Michel Odent a jeho-váš-náš názor na porod.

@kukulienka_
v Českej republike - ked mal byt v zákone o porodných asistentkách uvedený dovetok,ze mozu odvadzat porody v zdravotníckom zariadení, konala sa demonštrácia-a tak ten dovetok tam nedali... 🙂

@kukulienka_ no krasa tvoj porod, takze da sa, len u nas sme akosi pozadu

Dovolim si sem dat spravu od Sasky Keselovej, zostavitelky prvej slovenskej knizky o domacich porodoch:

Vážení a milí priatelia,

touto cestou oslovujem potencionálnych podporovateľov knihy
Rodili sme doma; 10 príbehov plánovaného domáceho pôrodu slovenských rodín.

Prvá časť tejto jedinečnej knihy pojednáva o domácom pôrode z hľadiska bezpečnosti a legálnosti, teda jeho súlade s právom. Venuje sa tiež všeobecným poznatkom o prirodzenom pôrode - jeho prínosom pre dieťa, matku i spoločnosť.
Druhá časť prináša 10 príbehov domácich pôrodov slovenských rodín, doplnených autentickými fotografiami.

Kniha prináša kvalitné a pravdivé správy o nádhere a sile pôrodu. Ponúka a hodnoverne obhajuje v súčasnej dobe doposiaľ tabuizovanú možnosť - privítať dieťa na svet v útulnom a bezpečnom domácom prostredí. Táto kniha prináša informácie, ktoré znamenajú možnosť voľby.

Prvá slovenská kniha o plánovaných domácich pôrodoch je venovaná mladým dievčatám, všetkým ženám, rodinkám, pôrodným asistentkám, študentom medicíny, pôrodniciam a premýšľajúcim ľuďom, ktorým nie je ľahostajný stav našej spoločnosti.

Kniha bude vydaná v rámci "Čitateľského klubu Alter Nativa, projektu vydávania čitateľmi spolufinancovaných knižiek.....

....pokracovanie mailu od Sasky, kde sa mozte dozvediet akym sposobom mozno podporit vydanie knizky, poslem na poziadanie do ip. Verim, ze nas najde dost, ktori si tuto knizku kupia uz v predpredaji a tym sa nam podari urychlit jej vydanie a uz coskoro si ju budeme moct precitat 🙂

Ahojte. No tak konecne sa teda dostavam k napisaniu nasho porodneho pribehu. Na uvod by som mala poznamenat, ze zijem v Londyne v UK a tu som planovala porod doma normalne s babicou, v porodnom bazene atd. Mala som v podstate ukazkove tehotenstvo az na jeden detail. Malickej pupocna snura mala iba jednu tepnu, namiesto dvoch. Toto sa stava asi v 1 zo 100 porodov a v podstate sa nepozna pricina. Iste vyskumy poukazuju, ze male percento babatiek by mohlo mat nejaku zdravotnu vadu - chromozomalnu, oblicky, srdce a ine. Vacsina sa da podchytit z ultrazvuku. Obycajne su vsak babatka uplne OK, pretoze samozrejme priroda raz opat zariadila, ze i napriek tomuto nedostatku zenske telo to vie vybalancovat a vyzivit dietatko bez problemu. Takze toto bola pre mna taka mensia dilema, vela som o tom citala, medicke vyskumy, pribehy mamiciek, hovorila som s vela babicami, lekarmi, nazory na porod doma atd. Aj napriek mojej intuicii, ze vsetko je uplne OK s mojim babatkom skoro ma presvedcili ist do porodneho centra - koli bezpecnosti malickej. Nastastie, pocas Vianoc sme sa s muzom predsa len rozhodli pre porod doma, aj napriek tomu, ze som videla, ze moja babica tomu nejak tri krat naklonena nebola. V mojom porodnom plane som suhlasila, ze hned ako sa mala narodi, tak pojdeme s nou do nemocnice, aby ju preventivne podrobnejsie prezrel skuseny pediater.

A teraz samotny pribeh.
V Sobotu bola u mna babica na preventivnom vysetreni a koli zvysenemu krvnemu tlaku ma poslala do nemocnice na prehliadku a monitoring. Vsetko bolo uplne v pohode, to len ja obcas trpim 'syndromom bieleho plasta'. Velmi mila doktorka potom len poznamenala, ze ci som nic necitila, lebo ze podla monitoru som mala kontrakcie kazdych 10 minut. Ja hovorim, ze nie a usudilil sme, ze to zrejme boli 'poslickovia'. Sli sme domov a pustili film - ku jeho koncu som zacala pocitovat stahy. Odhadom asi kazdych 15 minut. To bolo okolo polnoci a vtedy som ich zacala casovat. Vyzeralo to nepravidelne kazdych 10-15-18 minut, takze som si z toho velku hlavu nerobila, zacala predychavat podla hypno porodu a tiez som si okolo jednej v noci pustila 'Vizualizuj si svoj pozitivny porod' relaxacny track hypno porodu a sla spat. Vela som toho ale nakoniec nepospala, lebo som mala pocit, ze stahy sa zintenzivnuju a su medzi nimi kratsie prestavky. Zobudila som muza okolo druhej a zacali sme opat casovat. Tento raz to bolo kazdych 5 minut, ale rychlo to zacalo prechadzat na 4-3-2 minutove intervaly ani nie do hodiny. To uz sme volali babicu a v tom momente som si uvedomila, ze stahy mam skoro non stop jeden za druhym a to velmi intenzivne. Hovorila som s babicou na telefone, po kazdej druhej vete som musela predychavat, este si pamatam ako som sa jej za to ospravedlnovala. Povedala, ze je u nas do hodiny. Uvedomila som si, ze zacinam citit nutkanie na tlacenie. Nemohla som tomu uverit a vedela som, ze mala tu bude skor ako babica. Isla som do sprchy, klacala som na vsetkych styroch a horuca voda mi stekala na chrbat - pri tych tlakoch to bol super pocit. Zistila som, ze malicka zacina schadzat dole, bola este stale vo vaku. Znovu som praktizovala hypno porodne dychanie a v podstate bez nejakeho velkeho pricinenia z mojej strany, malickej hlavka sa zacala prerezavat. Sama som si to kontrolovala, spomenula som si takisto tlacit na hradzu, aby sa predislo natrhom. Dalsi stah a hlavicka bola von, este jeden a tielko vysuplo rovno mne a mojmu muzovi do ruk. Vak sa roztrhol a malinka prvy krat zaplakala. Mala pupocnu snuru okolo krku, ale nie napevno, tak sme ju s muzom len v klude pretiahli cez hlavku a ja som si moju malu prvy krat privinula a hriala vlastnym telom. Bolo 3.35 nedelne rano. Zatial co muz znovu volal babici a neskor na jej radu aj sanitku, ja som klacala v sprche s mojim drobnym uzlikom v rukach, vonala som ju, prihovarala sa jej, bozkavala a ona na mna hladela tymi velkmi ociskami. Proste to boli nezabudnutelne momenty. Ambulancia prisla asi do 15 minut a jedna mila pani medicka potom odstrihla uz dotepanu pupocnu snuru. Presunuli sme sa do obyvacky a zrazu bol nas maly bytik plny usmiatych medikov co nam gratulovali, po tom ako prisla dalsia ambulancia. V podstate nemali co ine robit. Po par minutach konecne dokvitla aj babica. Vzhladom na to, ze sme teda mali odsuhlasene ist do nemocnice hned po porode, tak sme rychlo zbalili tasku a sanitka nas tam zobrala. Po celu tu dobu mal moj muz malicku na rukach. V nemocnici mi prirodzene odisla placenta v celej svojej krase a vzhladom na 'fenomen' tej jednej tepny sme ju odovzdali na vyskum. Nemala som absolutne ziadne natrhutie! Za jedno - malinka bola drobna, ale takisto som pravidelne masirovala pred porodom hradzu. V nemocnici boli ku nam vsetci hrozne mili, malicku sme mali non stop pri sebe. Moj muz bol po celu dobu s nami. Ani nie do hodiny po porode sme uspesne iniciovali dojcenie. Vzhladom na to, ze bola nedela a pediatri mali vtedy takisto pohotovost s nedonosenym babatkom, na prehliadku malej sme museli cakat az do 4-tej popoludni. To nam uz ale vobec nevadilo. Nas poklad bol tu a prisiel na svet tym najprirodzenejsim moznym sposobom. Vecer sme boli vsetci traja doma, stastni a preberali sme cely ten nas uzasne rychly porodny zazitok.
Musim takisto poznamenat, ze malinka bola velmi cula od prvej chvile, prvych 7 hodin po porode vobec nespala, pozerala naokolo, snazila sa absorbovat cely ten novy svet naokolo. Aj v nemocnici sa cudovali, ze aka je kludna a cula. Stale mala krasnu ruzovu farbu.

