• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Ocko pri pôrode. Zvládli to?

16. júna 2010 
anjelik a co skusit ho prehovorit nech je s tebou aspon pred a po-moj bol so mnou cely ten cas na"vzdycharni"-sama by som sa tam zblaznila asi-tych 20 minut na porodnej sale co som bola pockal vedla a hned ako maly vykukol a dozasivali ma,tak bol zas pekne pri mne tie dve hodky co musis lezat-mne osobne vobec nevadilo ze nebol uplne pri tom porode,ale ze tam bol cely cas okolo
24. apr 2009 o 14:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som velmi chcela aby bol manzel so mnou :slight_smile:
on ale neznasa nemocnice, odpadava aj ked mu beru krv z palca na vysetrenie cukru :grinning:
tak sme sa dohodli ze bude len pri 1. fáze porodnej :wink: ja som sa uz tesila ako ma bude povzbudzovat, masirovat krize, pomoze do sprchy a pod...a na samotne tlacenie ze odide pred porodnu salu :grinning:

no v nemocnici som bola uz 5 dni pred porodom a nakoniec mi ho museli aj vyvolat :unamused: o 9 rano som dostala 1/2 vyvolavacej tabletky s tym ze casu dost, skor ako vecer neporodim.
PA mi vravela ze manzela nemam volat, len by zbytocne zavadzal a keby boli ine porody aj tak by musel zo vzdycharne prec :stuck_out_tongue_closed_eyes:
no ja som mala hned od zaciatku silne kontrakcie aj ked mi velmi nikto neveril :grinning: o 11 som to uz nevydrzala a volala manzelovi nech radsej pride.
v meste bola zapcha, prisiel o 12 a 12.26 sa dcerka narodila :grinning: :grinning: :grinning:
PA ma cely cas presviedcala ze este nemozem ako prvorodicka tak skoro rodit :grinning: :grinning: :grinning:

a kedze porod bol velmi rychly, najhorsia aj tak bola posledna polhodina tak som bola stastna ze manzel bol pri mne, vobec mu nebolo zle, cely cas som bola donho "zavesena" a asi aj preto sa mala narodila tak rychlo
:wink:
teraz si nevie vynachvalit ze tam bol a ze dcerku videl ako prvy.Potom sme boli 2 hodiny spolu s dcerkou na porodnej sale :wink:
24. apr 2009 o 15:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No musim s nim nieco poriesit...pred a po by mozno aj mohol byt no my byvama v okrese piestany a ja sa chystam rodit vo zvolene takze je otazne ci to vobec stihne....kto vie ci akurat vtedy nebude v praci s mojim stastim ked ma to chiti budem sama doma.... :slight_smile: clovek nikdy nevie kedy ho to chyti to je na tom to naj.....
24. apr 2009 o 15:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
myslim ze od chlapov je strasne sebecke, ze to odmietaju, ked vedia ze zena ich tam chce. Zena si vytrpi nevolnosti, priberanie, opuchnute nohy, x dalsich komplikacii, tyzdne poslickov, hodiny kontrakcii a tlacenie pri ktorom sa dotrha a chlap sa vyhovara na slabosti a dajaku pofidernu psychicku ujmu len preto ze by jej mal pri zaverecnej faze krize masirovat a pri tlaceni ruku drzat???
ved sa nemusi dotrepat k noham aby videl ako sa zena trha alebo ju nastruhnu.
a argument ze je to zenska zalezitost tiez neobstoji, to by sme si tie deti mohli rovno same aj vyrabat, nie?
ja som ho tam mala, hodiny mi masiroval krize, on bol moja EPI/EDA....doslova a dopismena, ziadna chemia.
a je stastny ze maleho videl skor ako ja, a ze vobec videl, ako drobcek prichadza na svet.
tiez zo zaciatku vravel, ze on ani nechce ist, len ak ja chcem, tak pojde teda a potom sme boli na predporodnej priprave a tam to brali vsetci ako samozrejmost a pocul co sa tam od neho caka, ze keby daco nezvladal, moze ist von a tak....
ved este aj moze pri porode pit, nie ako zena chudera, ustvana a vysilena a ani kvapku vody! som myslela ze odpadnem, prenho to bolo ako adrenalinovy vylet skor :grinning:
24. apr 2009 o 15:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
...nastrihnu...
24. apr 2009 o 15:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No, mala som muza pri porode, respektive v prvej pripravnej faze, tak sme sa dohodli a ja som ani viac nechcela. V case otvarania mi robil spolocnost, co bolo velmi fajn. Ale, bola som velmi rada, ze som ho volala az po vsetkych tych predpripravach ako klistir, nasledne vyprazdnovanie a pichanie epiduralu. Tiez sprchovanie a davanie sa ako tak do poriadku som si odtafarila sama. Volala som ho na 10 hodin kedy som sa otvarala a citila sa vdaka epi v pohode. Poslednu vypudzovaciu hodinu, ked som citila, ze to uz pojde, som ho poslala prec. Mala som dost tazky final porodu a myslim, ze by tam ozaj iba zavadzal. Pomoct by mi nemal ako, pretoze ja som nemohla dieta vytlacit pre jeho velkost, bolestami a vycerpanim som sotva vnimala seba nieto este jeho. Cize, bol by tam zbytocny. A takto som spokojna. Ucel jeho pritomnost splnila, vedela som, ze je vedla a keby nieco zacne sa pytat co a ako. A spolocnost mi robil viac ako dost. Nikdy by som muza do ucasti na porode nenutila, to musi prist spontanne z jeho vole. A nikdy! by som nepripustila, aby muz stal rovno pred rozkrokom a cucal na moje spitvorene intimne partie. Ani mne samotnej ten pohlad nerobi dobre, ked som si pozrela par videi, preco to pripustit sama na sebe. S tymto nema laska nic spolocne, ide o elementarnu dostojnost, ktoru by si mala zachovat kazda zena a koniec koncov aj muz, ak by sa ocitol v nejakej nie prilis prijemnej situacii. Tiez by som necumela muzovi do konecnika pri operacii. Argument, ze ved sme to dieta plodili spolocne neobstoji. Asistencia a ucast pri porode od tial po tial, pri zachovani dostojnosti. Som normalne cumela ked mi spolubyvajuca licila ako jej muz civel rovno do jej rozkroku a komentoval co sa deje spolu s lekarom. O tom ,ze si dala svojim muzom prekontrolovat zasite intimne partie dokonca predo mnou ani nehovorim. Skratka, laska ma svoje caro aj vtedy ak si zachovame aj iste nase malicke tajomstva. Nemusime ist hned s kozou na trh a vyjavit muzovi vsetko z nas vratane .... :wink:
24. apr 2009 o 17:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
JABADABA...............UPLNES TEBOU SúHLSIM.............mňa to ešte len všetko čaká, a síce manželík nechce byť pri porode, ani ho nenútim....asi by som ho tam ani nehcela mať...stačí ked bude za dverami... :wink: :slight_smile: ...uvidim ako sa to cele vyvinie........... a bude aspoň pri 1.dobe porodnej..... :slight_smile:
25. apr 2009 o 13:19  •  1 dieťa - čaká bábätko, termín má v septembri 2014  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som mala muža pri pôrode a bude aj pri druhom! A to po celý čas pôrodu. Samozrejme, že prípravne akcie,ako klystír a holenie ,tak pri tom ešte vôbec nebol a ani jeden z nás po tom netúži :sweat_smile: ale potom ostal so mnou ešte hodinku po pôrode. Stál mi pri hlave, lebo inde by len zavadzal. Som rada, že pri ňom bo, pochválil ma, ako som šikovná... :grinning: . Ale keby tam nechcel ísť, tak nikdy by som ho nenútila.
a nepáči sa mi , že keď niektorej manžel nechce ísť k pôrodu, tak bude hovoriť, že tam muž nemá čo robiť.
Ži a nechaj žiť! :grinning: :grinning: :grinning:
26. apr 2009 o 20:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Moj manžel pri porode bol.
Celé tehotenstvo som bola v takom divnom rozpoložení..či tam má byť či nemá..nakoniec bol..a ja viem,že som urobila to najlepšie čo som mohla.
Okrem toho,že mi pomáhal,videl naordenie svojej dcéry a viem,že ked všetko dobre dopadne..uvidí narodenie aj druhej.
veľmi tam chcel byť on sám..skor ja som pochybovala..ale vedela som,že "starosti"ako odpadnutie atd..nám nehrozia,kedže sám je doktor..

