Pôrodnica Kramáre vaše skúsenosti a názory
Ahojte miminy,
chcela by som sa spytat, ci mi neviete poradit, čo by som si mala zobrat do porodnice na Kramaroch, lebo v kazdej porodnici to je ine.
A este ake skusenosti mate s touto porodnicou-s doktormi a sestrickami, zatial som pocule len dobre nazory, ale chcela by som ich pocut viac.
dakujem za odpovede
@zuzana277 Asi to patrilok mojmu komentaru. Ja som bola aj rada, ze sa privolalo viac lekarov. Nakoniec som nesla na sekciu a "dali mi sancu" na spontanny. Viac hlav, viac rozumu... 😉 ono islo skor o to, zenajprv tam bola mlada lekarka a chcela si utvrdit nazor od skusenejsieho kolegu a ten jej ho nepotvrdil. Tak prisli dalsi 😀
Ahojte ked vas tu tak citam uz zase neviem kde rodit bola som presvedcena ze kramare su idealna volba ved keby sa cokolvek s malym stalo tam sa postaraju kdezto u kocha by museli zabezpecit prevoz.Ruzinov nikdy ani umret by som tam nesla.Antolska mi vobec nesedi a komentare hovoria za vsetko.Tak teraz fakt neviem keby som natrafila na neprijemny personal tak s povahou aku mam by som si vyjacala hlasivky a napisala by som pekny clanok do casu.Tak porodim doma ☺
Ahojte.Chcela by som sa spytat ake mate skusenosti s rodenim na kramaroch.Jansom tam porodila prveho syna, ale to bolo pred osmymi rokmi a odvtedy sa urcite vela veci zmenilo.Vtedy som mala sladkych 20 rokov vystrasena s obavou do coho idem.Ale nemala som ziadne problemy ani s doktormi ani so sestrickami. Tak by som bola velmi rada ak by mi niekto napisal nejake postrehy.Dakujem 🙂
Zienky co ste rodili na Kramaroch ako to funguje u Mudr. Ferákovej? Skúsenosti?
Prosim vás, telefón na tehotenský ultrazvuk? Ďakujem!
Kramáre nikomu neodporúčam. Práve pre "záľubu" v cisárskych rezoch a oxytocíne.
Na pôrod (rodila som pred 2,5 rokom) som sa tešila, myslela som, že keď chodím na prípravu a cvičenia ku Dr. Jandovej a dlhé roky sa venujem joge, bude to "malina." Tehotenstvo bolo super, výsledky testov výborné. Namiesto toho mám traumu na celý život.
Preto som si ani lekára nezazmluvnila. A vôbec, prečo dávať 300 eur niekomu, koho vidíte prvýkrát v živote? Keby to bol môj lekár, nepoviem. Ale hneď na prvom vyšetrení (pársekundovom), mi strčili do ruky zmluvu..
Rodiť som začala o polnoci, už som bola v nemocnici. Ráno na vizite pán docent povedal: "Pomôžeme tomu trošku." a pustil mi plodovú vodu. Vtom začali kontrakcie slabnúť, boli nepravidelné. Dali mi teda oxytocín. Nikto ma nepoučil, čo to môže spôsobiť. O chvíľu začal monitor ukazovať čudné hodnoty, tep dieťatka skákal z 80 na 140. Všetci tam začali behať a vykrikovať: "kde je primárka?" Môjho muža vystrčili za dvere, nič mu nepovedali.
Primárka sa nenašla, tak jej zástupkyňa mi oznámila, že musím ísť na cisársky rez. Potom sa zase začal rozruch, lebo nemali pripravenú sálu. Anesteziologička sa hádala s ostatnými, že ako je to možné... Previezli ma na iné poschodie a tam urobili cisársky rez. "Pozrite sa do ľava, pôjde bábätko..." povedal niekto a ja som svoje vytúžené dieťa videla len niekoľko sekúnd. Žiadne prikladanie, hoci sú vraj baby friendly nemocnica. A sama som si dieťa nevypýtala, lebo som bola úplne v šoku z toho, ako sa to zvrtlo. Muž si dieťa vypýtal, o mne však nemal žiadne správy.
V ten deň nás tam rodilo asi päť, z toho jedna prirodzene...
Skončila som na pooperačnom, bez dieťaťa, v šoku, so stŕpnutou polovicou tela. Rovnako ako ostatné ženy, ktoré keď prosili sestričku, aby im podala mobil, tak sa dozvedeli, že "až dočiahnete."
Dieťa mi priniesli podvečer. Ešte stále som bola mimo, tak ma ani nenapadlo si ho priložiť. Len som naň pozerala, no žiadna plánovaná eufória sa nedostavila.
Najhoršia sestra prišla v noci, hádala sa tam so sanitárom, nikto nemohol spať a ráno ma zjazdila, že som jej pokazila náladu, keď som si dala v noci preč úplne krvavú vložku..
Našťastie, moje svaly si vďaka joge všetko pamätali a už ráno som sa bez problémov posadila, kým ostatné dievčatá len jojkali od bolesti. Tak ma pustili na izbu, kde už doniesli aj dieťatko. Na noc ho brali preč a ani ma nenapadlo si ho pýtať, lebo som v tom šoku nevedela, či môžem.
Až detská sestra mi prezradila, že komplikácie asi spôsobil ten oxytocín. Pýtala som sa jej totiž, že či môžu byť srdcové problémy bábätka, ktoré malo pri pôrode, trvalé. Povedala, že nie, ale že by to "takto nemali robiť."
Ďalšia trauma prišla pol roka po pôrode, keď som si začala čítať rôznu literatúru o prirodzenom pôrode a aké sú dôležité prvé spoločné chvíle... Kde vtedy bolo moje bábätko, ako sa cítilo, plakalo a dali mu trošku glukózy?
Hoci mám už 37, do druhého tehotenstva sa mi veľmi nechcelo, keďže sa bojím pôrodu, aj keď na Kramáre už iste nepôjdem.
Teraz čakám druhé dieťa. Tehotenstvo už nie je super. Mám nízkopoloženú placentu, teda ani necvičím a bojím sa, aby sa to neskomplikovalo. Nízka placenta sa vyskytuje častejšie u starších matiek. A tých, ktoré prekonali cisársky rez...
@martina46 ani ja nemam na Kramare dobre spomienky. Uz poradna bola nanic. Moc a krv mi brali len prvykrat, potom uz vobec. Ked som sa v 10tt pytala, kedy dostanem tehu knizku, vynadal mi lekar, ze co som nekricala prv, ci to on ma vediet, ze ju nemam....a to bol znamy. Ked to prislo, cca 7.45 sme uz boli na kramaroch. Na porodnici sa na mna osopila taka lada standa, ze preco nemam vysledky krvi k porodu. ....dostala svoje, lebo ja ako prvorodicka som nemohla tusit, co mam mat nachystane a co nie...co sa tyka papierov a vysetreni. Naviac moj lekar mi ani neoznamil, ze 3 tyzdne pred terminom si na mesiac zmizne do thajska na dovolenku a ostane tam 6 tyzdnov.
Manzela mi nechali cakat na chodbe. Od rana....nervacil, nezvladal...naviac na wcko musel chodit pesi z 9ho poschodia, lebo opravovali vytahy, takye tam bol pojazdny iba jeden. Ja som si to v kontrakciach rano na to 9 musela odslapat, lebo boli take rady, ze kratsie bolo vyjst hore, ako tam stat a cakat.
Bolo skoro 14.30, ked som zahlasila, ze bdu ide manzel ku mne, alebo ja na chodbu a je mi jedno, ci porodim tam (jasne, ze nebolo, ale stvali ma). Kedze som mala uz dve a pol hodky vkuse na pupku monitor a prikaz lezat na chrbte (co bol horor), na drzovku som ho strhla a zliezala z postele...vtedy sa "prebrali", zavolali lekarku a ta sa chystala mi nadat. Ale nepochodila, lebo ja som nadala jej. Do 5 minut bol manzel so mnou a presunuli nas do boxu. Okolo 16.00 som akosi precitla, pretoze som uz bola taka unavena, ze aj pocas kontrakcii som zaspavala, a pri pohlade na papier, co vyliezal z monitora, ma olial studeny pot - rovna ciara tam, kde vychadzaju vysledky babatka. Zdesena som si dala zavolat asistujucu lekarku (bola tam len do poctu, lebo si v tej dobe robila atestaciu, tak ani moc vyskakovat nemohla...ale inak bola v pohode) a ta ked zbadala ten monitor....na ten vyraz tvare nezabudnem - vedela som, ze je zle. Dobehol doktor (nebudem menovat, ale jeden z vyssie postavenych viacerymi titulmi titulovanych lekarov) a zacal po mne kricat, ze ci on bude behat ku kazdej materi takto a ja mam len lepsie dychat. Ked odisiel, rozplakala som sa ako mala. Manzel nezvladal, snazil sa vsak. Uz bol na prasky aj on. Ta lekarka, co tam bola, prisla a slubila, zeto skusi zariadit, ale ze sa mam pripravit na cisarsky, lebo sa vraj neotvaram (to mi od 7.45 nebol nik schopny povedat). Lenze drahy doktor sa vyparil, takze hladanie trvalo cca dalsiu hodku a pol....ked sa objavil, pustila sa (na moj velky obdiv) ta lekarka do neho a az potom bol navela, navela schopny konat. Mna po cisaraku hodili na postel na pooperacku (skoro doslovne....od bolesti mi oci sli vyskocit z jamok, co ma tam tak supol ten sanitar) a viac neriesili. Ani ma nenapadlo z tych nervov a stresov sa pytat na dietatko. Rano sok - chlapec. Tvrdili nam totiz cele tehu, ze dievcatko.
Rodila som v piatok vecer. Uz v sobotu vecer mi maleho doniesli na noc. Mozno tym tazkym porodom bol chudacisko v totalnej nepohode. Vecer po krmeni okolo cca 21.30 nastartoval a plakal a plakal a plakal. Skusala som vsetko, cca o hodku som to vzdala, vzala ho na ruky a davaj na chodbu. S pozasivanym pupkom po cisaraku mi bol po asi hodke uz poriadne tazky. Ale povedala som si, ze ved nieco vydrzim. Ked som vsak co i len zastala, spustil. Okolo 01.30-2.00 v noci som uz vsak fakt nevladala a sla hore na novorodenecke, ci by neboli taki dobri a nevzali ho do rana, nech sa aspon trochu vyspim. Vynadali mi, ze som prvorodicka a kedy sa chcem naucit starat sa o dieta, ked nic nevydrzim. Dali mi dve striekacky glukozy a ze mam len vydrzat. Vraj ked o detoch nic neviem, mam sa to naucit (sama pochadzam z 8 deti, najmladsia sestra sa narodila, ked ja som mala 12 a kedze mama mala vazne zdravotne problemy po porode dlhy cas, musela som sa o nu starat ja - v noci k nej vstavat, krmit, prebalovat a pod.....takze o detoch som uz co-to vedela).
Zlaty klinec prisiel, ked sme odchadzali domov. Ked mi pediatrick apodavala prepustaciu spravu, zahlasila, ze na to, ako malicky skoro neprezil porod, sa ma k svetu. SOm len vyvalila oci a chte-nechte musela mi to vysvetlit. Takze som sa dozvedela, ze maly mal apgar po porode 1, po prvej hodine 3 a po dalsich troch hodinach 7....usg mozgu hned po narodeni, pretoze bol nejaky cas bez kyslika, nedychal a mali problem ho "nastartovat". Nemala som slov.
Ked som ostala druhy krat tehu, uz som radsej riesila poradnu v kochu a porod v ruzinove. Ruky, nohy bozkavat vsetkym v kochu za starostlivost a o ruzinove plati to iste...a to som bola na standarde. Sok vsak prisiel pri porode (planovany cisarak, aby sa predislo tomu, ze sa nahodou zas nebudem otvarat), ked ma rozrezali a zistili, ze mam na lavej strane natrhnutu a popraskanu maternicu a aj brucho zvnutra. Vraj este cca tyzden nosit a roztrhnem sa uplne. A samozrejme, ze na dalsie tehu nech radsej zabudnem, lebo by sa mohlo stat, ze ked mi zacne rast brusko, tak s auz tentokrat potrham nadobro, vnutorne krvacanie a mozem ohrozit seba i dietatko. Takze mam dvoch a som stastna, ze to prezili a su v pohode a relativne ok. Starsi je sice v niektorych veciach tazkopadnejsi. Po porode mal tazkosti - brali sme do roka a pol dvojo-trojo liekov - ladviny, imunita, zelezo, atd. Kvoli stuhnutej lavej casti tela a neschopnosti otacat hlavicku, hybat sa na tu stranu a celkovo koordinacia pohybov na tej strane, sme museli cvicit poctivo 3x denne vojtovku. Chodit zacal, ked mal 19 mesiacov, o zubky vdaka liekom prisiel hned, ako vyliezli....vyhnili mu. Hovori zacal az tesne pred tretimi narodeninami. Inak je v pohode.
Na kramare nikdy viac. Ani ako mrtvola na patologiu.
PS: Vsetka cest tym, ktori tam zazili len to dobre...
@rainbow0508 bože!!! ☹
@martina46 uz na to nemyslim... 😉
@rainbow0508 to je zazracne, ze si to dokazala "pustit z hlavy"
@martina46 zivot ma naucil pozerat dopredu
My sme boli dnes s manželom pozrieť pôrodnicu na Kramároch. Ešte ideme tesne pred Vianocami do Kochu. Chcem ísť aj na Antolskú, ak sa tam dopracujem, lebo ma odbili, že na prehliadku treba volať tak hodku vopred, kvôli pôrodom. Podľa mňa je v podstate jedno, kde žena porodí, v ktorej nemocnici, keď aj tak celková pohoda atď. závisí na 95 % od personálu 😒
Prosim vas, tie stretnutia - forum s lekarmi, co byva na 7. poschodi kazdy prvy pondelok v mesiaci, bola ste tam niektora? Oplati sa ist?
@martina46 Ano bola som, je to taky briefing s lekarmi, doktorkou z neonatalogie, aj porodna asistentka tam je. Ono je to vyslovene priestor na akekolvek otazky ohladom priebehu porodu, kazdy sa moze spytat na cokolvek ho zaujima, cize to nie je o tom, ze prides a pocuvas ich, ale oni vyzyvaju na otazky. Myslim, ze sa urcite oplati ist, ak tam planujes rodit, aspon mne to pomohlo, ze som si bola istejsia do coho idem a co ocakavat.
Chystate sa niektora na taketo stretnutie - najblizsie by malo byt 4.1.
Ja by som tam rada sla, ale neviem, ci budem v tom case v BA a do februara cakat...
ci by bola ochota povypytovat sa na nejake veci, co ma zaujimaju a potom mi zreferovat 🙂 🙂 🙂
Tak ja pridam tiez svoju skusenost, pred porodom som tam asi 4 dni lezala, vybavenie bolo chabe, na celu chodbu 2 vecka a 3 sprchy z toho jedna pokazena a na druhej sa nedali zatvorit dvere ale ok to clovek prezije. Horsie bolo spravanie sestriciek a lekarov ku pacientkam (nielen ku mne). Naozaj je to taka masovka, k zenam sa spravali jak keby sme ich otravovali v ich sluzbe. Na cas porodu tiez nemam dobre spomienky kedze som sa velmi dlho otvarala tak som si tam spravila asi 12 hodin pocas ktorych sa mi dostalo dost neprijemnych poznamok od sestier ked som s niecim potrebovala pomoct alebo som sa dozadovala vysetrenia. po porode ma doviezli ku izbe a kedze sa sanitarovi nechcelo pchat s vozikom do izby tak ma vyzval aby som sa pekne postavila a presla peso. OK, ledva som presla.priviezli ma o pol 5tej rano, o pol 6tej ma uz durila sestra z postele ze mam ist do sprchy ja som totalne nevladala ale bola neoblomna. nevedela som ani kde mam nocnu koselu, naha som musela prejst cez chodbu totalne som sa citila ponizena v sprche som skoro odpadla keby ma nezachytila ale nemohla som sa vycikat. ked som ju potom na izbe poziadala nech mi da taky ten nocnik tak mi dala ale zial sa mi podarilo trochu vyliat tak mi vynadala ze to musi utierat po mne. hrozne, citila som sa ako spodina, a pritom som k nim nebola drza iba ticho som bola lebo som proste nemala energiu nieco hovorit. chcela som ist na nadstandard ale bolo plne, musel sa im manzel povyhrazat a potom sa miesto naslo 🙂 tam to bolo lepsie, aj so sestrickami. na novorodeneckom katastrofa ako spominali predo mnou totalne vycerpana som ich raz v noci prosila nech mi postrazia dieta, tak ma vysmiali ze ked pridem domov kto mi bude pomahat ze to musim zvladnut sama. podpora dojcenia velmi slaba nakoniec sa mi nepodarilo ani rozkojit.
velmi by som si priala aby sa tam situacia zmenila k lepsiemu kvoli tym zenam. Pocula som uz od mnohych mojich znamych ze mali podobne skusenosti ako ja.
@mys1ienka ja som tiež rodila sekciou ale planovanou.malá sa narodila večer o 18:30 a ja som už ráno o šiestej chodila akoby nič😁 samozrejme ze rana pobolievala a ťahala ale úplne super som fungovala a to som ani jogu necvičila😁.starostlivost na jis bola fakt veľmi zlá.chvalabohu som noc prespala a na druhy den o tretej som už bola na izbe lebo mali tlaky na jis.lôžka.lekara som mala dopredu vybaveneho-ale to po známosti.a tiež by som nezazmluvnovala lebo z 300€ co mamina zaplati ide lekarovi len nejakých 120€.A tak je to aj s urolog.chirurgami.traumat....na nadštandarde som nebola lebo som mala pasovy opar a brali ma ako infekcnu,takže som bola na 8p.na izolacke uplne sama aj s malou to bolo super mala som klud aj vlastnú kupelnu.premňa bolo novorodenecke uplne super,baby boli milé ochotné,a jednu noc mi malú dokonca zobrali aby som sa vyspala lebo celý den mi preplakala lebo som ešte nemala mlieko a bola som z toho uplne vycerpaná.domov sme išli na 4 den aj to sme sa dohodli s lekarom ze ma pustia,ved čokoľvek by sa dialo autom to mam čoby dup.ked budem mať druhé babo urvite pôjde na kramare,lebo to tam poznám,ale ako laik z vonku by som tam uz vôbec nešla,ale poznam baby co by nešli zasa na antolsku a ani do ružinovskej.kamoška čaká teraz tretie a po tretí krát ide na kramare ona bola vraj nadmieru spokojna.
baby je to hrozné, ako sa nehladi na potreby matky a dietata tesne po pôrode. Ja som sice s kramarmi nemala zle skusenosti, ale to čo sa deje v porodniciach je des. Zažila som tiež jeden v porodnici v Lc. nejdem sa rozpisovat, len v skratke : porod bol prebiehajuci , pekne som sa otvarala, aj tak ma napichli na oxytocin ( pri druhom som ho odmietla a dobre tak, tie kontrakcie boli znesitelnejsie a bola som informovanejšia ), porodila som s nastrihom, maleho mi zobrali, dali do perinky , ukazali odniesli. Prave na kramaroch mi umoznili byt s malym na prsniku cele dve hodiny, prikryli ho dekou a manzel bol cely cas pri nas. na kramaroch som porodila bez nastrihu, kedze dr. mi masirovala hradzu ( nechapem dodnes, nemala som ziadneho lekara dohodnuteho a ani kontakty, nepoznala tam nikoho ) a aj na sestonedeli boli všetky strasne mile. Malo by to byt ale samozrejmé, ja som žasla, ked mi dve hodiny po porode v Lučenci povedala sestricka po odchode manzela, nech si idem po veci na vzdycharen . nemohla som uverit že to myslí važne, bola som bez jedinej sily ( sak to poznate ) a este na odpoved že na to fakt nemam sil odpovedala" že či si myslime že oni su naše služky... :( :(
Ja mám naopak s nemocnicou Kramáre dobré skúsenosti. Rodila som tento rok v júli ako prvorodička a porodila som prirodzeným spôsobom. Pred pôrodom som veľa času strávila čítaním rôznych diskusií o pôrodniciach a skúsenostiach odrodených mamičiek, čo mi nahnalo iba a len strach. Nevedela som kedy sa mám vybrať do nemocnice, čo si mám zbaliť, čoho sa mám viac báť... Napokon som si povedala, že už nebudem nič čítať, nie som prvá ani posledná, ktorá ide rodiť, zvládli to ženy predo mnou, zvládnem to aj ja, či budem mať so sebou jeden kufor, alebo dva, či porodím sekciou alebo prirodzene.
Nemala som zazmluvneného žiadneho lekára, pred pôrodom som bola v poradni 2 krát, vždy ma vyšetroval iný lekár, obaja boli milí a prívetiví.
Nemyslím si, že má táto nemocnica záľubu v cisárskych rezoch. Moja obvodná gynekologička mi odporúčala a aj do tehotenskej knižky napísala, že odporúča pôrod sekciou, nakoľko som mala hraničné miery predozadného panvového priemeru. Viac menej som bola nachystaná na sekciu, avšak všetci lekári na Kramároch mi povedali, že uvidíme ako bude veľké bábätko, keď sa bude pýtať na svet a podľa toho sa rozhodneme. Všetci uprednostňovali prirodzený pôrod pred plánovanou sekciou.
Na príjem som prišla v noci po odtečení plodovej vody. Ihneď sa ma ujala službukonajúca sestrička, ktorá so mnou vypísala potrebnú dokumentáciu. Partner mi priniesol hore na sálu veci a sestrička ho poslala domov s tým, že ho zavoláme, keď sa bude rodiť.
Následne ma vyšetrila lekárka, spravila mi UZV a monitor. Povedala mi, že pôrod sa začal, a do 24 hodín porodím. Napriek tomu, že mi odtiekla plodová voda, nemala som žiadne kontrakcie. Uložili ma na izbu čakateliek a chodili kontrolovať každú hodinu. Od príjmu až po pôrod som na sále strávila 21 hodín. Vystriedalo sa pri mne niekoľko sestričiek a niekoľko lekárov. Niektorí mali lepšiu náladu, niektorí horšiu. Všetci sa však ku mne správali slušne, aj keď toho mali veľa.
Nikto nič neurýchľoval a keďže všetko prebiehalo bez komplikácií, nikto mi nič nepichal, iba ma pravidelne sledovali a čakali sme kým to príde spontánne. Mohla som sa prechádzať, sprchovať a taktiež ku mne pustili partnera. Asi 4 hodiny pred záverečnou vypudzovacou fázou. Mohol byť celý čas pri mne, prechádzať sa so mnou a službukonajúce sestry naozaj dbali na to, aby nenarúšal súkromie ostatným mamičkám. Tak isto tam mohli mať partnerov ostatné rodičky, ktoré prejavili záujem o spoločnosť partnera. Dokonca i tie, ktoré rodili cisárskym rezom.
Jediné nepohodlie, ktoré som nepociťovala bolo, že mi nedovolili piť, iba si sem tam ovlažiť pery. Normálne som opýtala prečo, a lekár mi vysvetlil, že to nie je preto, aby ma tam týrali ale z medicínskych dôvodov. Aby nedošlo k dehydratácii dostala som neskôr infúziu.
Napokon som sa dočakala, a po nekonečných hodinách plných obáv a strachu ako to celé dopadne som napokon porodila zdravého syna. Ihneď mi ho priložili na prsia, neskôr ho odobrali do vyšetrovacej miestnosti, kam mohol ísť aj partner. Odvážili ho, odmerali, obliekli a partner si ho mohol pofotiť. Mňa zatiaľ lekár, ktorý viedol pôrod pozašíval, sestričky ma poutierali a ešte počas toho mi sestrička z novorodeneckého priniesla opäť syna. Zatiahli plachtu na pôrodnom boxe, a mohla som si ten čarovný a intímny okamih narodenia vychutnať v súkromí aj so svojim partnerom. Po 2 hodinách ho poslali domov, a mňa previezli na oddelenie šestonedelia. Cestou sa ma sestrička opýtala či si chcem na noc oddýchnuť alebo mať bábätko pri sebe. Povedala som, že pri sebe a tak mi ho hneď priniesli. Odvtedy bol so mnou na izbe nepretržite.
Mala som záujem o nadštandardnú izbu, keďže však v tom čase toto oddelenie maľovali, nebolo to možné. Ležala som teda na štandardnom oddelení. Nebol to žiadny luxus, stará posteľ, ktorá bola privysoko- naozaj ťažko sa ňu sadá a zoskakuje z nej 🙂 Všetko tam však bolo čisté.
Na nadštandard som chcela ísť najmä z toho dôvodu, že sa tam o sociálne zariadenie musí deliť menej mamičiek. Uspokojila som sa však napokon aj s dvoma sprchami a dvoma toaletami pre celú chodbu a 8. poschodie. Ani raz sa mi nestalo, že by bola toaleta alebo sprcha obsadená, a to boli všetky izby plné. Tak isto sa i tam sestry starali o poriadok a čistotu, na chodbe boli neustále dopĺňané podložky a v kúpeľni a na toalete vložky. Neminula som ani jednu, ktorú som ťahala so sebou. Tak isto som nepotrebovala ani veci pre bábätko.
Samozrejme sa pobyt sa nezaobišiel bez pár nepríjemností ako napríklad strašné teplo na izbách, nevhodná strava pre dojčiace matky, občas nejaká nevrlá sestrička, niekoľkohodinové prepúšťanie a vypisovanie prepúšťacích správ a pod..
Ale teda ešte raz v skratke- pôrod a pobyt na Kramároch nebol žiadnym strašidelným zážitkom a ak by som šla rodiť druhý krát, vyberiem sa opäť sem.
@aptenodytes Tak to rada pocujem, ze aspon niekto odtial neodchadzal s traumou. Co sa vsak tyka cisarskeho, asi si mala stastie na takých lekárov, co ho za kazdú cenu nepresadzujú. Alebo sa trosku zmenil ich prístup, kedze o téme sa v poslednom case zacalo hovorit verejne, zaoberajú sa nou aj médiá.
Tak ci tak, podla hodnotenia porodnic maju Kramáre vysoké percento cisárskych rezov - takmer 42 percent. Niekde som citala,. ze tvrdia, ze je to tak, lebo k nim ako do velkej nemocnice prichadzaju aj komplikovanejsie pripady, tak musia rezat. Ibaze preco je potom na chvoste rebricka cisarskych rezov porodnica v Trencine (16 percent), kde samo vedenie je za prirodzene porody? Trencin je tiez spádová krajska nemocnica, kde musia riesit kopec komplikacii.
Svetová zdravotnícka organizácia hovorí, ze normálne percento cisárskych rezov je okolo 15 percent. Vychádza pritom zo statistík krajín s najnizsou úmrtnostou novorodencov.
V sprievodcovi porodnicami som si precítala este jednu zaujímavost, Kramáre tvrdia, ze aj po cisárskom reze vám bábatko prilozia a potom bude s matkou podla zdravotného stavu oboch. Ja som nemala ziadne komplikácie, dieta malo najvyssie apgar skóre a ziadne prikladanie, ani spolocné chvíle sa na úvod nekonali.... Tu je aktuálne hodnotenie: http://tehotenstvo.rodinka.sk/sprievodca-porodn...
@mys1ienka mne malu po cisarskom prilozili, lezala som tam dva tyzdne.pred porodom, potom tyzden doma a nakoniec akutna preeklampsia a sekcia, kedze porod bol v nedohladne. Hned mi prilozili malu pocas sitia, aj som s nou bola chvilocku, vsetko zavisi od zdravotneho stavu a podla mna aj sestricky. A co sa tyka pristupu sestriciek na oddeleni, nemozem si stazovat na nic, ja som bola spokojna so vsetkym 😀 paradoxne ani jedlo mi nevadilo 😀 a za tie dva tyzdne, co som tam bola, som sa videla, ako sa vzdy snazili pre prirodzeny porod az do poslednej moznej sekundy. Tiez pre mna top, ze navstevy som mohla mat kedy som chcela, kludne aj o osmej vecer, alebo o deviatej rano, nielen navstevne hodiny a chodte prec. To bolo pre mna najdolezitejsie, aby mohli moji blizki prist kedykolvek. Teraz po dvoch rokoch cakame znovu, bude dvojrocny rozdiel a uvidime, ale pocitam s tym, ze ked nenastanu komplikacie ako pri dcerke, idem prirodzene. A rozhodne kramare 😉 takze tak.rovnako ako.inde maju zle aj dobre skusenosti, tak je to aj tu 😉
Tak sa pridám aj ja so svojim hodnotením Kramárov. Došla som o 10.hod s odtečenou plodovou vodou. Keďže nemali pre mňa posteľ (vtedy presúvali všetko z Antolskej), tak ma nechali čakať na vyšetrovačke. Lekárka, ktorá ma prijímala bola veľmi milá, všetko mi vysvetlila. Ale počula som, ako komunikovala iná lekárka s pacientkami, a to teda milé určite nebolo...potom som sa dozvedela, že to bola primárka, našťastie ja som s ňou do kontaktu neprišla. Presunuli ma na izbu, kde som čakala na kontrakcie, lekárka mi ale povedala, že to môže trvať aj 24hodín, priebežne ma preto vyšetrovali, ako postupuje pôrod. Okolo 15.30 ma odviedli na pôrodnú sálu a ja som sa pýtala, čo mi idú robiť, pôrodná asistentka mi povedala, že mi idú dať vyvolávačku a epidurálku, na čo som je povedala, že ja predsa nemám bolesti a ona že "veď budete mať". Ešte som sa snažila aj so sestrami, ktoré tam boli skonzultovať, či si dať epidurál , keď som bez bolesti a s oxytocínom som nesúhlasila. Keďže ale videli moju nerozhodnosť, privolali lekára, ktorý povedal, že to rozhodnutie nechá na mňa, že môžeme ešte počkať a nechať to na prírodu. Tak sme to nechali tak, do hodiny bolesti došli. O epidurálku som si teda požiadala. Jediné, čo ma zamrzelo, že pôrodná asistentka, ktorá mala službu, taká nižšia, počerná (ktorá mi pripadala na stretnutiach pred pôrodom veľmi milá a ochotná) ma ohovárala, že vymýšľam, že najskôr nechcem epidurál, teraz chcem. Nevedela, že stojím za jej chrbtom a keď ma zbadala, tak sa zháčila a iba povedala, že "aha, vy ste tu". Človeka v bolestiach to nepoteší a ja som ani nemala silu jej niečo povedať, teraz by som jej ale rada povedala, že predsa to bolo na mojom rozhodnutí, ja som tá osoba, ktorej to pichnú a ja som si zaplatila 150 EUR za to... Ďalšia vec, čo ma zarazila, bola, že nám na stretnutí pred pôrodom tvrdili, že partner môže byť po celú dobu s nami. Chápem, že keď ma prijali na oddelenie, mali tam tak plno, že ďalšie osoby by sa tam už ledva vošli, to som sa ale na partnera ani nepýtala, lebo nám to hovorili, že v prípade, že tam bude plno, partnerov nemajú kam dať. Ale podvečer som už ostala na izbe sama, okrem mňa tam boli už len 2 ženy. Jedna partnera mala, lebo jeho mama tam kedysi pracovala..... A na moju otázku, či nemôže prísť aj môj manžel mi tá istá asistentka odvrkla, že "načo, však nerodíte" a odišla. Chápem, že mala zlú a náročnú službu, mne sa zdala veľmi milá predtým. Bohužiaľ je jediným človekom, na ktorého z tej pôrodnice spomínam v zlom :( Takže manžela zavolali až tesne predtým, ako som porodila malú, keď som už ležala na stole, akurát ma stihol chytiť za ruku a povedali mi, že mám tlačiť. Čiže prítomnosť partnera na Kramároch je otázna. Malú mi iba ukázali a vzali ju na vyšetrovačku, potom zavolali manžela, že si ju môže odfotiť, kým mňa šili. No a potom nás nechali s manželom a malou 2 hodiny v súkromí. Mňa odviezli na izbu, pýtali sa ma, či mi ju majú doniesť na noc alebo si chcem oddýchnuť. Malú som si na noc vzala nakoniec k sebe a som rada. Ušla sa mi nadštandarná izba, čo bolo super, sestra, ktorá mala službu bola veľmi milá. Vlastne som nemala problém so žiadnou sestrou z oddelenia šestonedelia, Všetci boli veľmi milí a ochotní. A takú istú dobrú skúsenosť mám aj s novorodeneckým oddelením. Naozaj úžasné lekárky a aj sestry. Je síce pravda, že občas bolo potrebné požiadať o pomoc, ale nikdy nikto nepovedal nie, napriek tomu, že tam mali toho naozaj veľa.
Ja sa pridávam medzi ženy, ktoré nemajú traumu z pôrodu na Kramároch. Ja som mala len dobrú skúsenosť, s výnimkou primárky pôrodnice a spomínanej pôrodnej asistentky. Tiež tá strava pre kojace matky bola na zamyslenie, nečakám kaviár a šampanské, ale dosť nafukujúce potraviny sa často opakovali, samá biela múka, žiadna zelenina...a to si žena po pôrode nevie predstaviť lepšiu vec, ako stravu bez vlákniny...Ale dalo sa to prežiť 🙂 Musím povedať, že na to, ako intenzívne podporujú kojenie, všade kopa materiálu, ako kojiť, prečo kojiť....mi nikto s kojením nepomohol, teda pomohla mi sestra z novorodeneckého, ale až po mojom požiadaní o pomoc. A tiež ako prvorodička sa teraz zamýšľam, že mi priniesli malú asi hodinu po tom, čo ma priviezli na izbu, sestra mi ukázala, ako jej zahnúť plienku a ako ju dať do postieľky a odišli 🙂 Pritom ja som ani nevedela, ako tú plienku dať :D Našťastie som mala na izbe milú mamičku, ktorá bola druhorodička a tá mi pomohla s mnohými vecami. Inak by som asi stále behala na novorodenecké 🙂
Ak by som išla rodiť ešte raz, určite to budú Kramáre.
Baby ozaj je mi luto vas ktore mate zle skusenosti a traumu z kramarov ja som teda pravy opak keby este raz rodit tak len na kramaroch.Cez prijem,cakacka,jyska az po oddelenie vsetci boli uzastny moj doktor najviac.Ja nemozem povedat pol slova zleho.
Tehotenský newsletter
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu
Zisti viac o svojom tehotenstve: Tehotenstvo týždeň po týždni. Nepoznáš týždeň tehotenstva? Vypočítaj si ho v Tehotenskej kalkulačke.
Podobné diskusie
@gbaguidi213 S tým súhlasím začnú si zvykať na to študujú preto že chceju pomáhať nie za uplatky