Moja porodna priprava zahrnovala hypno-porod, robila som uz spominanu masaz hradze, posledne 2 tyzdne som pila caj z malinovych listov, malicku som mentalne uz dlho pripravovala na porod. Moje tri hlavne pozitivne afirmacie na porod boli: 'safe' bezpecny, 'peaceful' kludny a 'lovely'. A do bodky to vyslo. Po celu tu dobu som sa citila bezpecne, iba ja a moj muz u nas doma, ani na moment ma nenapadlo, ze by sa nieco zle malo vyskytnut. Bolo to velmi kludne, pretoze tam nebol nikto iny - nikto, kto by ma v tom sustredeni mohol vyrusovat. Bola som rada, ze babica nestihla prist. Ked bola mala v brusku tak som jej zvykla hovorit, ze budeme mat spolu 'lovely birth'. A toto tiez vyslo. Nas porod bol uzasny a naozaj iba nas. Tak ako to priroda zariadila. Ved preco by tam mal aj niekto cudzi zasahovat? V toto som tiez velmi verila, ze moje telo vie presne co ma robit, takisto ako moje babatko. Bol to uzasny zazitok! Bolo v tom nieco velmi zivocisne, take strasne pudovo silne - zachovanie rodu, tie stahy, to sa proste neda opisat. Cele moje telo bolo z toho paralyzovane, ale moja mysel bola ostra po cely cas. Stale sa mi to zda neuveritelne, ze sme vsetci traja zazili proste dokonaly porod! A ja verim, ze presne toto moze a ma pravo zazit kazda zena. Velmi male percento porodov je naozaj rizikovych. Mysel je v tom najmocnejsia. O nejakom velkom zotavovani nemozem takisto povedat. Brusko mam po piatich dnoch skoro na mojej predporodnej velkosti - vzdy som bola velmi chuda. Kedze ziadna zasivacka, tak dolu ziadna bolest, iba prve dva dni trosku opuch. V podstate sa citim, ze by som zabehla maraton. Moj muz bol uplne uzasny. Pocas celeho porodu mal taku chladnu hlavu, bol v tom zajedno aj adrenalin, ale to privilegium pre neho porodit nasu dcerku rovno do vlastnych ruk - nezabudnutelne, nezaplatitelne... je na to velmi hrdy. Sami sme si ju stvorili - sami si aj odrodime.

Ked citam vase pribehy zo Slovenskych nemocnic, zimomriavky mi chodia po chrbte. Ja to proste nechapem ako z niecoho tak krasne prirodzeneho robia taku traumu, Ten pristup k matke - namiesto ucty opovrhovanie, podradovanie. Ak tento nas pribeh naozaj nie je ukazkovym dokazom, ze porod je proste normalna sucast zivota, nie choroba, tak potom uz fakt neviem co ine. Urcite si nemyslim, ze som proste iba mala jedno velke stastie. Pripravovala som sa na to fyzicky aj psychicky a nemala ani najmensiu pochybnost v prirodu. Takisto cely tento mechanizmus ako napriklad to skore dojcenie urychlovalo scvrkavaniu maternice. Na to vsetko je zenske telo od prirody pripravene. Ono to cele proste tak nadherne funguje.

Na zaver uz len tolko, ze sa urcite chcem pricinit, aby sa veci na Sovensku zmenili. Aby sa ludom otvorili oci. Moja mama bola najprv sokovana, ale potom pochopila a porovnala si to svojimi 'nemocnicnymi' porodmi a teraz vsetkym o tom rozprava cela nadsena! A my s muzom veselo rozsirujeme osvetu.

Takze toto bol nas rozpravkovy porod.

@vanniekerk nice safefull and lovely

@vanniekerk krasne...

zaujimalo by ma ci si porodne ztahy pocitovala ako bolestive a ci si v zaverecnej faze porodu pouzila aj aktivne tlacenie a teda aj brusny lis.. alebo to vsetko naozaj zvladla "len maternica"

@zuzi118 Hmm.. nemozem povedat, ze som necitila ziadnu bolest, ta tam urcite bola, ale snazila som sa ju tak nevnimat. Proste som myslela len na to, ze musim ist s tym a nie proti tomu a ze kazdy ten stah ma posuva blizsie k babatku. V druhej faze som nepouzila aktivne tlacenie, v podstate moja maternica 'tlacila' za mna - bolo to naozaj zvlastne, vlastne by som to nedokazala zastavit ani kebyze chcem - bola to velka sila.

@vanniekerk krasa krasa krasa, zavidim , v dobrom, a gratulujem k dcerke. 🙂 uz dlhsie sa chystam napisat sem moj pribeh a teraz je na to asi vhodna doba, ked si ozivila tuto temu a aby hlavne bolo vidno ten strasny paradox.

takze, moje predstavy porodu boli jasne este pred otehotnenim, bola som presvedcena ze to bude krasne a nezabudnutelne a tesila som sa. cele tehotenstvo bolo ukazkove, len styri ultrazvuky, ziadne problemy. pripravovala som sa, mala som doma balonik, olej na masaz hradze, styri malinikove caje a dva sacky bio lanovych semiacok. so vsetkym som chcela zacat tak zhruba okolo 36teho tyzdna. v ziadnom pripade som nechcela rodit v Ruzinove, nepocula som nan nic dobre.. realita bola nakoniec uplne ina

v 35+3tt som trochu spinila a tak sme sa vybrali na pohotovost, myslela som ze to je zatka a len pre upokojenie. teraz uz viem ze som to robit nemala, bola to nejaka chvilkova strata usudku a rozumu. ked som vystupila z auta pred pohotovostou(kedze najblizsia pohotovost je v ruzinove tak v ruzinove), v tej chvili sa mi pustila voda a bolo to jasne. previezli sme sa uz len na prijem ruzinovskej nemocnice a tak sa zacal moj pribeh.
dobuchat sa na prijem v ruzinovskej nemocnici aj ked vyzerate ako docurana je zazrak. dockat sa mileho personalu a ludskeho pristupu na prijme - to je nemozne. stroho a smrtelne vazne ma poslali rovno hore na porodnicke.
tam ma prijal lekar - masiar, ktory sa tiez asi v zivote neusmial a nikoho nepovzbudil, jeho vysetrenie bolo ako jatky, akoby ma rovno rezal, voda zo mna len tak striekala. pri ultrazvuku sa tvaril akoby mi maly uz davno zomrel, nevyjadril sa k jeho velkosti ani k jeho srdiecku, nic, len ze ideme rodit (to som si vsimla aj sama). poslal ma na porodnu salu a vyjadril sa, aby ho zavolali, ze chce byt PRI TOM.
asi je kazdemu jasne ze moj strach sa vystupnoval na maximum, ked mi asi tri sestricky povedali, ze skoda ze som si neobjednala epi a ze preco som si ju neobjednala tak som sa blizila k zufalstvu, a tak ked sme na chodbe uplne nahodou stretli manzelovu spoluziacku zo strednej, ktora tam robi anesteziologicku, hned som suhlasila s epi ☹ zacala som s polminutovymi kontrakciami kazde dve minuty a tak to bolo vlastne cely cas, ako do mna napichali tie svinstva.
nasledujucich osem hodin je tazko opisovat. dlhe prechadzky zo saly do hnusnej spinavej sprchy po celej chodbe boli fajn, povinne lezanie na monitore uz menej. o pol osmej som sa leziac na monitore povracala, zaspinila som si koselu a poziadala sestricku ci by mi laskavo nedala cistu. vraj takto by ma do porodu mohli prezliect este stokrat, ze to mam dobre (v tejto koseli som nakoniec bola do pol tretej rana, uschla, ale smrdela)
vysetril ma - posmatral si, asi kazdy kto na oddeleni bol, manzel to neskor zhodnotil, ze uz len cakal kedy pride aj ten upratovac.... naratali sme styri porodne asistentky, masiar a jedna jedina mila lekarka. cely cas som myslela len na to, ci bude maly v poriadku a ci bude v inkubatore, takze som proti tymto skvelym vysetreniam nedokazala bojovat.
akurat som dokazala asi dvakrat ukecat sestricku ci by som nemohla preckat monitor na boku, na chrbte som fakt nevladala.
o pol tretej som sa aj napriek vsetkemu zazracne otvorila a tak sme isli na vec. zasvietili na mna asi 1000watovu neonku (rozkukavala som ju asi 10minut), dole ma vydenzifikovali aj na rok dopredu. jedna sestricka sa postavila k monitoru, jedna vedla mna, mila lekarka k noham a utesovala ma, ze to bude fajn (jedina utesujuca veta za cely vecer). chvilu som tomu aj verila, ale po tej chvili sa objavil masiar (fakt neviem kto ho zavolal, ta lekarka to ocividne nechcela spravit) a pokoj ma opustil. zacal ma vysetrovat, predpokladam ze robil to co aj ta mila lekarka chvilu pred nim, ktora to robila znesitelne. pri jeho vysetreni som sa mykala od bolesti, naozaj som to nedokazala ovladat, aj ked som ako chcela. chlapik sa mi oprel o nohy, pozrel na mna a spytal sa ma, ze aky mam teraz problem. po tichom vysvetleni ze ma to fakt boli a ze to neviem ovladnut, ma okrikol, ze sa snazi zachranit zivot mne a mojmu dietatu.
po tomto krasnom zazitku sme mali zacat tlacit, este som ani nezacala, uz si sestricka stojaca vedla mna skoro lahla na moje brucho - to som sice namietala, ale moju namietku nikto nebral do uvahy. masiar mi dovolil zatlacit asi dvakrat, potom oprety o moju nohu, smerom k personalu, akoby som tam ani nebola, zhodnotil, ze zle tlacim a cakal. este raz som sa zufalo posnazila zatlacit, opat zahlodil ze: ona zle tlaci. po dalsich dvoch pokusoch sa na mna pozrel a vysvetlil mi, ze to takto nepojde,ze placenta je v porodnych cestach (zrazu), ze ak by bol maly donoseny, tak ho tahaju vakuumextraktorom (aj cez placentu?) ale ze v tomto stadiu tehotenstva to bude sekcia. a tak sa skoncilo neuveritelnych 8 hodin mojho zivota - neuveritelnych preto, ze ani v zlom sne som si nemyslela ze to v ruzinove vyzera takto. v sprave bolo ako dovod k sekcii nieco uplne ine, uz si ani nepamatam co za vymysel.
maly bol chvalabohu v poriadku, vraj bol donoseny minimalne na 37tyzdnov - zly urceny cas tehotenstva nedavam nikomu za vinu, mne to doteraz nejde do hlavy, ak to bol 37tt, tak to som musela otehotniet pocas menstruacie a to som si ista ze nie. no to je uz jedno.
poporodnu starostlivost alebo presnejsie pat dnovy pobyt na najhnusnejsom nemocnicnom oddeleni ake som kedy videla, rozoberat asi nebudem. musela by som spomenut tri dni neupratane sprchy (na zemi spadnuty vatovy tampon, tri dni! mozno aj dlhsie, len ja som odisla a on tam este bol), nadhnite kovove zachodove kabinky, pobehujuce "rybicky" (take klzke chrobaky vo vlhkych priestoroch, neviem ako sa volaju), uvolnene zachodove misy, ze ste radi ze sa na nich udrzite, nevysypane zapachajuce vrecia plne vloziek, horucava, na oddeleni minimalne 30 stupnov (jedine za co fakt nemohli),fakt, ze moj muz si mohol objat syna az na ten piaty den (kedze v ruzinove su navstevy zakazane) a fakt, ze mi nosili nakrmene dieta na kojenie (a tym som si sakramensky ista, kedze vracal nejaku hustu hmotu - asi ako nutrilon), dva dni bolestivo naliate a zapalene prsia, na ktore sa chodili pozerat sestricky a lekari, lebo dovtedy take este nevideli - no nikto mi s nimi nepomohol (vraj horuca sprcha, keby taka v tych skvelych sprchach tiekla ) doteraz nechapem akym zazracnym sposobom ci silou vole som to prekonala a rozkojila som sa a kojim doteraz. a personal nespomeniem, lebo nebol tym najhorsim.

keby viem to co teraz, veru by som nesla pri tom malom spineni hned na tu pohotovost. mohla som krasne preckat par hodin v klude doma. tiez som presvedcena, ze keby ma niekto upokoji, ze maly je vacsi ako 35tt (to musel vidiet na utz) a ze vsetko bude v poriadku a aby som sa sustredila na tlacenie, mohlo to dopadnut inak. ale tak vsetci vieme ze sekcia sa viac oplati. naozaj zarazajuci je tiez fakt, ze v jeden den nas tam na asi 20lozkovom oddeleni bolo 12 po cisarskom!?!?

ak by ste namietali, ze kde bol moj muz, preco ma on neutesoval, tak ten zazil len pri tych vysetreniach a spravani toho lekara taky stres, ze som rada ze mi tam neodpadol a ze ma aspon drzal za ruku - lebo to by som ani tych par namietok nedokazala povedat.

takze tot moj pribeh. aj ked som chcela aby moj porod bol k "alternativnemu" tak blizko ako sa len na slovensku da, nepriblizila som sa k nemu ani na kilometer. som stastna ze je maly na svete, ze je zdravy a krasne nam rastie. mne sa jazva zahojila a som bohatsia o nezaplatitelne skusenosti. druhy porod bude lepsi a bude sa viac podobat tomu vanniekerk-inmu 🙂 urcite 🙂

@alenk no ako v horore,zimomriavky mi behali po chrbte ked som to čitala ☹ . A prave pre toto sme si my radšej zaplatili porod v AT 😔 .
A ešte k tomu monitoru,nechapem prečo u nas ženy nutia ležať na chrbte. V AT možeš kludne sedieť ale ležiš na boku. Fakt desne slovenske praktiky 😠 . Ja som teda fakt šťastna že som nemala tu "česť" rodiť na Slovensku 😔 .

@martinka1981 prepač..sa spytam..čo je to porod v AT?

@dulkagabulka to je ze porod v Rakusku 😉

@martinka1981 mna nenutili lezat na chrbte..skor na boku a vacsinou aj tak len PA bola popocuvat srdiecko..ved bolo vidiet, ze kontrakcie mam, tak naco

@strapco13 mna to aj napadlo,ale az potom co som napisala otazku 😀

@alenk Je mi ľúto, že si zažila taký pôrod. Naozaj rozmýšĺam, prečo sa niektorí ľudia stanú pôrodníkmi, keď mali byť mäsiarmi!
Ja sa musím pochváliť, že aj v slovenskej pôrodnici som zažila pekný pôrod. Síce bol to môj druhý a veľmi rýchly- po odtečení plodovej vody len tri hodiny. Stihli mi len natočiť monitor, vypísať formulár, sprcha a ledva som došla na sálu! Ale najkrajšie bolo, že mi sama pani doktorka ponúkla, či chcem malú na bruško. A holú, neumytú! Sestra čosi namietala, že sa zašpiním, ale mne to vôbec nevadilo a bol to najkrajší zážitok. Mala som ju na brušku len niekoľko minút, ale aj to je pokrok! Musím pochváliť celý personál pôrodnice aj novorodeneckého oddelenia, boli veľmi milí, ústretoví. Neľutujem, že som sa rozhodla pre Zvolen.

najnovšia sprava z Trnavskej porodnice - sprevadzala som mamičku pri porode a dietatko bolo na mamičke nahe ,koža na kožu plne dve hodiny...nadhera...bolo to take krasne, jemne, nežne...mamička, Samko v 7 nebi....všetko ide spravnym smerom..

@dulkagabulka Gabi, davam velke PACI SA MI TO 😉

@miskap ja to nejak ani nelutujem, je to tiez skusenost. mozno som to mala zazit 🙂 a stale som dopadla lepsie ako jedna moja kamoska, ktora si musi po prvom porode dat urobit dole plastiku.....

@dulkagabulka super, tesime sa 🙂

ja si nemyslim ze je problem na slovensku ako takom, myslim ze je problem hlavne v ludoch a zlych a nevhodnych ludi moze clovek stretnut vsade.a verim ze sa to tu zlepsuje a stale to bude uz len lepsie 🙂

@dulkagabulka To je super, len tak ďalej 🙂

@dulkagabulka kraaaasa 😵 , drzim palce

@miskap a pri ktorej pani doktorke si rodila? ak to nie je tajne... ja som mala tiez tuto ponuku (polozit babatko na brusko) od dr. kamodovej a mam na porod najkrajsie spomienky. hlavne kvoli nej 😉

@tatiana75 Ja som rodila pri pani dr. Olajcovej, ale poznám aj pani Kamoďovú. K nej som chodila do poradne. Teraz je však na materskej, tak musím zháňať nového gynekológa. Ale keď sa vráti, určite pôjdem zas k nej. Keď porovnávam prístup personálu vo ZV a BB (pred 8 rokmi), tak jednoznačne ZV! Mala som tam pocit, že nie som pacientka, číslo, ale človek, ktorý má svoje potreby a práva.

Něco o přirozeném porodu: www.smart-web.cz/porodnictvi 😉

Tak zase já, změna webu: www.prirozeny-porod.webnode.cz 😉

@vanniekerk no krásne. som sa skoro rozplakala radosťou 🙂 sa mi dostala do ruk hypnoporod knižka a tvoj príbeh ma skutočne presvedčil o tom že to dokážem, hlavne po skusenosti ktoré mam s predošlími porodmi.. je to naozaj všetko inna di mind 🙂 maš krasnu vílu a prajem vam mountains of endless love.. vdaka. za sharing 😉

@peya104 ja by som len chcela dodat, ze porod bez bolesti (bez medikamentov) sa da naozaj zazit. Sama som si ho prezila.. a najvystiznejsie slovo pre kontrakcie su naozaj navaly. Navaly energie.

@zuzi118 no dakujem zuzi moc, dobre správy 🙂 a kde si rodila?

@peya104 na Antolskej 😉

@zuzi118 a doktori ti uplne vyšli v ustrety, mala si dýky doprovod? ja zvažujem či antols alebo kramare

@peya104 mala som dulu. A s doktormi... no neslo to uplne hladko, ale nakoniec som si vacsinu presadila.

Ahojte dievcata,

chcela by som sa opytat ci niektora nemate knizku Znovuzrodeny porod od M. Odenta a nechceteje predat? Strasne rada by som si ju precitala no vsade je vypredana ☹