dokonca mi dnes,po 3,5roku spomína aké to bolo,pretože ja si nič nepamatám,bola som v mdlobách..a tak..

Bol to preneho krásny zážitok a ja mu ho chcem ešte raz,možno 2x dopriať.Lebo si ho zaslúži :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face:
26. apr 2009 o 20:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bertica.h

no veď ani ja si nepamätám veľa veci z pôrodu a manžel mi veľa veci pripomenul. Je to pekné, keď malého priniesli obom naraz. Ja som plakala, malý plakal a manžel žartoval, aby ma rozosmial. :slight_smile:
26. apr 2009 o 20:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ani..ja popravde som bola..neviem..malá mi prišla trošku cudzia..
vtedy som si to strašne vyčítala..dnes by som to inak brala.Milujem ju neskonalou láskou,nadvošetko na svete..ale vtedy..možno tým,aký porod bol..ja som nepocítila tu lásku,bezhraničnu a materniskú hneď..

ale manžel bol veľmi dojatý,to si pamatám. :slight_smile:
26. apr 2009 o 20:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som plakala od radosti, že je v poriadku, ja som to vydržala atak. Ale ten príval lásky, ako mi to maminka moja opisovala, tak ten som tiež nezažila. A nie sme jediné. pýtala som sa na to kamarátky aj sestry a tiež vraveli, že to všetko prišlo pomaličky, neskôr. Aj ja som si tak doma pri kojení, keď na mňa pozrel očičkami uvedomila, že ho ľúbim. ale náhli príval lásky určite nie :sweat_smile:
26. apr 2009 o 20:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ani..áno,pri kojení.. :dizzy_face:
a ja som kojila 2roky,tolko krásnych chvíl,tak blízkych som s Viktorkou zažila.ked ma pri kojení za ruku držala,ked bola vačšia ma hladkala po vlasoch,alebo tak.
Aj ja viem,že to nepríde hned..ale stále mám pocit,že pri druhom porode si to človek už vie všetko viac predstavit,mám pocit,že teraz to bude hneď--ktovie.ked nie hned..príde to určite a bude to rovnako silná láska ako k prvej dcére :slight_smile:
26. apr 2009 o 21:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ked priatel chce byt pri porode, tak sa neboj, zvladne to. a bude to pre vas oboch velmi silny zazitok! myslim ze ked je muz pri porode ma rychlejsie blizky vztah k dietatku a porozumenie pre zenu v case poporodneho zotavovania...
27. apr 2009 o 00:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dandulik, tak velmi drzim palce nech mas co najlepsi porod a sama uvidis ako to budes vnimat. S manzelom sa dohodnite na vsetkom, aby pripadne nebol prekvapeny ak ho nahodou posles za dvere. :wink: Tiez sme takto boli dohodnuti, ja som teda hned od ziaciatku vedela, ze pri poslednej faze ho nechcem, on to plne akceptoval a myslim, ze bol aj vcelku rad. :grinning: Ale viem, ze keby som chcela, tak by zostal. Ostatne, cakal az do momentu kedy som ho poziadala, aby ma nechal samu a cakal kym mu pridu oznamit narodenie. Uz len ten pocit, ze je vo vedlajsej miestnosti a vsetko preziva so mnou, aj ked nie zrovna stojac pri mojej hlave, bol velmi upokojujuci. Vraj nemohol obsediet, pochodoval hore dole po miestnosti ako nervozny tiger :slight_smile: a cakal na kazde suchnutie.

