Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Strach z pôrodu a pobytu v nemocnici

huskygirl
5. nov 2014

Je tu nejaká žienka s podobným problémom? Som veľmi naviazaná na manžela, každú noc sme spolu už roky. Máme veľmi blízky vzťah, možno aj kvôli tomu, že nemám žiadnu rodinu. Premýšľame o bábätku už som sa aj pýtala v nemocnici u nás, ale manžel tam so mnou nemôže byť. Dá sa to v jednej nemocnici ktorá je asi 50km odtiaľto, vlastná izba aj s partnerom, ale čo ak začnem rodiť nečakane a budem musieť ísť tu? Neviem si predstaviť zostať po pôrode sama na izbe, alebo s cudzími ženami. Neviem si predstaviť stráviť v nemocnici niekoľko dní(nocí). Som introvert a nedokážem sa hneď hocikomu otvoriť. Začínam mať strach aj ´vďaka´ tomu, čo som si neraz prečítala ako sa správa personál...

lieska
5. nov 2014

Nic v zlom, ale ak su toto tvoje najvacsie problemy, tak by som na tvojom mieste s tym babtkom este pockala! 😉

huskygirl
autor
5. nov 2014

@lieska Očakávam pochopenie a radu ak sa mi chce niekto vysmievať poprosím nech neprispieva. Pre každého predstavuje ´problém´ niečo iné

lieska
5. nov 2014

@huskygirl - ako som napisala uplne na zaciatku "NIC V ZLOM"! OK? Ja sa ti vysmievam???
Sorry, neviem kde na SK byvas, ale ked si nevies predstavit zostat po porode sama na izbe, tak to mas trocha blbe. Neviem ci na SK existuje porod doma (ak ano, tak urcite len v pripade, ze si ty absolutne zdravitne v poriadku, co nemozes dopredu vediet ako ti bude tehotenstvo prebiehat), prip. ambulantny porod (porodis a ides o 2-3 hodky domov). Myslim, ze skor nie! Ak by si byvala niekde na zapade a mala moznost rodit v Rakusku, tak to by bola jedna moznost...
Zacinas mat strach a to este ani tehotna nie si!! Prepac, opakujem sa, ale moja rada tebe je s babom pockat! A ked nechces citat nazory a rady, kt. sa nestotoznuju s tym tvojim, tak sa nepytaj na verejnom fore! ;)

janinah
5. nov 2014

@huskygirl ale tu sa veľmi nedá radiť,počula si príslovie- kto sa bojí,nech neide do lesa?.....nie si pripravená,tak počkaj......tehotná totiž rieši oveľa závažnejšie veci ako prítomnosť iných žien na izbe v porodnici.....poraď sa s psychologom

suge
5. nov 2014

@huskygirl myslím si, že viem o čom hovoríš. Na druhej strane, aj v tom čo napísala lieska je kus pravdy. Niektoré ženy strávia počas tehotnosti, prípadne po pôrode v nemocnici týždne aj mesiace kvôli rôznym komplikáciám - aby donosili bábätko a pod. Ak máš problémy zvládať nové situácie, byť na neznámych miestach, tráviť čas sama, určite by bolo vhodné riešiť to ešte pred tehotnosťou - napr. formou psychologickej poradne. Sústavný boj so strachom a úzkosťou žiadnemu človeku nepridá na kvalite života a určite nie tehotnej mamine ☹. Veľmi ti držím palce, aby si poriešila čo treba! 🙂 🙂

huskygirl
autor
5. nov 2014

@lieska Neviem z akého dôvodu sa rozčuľuješ. Ja som v téme hneď na začiatku napísala či je tu žienka s podobným problémom no a ty to očividne nie si takže mi nebudeš vedieť dobre poradiť - nič v zlom. Podľa teba mám odložiť tehotenstvo na neskôr. A čo sa zmení o pár rokov? Jedine moja šanca mať zdravé dieťa klesne. Ľudia sa nemenia. Tak preto chcem radu od mamičky ktorá si toto prežila.

huskygirl
autor
5. nov 2014

@janinah Psychológom? Nevedela som, že je to až také zlé? Je to niečo podobné ako strach z pôrodu, keď ho má žena v 25 bude ho mať aj v 30 nie?

huskygirl
autor
5. nov 2014

@suge Podľa tohto by som nikdy na dieťa ani nemohla pomyslieť ☹ Nesnažíme sa silou mocou, len sa bojím, že rokmi sa to nezmierni práve naopak...

suge
6. nov 2014

@huskygirl práve preto si myslím, že by s tým bolo dobré niečo robiť čím skôr. Ak máš pocit, že by sa to časom mohlo zhoršiť a zároveň nechceš, aby sa to stalo, tak prosím neváhaj a konaj. Strach dokáže človeku zničiť život, pretože ho núti žiť v sieti obáv a namýšľania si. Veľa vecí sa deje bez toho, aby si ich dokázala ovplyvniť - trápiť sa preto nemá zmysel. Iné však ovplyvniť môžeš a bola by škoda, ak by si to neurobila - pre seba, pre manžela, pre bábo. Strach človeka paralyzuje natoľko, že mu znemožní robiť veci, z ktorých je a z ktorých by mohol byť šťastný - nedovoľ mu to! Vidím, že nielen ja ti tu radím vyhľadať odbornú pomoc, azda by to stálo za pokus. Veľa šťastia! 🙂

kkl82
6. nov 2014

psycholog nie pre blaznov a psychicky labilnych ludi, ako si mnohi myslia. pre mnohych je to jedina neutralna osoba, ktorej sa mozu vyrozpravat s realnou sancou, ze im pomoze resp. spravne nasmeruje. ako sama pises, si introvertna a mas strach z cudzieho prostredia. ak si navyse aj naviazana na manzela, vies si predstavit, co by sa vsetko mohlo s tvojim strachom udiat po porode? nie, nelicim ta za psychicky labilnu, prosim, neber to tak. bolo by vsak dobre, keby si sa o svojom strachu s niekym porozpravala.
samozrejme, nase porodnictvo nie je nijako citlive k rodicke a prave preto by si mala byt pripravena hlavne po psychickej stranke. a ano, je tu moznost rodit aj doma, no to tiez nie je pre kazdeho. chce to praveze silne osobnosti, ktore vedia do coho idu.
drzim palce, aby si sa so svojim strachom vysporiadala co najlepsie 😉

huskygirl
autor
6. nov 2014

@suge
@kkl82 Ďakujem vám popremýšľam o tom... Radšej by som však mala istotu že manžel bude nielen pri pôrode ale aj bude môcť byť so mnou presne aj pre prípad, že by niektoré sestričky boli drzé...

kkl82
6. nov 2014

@huskygirl istotu mat nikdy nemozes. nechcem ta este viac strasit, ale napr. moj manzel bol pri porode so mnou stale, hlavne preto, ze chcel. no nakoniec som mala akutny cisarky rez a tam uz on nemohol. rovnako ako nemohol cely dalsi den, kym som bola na jis-ke. takze naplanovat a dohodnut si to mozes hocijako, no v realite to moze vypalit presne opacnym smerom. a z mojich skusenosti, sestricky su mnohokrat drze len potial, pokial vidia, ze si to mozu dovolit. ak budes dostatocne sebavedoma, nebudu mat potrebu poucovat ta o blbostiach, resp. spravat sa k tebe ako k soplavemu decku. tych prikladov z mojho pobytu v porodnici/na sestonedeli by som ti mohla davat desiatky, nielen mojich osobnych, ale napriklad aj ako sa snazili spravat k jednej ciganke, co rodila v ten isty den ako ja. no mali smolu, bola vzdelana a velmi slusne ich uzemnila. uz si nikdy k nej nic nedovolili.
takze zdrave sebavedomie je to najdolezitejsie, nielen pri porode a pobyte v nemocnici 😉

vladka.t
6. nov 2014

@huskygirl tak ja ti aj rozumiem, aj ja mam obrovsky strach z porodu a aj z nemocnice...len ja mam panicku chorobu s generalizovanou uzkostou preto mam aj planovanu sekciu.Na strachu to nic nezmenilo. 😅 odkladat tehotenstvo na neskor aj tak nic nevyriesi. Ja sama som otehotnela po 13tich rokoch ..uz naozaj neplanovane a necakane. 🙄 hmm vlastne ani neviem ako ta povzbudit.Sama som navstevovala psychiatra,to hned neznamena ze je clovek vysinuty.Dnes v cakarnach natrafis na kadekoho,starych,mladych,aj studentov co sa ucia na skusky.Zazelam ti vela sil...aby sme to zvladli obe,tak ako kvantum zien pred aj po nas. 😵

anaitat31
6. nov 2014

50 km nie je vela a je velmi malo pravdepodobne, ze porodis ako prvorodicka extremne rychlo 🙂 Budes mat dost casu na prepravu 🙂 pocas tehotenstva chod do tej nemocnice na cvicenia alebo psychofyzicku pripravu na porod, vacsinou to zahrna aj prehliadku porodnej saly, novorodeneckeho a sestonedelia. Budes mat lepsi pocit ak budes vediet kam ides. Na posledne kontroly chod tiez tam, pripadne si tam zazmluvni lekara ak sa ti uz pocas tehotenstva bude niekto pozdavat. Budes tak vnutorne mat vacsi pocit kontroly nad situaciou. Mne osobne to velmi pomohlo. A tiez som si vybrala vzdialenejsiu nemocnicu, dve ine mam blizsie. Bola som na nastandardke s manzelom a bolo tosuper, boli sme ako rodinka sami od zaciatku, mali sme sukromie, vlastnu sprchu, rychlovarnu konvicu, chladnicku a hlavne zatvorene dvere, na ktore kazdy klopal pred tym nez vosiel.Takze rozhodne si chod za tym , hladaj nemocnicu kde ti v tomto vyhoveju. Su take a oplati sa ist dalej a zaplatit si. Aj personal sa k tebe sprava inak ak je tam manzel.

evitka83
6. nov 2014

@huskygirl
No urcite by sa ti zisla niecia pomoc a psycholog vobec nie je zly napad. Ja som mala panicky strach z prirodzeneho porodu a ked som zistila, ze som tehotna, hned som zistovala, kde mi spravia cisarsky na poziadanie. Potom som nahodou natrafila na dulu, ktora ma sprevadzala tehotenstvom a bola vlastne takym mojim psychologom, pretoze hladala so mnou pricinu, preco sa toho tak vlastne bojim a nakoniec sa mi tak otocilo myslenie, ze som sa na prirodzeny tesila a bala som sa, aby som neskoncila sekciou. Za kazdym strachom a bolestou sa skryva nieco hlbsie, len treba prist na to, co to je. Ja by som si sama neporadila.

ammellia
6. nov 2014

Pre mna je pobyt v nemocnici tiez nutne zlo. Idem do porodnice vzdialenej 2,5hodiny cesty, manzel bude moct byt so mnou celu dobu, dokonca aj po pripadnej sekcii.
50km fakt nie je daleko, pokojne chod tam.

bajana
6. nov 2014

@huskygirl k problemu, ktory si myslis, ze mas: 50km dojazd do porodnice nie je vobec vela, prvorodicka spravidla do hodiny neporodi
aj tu na fore najdes vela zien, ktore maju strach z porodnice a porodu, skus si najst nejake diskusie a precitat rozne riesenia a navody, ako to prezit.... to, ze si introvert a nenavazujes lahko kontakty, je v poriadku, nikto ta do toho nenuti a nebude ta nutit ani mamicka, s ktorou budes na izbe, ak jej to povies alebo aspon naznacis...ak bude aj personal neprijemny - no a co? co take hrozne sa moze stat? vplyvom hormonov si mozno poplaces, ale preboha svet sa nezruti....

tak ako ine dievcata si ale myslim, ze tvoj problem je inde - prilisna naviazanost na partnera nie je ani krasna, ani pozitivna, ani zdrava a mali by ste s nou nieco robit, lebo ako sama pises, s vekom sa moze len zhorsovat...planujes priviest na svet dieta a to prinasa so sebou obrovsku zodpovednost - budes z neho schopna vychovat silneho samostatneho cloveka, ktory nebude zavisly na rodicoch? alebo to bude dalsia bytost, ktoru si k sebe priputas, prenesies na nu svoj strach a mozno jej tym znicis zivot? uvedomujes si, ze problemy mozu prist uz pred porodom? ze mozes mat nedajboze nejaky problem a par tyzdnov ci mesiacov stravit na gynekologii, kde s tebou manzel ozaj nebude moct byt?...vyhladaj odbornu pomoc, na to tu ti ludia su...zelam vela sil a odhodlania, budes ich potrebovat

sabina1975
6. nov 2014

@huskygirl a co budes robit ak babo nedajboze ochorie a ty budes s nim na detskom kam druhy rodic nesmie ja mam tiez kadejake fobie a jedna z nich je aj socialna a pri poslednom tehu som lezala 3x po tyzdni v nemocnici doslova som si to odtrpela a ked bolo najhorsie tak som si hovorila ze pre babulku to vydrzim moj muz robi od pondelka do nedele a ked sa mala narodila mal akurat nocne tak nas prisiel pozriet v ten den a viac uz neprisiel bo som nechcela aby bol nevyspaty treba si ujasnit co je pre teba priorita a potom uvidis mat dieta neznamena len 4 dni v nemocnici

horana
6. nov 2014

@huskygirl 50km je nic. Si v pohode. Prvorodicka malokedy rodi prekotne, bola by to skor rarita rovna zazraku. Ked sa chces poistit, uz pri prvych kontrakciach napochodujte do vami vybranej nemocky aj s partnerom. Najskor tam sice budete aj dalsi den -dva, otvaranie prvorodicky byva skor od 12hod vyssie, casto aj par dni od prvych poslov. Takze najvacsia sanca na scenar ze tam este aj dokonca skejsnete, ale budes v klude. Ja som takto sla z BA do BS, dokonca som cakala na interval kontrakcii 8 min az sa skrati a aj tak sa to v aute zastavilo (to sa zvykne) a v BS som tvrdla na "hoteli" vramci arealu porodky este 2 dni.
A nic nedaj na reci ake je to nenormalne, ries co mozes dosiahnut na to sa zameraj. Az ta zivot prekvapi scenarom ze sa nebude dat, prekonas aj to, ale nesil sa do toho. Ked mozes si ulavit a v tomto pripade mozes, urob to. Naozaj ziadny problem nemas. Vela stastia! 😵

huskygirl
autor
6. nov 2014

@anaitat31
@evitka83
@ammellia
@horana Ďakujem vám žienky, veľmi ste ma upokojili. Viete, nemocnica u nás (nebudem konkretizovať) nemá dobrú povesť preto sme zvolili túto cestu... Budem sa cítiť určite bezpečnejšie a viac v pohode keď bude pri mne aj môj manžel. Dulu zvažujem už dávno, na čas by mi možno vedela nahradiť maminku. V tomto závidím ostatným, že majú rodičov, môžu im zavolať, keď potrebujú radu, alebo prísť, veď pôrod je veľká udalosť, ale život si nenavyberáme...

@bajana Nie som na manžela chorobne naviazaná, jednoducho máme tak blízky vzťah, že to len veľmi málo ľudí pochopí. Keďže nemám nikoho okrem neho, je pre mňa všetkým. Nemyslím, že je potrebné to liečiť keďže sme takto šťastní. A rozhodne som si istá tým, že urobím všetko pre to, aby som z môjho dieťaťa vychovala silnú a sebavedomú osobnosť, asi žiaden rodič nechce mať doma chudiatko závislé na ňom, alebo ustráchané. Práve naopak, chcem mu dať všetko to čo ja som nemala.

huskygirl
autor
6. nov 2014

@sabina1975 Som dosť citlivá, potrebujem veľkú oporu a pocit bezpečia, nechcem mať žiadne obludné spomienky ako napr.správanie personálu a podobne a viem, že keď je prítomný manžel aj oni sa inak správajú... Čo sa týka tohto, sociálnu fóbiu mám asi aj ja, troška... Takže v každom prípade by to bolo veľmi ťažké, ako píšeš, kvôli dieťatku musí človek vydržať... Ale teraz mi ide hlavne o pôrod a dni po pôrode...

sylvia225
6. nov 2014

budeš 9 mesiacov tehotná, posledný sa už budeš "tešiť" na pôrod, aj keď so strachom a podľa mňa to vydržíš, to ti tam tak zbehne - budeš mať mimčo, budeš tam mať pri sebe kúsok tvojho manžela 🙂 a personál zasa moc neškatuľkuj a keď ty budeš v pohode, tak aj oni. ja som mala tiež hnusnú jednu sestričku, ale zastihla som ju v službe 2x a kašľať na ňu, keď ona vie spokojne spávať, že je taká krava na všetkých okolo 😒 ... hlavne aby bolo všetko OK, oni si tam dlho nikoho nenechávajú 🙂 a mysli na to, že to možno nie je posledný krát, čo budeš od manžela v nemocnici - mojim synom robili obriezku a operovali pruh, žiadne choroby nič, ale trebalo byť v nemocnici .... ale kôli dieťaťu to dáš a obludné spomienky? ako to budeš brať tak to bude ..... koľko mamín píše, že tie kramáre ako vyzerajú že hnus hnoj a fuj a že deti majú traumu ... jasne, že majú, keď to pred nimi tam rozoberajú .... moje po operácii behali do škôlky do jedálne, nekomentovala som ako čo vyzerá, bola tam super pani učiteľka, dostal jednotku, vytvorili to a to a ty ako dospelá to prekusneš ... hlavu hore, prídeš - porodíš a nebudeš tam sama 🙂 svet okolo teba sa zastaví a budeš tam ty a tvoje bábänko a budete sa tešiť domov na tatina ... keď ostaneš tehu, v tom momente budeš žiť pre niekoho iného ... to si teraz nevieš predstaviť 🙂

misel12
6. nov 2014

@huskygirl ja napriklad nenavidim nemocnice a vsetko snimi spojene. A ist tam bolo mi proti srsti...ale musela som...a vies co ma najviac upokojovalo? Myslienka ze tam idem po svoje babatko 🙂 a tak som to aj brala....a po vseliakych skusenostiach s inych oddeleni v nemocnici kde som mala nepekne zazitky tak personal aj prostredie bolo o inom.lebo vsetky sme boli +- 10 rokov rovnaky rocnik :D a hlavne vsetky sme tam boli koli jednemu....tolko moja rada k nemocnici a ostatne suhlasim s dievcatami co pisali vyzsie...

katrin21
6. nov 2014

@huskygirl podla mna top trochu prehanas a primoc prezivas .. z porodu ma strach každa zena, ja som mala obrovsky, mala som 23r, nikdy v nemocnici poriadne, len par dni ked som trochu krvacala na zaciatku tehu .....ale aby si nevedela vydrzať niekde sama trochu, ta je uz skor na psychológa.A to ja som bola v nemocke 10dni, lebo kedysi sa tak byvalo po cisárskom... Prve dni uplne v pohode, vadilo mi to uz tak 8,9 a 10den. to sa mi uz zdalo fakt dlho a chytali ma depky z toho prostredia 😀.. ale to skor tie hormony.... Brala som to ale tak, ze radsej tam budem, co keby nieco a doma nikto , co ked by sa mi rana otvorila, alebo nieco.. ( zle sa mi hojila) ...
Ale zase mat panicky strach ist do nemocnice, to nie...
Musis sa k tomu postavit uz ako dospela osoba.... a neviaž sa až tak chorobne na partnera... v zivote sa stava vselico....co keby musel chodit napr. na tyždnovky? alebo tak? Takze snaz sa s tym nejako vyrovnať, ber to tak, ze je to len par dni a budes mat babatko doma 🙂
CO sa tyka spravania personálu - spravaju sa len tak, ako im to aj sama dovolis.. mas usta, obraň sa 🙂

nyusika
6. nov 2014

@huskygirl no ked si myslis, ze bez muza nevydrzis ani jeden den, tak nanho si chorobne naviazana, toto nie je pekny vztah.
ja to nepisem v zlom, len si myslim tiez to, co ine baby - ze by nebolo od veci sa o tomto probleme prozpravat s odborníkom.
pretoze zivot nam nepanovane prinasa take situacie, ze sa nam az panenky pretacaju...

katrin21
6. nov 2014

@huskygirl pises "Psychológom? Nevedela som, že je to až také zlé? Je to niečo podobné ako strach z pôrodu, keď ho má žena v 25 bude ho mať aj v 30 nie?"
NIe, nie je to celkom tak.. Rodila som mladucka, dnes by som sla do porodnice s celkom inými pocitmi a brala by som to ovela lepsie ako vtedy, zivot za nauci 😀 kazdeco preziť a zvladnut ....A tvoje pocity su nic voci tomu, ked budes mat dieta a budes sa o neho bať.....
Pises, ze nechces z dietata vychovať nejake chudiatko zavisle na matke a rodicoch.
NO, dovolim si tipovať, ze ked sa narodi, ani si to neuvedomis a bude to " dalsi clovek ktorého mas na tomto svete a nikoho iného, tak preco by som sa nebala".. takze sa na neho upnes, ako na manzela. DAvam tomu 95% a keby som si mohla staviť, tak si stavim a asi vyhram 🙂
Uvidis po par rokoch... budes strasne ( podla mna u teba to tak bude) prezivať každe odlučenie, odchod do skolky, skoly.. nedajbože mať dieta v nemocnici....to bude este len strach...
A potom sa ti tvoj dnesny strach bude zdať malicherny, uvidis 🙂

Takze hlavu hore, nepriputavať sa na muza, ani na dieta prehnane , lubit ho, starat sa o neho, ale pupocna snura sa prestrihuje po porode a mamy , ktore to nepochopili detom robia medvediu sluzbu, lebo mozno z tých detí vyrastie podobne zufale dieta, ako ty, ze ked nemaju pri sebe niekoho ako istotu, tak su pred velkym problémom.....
Good Luck.

huskygirl
autor
6. nov 2014

Vôbec ma nepoznáš a už si dovolíš mi predpovedať ako budem vychovávať svoje dieťa? Alebo ma posudzovať pre môj vzťah k manželovi? Ja nie som zúfalá, ja som šťastná, že môj muž ma na rukách nosí a vidí to rovnako. Nuž ale čo k tomu dodať...
@katrin21

huskygirl
autor
6. nov 2014

Mimochodom nerozumiem ako môžete niekoho škatulkovať do sekcie odborná pomoc len preto, že má s partnerom veľmi blízky naviazaný vzťah. Napríklad my takto žijeme už roky a obom nám to vyhovuje. Milujeme sa ako v prvý deň a každé odlúčenie je pre nás ťažké. Nie je v tom nič chorobné, je to láska. Chorobný je môj strach z nemocničného prostredia tak neviem prečo tu riešime vzťahy partnerské? Ale no dobre... Presne to vidím aj okolo seba. Ja rešpektujem ľudí ktorí na partnera naviazaní nie sú a chodia si trebárs von cez víkend každý osve atď. To isté však očakávam od iných, rešpekt. A ako tak pozerám iné témy, na MK ho niektoré ženy veľa nepobrali...

katrin21
6. nov 2014

@huskygirl nechcela som sa ta dotknut, len som si ti chcela naznacit, ze vsetko moze byt inak, ako si ty teraz predstavujes, lebo evidentne ty toto tvoje naviazanie sa na partnera nevnimas ako problem....
ale ono to trochu problem je.. partner je teraz s tebou este pomerne kratko asi, ale po case ho vyzadovanie sustavnej pritomnosti može začať dusit a následky si domysli. Potom co? Zruti sa ti svet.
Samozrejme ja ti prajem aby si bola stastna, a je super, že teraz si. len podla mna to nie je normalne , co prezivas, aj ked si stastna... Napisali to tu viacere mamicky, takze asi na tom nieco bude , ci nie?
Nie je to chybajuci respekt, len sa ti snazim ukazať a pozrieť sa na vec aj inými ocami. MOjim cielom nie je ublížiť ti, vôbec nie. peace 🙂

gangulienka
6. nov 2014

ja som tiez naviazana na mojho manzela....sme spolu 14 rokov a noci ktore sme neboli spolu je ozaj minimum...nechodime zvlast na rozne akcie a pod vsetko co sa da robime spolu..... mam strach z nemocnic ked prejdem okolo je mi fakt nevolno je tam smrad same choroby no neznasam to ... a mam za sebou dva porody... lebo ked sa to babo narodi zrazu mas ine starosti..uz ked to na mna prislo neriesila som ze musim do nemocnice sustredila som sa ze uz budem rodit ..manzel bol pri porode to mi pomohlo...a potom tych par dni v nemocnici..no ziadna tragedia bola som taka zamestnana babom vsetko nove....boli mi ukradnute aj neprijemne sestricky 🙂

Tu začni písať odpoveď...

Odošli