Michel Odent a jeho-váš-náš názor na porod.

zuzi, zas si nemyslim, ze nepostupujuci porod je vylucne zo stresu rodicky 😕 a doveru k lekarovi po pol hodinke stravenej s nim? ano, do istej miery to ide, pokial nieje matka frustrovana z nem.prostredia uz pred samotnym nastupom do nemocky, vtedy ani empatikus doverny porodnik jej nepomoze.....vela ludi sa nemocnic vyslovene boji z neg.skusenosti uz v detstve, alebo z rozpravania inych...

ano latvia - uz sa zaciname chapat 🙂

K tomu nepostupujucemu porodu - mala som na mysli Odenta, ktory "stracal cas" rozhovormi s pacientkami, vytvaranim prijemneho prostredia a zameriaval sa na odburavanie stresov. Mal jeden vecer urceny pre rozhovory s rodickami, okrem toho povzbudzoval rodicky aby prisli do nem. kedykolvek. mohli sa tam volne pohybovat,pozorovat ako to tam funguje. Mali spolocensku miestnost, kde sa zeny schadzali, predavali si skusenosti. Jeden vecer sa stretavali a spievali si... Dost utopia v nasich podmienkach, co?

ano, utopia, a prave to je to. prijemne prostredie? ukaz mi u nas....ziadne....myslim ze k nemu na kliniku uz zeny sli s tym ze to je porodnica, kde je krasne a mili ludia, pohoda klidek tabacek 😎 a predpokladam ze jeho klinika je cisto porodnicka, ci je to v ramci velkej nemocnice?
prostredie urobi strasne vela, sak si staci porovnat, ako sa clovek citi v hoteli...na ubytovni je to hrozne, v 5* hoteli uzas...tam clovek casto aj neprijemneho cloveka prehliadne, jak je poteseny prostredim....aj ked v 5* hoteli neprijemni ludia niesu....cim to bude? cloveku sa velmi dobre robi v prijemnom prostredi s dobrou vybavenostou, sa zhodneme, nie? 😉

a som rada ze som pochopila time management 😎 😉 tak takyto time management mame aj my v nemockach, vola sa to guidelines 😉 len je otazne, ci ich ovlada kazdy doktor.ale mali by, patri to k standardu

Jeho nemocnica je standardna nemocnica. On tam zacinal ako chirurg, nie ako porodnik.

Aj ja dakujem za blizsie vysvetlenia vasich guidlines. Time m. ma vsak vyuzitie aj tam kde nejde o zivot. Ale ved asi aj u vas to vidite. Niektore amb. maju objednavanie len v urcity vymedzeny cas a pod. Len ma zaujimalo, ze ci sa takymto veciam venuje pozornost pocas vyuky alebo praxe. Trebars aj metodologii, ako vytvarat take guidlines. Je velka skoda, ze soc. zrucnosti su v nasej spolocnosti take nedocenene a podcenovane.

Já bych jen řekla, že zdravotník, který je tak přepracovaný, jak je zde na příkladu popsáno, může udělat chybu. Nejen, že je např. arogantní a netaktní, ale může něco přehlédnout, podcenit, chybně odhadnout. Já chodila do práce (ne ve zdravotnictví) a byla to také fuška. Často jsem také skoro nespala, ač jsem neměla služby (šlo o neustálé přesčasy - samozřejmě neplacené 😉 daný problém se musel vyřešit a jestli to stihnu v pracovní době nebo ne, je moje věc) a musím říct, že jsem na sobě pozorovala typické známky přepracování právě ve dnech, kdy jsem méně spala, ale furt něco rvala do hlavy. A hotové to prostě být muselo, protože se třeba šlo někam na jednání. Hlavu jsem měla jak pátrací balón, pořád jsem vstřebávala množství informací, vyřizovala maily, telefony a vždy jsem musela vědět, co píšu, říkám, chci, jak si to představuju a musela jsem to umět obhájit. Byl to stres a zápřah na hlavu. Takže jsem měla různé záseky, že jsem se musela "proplesknout", abych se probrala nebo jsem bezdůvodně vylítla na boty třeba 😅 A tak dále.. Tím chci říct, že pracovní den lékaře, který je zde popisován, mi připomíná něco, co znám, ačkoliv tohle zní ještě hůř.. 😖 a navíc je tam zodpovědnost za zdraví pacientů. Vzhledem k tomu, že vím, že ne každý doktor je dobrý doktor (jako je tomu ostatně u všech povolání) a ne každý doktor je tak vytížen a když ano, tak se může dopustit chyby, tak s tímhle vědomím jdu i rodit. A ať je to jakkoliv, tak mě to s prominutím nezajímá. Stejně tak jako nikoho na poradě nezajímalo, kolik jsem na čem strávila času, jak jsem se vyspala, jestli padám na pusu, co mi leze na nervy a tak dál. Přirozeně jsem se musela chovat slušně nebo by se mnou brzy nikdo nediskutoval. A já to ani jinak neumím, nedokázala bych se chovat k člověku drze, povýšeně, rovnat si ho do latě.. na jakékoliv pracovní pozici ani běžně v životě. Pokud nejde samozřejmě o arogantní drzouny, to se pak ohradím. Ale neberu to jako normu. Té chyby z přepracování bych se bála, myslím, že se to reálně děje a nikoliv ojediněle.