Takze, vsetko si pekne preberte dopredu a na mieste sa sama rozhodni podla toho ako sa budes citit. :wink:
27. apr 2009 o 10:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Porod sme zvladli spolu. V podstate ako vsetko co sa nam v zivote deje, kedze nezijeme na slovensku a na akukolvek pomoc od inych sa nemozeme spolahnut.

Pre neho to bol uzasny zazitok, aj ked si myslim, nie celkom prijemne ma vidiet v bolestiach... Prestrihol pupocnu snuru a ked bol maly vonku, aj slzicka vypadla.

Myslela som si, ze budem plakat, ked malinkeho prvy raz uvidim, no bola som taka stastna!!!

V nasom pripade, to bola naozaj laska na prvy pohlad, zrejme z oboch stran. Ja som bola stastim bez seba a malinky, ako ma zapocul, obracal hlavku ku mne... Lezali sme spolu este asi 3 hodiny a bolo to nieco neuveritelne... Take hodiny sa uz nikdy nezopakuju. Teraz kojime kazde tri hodinky. To puto je nadherne. Skutocne zazrak :slight_smile:
27. apr 2009 o 11:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bertica.h

Tak daj potom vedieť! :wink:
27. apr 2009 o 12:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
wild.horses

veľa štatistička celej rodinke... :slight_smile:
27. apr 2009 o 12:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jabadaba..dakujem za milé povzbudivé slová, pomožu mi v rozhodovaní..... :slight_smile: :wink:
28. apr 2009 o 09:24  •  1 dieťa - čaká bábätko, termín má v septembri 2014  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte,ja môžem len dodať a odporúčať že keď máte pri sebe partnera tak ten pôrod ide ľahšie a cítite sa istejšie.Môj chlap bol statočný,aj vtedy keď som mu do ruky zasekla moje nechty. :slight_smile: A nebolo to raz.
Až keď ma prišiel pozrieť na druhý deň,tak mi ukázal ruku.To bola spúšť.Ale nevadí,prežili sme to spolu a teraz máme nášho drobca.
28. apr 2009 o 12:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte baby. Zažila niektorá z vás partnera pri cisárskom? Budem rodiť v Trnave a bola by som rada, keby ma mohol držať za ruku.... Asi to ale nepôjde....
29. apr 2009 o 17:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
odporucam takysto...je to na nezaplatenie tato pri porode,ta spolocna radost potom to je zazitok na cely zivot pre otcov,ked to cele prezivaju s maminou aj vedia potom pochopit ake tazke to mame,moj lezal so mnou tam cely tyzden este a staral sa o maleho,chodil ho kupat,prebaloval,aby som si odddychla,aj sam povedal ze aj 100x by isiel znova keby bolo treba :slight_smile:
1. máj 2009 o 10:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som chcela MM pri porode, ale keďže som mala cisárske, tak to nešlo. On by to ani nezvládol.
Ale ak máte možnosť, tak ho tam určite dokopte. :grinning:
1. máj 2009 o 21:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte kocky aj ja dost silno uvazujem ze manzel bude pri porode .... podla mna nech vidi co to je hehehe ze ? :grinning:
29. máj 2010 o 20:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte! takze ja to uz mam za sebou :slight_smile: moj mm mal byt pri porode,teda najprv na vzdycharni,ale tam nebol a potom prisiel pri porod a to som ho poslala von. a poveim vam,ze by som nemenila. Neviem si predstavit,ze by bol pri mne na vzdycharni,ked som mala uz vacsie bolesti a uz vobec si to neviem predstavit priamo pri porode. Keby som videla aky je vyplaseny,tak by som sa snazila pretvarovat aby sa tak nebal. Takto som sa mohla tvarit ako som chcela.Ale kazdeho vec. Vela stastia vam vsetkym prajem
29. máj 2010 o 20:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Já jsem manžela při porodu měla - seběhl se dost rychle, takže ani o tom nemohl nějak moc uvažovat. Každopádně u porodu být chtěl, bral to jako samozřejmost, i když se i obával a nevěděl přesně k čemu tam bude dobrý. Ale rozhodně mě v tom nechtěl nechat samotnou. Byl i na prohlídce porodnice. :slight_smile:
Nakonec jsme spolu přijeli do porodky v noci, během monitorování a vyšetřování na mě usel čekat, nevěděl co se bude dál dít a já taky ne. Byla jsem připravená na to, že spolu budeme na porodním pokoji a že porodím někdy dopoledne snad. On se toho dost obával, že tam budeme dlouho (neměli jsme s sebou ani jídlo, ani CDčka, nebyli jsme na to moc připravení), nemá moc rád nemocnice. Ale dopadlo to tak, že nás hned po vyšetření vzali oba na porodní pokoj, šoupli mě na lůžko, připojili na monitor, jemu dali kyslík, ať mi ho drží. Jak u toho vypadám mi bylo úplně jedno. Taky mi chodil namáčet kapesník do vody a otíral mi jím čelo a rty, to bylo super. Jinak jak říkal, snažil se hlavně moc nepřekážet a dělal, co mu PA řekly. Když přecházel na druhou stranu lůžka, tak vždycky zády, aby toho moc neviděl :sweat_smile: což jsem mu doporučovala, jinak stál u hlavy.
Jsem strašně ráda, že tam byl se mnou, že jsme oba mohli být se synem od jeho prvních vteřin - malého si sám popsal, hned ho fotil a byl tam snáma další 2 hodiny, než mě převezli na pokoj. To byly asi nejkrásnější 2 hodiny v mém životě - když jsme se šťastní i když unavení koukali na ten náš poklad a povídali jsme si.
3. jún 2010 o 12:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som mala partnera pri pôrode a bola to pre mňa ako aj pre neho ako aj pre celú spoločnosť (rodili sme v Amerike) úplná samozrejmosť. Tu si muži aj podaktoré ženy vymýšľajú rôzne dôvody, prečo by tam muž nemal byť. Ak je Vám tak lepšie, tak nech, ale keby mi môj povedal, že pri tom nechce byť, alebo že na tlačenie vyjde von, to je aký alibizmus, asi by som uvažovala, že sme sa až tak dobre nenašli, pretože toto je zásadné rozhodnutie a neviem, ako by som sa naňho pozerala, keby to odsedel pred dverami alebo v krčme. Vnímala by som ho asi ako zbabelca. Spoločne sa rozhodneme pre dieťa, celý čas to spolu prežívame, prečo by som si finále mala odbyť sama a on oslavovať. Tiež tu niekto napísal, že ak si nájde milenku a potom to zvaľuje na to, že videl pôrod, aká výhovorka, a pozeral sa, ako žena dieťa dojčí? Alebo videl svoje dieťa iba čistučké oblečené napapkané a najlepšie spiace v kočíku? V Amerike, keby muž povedal, že nejde k pôrodu, teda aspoň tam, kde sme žili my, tak by naňho pozerali ostatní zhora. Každý jeden bol rád, že tam bol, chvastali sa pred sebou, ako strihali pupočné šnúry a podobne. Samozrejme, je od veci niekoho nútiť, to by jej tam bol asi skôr na škodu ako na úžitok a na vzťah by to tiež mohlo mať následky, ale podľa mňa by tam byť mal... a nie za poplatok a po psychologickom vyšetrení, či ako to tu funguje, že musí absolvovať nejaké školenie. Ja som mala pri sebe muža aj mamu a nikomu tam nezavadzali, je to len o prístupe a ten k nám musí asi ešte doraziť. Hlavne, že samé sprostosti z Ameriky preberáme, ale prístup k pacientom a rodičkám ani zďaleka...
16. jún 2010 o 13:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok