekára je viesť pôrod týmto spôsobom dosť nepohodlné. Všeobecne platí, že rodiť do vody môžu len zdravé ženy, v termíne a bez komplikácií. Rodiť do vody sa, naopak, neodporúča, ak ide o predčasný alebo viacnásobný pôrod, keď sú ozvy srdca dieťaťa slabé, keď je plodová voda skalená alebo keď je dieťa otočené zadočkom dole.
Bez bolesti
Áno, aj to sa už dá. Nielen v modernej medicíne. Opäť sme pri prírodných kmeňoch, kde ženy často rodia samy, bez cudzej pomoci a silných bolestí. Vraj keď havajské ženy videli (a počuli) rodiť manželky misionárov, veľmi sa čudovali a smiali, lebo si mysleli, že belošky pritom kričia len tak, zo zvyku. Predpokladáme, že kým to na vás príde, nechystáte sa emigrovať do povodia Amazonky, zžiť sa tam s rytmom džungle a potykať si s miestnym šamanom. Ak máte teda z bolesti panický strach, spoliehajte sa na medicínu. V Amerike je podávanie utišujúcich liekov počas pôrodu pomerne bežné, no dnes sa lekári už vážne zamýšľajú nad tým, či to náhodou nemá súvislosť so sklonmi k drogovej závislosti v neskoršom veku. V Európe sa skôr prikláňajú k epidurálnej analgéze, teda k znecitliveniu dolnej časti tela. Táto metóda sa úspešne ujala aj u nás a ponúka ju dnes väčšina pôrodníc, hoci nie všade ju môžete dostať kedykoľvek počas 24 hodín. Ak máte záujem, poraďte sa vopred so svojím pôrodníkom a kontaktujte včas anestéziológa.

Epidurálna analgéza (EDA) musí byť dobre načasovaná, aplikuje sa počas prvej pôrodnej doby, keď sú už kontrakcie časté a veľmi silné. Okrem toho, že vás zbaví bolesti, urýchli otváranie pôrodných ciest. Žena sa upokojí, bude menej vyčerpaná a mala by teda pri finálnom tlačení lepšie spolupracovať. Nemyslite si, že vďaka EDA sa bolesti úplne vyhnete. Pri správnom načasovaní si druhú pôrodnú dobu, teda tie rozhodujúce okamihy, už naplno vychutnáte. Ak sa náhodou stane, že pôrod napreduje veľmi rýchlo a vy ste pri tlačení ešte pod vplyvom analgézy, rodíte síce vysmiata ako lečo, ale keďže necítite sťahy, zle spolupracujete so svojím telom aj s pôrodníkom. EDA sa takisto môže aplikovať len zdravej žene a pri pôrode bez komplikácií.
Oholiť, vypláchnuť črevá, nastrihnúť...
...a nepiť. To je, bohužiaľ, klasický uvítací protokol väčšiny slovenských pôrodníc. Deväť mesiacov čítate tehotenské knihy, kupujete si mamičkovské časopisy a robíte ramená, ako si vy ten pôrod zmanažujete po svojom. Oholíte sa sama, klystír nech si dá sestrička a nástrih len cez vašu mŕtvolu! Potom v hodine H cupkáte prestrašená a ubolená cez centrálny príjem a ani neviete ako, už ležíte na ošetrovni s nohami v strmeňoch, službukonajúca teta vás dole kmáše jednorazovou erárnou žiletkou a o chvíľu hop, do čriev vám prúdi teplá voda z inej strany, než ste zvyknutá. Na pôrodnom stole sa na váš názor na epizotómiu (nástrih hrádze) určite nikto neopýta. Ak ste prvorodička, vaše šance, že si týždeň nesadnete a o hladkom sexe budete pár mesiacov len snívať, sú 99 : 1. Spomínané nepopulárne úkony majú svoje opodstatnenie, ale s ich rutinným praktizovaním sa to v našich pôrodniciach preháňa. Poďme pekne po poriadku.

Holenie sa robí z hygienických dôvodov. Nie je nevyhnutné, ale v okolí rodidiel sa radšej vyhoľte doma. Liberálnejšie pôrodnice v tomto bode väčšinou rešpektujú želanie ženy. Klyzma, teda klystír, patrí k tým menej dôstojným momentom pôrodu, ale myslite na to, že aj keď sa pri spontánnom pôrode telo vyprázdňuje automaticky samo, postupujúca hlavička dieťaťa vo finále vytlačí všetko, čo v črevách ostalo, takže je naozaj lepšie nemať tam nič. Omnoho otáznejší je zaužívaný zákaz prijímania tekutín. Vo väčšine pôrodníc si môžete tak maximálne ovlažiť pery a vypláchnuť ústa, aj keď rodíte niekoľko nekonečných hodín. Lekári to zdôvodňujú tým, že každý pôrod sa môže skomplikovať a končiť cisárskym rezom. S plným žalúdkom by mohla pacientka pri narkóze vracať a zadusiť sa. Toto riziko však platí najmä pri džúsoch a iných sladených nápojoch. Čistá voda sa rýchlo vstrebáva a nepredstavuje takmer nijaké nebezpečenstvo, až na to, že si môžete pri rodení trocha cvrknúť, ale to vám bude v tej chvíli šumafuk. Naopak, dehydrovaný organizmus je totálne vyčerpaný a vystresovaný. Žena, ktorá počas 12-hodinových bolestí vypila tajne tri hlty vody skrátka nevládze a nespolupracuje. Kompromis zavádzajú napríklad v súkromnej pôrodnici v Košiciach-Šaci, kde podávajú rodičkám do úst kocky ľadu – tie nielen ovlažujú a hydratujú, ale aj ochladzujú namáhané telo.

Nástrih hrádze je osobitná kapitola. Je to zákrok, ktorý by mal uľahčiť pôrod, ak je dieťa príliš veľké a pôrodný otvor príliš malý. Mal by zabrániť masívnemu pretrhnutiu tkaniva a vykonávať sa len v nutných prípadoch. U nás a v postsocialistických nemocniciach vôbec sa vykonáva rutinne, najmä u prvorodičiek. Pôrodníc, kde od toho upúšťajú a kde to konzultujú aj s budúcou matkou, pribúda pomaly a je to jednoznačne otázka zvyklostí a postupov konkrétneho pôrodníka. Ak sa chcete nepríjemnej a bolestivej rane vyhnúť, posilňujte pravidelne svalstvo panvového dna, v posledných týždňoch tehotenstva masírujte hrádzu detským alebo olivovým olejom (môžete to zveriť partnerovi v rámci predohry) a dožadujte sa aj masáže počas samotného pôrodu. Riziko pretrhnutia a nástrihu je oveľa nižšie pri pôrodoch vo vzpriamenej polohe alebo vo vode.
Roďte s úsmevom
Neexistuje žena, ktorá by po svete behala v 15. mesiaci tehotenstva. Keď príde čas, nakoniec porodí každá. No nie je jedno, ako. Aby ste na narodenie svojho dieťaťa nespomínali ako na najotrasnejší zážitok vo svojom živote, musíte sa dobre pripraviť, vedieť, do čoho idete a ovplyvniť všetko, čo vo svoj prospech ovplyvniť dokážete. Nespoliehajte sa na náhodu a šťastie. Vyberte si vopred nemocnicu a pôrodníka. Zistite, ako tam pôrody prebiehajú, aké sú zvyklosti a postupy pôrodnice i konkrétneho lekára. Choďte si to tam obzrieť, aby ste vedeli, do čoho idete. „Normálna“ pôrodnica vám to umožní, ak nie, hľadajte inde. Predebatujte vopred, ako si pôrod predstavujete, koho pri ňom chcete mať, povedzte otvorene, čo si prajete a čo si vyslovene neželáte. Pri pôrode počúvajte svoje telo a dôverujte mu. Tak ako dokázalo otehotnieť a dieťa vynosiť, tak je naprogramované i na to, aby dieťa porodilo. Vy sama najlepšie budete vedieť, čo vám pomáha proti bolesti a v akej polohe sa vám najlepšie tlačí, nenechajte sa okríknuť a vystrašiť. Nebuďte pasívna a dôverujte nielen zdravotníkom, ale najmä sebe.