Ja by som len dodala, ze slusne a mile chovanie sa nerovna automaticky efektivne. Drze a arogantne je len jedna z foriem neefektivnej kom.

Myslim si, ze k svojmu okoliu sa vzdy chovam slusne, avsak az teraz vidim, ake medzery som mala v komunikacii. Nezda sa to, ale zalezi na slovickach. (Nehovoriac o tone).

keminek, napisala si to dobre, jednicka s hviezdickou 😉 a ano, prepracovany lekar moze urobit chybu, aj mne sa to parkrat stalo, nastastie nic co by som nevedela napravit. a je mi jasne ze to pacientov nezaujima, ja nechcem ani lutost ani uznanie ze mam na to pravo, ja len chcem, aby si ludia uvedomili, ze lekari su casto do toho zatlaceni nie vlastnou vinou....vsade je nas nedostatok...

zuzi, strasne zalezi na slovickach a hlavne na tone a dokonca niekedy viac na neverbalnej komunikacii....lebo ja obcas trepem 2 na tri, ale sposobom, akym sa na daneho cloveka pozeram a ako sa tvarim,mu davam na javo, ze to myslim uplne inac ako to znie....a obcas je aj spatna vazba, clovek sa zasmeje, odlahci sa to dusno ze pacient hovori s doktorom....az niekedy skoncime pri vysokych tatrach a jak sa za komunizmu chodili cesi rekreovat na siravu 😀

hodim vam sem jeden motivacny clanok, uz som ho tu raz spominala, ako sa da "bojovat" za svoje prava....ja osobne som pri nom penila, ale to je uz o inom 😉

Právo na ľudskú dôstojnosť je jedným z najzákladnejších ľudských práv a spomína sa vo všetkých možných chartách ochraňujúcich práva pacientov. Jej rozmer je individuálny a preto je potrebné k jej ochrane a pochopeniu aj tolerancia.
Bez tolerancie v spojitosti s ľudskou dôstojnosťou nie je možné poskytovať kvalitnú a plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť.
.
Pokračovanie príbehu cesty za individuálnou slobodou a dôstojnosťou jednej pacientky len stručne zhrniem interpretáciou požiadaviek vznesených gyn. oddeleniu, kde sa mal vykonať krátky liečebno-operatívny zákrok a ktoré som už v minulých troch článkoch publikoval aj s obhajobou zastupujúcej právničky.
Pacientka si pri výkone želala, citujem:
.
1.Pesonál ženského pohlavia.
2.Nevyhnutný počet členov personálu pri vykonávaní zákroku a ich menný zoznam s označením príslušnej funkcie konkrétnych zdravotníkov.
3.Umožnenie prítomnosti manželovi v miestnosti zákroku.
4.Personál nebude požívať počas zákroku mobilné telefóny.
5.Pesonál s ktorým sa stretne sa zdrží autoritatívnej komunikácie.
6.Odmietam vyšetrenie v príjmovej ambulancii ako súčasť vášho systému v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
.
Konečný výsledok pacientkiných snáh a jej právničky bol v prejavení súhlasu konkrétneho gyn. pôr.odd. týmto prehlásením:
„Snahou vedenia NsP je zabezpečovať nielen kvalitnú zdravotnícku starostlivosť, ale aj dodržiavať zásady Svetovej zdravotníckej organizácie, Európskej charty práv pacientov a zákona 576/2004 Z.z. V tomto zmysle je aj v našom záujme ochrana dôstojnosti, rešpektovania telesnej a psychickej integrity pacienta. Po prekonzultovaní podmienok pani „XY“ s primárom gyn. pôr. odd. Vám prehlasujem, že splníme všetky reálne želania v súvislosti s gynekologickým zákrokom ktorý má podstúpiť a ktoré neohrozia hladký priebeh operačného výkonu a nenarušia psychickú pohodu zdravotníckeho personálu počas liečebného procesu pacientky.
.
Okrem tohto prehlásenia nemocnica iniciatívne pacientke poskytla aj túto službu, citujem z rozhodnutia vedenia nemocnice: „uspávať pacientku bude skúsený lekár-anesteziológ ženského pohlavia, čo pani XY nežiadala“.
Naozaj vzácne pochopenie žiadosti pacientky.(Bez irónie.)
.
Jednou vecou je však deklarovaný záujem výjsť v ústrety individuálnej žiadosti pacientky, a druhou praktická realizácia. O tom všetkom teda ústami pacientky, ktorá zákrok podstupovala.
.
V deň zákroku som sa s manželom dostavila na určenú hodinu do vestibulu gynekologického oddelenia.Ohlásila som sa sestričke s ktorou som sa už predtým mala možnosť zoznámiť, keďže som zákrok musela niekoľkokrát odložiť.
Pri objednaní sa na zákrok (asi týždeň predtým) som dostala lístok čo si mám so sebou na oddelenie vziať. Stručný zoznam: župan, nočnú košeľu,vložky,prezuvky,toaletný papier, hygienické potreby, lieky ak nejaké pacientka pravidelne užíva, dva široké elastické obväzy.
Ako som neskôr usúdila, celý zoznam mal jeden vážny nedostatok.
Pacientky pred zákrokom, pôrodom a pod. podpisujú tzv. informovaný súhlas aj s poučením. Myslím že by bolo namieste, aby takéto tlačivo dostala pacientka ešte v deň objednania sa na zákrok, aby sa mohla oboznámiť s podmienkami operácie, pôrodu a pod,. Tiež aby bol dodržaný dostatočný časový odstup ako káže zákon. Podpis takéhoto „informovaného súhlasu“ tesne pred operáciou nemusí byť z hľadiska práva platný. Býva totiž podpísaný v časovej tiesni. Okrem iného, z uvedeného poučenia môžu vyplynúť ďalšie otázky pacientky, ktoré si môže pripraviť a vedieť o zákroku viac.Ideálne by bolo, aby pacientka dostala jedno takéto tlačivo na oboznámenie sa so zákrokom a druhú identickú listinu by podpísala v nemocnici.
I keď ja som sa dostatočne aktívne o vec zaujímala, kópia takéhoto informovaného súhlasu mi neskôr chýbala, keďže som si z neho nepamätala ako sa bude môj organizmus správať po operácii čo v poučení bolo. V tomto by bolo naozaj potrebné viac na pacientku myslieť.
.
Onedlho pre nás prišla sestrička s tým že nás ide ubytovať. Zbytočnej vyšetrovacej procedúry v prijímacej ambulancii som sa samozrejme nezúčastnila.
Vošli sme do výťahu na poschodie pre nadštandardné pacientky, t. j. ktoré si zaplatili kvalitnejšie ubytovanie hotelového typu.Jedna noc v jednposteľovej izbe stála cca 33 eur, čo sa mi vzhľadom k dobrej úrovni ubytovania nezdalo veľa.Existovala aj možnosť zakúpiť si aj dvojlôžkovú izbu.Veľkou výhodou bol dostatok súkromia. Tiež šatstvo som si nemusela dávať do erárnej šatne. Poznamenávam, že za čistotu a úroveň sociálnych zariadení by sa nemusel hanbiť ani päťhviezdičkový hotel.
Môj manžel dostal kľúč od oddelenia aj výťahu, aby ma mohol navštevovať v hocijakú dobu, čo zvyšovalo komfort ubytovania aj po psychickej a praktickej stránke.
.
Po ubytovaní ma navštívila lekárka, ktorá mala vykonať zákrok. Predstavila sa nám a podala ruku. Pôsobila veľmi milo a sympaticky a trochu mi pripomínala moju dcéru, keďže bola veľmi mladá.
Vyšetrovňa bola súčasťou nadštandardu a pacientky nemuseli odchádzať ďaleko zo svojich izieb. Žiaľ, chýbal v nej paravan a pri náhodnom otvorení bola pacientka vystavená strate súkromia, čo sa tu stávalo často.Bola to škoda, keďže úroveň prvej triedy sa týmto tak trochu strácala.
S manželom sme sa však dohodli, že po odznení emócií z celkového zážitku sa pokúsime osloviť vedenie nemocnice s tým, že paravan do tejto ambulancie zakúpime a pán primár ho tam naozaj nechá. Ideálne by bolo, keby existovali systémy z ktorých by personál jasne vyčítal, že počas vyšetrení a konzultácií s pacientkou sa do vyšetrovne nevchádza. Ale to je žiaľ zatiaľ v slovenskom zdravotníctve hudba budúcnosti.
Tiež sa pokúsime navrhnúť vedeniu nemocnice niekoľko systémových zmien, ktoré by zlepšili informovanosť pacientiek a systém by sa tým stal otvorený pre individuálny prístup. Tieto zmeny by naozaj nič nestáli s výnimkou väčšej angažovanosti personálu aspoň v prvopočiatkoch.
.
Pri komunikácii s pani doktorkou sme sa jej snažili vysvetliť, že všetko čo sa nám nebude páčiť jej povieme. Tiež sme sa pokúsili vytvoriť aj jej psychickú pohodu tak, aby nemala z prevedenia zákroku príliš veľké obavy, keďže sme nadobudli pocit že má z nás trošku strach.
.
Pred zákrokom dostal môj manžel sterilný oddev a sprevádzal ma spolu so zdravotnou sestrou až do operačnej sály kde už čakal personál... naozaj zložený len zo žien. Necítila som sa najpríjemnejšie, ale pocit bezpečia a poznania prostredia zvyšovala prítomnosť môjho manžela a aj naplnenie mojej požiadavky personálu ženského pohlavia.
Jedným z pôvodných dôvodov pre odmietanie mojej požiadavky na prítomnosť môjho
.manžela boli tzv. hygienicko epidemiologické dôvody. Avšak stavebné riešenie operačnej sály tento dôvod jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb ak nejaké existovali, vyvracia.
Operačná sála bola rozdelená na tri miestnosti. Vo väčšej bol operačný stôl, v druhej miestnosti ktorá bola rozdelená na ďalšie dve sa nachádala malá kancelária s počítačom, a ďalšia zrejme slúžila na očistu nástrojov ako sanitárna miestnosť. Steny boli presklenné a do obidvoch častí operačného traktu sa dalo vosjsť samostatnými dverami, takže môj manžel by prakticky mohol vojsť aj iným vchodom a byť mimo operačnej miestnosti, ale napriek tomu prítomný. Avšak viac mi vyhovovalo že vošiel so mnou.

