• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Mám veľký strach z pôrodu. Je to normálne?

29. októbra 2016 
bambulkatt.82 • Včera o 13:45
Ahojte,
mozno uz tu tato tema bola, ale nenasla som...
Ide o to, ze uz od puberty, mam 26 rokov, trpim panickym strachom z porodu. Ked si to predstavim alebo o tom pocuvam, je mi zle a bojim sa mat dieta. Ale uz by sme sa chceli zacat snazit - v oktobri po svadbe :slight_smile:
moja fobia ma uz aj meno - tokofobia, ak sa nemylim.
mam slabsiu astmu, ktora sa mi ale zhorsuje ked mam stres a strach a vtedy nemozem dychat a stach sa este stupnuje, je to zacarovany kolobeh.
bojim sa aj gynekol. vysetrenia, sice chodim kazdy rok, ale pravidelne sa tam rozplacem, proste to neviem ovladnut.
nemate tu niekto s tym skusenosti? som jedina co to takto preziva? v zahranici je vraj velke percento zien s rovnakymi pocitmi, ale ja ziadne nepoznam.
mate niekto skusenost s vybavenim cisarskeho rezu ked sa nejedna o fyzicky problem?
dakujem ludom ktori mi neodpisu, ze ved kvoli dietatu to zvladnes. prosim nedavajte mi taketo rady, kto nezazil, nevie.

evka39 • 1d • Včera o 14:42
Ahoj moja,no ja asi také skúsenosti nemám,bála som sa aj ja a velmi ale asi takto nie.Nedá mi nepodporit ta.Ani ja nemám rada gyn.vyš.Ale ked som bola tehu,tak som si zvykla.Skús skor ako o cisárskom porozmýšlat o epidurálke.To nebudeš cítit žiadnu bolesť a pekne babo porodíš,samo ak bude všetko Ok.Lebo po cisárskom sa dlhšie zotavuje a vraj tá rana strašne bolí....Prajem ti vela sily,aby si prekonala samú seba..A ozaj prihlás sa aj na kurz pre budúce maminy aj to ti pomôže.Tam ta pripravia nielen na porod ale aj na starostlivost o dieta...Tak držím palce :wink:

kiwuska • 2d • Včera o 20:04
strach ma asi kazda zena, ako zo vsetkeho neznameho. porad sa s niekym ci nepozna dr gynekologa, gynekologicku, ktory sa so svojimi klientkami aj porozprava a nerobi iba rutinnu prehliadku, svoj problem musis dostat zo seba von. tak ako si to napisala tu, musis povedat aj jemu. skus si najst nejak sukromne cntrum kde byva samotna atmosfera uz omnoho prijemnejsia. nehanbi sa povedat, viete, ja mam strach, obavy, ktore sa snazim prekonat a samotnej mi to nejde. urcite sa stretnes s pochopenim . bambulka a keby to bolo take strasne, vsetky zeny by zostali pri prvom dietati. drzim ti palce,

biba12 • 1d • Včera o 20:18
Skusila si to riesit psychologom? Ja by som tam asi sla. Tiez by som na Tvojom mieste skusila epi, skor ako cisarak.

