Bojím sa, že pri tretej sekcii zomriem

Ano, dlhodobo trpim úzkosťami a panickou poruchou (mala som traumaticke detstvo, pokusy o znásilnenie, neskôr sa mi obesil brat...), takze prosim, aby ste nezačínali debaty na tuzo témy. Keby som bola zdrava, asi by som nezačínala tuto tému.
Mam za sebou dve sekcie (2010,2012) a teraz čakám tretie babo. Lieky na psychiku neberiem, lekarka mi ich v tehu neodporučila, takze to skúšam zvládnuť takto, chodím na psychoterapiu, ale nie je to nejaká obrovská pomoc.
Kamarátka mi zomrela na embóliu plodovou vodou, k tomu ma strašia lekári ze tretia sekcia je riskantná... Placenta vrastena do jazvy, riziko krvácania / vykrvacania pri pôrode... Som z toho uplne v strese. Ako sa blíži termín, pomaly sa lúčim so životom a premýšľam ako bude mojim deťom bezo mna... Bojim sa ze pri pôrode zomriem, vykrvacam, dostanem embóliu, zlyhali srdce, hocičo... Nikto mi to nevie vyhodiť z hlavy lebo vzdy si poviem, je to vzdy nejaké percento - šanca ze sa to NAOZAJ moze stať. S treťou sekciou este väčšie. Bojim sa preeklampsie, zvýšeného tlaku pri konci tehu... Priznám sa, uz ani neviem prečo som to tretie dieta chcela. Pri predchádzajúcich 2 tehu som toto nemala. Pri tej druhej sekcii som chytila paniku na stole tak ma prispali ale inak som bola v poho. Teraz neviem co mam robit. Povedala som to mužovi, gynekologicke, psychologicke, ale nikto mi nedáva nejaké uspokojive odpovede... Každý len neboj sa, nic sa ti nestane, nemysli na to.
Ani neviem prečo píšem, len vas prosim o rady, nápady, tipy, mozno niekto zažil nieco podobne.
Ja sa len bojim, ze tu nechám svoje 2/3 deti a manžela. Ja mam rada zivot, nechcem zomrieť, mam tu este nejaké poslanie hádam, strašne sa bojim ze som urobila chybu tym ze som otehotnela, a pritom sme to obaja tak velmi chceli...
Dakujem všetkým za pochopenie a pomoc ❤️