S personálom sme si podali ruky a predstavili jeden druhému. Nebyť toho, že sme boli obaja, ba asi všetci prítomný v strese, bolo by to asi celkom milé.. aj keď to za milé predsa len označiť môžem.Ozaj a nemohlo by to tak byť vždy? Personál i pacientky by možno mali predsa k sebe trocha bližšie a nádych individuálneho poznania by možno zbavoval personál rutinérstva.
Personál však mal riešiť ešte jeden pseudoproblém, ktorým sa ohradzoval istý lekár v čase môjho objednania sa na zákrok a ktorému neboli moje žiadosti príliš po vôli a to, kto ma po operácií preloží z operačného stola na pojazdné lôžko. Keď som mu povedala že môj manžel, tak oponoval, že čo ak mi zlomí pri tom ruku. Nuž personálu pomohol môj manžel a ruku mi pri tom nezlomil🙂
Lekárka so zdravotnou sestrou mi pomohli na operačný stôl a na viac si už nespomínam.
Prvé čo som zbadala pri preberaní sa z narkózy, bol nado mnou môj usmievajúci sa manžel.
Skvelý pocit radosti že všetko dobre dobadlo a pocit bezpečia.
.
V snahe o individuálny prístup a rešpekt práv pacienta a to nielen v mojom prípade znie podvedomá otázka personálu: Aký má zmysel prítomnosť manžela pri takomto zákroku? Aký konkrétny osoh prináša?
Tieto otázky si personál kládol aj v dobách, keď sa objavovali prvé snahy o prítomnosť manžela pri pôrode a žiaľ, odpovede boli takéto:
-Načo tam budete, rodička bude v bolestiach a nebude manžela vnímať.-
-Budete len zavadzať personálu-
-To nemá žiadnu logiku, aby bol manžel pri pôrode. Tomu vôbec nerozumiem...a pod.
.
V tejto súvislosti by som rada spomenula vážne a systematické porušovanie práv rodičiek, ktorých pôrod sa musí končiť sekciou. Pokiaľ mi je známe, vo väčšine nemocníc neumožňujú partnerovi rodičky zostať pri tomto operačnom zákroku. Vychádzajú totiž z predpokladov, že tento zážitok už manžel či rodička nepotrebujú, čo je netolerantnosť a nepochopenie. Okrem toho si v rôznych písomných poučeniach pred pôrodom,(ktoré sú z právneho hľadiska neplatné, keďže ide o zmluvy vynútené pod nátlakom) za takýchto okolností vynucujú odchod partnera z pôrodnej sály, pritom sa z hygienicko-epidemiologických dôvodov nič nezmenilo.
Personál si v takomto prípade vlastne privlastnil právo pacientky rozhodovať o sebe, čo je z právneho hľadiska neprípustné.
Lekár môže rozhodnúť o sekcii pokiaľ je v ohrození život dieťaťa či matky, ale nie o prítomnosti partnera, navyše ak na to nie je žiadny dôvod, iba pohodlie personálu.Vo vzťahu lekár-pacient o všetkom rozhoduje pacient a lekár môže za pacienta rozhodnúť len vtedy, ak je v stave, (v bezvedomí a pod.) kedy nemôže vydať rozhodnutie.(zákon 576/2004 Z.z §6 odsek 8 písmeno a.)
Priznám sa že si celkom neviem predstaviť situáciu, kedy by niekto chcel vyhnať môjho manžela odo mňa počas pôrodu.
.
V súčasnosti asi väčšina manželských párov či rodičov a aj časť zdravotníckeho personálu chápe podstatu prítomnosti manžela pri pôrode. Dôvod mojej žiadosti vychádza z rovnakých jednoducho pochopiteľných princípov, ktoré sa pokúsim vysvetliť:
.
-Prítomnosť môjho manžela mi dodávala pocit bezpečia, nebola som vytrhnutá zo sociálneho prostredia.-
-V prípade rozhodnutia ktoré by som musela urobiť v časovej tiesni, by mi mohol byť nápomocný, keďže v neznámom prostredí a pod tlakom sa robia rozumné rozhodnutia ťažšie.-
-Keďže zdravotníkom nedôverujem,(dôvera sa nedá vnucovať navyše nedôveryhodným konaním, ale dá sa získať rešpektom a toleranciou k pacientom)bol istou kontrolou dodržiavania mojich práv.-
-Zabezpečoval svedectvo, čo znamená že personál mal viac rešpektu a slušnosti.
Ženy, ktoré mali pri sebe svojho manžela pri pôrode a predtým nie, to vedia jednoznačne porovnať.-
-Oboznámenie manžela so systémom gynekologickej zdravotnej starostlivosti môže vzbudiť u neho väčšiu snahu na ochranu dôstojnosti a intimity partnerky, čo môže pozitívne prispieť k partnerskému spolužitiu.-
.
I keď správanie sa personálu a celkový pobyt hodnotím naozaj veľmi pozitívne a nestretla som sa s postojom ktoré by mi vadil, zastavím sa pri drobnom nedostatku, ktorý sa síce v našom prípade nedal hodnotiť ako nedodržanie dohody, ale je potrebné sa k nemu vyjadriť.
Vo svojej žiadosti som požadovala aj: „nevyhnutný počet členov personálu a ich menovitý zoznam pred zákrokom.Oporu tejto požiadavky mám v Charte práv pacientov v znení:Pacient má právo vedieť základné údaje (meno priezvisko) o pracovníkoch v zdravotníctve, ktorí sa o neho starajú.(článok č.7 Liečba a starostlivosť odsek 1)
Avšak meno a priezvisko na menovke v takomto prípade asi nestačí. Priznám sa, že som vôbec neregistrovala či mal personál menovky o zapamätaní mien sa nedá ani hovoriť. Manžel bol na tom podobne. Preto je naplnením práva pacientov dostať menovitý zoznam personálu písomne.
Nepokladali sme však za vhodné túto situáciu bezprostredne riešiť, keďže sme sa navzájom predstavili a personál túto situáciu nezapríčinil.Tiež sme lekárky a sestričky nechceli vyrušiť . Okrem toho sme problémy nepredpokladali.

Na druhý deň ráno prišiel po mňa môj manžel. Nadštandard bol skvelý. Nikoho sa nemusel nič pýtať, odomkol si výťah a vyviezol rovno na poschodie s mojou izbou.. Pred odchodom som ho poprosila aby zaplatil na recepcii účet za izbu. Cestou na recepciu sa stretol s lekárom z ktorého mal pocit, že sa mu chce vyhnúť, čo mu z predchádzjúcich skúseností akosi našepkalo, že by to mohol byť primár.
Oslovil ho:
-Dobrý deň.Vy ste pán primár?-
-Áno- oddvetil nevýrazne.
-Ja som manžel p. XY , mohli by sme sa spolu chvíľu pozhovárať? -
-Nie, nemohli!!-
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Odchádzala som spokojná v sprievode milej sestričky a môjho manžela. Trochu mi bolo ľúto, že v dobe kedy sa mi narodili moje deti, nemohol byť môj manžel ubytovaný so mnou.Cítila som sa tu naozaj takmer ako v hoteli a nie v nemocnici. Individuálny prístup a komfort naozaj znižujú stres z hospitalizácie. Nevdojak mi napadlo, aké podmienky majú pacientky mimo nadštandardu.Poznala som ich, aj keď som ich mala vďaka odmietaniu zlého zaobchádzania vždy trochu lepšie.
Bolo mi ich trochu ľúto, ale ľudia ktorí si myslia a volia “všetko zadarmo“ si musia uvedomiť že to “zadarmo“ bude aj na takej úrovni.
Náklady na získanie individuálneho prístupu finančnej povahy (právne zastupovanie) ma vyšli na 230 eur.Bola to dobrá investícia.Znamená to, že kvalitná zdravotnícka starostlivosť stojí peniaze i keď ich teraz inkasovala právnická kancelária.
Na záver asi to, čo ma v celej veci mrzí asi najviac:
Odmietanie komunikácie primára tohto oddelenia naozaj profesionálnym gestom nie je a hovorí za všetko. Kto nechce počúvať, nebude ani vypočutý, to len na margo požiadaviek slovenských zdravotníkov.