evadam • Včera o 21:34
Ahoj bambulka,
zrejme mam presne tento isty problem ako ty! panicka fobia, tiez problemy s astmou a ked na to co i len myslim, mam akoby balvan na plucach a nemozem sa zhlboka nadychnut ...
zdoverit sa ale tu na MK, alebo zacat taku temu je podla mna zbytocne, pretoze kto tento problem nema nevie pochopit a je skor trapne citat reakcie podaktorych "uzasnych silnych zien" ako davaju rady typu: " aj ja som mala strach, ale ved predsa ked to pre do mnou zvladli miliony zien, musim aj ja...a pod. Neodporucam to ani citat a vela dalsich lebo si sama po case budes mysliet aka si neschopna, ked to "tak prezivas" a nevies sa zmierit s tym, ze to tak jednoducho musi byt. ALE NEMUSI!!!!!!
ked som otehotnela nemyslela som na porod a nepripustala som si predstavu, ze sa blizi 9 mesiac a mna to caka...akosi som na to ani nechcela mysliet, no ale uz okolo 36 tt. som mysliet zacat musela.
Chodim gynek., u ktoreho zrovna nenechavam male sumy, ale myslim, ze aj keby nebol sukromny , mal by na moj problem nastastie rovnaky nazor!!!!!
Uz na zaciatku tehotenstva , ked mi meral panvu, mi vravel, ze ju mam dost uzku a je to tak na hranici normal.prirodzeneho porodu a sekciou, vtedy mi este povedal: ved ale nebojte sa, ved aj to je porod. Ja som sa ale v duchu potesila....a v kutiku duse dufala, ze mi sekciu navrhne na konci sam.Ale nestalo sa....tak som sa odhodlavala povedat mu o svojich obrovskych obavach z prirodz.porodu a navrhnut sekciu sama.
Isla som na to postupne, najskor som len naznacila, ze mam strach, ale on ma samozrejme ubezpec.o tom, ze je to normalne a prirodzene mat strach z neznameho...Porozpravala som mu o nie velmi pozitivnych zazitkoch z rodiny pocnuc porodmi mojej maminy, sestrin. ,svagrin. aj sestranicou, kde vsetky porody sice boli planov.ako prirodzene, ale vsetky ak neskoncili po niekolkohodin.trapeni cisarskym rezom boli VELMI tazke , bolestive a nebezpecne tak ci pre dieta ako pre matku. Nastastie, vsetko dopadlo dobre, ale nemuselo...detaily popis.nebudem, lebo to fakt netreba.
Moj gynek.sice akceptoval moj strach ale myslel si, ze to s poradne na poradnu prejde. No nepreslo. Moja obava sa stupnovala a problemy z dychanim neustupovali a zle som spavala. O dalsie 2tt som bola rozhodnuta mu povedat, ako to so mnou je a spytat sa ho ci je vlastne indikaciou aj strach.citala som totiz jeden velmi zauj.clanok, kde bolo pisane, ze je a moze dokonca velmi negativne vplyvat na matku aj dieta a skomplikovat aj samotny porod, ktory by mozno pri "normalnom" strachu ani tazky byt nemusel .
Vtedy bol v ordinacii nahodou sam, bez sestricky, comu som naozaj rada, pretoze by mozno inak reagoval, keby tam bola/hoci je velmi mila-je to len zena, ktora zazila tisice porodou..../
manzel chodi do poradne aj do vnutra ordinacie so mnou, ked som o tom znova zacala hovorit, rozplakala som sa a citila som sa ako slaba osobnost, ktora je vlastne este nezrela mat dieta a nevie zvladnut to co miliony inych zien...citila som sa hrozne. manzel hovoril teda za mna, povedal mu, ze uz nespavam niekolko noci, ze sa mi zle dycha ,trpim uzkostami, placem....Lekar to pochopil a povedal, ze strach v tomto pripade skutocne moze byt indikaciou, ale ze nie vsetci porodnici ho uznavaju, ale vraj ja sa nemam coho bat, ze sa to doriesi.
Teraz som uz v 38tt, mame vybraty termin na planovanu sekciu, ktoru mi spravi tento moj gynek. a som tomu fakt vdacna, pretoze som ovela pokojnejsia a vyrovnanejsia.Teraz sa uz len modlim, aby sa mala nevypytala na svet skor, a ak tak, nech moj gynek.stihne prist aby som nemusela moj problem vysvetlovat dalsiemu gynek., ktory by nemusel tento problem pochopit...a nutil by ma do prirodz.porodu.
Obcas mam ale chvilky, kedy si bud po precitani nejakeho clanku, ale prispevku od niektorych ****, ktore sa chvalia tym ako svoje dieta vytlacili na svet a vychutnali si bolest a nahovaraju si tym, ze to je ten spravny dovod a navod ako sa oznacit dobrou a spravnou matkou, citim ako neschopna. Akoby ani nebrali do uvahy, ze matkou sa zena nestava po vytlaceni dietata, ale uz pocas krasnych 9tich mes., kedy svoje babatko nosis pod srdcom, robis vsetko preto aby bolo zdrave, prihovaras sa mu, milujes ho a nakoniec po porode/hoci aj sekcii/ sa o nho staras aby z neho vyrastol spravny clovek! Toto si treba opakovat a necitat take reakcie.
Dnes je uzasne a obtiazne uz len otehotniet a dietatko donosit a jedine co je podstatne, je aby sa narodilo zdrave a aby bola zdrava aj matka a nie akym sposobom sa narodi!
Ci uz su tvoje dovody strachu , strach o babatko alebo o teba, vzdy treba bojovat za svoje prava a myslim, ze ako zena ktora 9m. nosila svoje dieta a bude ho vychovavat mam pravo sa rozhodnut ako ho chcem priviest na svet. Nenechaj sa nikym ovplynit a nenahovaraj si, ze tvoj strach prejde. Ak je to skutocne ako vravis fobia a neprejde pocas tych 9tich mes. sprav vsetko preto aby si nasla lekara, ktory bude stat pri tebe, ako som ho nasla chvalabohu ja.
drzim ti palce nech sa rozhodnes akokolvek a vsetkym ktore maju podobny problem!
Zelam vsetkym HLAVNE zdrave deticky a spokojne mamicky!!!!!!

jahodka11 • 1d • Včera o 22:23
evadam a bambulka, drzim palce!!! nie som z tych, co by vam napisali, ze to zvladnete, nebojte a a podobne blbosti... ja som sice nemala panicky strach, ale strach som mala, zvladla som to, ale nie o tom som chcela... viem, ze je to iny problem, ale ja mam panicky strach z vysok, chodime casto na turistiku a okrem mojho manzela ma nikto nechape, ze sa mam premoct....haha, kebysa to dalo, urcite tak urobim.....!!!
evadam, drz sa a daj potom vediet, ako ste to s babom prezili...:slight_smile: veru, konecne lekar, ktory dokaze chapat :slight_smile:))
ja som mala epiduralku a tiez mi tu niektore maminy pisali, ze oni mali prirodzeny porod...haha a ja som mala co? neprirodzeny? ci ved trpiet ako zviera a potom sa tych pysit? blbost!!! pri druhom chcem urcite epiduralku....
akze este raz, drzte sa obidve a verim, ze vsetko dobre dopadne :slight_smile:))

martinka13 • Dnes o 08:21
ahojte Vas prispevok ma velmi potesil a hlavne povzbudil Ja este tiez nie som tehotna (mam 27 rokov) ale uz sme sa s manzelom zacali snazit Aj ked z mojej strany je to stale viac menej stres ako tuzobne ocakavanie na //. Aj ja sa kvoli tomu trapim a citim ako totalny cudak Ked niekomu poviem, ze mam panicky strach z porodu, povie mi tu znamu vetu "ked to zvladli ine, zvladnes to aj ty" Dietatko by som uz velmi chcela, len sa bojim, ze moj strach mi zabrani co i len otehotniet. Preto som si rada precitala Tvoju skusenost (evadam), ze sa to da aj takto riesit. Nemam sice asi az taku paniku ako Ty, lebo dychat mozem normalne, kazdopadne sa však velmi bojim. A to velmi. Takze nie ste v ziadnom pripade jedine. Drzim Vam obom velmi palce (a aj sebe) aby sme to zvladli. Ahojte :slight_smile:

bambulkatt.82 • Dnes o 10:21
pre tie ktore to pochopili, vy viete ktore myslim...
ani nevies evadam ako sa mi ulavilo ked som si precitala tvoj prispevok, ani ja sama lepsie by som tie pocity neopisala lepsie. ked mi kamaratky, vsetky okrem jednej jedinej, hovoria, ze som predsa zena a musim to zvladnut tak ako to zvladaju miliony inych, tak mi je az do placu a presne ako pises, citim sa hrozne. hovorim si, ako to ze ludia co ma maju radi ma nevedia pochopit? vtedy neviem ci na nich zo zufalstva nakricat alebo utiect.
nastastie, moj uz coskoro manzel, je jeden uzasny clovek ktory ma pozna najlepsie na svete a plne ma v tomto podporuje. viem, ze aj keby mal ist na mars kvoli tomu, tak pojde len aby mi to vybavil.
tiez mavam problemy s dychanim ako ty, hlavne ked mam strach, zachvati ma panika a neviem si teda predstavit ako sa mam ukludnit pri porode ked je to moj najvacsi strach. ako sa mam potom snazit neudusit a este aj rodit?
ved je to az smiesne ako su niektori ludia ignorantsky! ja im tiez nehovorim ze pre mna prirodzeny porod nie je normalny a nezosmiesnujem ich pre to, lebo neuznavam bolest a nepovazujem sa za sadomasochistu. zijeme predsa v 21.storoci a nie v stredoveku.
ku svojmu gynekologovi chodim uz par rokov, takze ma pozna az velmi dobre, nie je predsa slepy ani hluchy a to co tam stvaram si nie je mozne nevsimnut :slight_smile: takze velmi dufam ze bude ustretovy a ak nie, poslem za nim maminu ktora je jeho kamaratka a spolocne to snad nejak vyriesime.
pretoze naozaj chcem mat babetko, citim, ze uz som pripravena a hlavne, ze mam po svojom boku niekoho, o kom som presvedcena, ze to jediny chlap na svete ktoreho dieta chcem nosit pod srdieckom.
a bolo by smutne ak by som tak nemohla urobit len kvoli vseobecnemu ignoranstvu.
drzim pale baby!!!