Teď jsem měla v ruce knížku od MUDr. Davida Ratha - byl prezidentem České lékařské komory a píše mj. "Doba se mění. Podstatná část stížností, které ČLK řeší, má svůj původ právě v chybné komunikaci." Dále uvedl příklad "žaloby o náhradu škody, která se neopírala o odborně chybný postup lékaře, ale o chybný právní postup, kdy bylo porušeno jeho právo být náležitě informován o zdravotním stavu." Také uvedl příklad na seriálu Nemocnice na kraji města, kdy vzpomenul dobráckého primáře Sovu, ale s následující výtkou: "z úst primáře Sovy uslyšíme strohé a důrazné „o to se nestarejte, to nechte na nás, my tomu rozumíme“ a před zkoprnělými příbuznými uprostřed věty zmizí. V 70. a 80. letech to bylo naprosto běžné a normální chování lékařů, v seriálu je tím blbcem pacient a jeho otravná rodina. Dnes by byl primář Sova za takováto slova vyšetřován nejméně lékařskou komorou. "

Když rodím, vnímám silnou až nesnesitelnou bolest, probíhá hormonální "bouře" a poslední, co potřebuji, je autoritativní, drzý, mlčenlivý, neochotný nebo vzteklý zdravotník. A absolutně mě nezajímá, zda takový je od přírody nebo zda je zrovna přepracovaný atd., protože mně je v tu chvíli ještě "hůř" než jemu a taky to musím zvládnout (jako všechny maminky.. 😉 😀 ). Porod je velmi silný zážitek a doba po porodu taktéž. Není jedno, jak se zdravotník chová. Naopak je to velmi důležité, to už by jim mohlo dojít.. je rok 2010. Chybí jim také základní znalost práva, to by se na školách měli učit více.

latvia, je to tak. Systém není dobře nastaven, lékařů je málo a já osobně tenhle problém chápu a lékařů i sester si vážím a respektuji je (ty opravdové lékaře, nikoliv ty se štemplem). Dočkají se ode mě dokonce i poděkování a uznání. Zdravotnické povolání bych dělat nemohla, vadily by mi ty služby, prostředí, i ta odpovědnost za zdraví a životy. Jak se při tom lékaři chovají, už je o nich samotných, to je jasné. Pořád fungují ty staré pořádky. Nový lékař do toho našeho postkomunistického nemocničního prostředí a prostě se přizpůsobí a učí se jen tu zaběhlou rutinu (myslím u porodu zbytečné zásahy a urychlování). A pokud je osobně povýšený floutek, tak je problém ve střetu s rodičkami na světě.. Nebo co já vím proč 😒 ale v pořádku ta komunikace v našich krajích není.

K porodním asistentkám - také mám dojem, že už nejsou, čím bývaly. Dříve rodily jen ony, lékaři se věnovali komplikacím. Všechno možné věděly, poznaly, uměly řešit. Pak jim ale byla omezena činnost a ony se staly asistentkami lékařů a praxi už pak neměly tím pádem tak dobrou. A dnes studují 3letý obor porodní asistence, takže možná mají víc informací, než budoucí lékaři na VŠ (?), kteří se učí obecně všechno možné a hlavně vše o komplikacích, ale už neumějí to, co dřív uměly porodní báby. To dneska asi neumějí ani PA, ani lékaři. Všechno zjišťuje moderní technika a všechno se musí měřit, popohnat chemií.. to není normální. Technika a léky jsou dobrý sluha, ale aby nám to šéfovalo plošně a rutinně..? To ne... Jak je to ve Švédsku, nevím, ale jestli tam mají PA lepší praxi než ty naše, tak se to samozřejmě odrazí ve všem.

Citace pěkná, místy sice zdravotníkům asi nepříjemná, ale když takoví lidé budou a ozvou se, tak se leccos změní a normální slušné chování se z většiny stane normou a nebude záležet jen na jednotlivých osobnostech.

A ty ženy, které lékaři rodí a PA (resp. jejichž porodům asistují), mají taky svůj život. A co kdo ví, jak mají náročnou práci, jaké jsou, komu kdy jak pomohly, čím si prošly. Arogantní chování typu, že s pacienty se nediskutuje, je opravdu ponižující. A ve stavu, kdy žena přivádí na svět nového člověka, je to vyloženě nemístné a nepřípustné. Tolik milých zdravotníků je.. a tolik meger a floutků jim tu snahu kazí.. 😅

keminek, ja som pocas VS byvala rok s jednou holkou co studovala za porodnu asistentku....a lutovala som ju. ta mala cely rok tak nabity, ze nevedela kde je sever. oni totiz mali vsetky lekarske predmety plus tie svoje "sestrickovske" a do toho povinnu prax cez semester.....ta chodila na intrak znicena jak otrok. prislo skuskove, ona za 10 dni 7 skusok.a vsetko predmety, kde sa medik na jeden z tych predmetov uzci viac nez mesiac...oni mali urobeny len ten najstrucnejsi vycuc, a z tych strohych informacii mali velky gulas.... ona nevedela fakt nic, co sa mohla naucit za 2 dni? velke hovno s prepacenim...na skusku isla bohuzial tupa, nie z vlastnej viny, a kedze skusajuci vedeli ze je to buduca PA, tak aj ta skuska tak vyzerala....potiahla otazku z mikrobiologie, a nevedela ani povedat, co je to gram pozitivna tycinka - to je prva a najhlavnejsia vec co sa uci na mikroboch. skusajuca za nu odpovedala, zapisala jej trojku a sla domov....
takze asi taka vyucba PA je u nas.....zial...a pritom by sa chceli viac naucit, ale to by ti kreteni museli vynechat par debilnych predmetov, ktore su im uplne na hovno a ucili ich ine veci, ultrazvuky a viac praxe....

nehovoriac o tom, ze aj prve dva roky na medicine sa ucia predmety, ktore clovek neskor nevyuzije....tam by sa kludne mohol vsunut predmet nejakeho komunikacneho a socialneho typu, pripade time management.....tak ale to nieje na nas, neviem ktory tutmak robil system vyucby...

ja by som tie komunikacne predmety zaradila uz na stredne skoly. Ved trebars aj taky murar, alebo kadernicka by mali vediet asertivne komunikovat.

Ja robim v skolstve - a poviem vam ide to od 10 k 5. ☹ Lenze to mate tak, ryba smrdi od hlavy. To ako vravel ten jeden mlady lekar co som nasla v linku par stran dozadu (porodny plan cz), ze primar nariadil ze kazdy lekar bez atestacie, ak bude rodit prvorodicku, tak musi spravit nastrih. MUSI. A co teraz ten mlady doktor? Pojde proti sefovi? Keby Odent nebol sef, tak nezmeni asi zhola nic. Nadejou nasou zostava len to, ze ak sa dnesny mladi raz stanu sefmi, ze konecne zacnu robit veci inak.

No a o tom ako sa niektori "stari" chovaju k "mladym" o tom by sa tiez dalo napisat par stranok. Ake ma mat taky mlady lekar sebavedomie, ked ho niekto zacne ponizavat pred pacientom? A co sa asi tak od neho nauci?

zuzi, ten problem s ponizovania mladeho starym lekarom je casto pripad hlavne velkych nemocnic, a bratislava je v tom expert 😝 vies jak vyzeral pohovor absolventov ktori chceli ist robit do fakultnych nemocnic? nahnali ich vsetkych do konferencnej saly a na papier sa mali zapisat, na ake oddelenie chcu ist pracovat.....takto vyzera pohovor do prace? nehovoriac o tom, ze sa k absolvenotm casto chovaju ako k studentom, vela veci im nedovolia robit....
ak sa zamestnas v malej nemocke, je tam iny pristup, lebo si vazia kazdu posilu ktora im tam pride...a podla toho sa ten mlady aj bude chovat...bude vdacny kazdemu staremu, lebo budu mat snahu ho co najviac naucit....

komunikacne predmety na stred.skole by som brala, velmi dolezita vec.tak ako by som zaradila kurz prvej pomoci ako povinny na vsetky skoly

latvia, díky. Tak ještě ke všemu to někde chodí takhle, to studium PA. Tak to je pak opravdu o ničem, praxe žádná, zkoušky udělané na základě krátkodobé paměti a pak všechny vědomosti frrr někam.. to znám 😅
Mladí doktoři to jednoduché nemají, musejí se přizpůsobit tomu systému, protože novoty jim nikdo trpět nebude. Zuzi ten odkaz jsem před časem viděla (ty nástřihy). On (ten mladý doktor) nesouhlasil, celkově se mu přístup v té porodnici nelíbil, tak myslím nakonec odešel.. 😒

ja musim na obranu niektorych starych dr povedat, ze nas aspon vypocuju, ked mame nejaku novotu a aspon prediskutuju, preco maju iny nazor.....ale zatial stale radili dobre, aj sa spravali vlemi slusne, ked ma zaucali, tak som s nimi chodievala za pacientami a snazila si zapamatat tu ich retoriku , velmi prijemnu a poludstenu 🙂

latvia..ja by som povedala..ze najhorsi su 50-rocni..vacsina su arogantni a ak su este chirurgovia 😝 ..ale aj ti su pre mna priklad..ako sa nespravat

no,u nas sa najde chirurg, ktory ma neludske spravanie, a aj jeden moj kolega.....nuz ale co narobime, ked sa pacienti nestazuju.... toho chirurga raz prevelili na ambulanciu a nesmel operovat, lebo vynadal salovej sestre ze je krava a ona to nahlaisla vedeniu....

Vratim sa k teme nieco verejne prezentovat. V casopise dieta bol clanok o domacich porodoch. Hned ako som videla titulku, kupila som si tento casopis a cakala som, ze si nieco precitam o planovanych domacich porodoch, komu je urceny, nieco o rizikach, nieco o studiach, ktore hovoria v prospech. Proste objektivne infomacie. Miesto toho som si precitala z internetu stiahnutu skusenost mamicky, ktora sa rozhodla rodit doma bez pomoci (teda bez PA). Nazor porodnika (ktory zjavne v zivote o planovanych dom. porodoch nepocul, navyse uviedol nepravdive informacie o krajinach kde sa doma rodi) a neonatologicky (ktora taktiez uviedla par dezinformacii) - takze suma sumarom zostala som mimoriadne sklamana a navyse nahnevana. Hlavne na redakciu, ktora si ani len nedala tu namahu, aby si o dom. porodoch nieco zistila.

zuzi, tak napis do Dietata, nech Ti vratia peniaze 😉

etnicka, tak do dietata urcite napisem... ale nie skrze peniaze, a az ked vychladnem 🙂

Ja by som im napisala, ze tam dali mylnu reklamu 🙂

Ja im napisem, ze ci nechcu napisat nieco aj z druhej strany. A uviest pre zmenu aj nejake fakty a nielen informacie typu "jedna pani povedala".

Zuzi, pre objasnenie pojmov. Je podstatný rozdiel medzi dieťaťom geneticky malom a gestačne zrelom, to znamená narodenom v 36. t a váziacom menej ako priemerné deti v tomto týzdni a dieťaťom narodeným pred 34 t. a úplne iné je dieta pod 30 t. Kým prvá skupina detí nevyzaduje až takú intenzivnu starostlivost a moze byť s mamou, pretože nemá problém s dýchaním a prijímaním materského mlieka, deti pod 30 t. vyzadujú intubáciu, podanie surfaktantu, ventiláciu, intenzivne sledovanie, infuznu stravu,s presne vypočítaným množstvom živín, pretože kvoli nezrelosti nedokážu spracovať mliečko. Neverím, že by Odent takéto nezrelé detičky zaniesol v inkubátore matke. Takýmto detičkám sa musí upravovať ventilačný režim musia sa prísne chrániť pred infekciou, lebo majú nezrelý imunitný systém a všade vo vyspelých krajinách sú na novorodeneckých JIS kách / jednotkách intenzívnej starostlivosti / Len tak majú šancu na prežitie. Neviem, ako by sa matka starala o dieťa zaintubované, na ventilátore, s infúznymi linkami, ako by ho prebalovala a držala v náručí, casovala a podávala infúzie a iné lieky. Aj u nás, pokiaľ je dieťa len malé, ale zrelé, je pri mame ale pokiaľ je nezrelé musí byť na JIS a mama ho moze neobmedzene navstevovať a dotýkať sa ho, keď začne tolerovať mliečko, može sa ho učiť krmiť so setričkami po kvapkách zo striekačky aj ho s ich pomocou / aby mu neporušila infúziu nevybrala kanylu z dýchacích ciest / prebalit. Takže pokial Odent presne neuvedie o aké deti sa na jeho klinike jedná, sú to len populistické reči. K percentu SC. Jasné, dá sa v pohode dostať na 7 percent, pokial más napríklad 20 percent forcepsov, pokial neakceptuješ dovod na sekciu napr. z očnej indikácie, / mnohé ženy si ho vybavia, aby nemuseli rodiť vaginálne, pokiaľ nevyhovies matkám , ktoré majú hrozu zo spontánneho porodu/ ťažký, komplikovaný prvý porod / a prosia ťa o plánovanú sekciu. K Odentovi urcite nesli rodicky ktoré chceli sekciu na ziadosť ani s fiktívnymi dovodmi na sekciu pretože vedie, že je zameraný na vaginálne spontánne pôrody a určite by im nevyhovel.

Avicena, Odent sa tomu nevenoval blizsie.. len to co som napisala. Avsak poznam pripady deticiek narodenych v 36 tyzdni, co dychali same, len mali okolo 2500g a boli odlucene od matky a personal im kladol kadejake prekazky v starostlivost od dieta. Pisal nieco v zmysle, ze najmensie deti, ktore neboli prevezene mali 1700g - takze urcite deticky, ktore mali problemy ako si opisala ty boli prevezene na JISku.

Co sa tyka toho nizkeho percenta cisarskych rezov - tak ano urcite je aj tym, ze nerobi sekcie na poziadanie. Ale to ani u nas nie je povolene.. ci? Smiem sa spytat ake je percento cisarskych rezov vo vasej nemocnici? A asi kolko percent rodi v drepe, alebo na styroch? Respektive ak sa take statistiky nevedu (v akej polohe) tak aspon z tvojej praxe. Dik.

zuzi moja kamoska rodila SC na objednavku, na cierno. zaplatila gynekologovi a on jej to urobil. Mala strach z porodu. 😔 Potom mala obrovske problemy s kojenim aj psychicke problemy ☹ .

avicena, zaujima ma, ci takymto predcasne narodenym babatkam davaju kolostrum ich matky, ked uz su schopne prehltat, alebo im davaju umele mlieko. Docenuje sa uz v nasich nemocniciach kolostrum? Prave pre taketo mini deticky je zvlast dolezite.