grety • 1d • Dnes o 11:36
evadam - waaaaaaaaw - to bol krasny prispevok !!! Obe aj s bambulkou ste opisali akoby mna a moje pocity, bambulka ja som trpela strachom z porodu odkedy som sa dozvedela, ako chodia deti na svet ! Svoj porod som po rozhovore s mojim porodnikom ukoncila cisarskym rezom a bolo to to najuzasnejsie rozhodnutie, ake som mohla urobit. Moje zotavenie trvalo 5 dni, po mesiaci som stala na korculiach a dnes uz mam len nepatrnu cervenu ciarocku. Nikdy by ma nikto na svete neprinutil rodit normalne. Ked som chodila na monitory pocula som vela zien ako vrieskali, rycali od bolesti a ja som si zapchavala usi a plakala, moj porodnik to vsetko videl a pochopil ma, dokonca mi povedal, ze od zaciatku tusil, ze to ukoncime sekciou. Necitim sa menejcenna preto ze som tak rodila a mam na haku vsetky baby, ktore tvrdia, ze mala som to skusit, ze by som to zvladla ... blbost ! Som spokojna, malicka je uzasna, krasna a zdrava a ja sa tesim zo zivota, uzivam si materstvo naplno. Druhe dieta planujem takisto rodit sekciou a ak bude tretie tak aj to !
5. mar 2008 o 12:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte neda mi nenapisat svoj nazor aj ked to nikomu nijak nepomoze :sweat_smile:

som sa porodu tiez obavala ale urcite nie nejako extremne ba skor som bola velmi zvedava ake to je. Moje ocakavania boli ovela horsie ako skutocnost aj ked ked prisli kontrakcie chcela som to vsetko vratit nazad a vzdat. Samotny porod ked tak spatne rozmyslam bol pre mna lahky,len ten strach co sa ide diat,strach z neznama mi branil porodit lavou zadnou. Preto si myslim ze ked ma niektora panicky strach z porodu a prejde kontrakciami tak asi tazko uveri ze samotny porod neboli,ze to nie je nic tazke a strasne.Skor si myslim ze na lozku spanikari a nezatlaci poriadne,strach jej to nedovoli a tym mozu vzniknut riadne komplikacie a skonci sa to aj tak sekciou.Som presvedcena ze vela komplikacii pri porode je z dosledku strachu a zena by mala mat na vyber akou cestou chce rodit. :wink:

co sa tyka nazoru ze prirodzenou cestou atd.. taky nastrih a nasledne zasivanie je fakt prirodzene :wink:
drzte sa a ak vam neostane ina moznost,verte mi naozaj samotny porod neboli
5. mar 2008 o 14:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte kočky. Ja mám termín pôrodu 17. marca, čo je je už fakt o pár dní, ale musím sa priznať, že mi ešte akosi nedochádza, že budem rodiť, a teda sa zatiaľ nedostavil ani pocit strachu. Myslím, že je to tak aj lepšie, teda akože sa zbytočne stresovať. Zatiaľ som v pohode. Dokedy? To je vo hviezdach :wink:
6. mar 2008 o 11:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ivulik, ani mne to nedochadzalo, az kym mi pri kontrole dr povedala, ze som na 3cm otvorena...odchadzala som ako obarena a zila v strachy skoro 2 tyzdne :slight_smile:)) potom mi naplanovala porod na utorok rano a ten vikend pred som sa teda bala statocne :slight_smile:))
6. mar 2008 o 14:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja mám strach skôr z toho, ako to psychicky zvládnem po pôrode. Myslím tú zodpovednosť o bábätko, stres, naviac ma v máji čakajú štátnice...
6. mar 2008 o 14:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte babule. Rozumiem Vám celkom dobre a súhlasím s vevkou. Ja som mala podobnú skúsenosť. Dosť som sa bála a ten stres mi určite nepomáhal. Rodila som 20 hodín (Adamko bol hrozne veľký na moju panvu - 4,23 kg).. Stále som sa snažila to pretrpieť, nech som aj ja tá "skvelá" matka. Lenže keď to už bolo neúnosné, tak som požiadala o epidurálku a odvtedy nemohlo byť nič lepšie - doslova som si to užívala - nič ma nebolelo a bola som v pohode.. Keďže sa malý zasekol v pôrodných cestách, tak som napokon predsa rodila cisárskym, ale bola som pri vedomí a bolo to fajn. A vôbec sa necítim menejcenná, že to nebol prirodzený pôrod. Som rada, že mi zachránili malého a že sme obaja v poriadku. Keďže sa strašne bojíte, neuvažovali ste o normálnom pôrode s epidurálkou? Naozaj to nebolí a väčšinou sa lepšie zotavuje po normálnom pôrode. Ja som porodila pred viac ako 8 mesiacmi a dodnes mám na dotyk bolestivú jazvu. A to nehovorím ako ju cítim, keď sa mení počasie..
Chápem však, že ak je to strach neprirodzený, ktorý prerastie až do fóbie, tak si zvoľte takú možnosť, ktorá Vám viac vyhovuje. A len tak mimochodom, bývam v okolí Žiliny a tu sa v pohode dá dohodnúť cisársky. Je to trochu komplikované, ale dá sa to, nehovoriac o vašich problémoch...
Hlavne je dôležité, aby Vás strach neovládol natoľko, že sa rozhodnete nemať deti. To by bola večná škoda - je to ozaj to najúžasnejšie v živote ženy. Radšej sa potom treba obrátiť na odborníka..
Takže kočky, želám Vám zo srdiečka aby Vám to dobre dopadlo a aby ste sa dočkali tých najúžasnejších detičiek. VEĽA ŠŤASTIA!
6. mar 2008 o 15:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ivulik, neboj sa. Ja som prišla z pôrodnice vyľakaná, lebo som ani nevedela okúpať malého, ani som si nevedela predstaviť ten kolotoč prania, žehlenia a kojenia a prebaľovania.. Neboj, o nejaký týždeň si vytvoríš systém. Hlavne sa nestresuj hneď keď niečo nestíhaš, lebo bábätko to cíti a bude nepokojné. Žehlenie a poriadok počká aj do druhého dňa.. Hlavne si to vychutnaj, lebo bábätko rýchlo rastie.. O nejaké tri mesiace sa budeš cítiť tak prirodzene akoby si to robila celý život a už budeš mať čas aj na kaderníka :wink: . Prajem Ti, aby si bola úspešná maminka! Držkaj sa!
6. mar 2008 o 15:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
A ešte jedna dobrá rada ivulik, nezabudni zapájať aj otecka a babičky a dekov. Ja som si myslela, že bezo mňa malý neprežije, ale nie je to tak. Pokojne si pospi s maličkou a robota počká. Otecko určite rád pôjde sám s malou na prechádzku.. Hlavne si to užívaj!
6. mar 2008 o 15:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj holky, kacenkho, ty jsi v 78 tt? :grinning:
Jinak já nejsem bohužel zatím těhotná, ale jinak z porodu vůbec strach nemám a těším se na něj :wink:
6. mar 2008 o 15:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kacenkha, vďaka za podporu. Vieš, ja vôbec s malými deťmi nemám skúsenosti. Keď sa švagrinej narodila malá, tak som sa ju bála doslova chytiť, aby mi ten maličký, krehučký človiečik nevypadol z rúk, aby som mu nejako neublížila... Mať dieťa je predsa len obrovská zodpovednosť. Je paradox, že sa samotného pôrodu vôbec nebojím, ale skôr mám obavy z toho, čo bude potom. Mam strach z takých vecí, ako napr. rozoznať, prečo dieťa plače - či je hladné, choré, atd. Prečítala som si aj pár článkov o syndróme náhleho úmrtia, aj z toho mám strach.. Našťastie mám manžela, ktorý mi vždy pomôže :wink:
6. mar 2008 o 16:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ivulik, máš presne také isté obavy ako každá budúca matka.. ale neboj, v pôrodnici Ti bábätko pravdepodobne naučia na troj-hodinový systém. To znamená, že malé sa Ti ohlási presne každé tri hodiny. Postupne si vytvorí vlastný systém. Uvidíš, že keď bude hladné, tak Ti to dá vedieť. Prvé dni sa v noci zobudíš na každé šuchnutie, výkrik, či zastonanie. Ale časom budeš presne vedieť, kedy ísť k nemu. Uvidíš, že nikdy sa Ti nestane, že ho nebudeš počuť. Maminy už nemajú taký spánok ako predtým (okolo mňa mohli predtým aj strieľať a nikdy som sa nezobudila, ale teraz je to iné). A keď niekedy bude plakať napapané? Tak mu skúsiš premasírovať bruško, pohladíš ho, pritúliš. Uvidíš, že o mesiac ho budeš veľmi dobre poznať. A chytiť sa ho tiež nebudeš báť. Prvý-krát možno, ale na to vôbec nebudeš myslieť, lebo budeš veľmi túžiť vziať si ho do náručia.. A potom to už bude len rutina. A čo sa týka toho SIDS, tak Ti poradím, buď si kúp ten monitor dýchania, alebo ja som to vyriešila lacnejšie - kúpila som si obyčajné vysielačky s vysokou citlivosťou. Keď som ho dávala spinkať, tak som mu ju zapla a vždy keď zakašlal alebo sa zamrvil, tak som si ho overila, či je v poriadku. Časom budeš vedieť, kedy ho skontrolovať.. a využívam ju aj teraz, keď ho dám večer spinkať..Kým pozeráme telku, viem, že je v poriadku. A pokial môžeš, tak ho daj spinkať na bruško len keď budeš pri ňom. Ale všetko je individuálne. Sama uvidíš, ženič z toho nie je také hrozné. Sme na to predurčené, ide nám to samo.. Ak chceš vedieť ešte niečo, tak napíš.. pa

pre petrulinku: nedá sa mi to praviť. Už sa o to dlho pokúšam..
6. mar 2008 o 17:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ešte raz kacenkha - vďaka za podporu a hlavne za rady. Viem, že na začiatku (teda ako neskúsená) sa budem každého pýtať na rôzne, možno pre niekoho aj banálne otázky, ale aj ja dúfam, že sa doho čo najskôr zabehnem a starostlivosť o malé budem brať s radosťou. :slight_smile:
6. mar 2008 o 17:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mari.m: strach z pôrodu je prirodzená, každá z nás ju má, mala som ju aj ja, kým som nebola tehotná.
Teraz som tehotná, skoro pred finičom a na pôrod sa neskutočne teším a vôbec nemám strach, len to už chcem mať čím skôr za sebou...
6. mar 2008 o 19:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte mamicky aj tie potencionalne :grinning:
ja som rodila v septembri a nechodila som na ziadny predporodny kurz a porod bol celkom super na to ze som bola prvorodicka, sice som tam lezala cely den a nakoniec som malu porodila az 22 40, ale za 20 min a len 3 krat som potlacila :grinning:

prave preto ze viem do coho idem sa teraz nejako viac bojim, kedze po roku ma to caka opa :wink: t , stresy z toho ci bude vsetko OK a tak, takze mamicky hlavne prvorodicky , nebojte sa ono to same pride a ked uvidite maleho drobca tak vam na 100 precent garantujem, ze na porod lahko a rychlo zabudnete :slight_smile:
6. mar 2008 o 20:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
bubadlo,pekne si to napisala..
podla mna je strach prirodzena obrana organizmu pred zosypanim sa :grinning:
akosik na to uz nemyslim,kedze to nie je aktualne..a ked vidim,ze baby tu rodia ostosest :grinning: a kazda je vzdy v poriadku a tyzden po porode sa tu objavi,da hrdo fotecky babatka..je to krasa..
28. mar 2008 o 13:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
caute baby

strach z porodu je prirodzena vec aj ja som ho mala a cim dlhsie som bola tehotna tym vacmi sa stupnoval, najma ked vsetky zname s ktorymi som tehu prezivala, to uz mali za sebou...a odporucali mi epi Dokonca aj tie co rodili bez nej a sami sa tak rozhodli... Nevedela som do coho idem, ale pravdou bolo ze z epi som mala este vacsi strach ako z porodu a tak som zvolila prirodzeny fyziologicky porod...a vybrala som si nemocnicu kde nerobia epi anestezu, aby som nad tym ani neuvazovala Myslela som si, ze bolest dobre znasam a aj ked som sa velmi bala rozhodla som sa ...Moj porod trval 16h, mojou epiduralkou bol manzel, ktory ma cely cas drzal za ruku a cele to so mnu prefucal ... Nebola som ziadna hrdinka a priznam sa ze som aj plakala a panikarila od bolesti, ale nakoniec som to prezila a som tu a mame krasnu dcerku Prve vety po porode boli ze druhe si adoptujeme.... Napriek vsetkemu chcem opat v sebe citit zivot a zda sa ze som dozrela na dalsie dieta a tak ma caka tehotenstvo, ktore planujeme zrealizovat koncom leta Nie som ziadna hrdinka, ani sa nou necitim ale som rada ze som to dokazala, tak ako moja mama, ktora to prezila 2x Nechcem tym ale povedat ze niektoru maminku odsudzujem, pretoze zvolila menej stresovy priebeh ci uz epi alebo sekciou, pretoze rola matky prichadza po porode a s nou aj depka a strach ktore netrvaju len 16h!
Dennodenna starostlivost o babatko prinasa nove stresove situacie, vycerpanost s navalmi radosti a opacne, a potom tie otazky do buducna! porod este nerobi zo zeny matku ci hrdinku, matkou sa stavate ked si babo donesiete domov a vsetko ostatne ostava na vas! Kazda maminka ktora sa chce stat matkou a tesi sa na svoje dietatko, ostane matkou dokonca zivota bez rozdielu na to, ako ho prinesla na svet! matka je celozivotna obet, ci uz vrieskala na sale od bolesti, alebo to prezila bez kriku v epid.anesteze, elebo sa prebrala po sekcii, kazda jedna musi k babu v noci vstat, prebalit ho, utisit,sledovat, krmit obliekat, chodit k doktorovi a plnit vsetky tie povinnosti ktore robili nase mamy pred rokmi, ked este nebolo nic proti bolesti okrem sekcii, ktoru robili len v krajnych pripadoch Nic to nemeni na veci, ze sa do svojich deti bezhranicne zamilujete a budete s nimi prezivat kazdu sekundu a az do konca svojho zivota sa neprestanete o ne bat! kazda jedna je matka, aj ta ktora vychovava dietatko ktore sa nenarodilo jej, aj ked sa o to vsemozne usilovala...kazda jedna ktora nou chce byt a napokon sa nou stane, bude rovnako mamou bez rozdielu, opakujem bez rozdielu na to ako ho priniesla na svet alebo ho ziskala adopciou ...

preto neukazujem prstom na ziadnu maminku, pretoze zvolila epi alebo sekciu, je rovnako mama ako ja! Vetkym buducim maminkam drzim palceky a nech uz sa rozhodnu akokolvek, oni sami sa poznaju najlepsie a nech ich ziadny doky neodsudzuje, pretoze este ziadny chlap nerodil, dokonca ani doktor nie, (aspon o tom nic neviem..)a vacsinou tie najmudrejsie sestry su stare dievky, tak tie tiez berte s rezervou Drzim vam este raz vsetkym palce
2. apr 2008 o 00:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Narcisa...pekné a povzbudivé slová si napísala :wink: . Myslím, že si mi dodala kus odvahy a pocit, že sa to dá zvládnuť v pohode, keď človek chce :slight_smile:
2. apr 2008 o 08:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
iwuskaaaa

to ako sa rozhodnes je na tebe Odporucila by som ti porodnicu, kde maju vsetko, v pripade ze by si tu bolest uz nezniesla, lebo ja som bola tam kde nemali epi a ked prislo to prave orechove, neostavalo mi nic ine, ako to vydrzat Na svoje telesne proporcie som mala dost velke babo (4230g 52cm) co prinieslo aj svoje ovocie, lebo hned od zaciatku bola mocna a ani zltacku sme nemali a dodnes je v porovnani s inymi detmi jej veku zdrava Co sa tyka mna, druhy krat si vyberiem tu istu porodnicu To ze tam nemaju epi je pravda, ale aj dalsia je ze su tam neskutocni ludia a ta starostlivost a laskavost akou sa staraju o maminky a deturence je uzasna Obetujem bolest pre takyto personal, lebo boli fakt neskutocni a dakujem svojim kolegynkam ze mi odporucili Bansku Stiavnicu Odporucam ju kazdej buducej maminke , ktora sa neboji bolesti, alebo si mysli ze ju dobre zvlada (co som si myslela aj ja...) Tam ta fakt vyprevadia az do sprchy a ked je treba aj umyju a jedlo ti nosia do postele, kazdu chvilu sa pytaju ako sa mas, ci nieco nepotrebujes, naucia ta starat sa o babiku a daju ti aj cislo na nonstop linku ked prides domov, mozes byt s nimi v neustalom kontakte a radit sa o babatku aj o pol noci ak si nebudes vediet rady Ja som ich sluzby vyuzila, vzdy ked bol neaky probl. s malou volala som tam aj o desiatej vecer v nedelu napr. a vzdy mi poradili Ja som nezabudla na porod ani na bolesti, ale ani na ludi ktori sa o nas starali, vzdy na nich myslim s nostalgiou a viem ze sa tam este pre jedno babo vratim a budem rada ze prave tam!
2. apr 2008 o 10:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
cely porod je o psychike t.j. 90 percent uspesnosti
2. apr 2008 o 10:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
co sa tyka porodu, ja som sa strasne bala, ze sa mi to babo nepodari vytlacit a ani nepodarilo :frowning2: , ale nastastie boli tam sestricky, ktore mi tlacili na brucho a babo vypadlo, jedna radost :wink:
2. apr 2008 o 19:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
anaja36- to si napisala pekne a hlavne presne!! :wink: Ale ako docielit aby som bola silna a mala uspesnost 90 percent? :confused: hoci sa snazim pozitivne mysliet a pripravovat stale ma napadnu myslienky co ak to co ak hento....?
14. apr 2008 o 13:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
anculka vtedy bude mat meniny moja dcerka Uz svoje druhe :grinning: takze budeme na teba mysliet
14. apr 2008 o 15:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:grinning: Narcisa, dakujem! :grinning: A Dopredu zelam, pekne meninky :grinning: lebo vtedy na to urcite nebudem mysliet :wink:
14. apr 2008 o 16:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:grinning: neboj nebudes sa vediet uz dockat, bude to krasne.... neboj sa Konecne sa s malickou zoznamis osobne, uvidis ako bude funkat na tvojich prsiach ako maly jezko, cela roztrasena a bude to tvoj najkrasi den
14. apr 2008 o 16:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Skutocne sa nemusíš bat, ale určite lekara treba upozornit. Ja tiež mam srdcovu vadu (porucha prietoku koronarnych ciev), rodila som sekciou a anestézu volili s ohladom na tuto poruchu... sekcia nebola kvoli srdiecku, ale boli to velke dvojcata :slight_smile:
14. apr 2008 o 17:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
14. apr 2008 o 17:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak se priznam holky ze se porodu taky celkem bojim. Hlavne te bolesti teda a taky toho co je potom. Ale zatim si rikam, ze jsem teprve nazacatku.
25. apr 2008 o 10:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Vytaj v klube :grinning:
28. apr 2008 o 11:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
fuuuuuuuuuuuj ze beriem spat nie Vytaj ale vitaj :astonished: :grinning:
28. apr 2008 o 11:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Meleri, mne dost pomaha zahanat strach, chodenie na pripravu a ziskavanie informacii co a ako to zrejme bude prebiehat atd.
28. apr 2008 o 11:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok