• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Pôrodnica v Ružomberku

11. júna 2016 
@lucka127 no vybavenie izieb taky standard, ja som bola na "samotke" cize som bola sama bola tam normalne postielka, taky vanicko-drez :D na kupkanie a prebalovak, postele pre mamicky klasika stare :unamused: sprchy spolocne na chodbe, len jedna izba ma svoju sprchu a wecko-tam je tiez len jedna mamicka. inak v ostat. izbach su po dve. sprchy su nove a wecka. ako uplna pohoda, netlacili sme sa tam aj ked bola plna porodnica. navstevy su tusim od 14-16 ci 17 tej, uz si presne nepamatam, bud sme boli na chodbe alebo v jedalni. strava v pohode. poplatok za mm bol okolo 3 eura a bol so mnou cely cas naozaj aj do sprchy so mnou chodil a tak. sestricky boli velmi mile, aj pri porode aj na novorodeneckom, ako ja sa fakt nestazujem, jedna vec co ma mrzi ze mi malu nedali po narodeni na brusko nahu ale doniesli mi ju az zabalenu, ale neziadala som si o to, co pri druhom urcite budem :wink:
29. júl 2011 o 13:36  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@julinkadk
:wink: ja som rodila vsetko cisto :sunglasses: takze ani teraz si nedam, myslim ze by to mohlo ist rychlo pri dcerke sme prisli na doraz :confused: a tretie hadam uz bude malina :slight_smile: takze toto ani nie skor ma na celom porode najviac bolelo sitie aj naprik umrtvovackam, neviem to je skor stres pre mna tak by som chcela aby ma nenastrihovali pokial by to bolo mozne v tomto bol DK super nenastrihnu kym nemusia :wink: jedna kocka mi pisla ze rodila v RK ale ze vsetko bolo super,rozmyslam ze si tam spravima si exkurziu :grinning:
29. júl 2011 o 13:51  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@lenka47
waw to je super, napr.v Martine bolo super ze nosili aj stravu na izby,ako je to v RK a navstevy tiez an izzbach v tomto bol dost velky luxus ten Martin :confused:
29. júl 2011 o 13:53  • Odpovedz  • Páči sa mi to
no tak v RK takyto luxus nie je :D chodis jest do jedalne nomalne a navstevy nesmu na izby :frowning2:
29. júl 2011 o 14:16  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@lucka127 mna nastrihli tiez az ked uz museli, lebo som nevladala vytlacit malu, sitie som citila take pichanie ale zhojilo sa to pekne a rychlo... dr. co ma rodila bola velmi mila
29. júl 2011 o 14:19  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@lenka47
to som rada lenka ze mas dobru skusenost, dufam ze aj aj budem mat konecne veget pri tretom :grinning:
skusim si to zistit ako to funguje v tom rk,hadam maju daku stranku so zakladnymi info :wink:
29. júl 2011 o 14:28  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@lucka127 oni robia myslim kazdu poslednu stredu v mesiaci taku "prehliadku" tak si to skus zistit a drzim palce :wink:
29. júl 2011 o 14:35  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
baby, ja som v rk rodila pred tromi rokmi, teraz sa chystam vo stvrtok zase. ja som sice rodila sekciou a aj teraz to bude rovnake, ale nemozem sa na lekarov ani sestry stazovat. jedine novorodenecke, ale to by bolo na dlhsie. vybavenie je v pohode, v podstate nove, kedze predtym bola stara porodnica za hypernovou a asi tak pred 4 rokmi ju prestahovali do starej nemocnice, kde bola chirurgia. takze vybavenie super, vsetko ciste. izby maju dve nadstandard, co som si precitala na nastenke tak sa plati 10 euri na den, EPI vas vyjde na 100 euri a tatko pri porode neviem.... :slight_smile:
lekari su myslim v pohode, ja som mala stastie na ondrejku z dk, takze maximalna spokojnost. uvidime ako to bude pre tentokrat, dam urcite vediet, napisem cerstve skusenosti.

a poslednu stredu v mesiace cca okolo 13.00 byvaju tie prehliadky, ako spominala lenka...
30. júl 2011 o 14:10  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@mishusha
super urcite sa ozvi a ak ta mozem poprosit skus sa mi opytat ci by bolo mozne zaplatiti si tu izbu s kupelkou, ako nadstandart :wink:
30. júl 2011 o 21:14  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@lucka127 ono to mozne urcite je, len asi v ramci kapacity....
30. júl 2011 o 21:34  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@mishusha
mne nevadi aj keby nas tam bolo viacej,len by som velmi chcela byt na izbe kde je hned aj sprcha:slight_smile:
30. júl 2011 o 21:44  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@lucka127 tak tá nadstandard izba je tá jedna so sprchou. Tá druha samotka je bez sprchy.
14. aug 2011 o 18:12  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
5. sep 2011 o 12:05  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ja som rodila pred 3,5 rokmi a bola som spokojná ako s lekármi, tak aj so sestričkami zo šestonedelia, tie boli vždy ochotné poslúžiť, keď som niečo potrebovala. pôrod prebehol bez komplikácií, bol pri ňom aj manžel, úžasná sestrička, ktorá mi radila čo a ako... niektoré sestričky z novorodeneckého boli síce trochu na zamyslenie, ale zase musíme pozerať aj na to, že tam majú veľa zodpovednej práce, možno aj nejaké rodinné problémy a to sa niekedy odrazí aj na nálade a prístupe personálu... sme len ľudia... strava bola v pohode, a tie sprchy sú blízko izieb a aj keď bola pôrodnica plná, vždy som bola v sprche sama a chodila som sa sprchovať ešte predtým, než doniesli mimčo, resp. spolubývajúca ho na ten krátky čas postrážila. návštevy na izby nesmú ísť, ale to mi vôbec nevadilo, dieťatko som si pekne naložila do "vaničky" a išli sme na chodbu. myslím si, že nejakých tých 5 dní sa tam dá v pohode prežiť.
5. sep 2011 o 12:17  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahojte baby,
rodila som v RK 19.júna 2011, takže mám celkom čerstvé dojmy a info, ak máte záujem, pýtajte sa. Rodila som tu aj prvého syna v nov. 2008, a už vtedy som bola spokojná, preto som ani neuvažovala nad DK či LM. Skôr ma lákal MT s nadštandardnými izbami ale napokon som usúdila, že je to len zbytočný rozmar a možno riziko, že nebudem spokojná. V RK som išla takpovediac na istotu. Staršieho syna som rodila pri doktorovi Puskailerovi (odpusť mi, svete, ak som poplietla spelling jeho mena) a teraz som rodila s doktorkou Žilkovou (spokojnosť ešte väčšia) a super mladou sestričkou. Vtipné sú tu praktikantky zo zdravotníckej sš, to treba zažiť :grinning:
Inak, teraz som rodila absolútne bez zásahov doktorov, mohla som rodiť aj v džungli, lebo som vopred písomne odmietla VŠETKY zásahy doktorov, okrem prípadu, že by sa niečo skomplikovalo - neskomplikovalo sa našťastie. Neodmietla som jedine sprchu a klystír, inak išlo o dokonale prirodzený pôrod bez medikamentov, umelých zásahov, nástrihov ... Rodila som s úsmevom, pohodička.. dieťa som im dala až po vyše dvoch hodinách na mojom brušku keď už bolo krásne napapané kolostra (prisal sa sám po tom ako sa sám doplazil po bruchu k bradavke asi 15 min po narodení a bol prisatý striedavo celé dve hodiny, cuckal...), odvážiť, odmerať a obliecť, odvtedy som ho už nepustila od seba ani na okamih, len asi na pol hodinku na 3. deň. :slight_smile:

Je pravda, že na takéto pacientky nie sú tam zatiaľ zvyknutí, a dosť mi to dali najavo mnohými poznámkami a "akože nič" pripomienkami, ale napriek mojim "vrtochom" boli všetci ústretoví, milí, ochotní a tolerantní. Nesmierne rešpektujúci, skladám klobúk dolu, lebo naozaj som asi bola najvrtošivejšia pacientka akú tam zatiaľ mali. A teda môžem zaručiť, že som objektívna, lebo napätie medzi mnou a doktormi bolo občas možné krájať - a cez to chválim, chválim a zlého slova nemám. Vždy budem len a len odporúčať a ďalší pôrod dúfam, budem rodiť zase v RK.
5. sep 2011 o 23:50  • Odpovedz  • Páči sa mi to (6)
@layla84 pekne si to napísala :wink:
chcem sa opýtať: takže si odmietla aj oxitocín na urýchlenie pôrodu a aj nástrih? ale predpokladám, že si nerodila dlho. lebo mne ten oxitocín popohnal pôrod, čo som bola po vyše 26 hodinách aj rada. a nastrihávajú automaticky? mňa pri prvom nastrihli, lebo bolo veľké (vyše 4 kg), takže by som sa zrejme bola potrhala, tak to bolo lepšie...
bábo si si pýtala na bruško zaraz, ako sa narodilo?
izbu si mala priplatenú?
inak aj ja som prvé rodila pri Puskajlerovi, uvidíme, ako to bude pri druhom.
dík za info :wink:
6. sep 2011 o 08:57  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahoj,
áno odmietla som všetko. Nástrih, ktorý (myslím, neviem isto) robia viac menej automaticky, minimálne prvorodičkám - no istá si nie som, (odmietla som ho vopred a preto sme sa o ňom skoro ani nebavili), každopádne som ho odmietla pri oboch pôrodoch, pri staršom synovi nebolo o čom, už dávno pred pôrodom bolo jasné, že bude maličký (aj bol: 2800g) a pri mladšom môj gynekológ povedal, že tiež nebude veľký. Mal napokon 3280g. Keby som vedela, že dieťa bude veľké, asi by som (minimálne ako prvorodička) nástrih dovolila.

Pri oboch pôrodoch som odmietla aj lieky či injekcie od bolesti, ale priznávam, že ten prvý pôrod trochu bolel (práve preto, že sa zomlel veľmi rýchlo (celé aj s cestou za 4 hodiny) tak som si vôbec nestihla nájsť systém ani polohu ako sa najlepšie vyrovnať s kontrakciami. Takže som ostala tak trochu v panike, lebo som nevedela získať kontrolu nad svojím telom a pôrod trocha bolel, ale aj tak to bolo fajn, že to šlo rýchlo. Nebolo to až také strašné..

Zato druhý pôrod bol skvelý, už na druhý deň som sa cítila ako keby som ani nerodila a spokojne by som išla rodiť zas, dokonca by som sa tešila. To bolo aj tým, že kontrakcie sa tentokrát začali veľmi pozvoľna, pozvoľna odtekala aj plodová voda, no trvalo to celé nie 4, ale 23 hodín. A práve to bola v tomto prípade výhoda, lebo ako som celú noc nespala a čakala v kontrakciách kedy už budú dostatočne intenzívne, naučila som sa s nimi skvele pracovať, predýchavať ich, až ma napokon vôbec, ale vôbec neboleli! Tie najhoršie kontrakcie tesne pred pôrodom už vôbec neboleli, tak som ich už mala zmáknuté. Ak to mám zhrnúť, bolelo ma tých zopár prvých (najjemnejších) kontrakcií, s tými horšími som už krásne pracovala.
Urýchľovačku mi chceli dať už večer, ale ja som odmietla a tým pádom som mala celú noc a celé ďalšie dopoludnie kontrakcie každých cca 20min, neskôr samozrejme častejšie - takže času a času naučiť sa pracovať s bolesťou, zvládnuť svoje telo.

Dopadlo to tak, že druhý pôrod bol asi najkrajším zážitkom v mojom živote, po celý čas pôrodu aj kontrakcií som sa usmievala a mala slzy šťastia na tvári, sestry nechápali :slight_smile: - cítila som sa úžasne, bolo to veľmi príjemné, nádherné. Mala som čas a priestor úplne precítiť spojenie s bábätkom, získať kontrolu nad svojím telom, správne pracovať s kontrakciami, čo som pri rýchlom pôrode staršieho syna vôbec nestihla (tam v 4 hodinách pôrodu bola zahrnutá aj skoro hodinová cesta divočinou škodovkou do pôrodnice, takže som sa nesústredila na kontrakcie ale na cestu, starosti, aby manžel nezrazil srnky a pod. :slight_smile: a to bola škoda, lebo potom to šlo prirýchlo)

V oboch prípadoch som mala pri sebe manžela až do odchodu na izbu rooming-in (nemala som nijakú priplatenú ani nadštandardnú). Manžela to stálo 100korún (pri prvom, a pri druhom tá istá suma v ečkach), mladšiemu manžel prestrihol pupočnú šnúru (po dotepaní -10 minút od narodenia, ktoré poctivo a úzkostlivo napriek prehováraniu doktorky, že je to zbytočné, na moje želanie ustrážil, statočný :slight_smile: )

Keďže mi malého dali na brucho ešte s pupočníkom okamžite po narodení, po odstrihnutí pupočníka som si ho tam nechala ďalšie viac ako dve hodiny. Po asi 15min sa začal sám plaziť hore bruškom a našiel cicu, kde sa pekne prisal a cuckal si spokojne, spoznávali sme sa koža na kožu, niečo nádherné, s manželom sme plakali od šťastia.
No a tým, že sa prisal, mala som, samozrejme oxytocínu na rozdávanie, záplavy oxytocínu - ten potom nie len že nakopol dojčenie (nemal problém ani malý, vedel sa prisať od prvého okamihu, a ja som mala už na druhý deň mliečka (vlastne ešte kolostra) toľko, že som odstrekovala ostatným detičkom do fľaštičiek), ale aj krásne vypudil placentu bez akýchkoľvek pomôcok a zásahov. Pomáha aj plazenie sa dieťatka k prsníku, nožičkami kope po brušku a tým posúva placentu nižšie, pomáha ju vypudiť von. Príroda je zázračná!! Preto som nepotrebovala žiadny umelý oxytocín kanylou do žily, ani nijaké iné medikamenty, príroda si to všetko, čo treba oveľa lepšie zariadila sama.

Doktori rešpektovali moje požiadavky, ale aj museli, lebo som sa písomne vopred odvolala na zákon a moje práva pacienta, a vyzvala primárov, aby rešpektovali moje požiadavky. Takže o mne predom vedeli, a na každý zásah, každé vyšetrenie dieťaťa či mňa si pýtali môj informovaný súhlas. Len odporúčam, ich prístup zostal profesionálny, hoci som im poriadne kafrala do remesla, a niektorí sa cez to prenášali ťažšie, iní ľahšie, podľa stupňa ješitnosti, hihi..
Celkovo boli ale všetci skvelí, splnili všetky moje očakávania. Je proste na nich spoľahnutie, a to je pre mňa najdôležitejšie - nemusela som sa báť, že mi dieťa za chrbtom zaočkujú proti TBC keď som to odmietla, ani toho, že mi budú dieťa potajomky dokrmovať z fľaše napriek môjmu odmietnutiu - podobné praktiky v RK nenájdete, a to je pre mňa záruka kvalitných služieb.
6. sep 2011 o 10:22  • Odpovedz  • Páči sa mi to (5)
@juliam viď vyššie
6. sep 2011 o 10:26  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@layla84 prosím Ťa, chcela by som vedieť niečo viac o tom, ako sa dá naučiť spolupracovať s bolesťou? Ja som mala 2 cisárske, ale vždy som začala najskôr klasicky, takže kontrakcie dobre poznám. Aj som sa snažila predýchavať, ale to ma unavovalo ešte viac, točila sa mi hlava, bolesť stále rovnaká. Kde si sa to naučila?
6. sep 2011 o 10:57  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@molka No ako vravím, pri prvom som to vôbec nestihla.. všetko sa zomlelo rýchlo. Skúšala som všetky polohy, krčila som sa, čupela, šla na kolená, fitlopta, predklon, manžel ma masíroval, držal - nič nezaberalo, lebo som sa absolútne nevedela sústrediť a čím viac som si to uvedomovala, že ma tá bolesť pohlcuje, čím viac som si ju pripúšťala, tým väčšia panika sa vo mne budila, tým viac som sa blokovala a tým viac to bolelo a začal klasický začarovaný kruh. To bol prvý pôrod. Nebol zlý, ale -bolel.

Teraz pri druhom pri prvých kontrakciách som zase upadla do akejsi kvázi paniky, skúšala som pri kontrakcii čupieť, skrčiť sa, ľahnúť si na bok, predkloniť sa s oporou - zase som to všetko vyskúšala a zase nič nepomáhalo - to boli prvé kontrakcie, síce najľahšie, ale boleli ma vlastne najviac, kým som ich pochopila. Potom som zistila, že najmenej ma to bolí keď sa pomaly a sústredene (veľmi vystretá, vzpriamená) prechádzam hore dolu po izbe a veľmi sústredene a veľmi zhlboka dýcham. Samozrejme, keď som si to uvedomila, prešla ma prvotná panika a zistila som, že sa s tým dá krásne pracovať, len netreba sa poddávať tomu, ako to spočiatku zabolí. Takže potom som celú noc s týmto základom pracovala - už to šlo dobre, lebo som sa pri vedomí, že to predsa viem kontrolovať a sama ovládať, tak som sa ešte viac upokojila. Aj tentokrát fungoval začarovaný (skôr teraz čarovný) kruh - pri zistení, že som schopná bolesť regulovať a našla som systém ako na ňu, som sa veľmi upokojila, proste vedomie, že to mám pod kontrolou spustilo psychickú pohodu až nadšenie, bolesť doslova zmizla, lebo vždy, keď som pocítila, že ide ďalšia kontrakcia, postavila som sa (čo ako sa mi v noci nechcelo) a začala som tú svoju mantru pomalého prechádzania sa a dýchania, a postupne som k tomu pridávala krásne predstavy bábätka, prihovárala som sa mu, vravela som mu, nech už ide von, ako sa veľmi naň teším. Bolo dôležité z chodenia a dýchania urobiť akýsi podvedomý úkon, potom som sa už nemusela sústrediť na to, ale mohla som ísť o stupeň vyššie a sústrediť sa na svoju psychiku, prežívanie, spojenie s bábätkom, duchovno.. radosť. A potom to už šlo hladko.
Základ bol proste niekde na začiatku: napriek začínajúcim pôr. bolestiam neprepadnúť panike a uveriť, že príroda (ja verím, že Boh) mi dal/a milosť porodiť dieťa, že mám k tomu všetky potrebné schopnosti, aby pôrod bol krásny, bezbolestný, len to musím v sebe objaviť a niečo sa naučiť. Proste uvedomiť si, že moje telo je na túto úlohu dokonale prispôsobené, stvorené na tento účel, a že nástroje k tomu, aby šlo všetko bezbolestne, krásne a hladko sme my ženy dostali do vienka už pri počatí, že ich každá a jedna máme, len musíme o tomto dare v prvom rade vedieť, potom ho prijať (rozbaliť krabičku) a tretím krokom je naučiť sa ho používať... To je ako keby ma pod vianočným stromčekom čakal dar - napríklad žehlička :slight_smile: v krabici. Ak sa pod stromček nepozriem, nikdy ju tam nenájdem a budem chodiť dokrkvaná a myslieť si, že inak to byť nemôže. Ak tam žehličku nájdem, poteším sa, uvedomím si, že veci môžu fungovať aj inak. Potom už stačí len rozbaliť (prijať dar) a naučiť sa ho používať. Možno je to trochu stupídny príklad, nič lepšie ako zrovna žehlička ma pri pohľade na hromadu prádla pred sebou nenapadlo, ber to s rezervou :grinning: Toto všetko treba spraviť na začiatku pôrodu a máš vyhraté (ak nie sú zdrav.komplikácie).
Keby som sa tlmila oblbovákmi a epidurálmi, verím, že by som sa to nikdy nenaučila, prišla by som o úžasnú schopnosť vedieť ovládať svoje telo. Nemysli si, že som nejaký superman, toto som sa naučila až tam, pri pôrode,nemám inak nijak výnimočné nadanie. Dokáže to každá žena, ktorá odmietne uveriť tomu, že pôrod má bolieť, ktorá si zaumieni, že pôrod bude najkrajším zážitkom jej života. Samozrejme, komplikácie pri pôrode alebo v tehu - je iná vec, ja hovorím o bezproblémovom tehotenstve a zdravom priebehu pôrodu.
6. sep 2011 o 11:40  • Odpovedz  • Páči sa mi to (5)
@molka Inak, jeden zaujímavý zážitok mám. Keď už som bola na pôrodnej sále, (už skoro 12 hodín krásne pracujúca s kontrakciami a usmiata, podarilo sa im prehovoriť ma na pásy - vraj lepšie odhadnú priebeh pôrodu. Hoci som to pôv.odmietala, povedala som si, že ok, som v pohode, nič ma nebolí, tak nech ma zapnú. Ľahla som si po prejdení najbližšej kontrakcie a sestrička ma zapla na pásy a odišla. Potom prišla najhoršia kontrakcia celého pôrodu, lebo ako som ležala na boku a bola pripásaná, mantra sa nekonala, chodiť sa nedalo, vystrieť tiež nie a ani dýchať poriadne som už nezvládla, lebo ma to celkom rozhodilo zo systému. Strašne to bolelo, chytila ma panika, presne ako píšeš sa mi nenormálne krútila hlava a stŕplo mi celé telo, hlavne tvár. Ešte jednu kontrakciu som takto musela prežiť, dokopy dve, príííííšernéééé, potom prišla sestra a odopla ma. Keď som sa postavila, bolo mi na omdletie, všetko tŕplo a hlava ako v kolotoči, telo ma vôbec neposlúchalo...a bolelooooo... vtedy prišiel manžel a ja som mu chcela povedať ako nádherne som sa doteraz cítila, že škoda, že neprišiel o 10 minút skôr, lebo teraz sa cítim ako troska, ale nebola som kvôli stŕpnutej tvári schopná rozprávať, tak som na neho len zúfalo pozrela a on: "Bože, je to také zlé?" A ja mu len cez zuby a strpnutými perami: "Práveže to doteraz bolo nádherné, také nádherné..." nechápal. Snažila som sa čím skôr dostať do svojej rovnováhy, ale šlo to už ťažšie, úplne ma to vyhodilo zo sedla, ako sa vraví. Musela som manžela poslať ďalej, aby som sa mohla stopercentne sústrediť len na svoje telo a podarilo sa mi znova upokojiť a zahnať paniku, a vlastne po ďalšej kontrakcii už som bola zase viac menej v pohode, a zachvíľu sa vrátili aj nádherné pocity a šťastie, aj úsmev na tvár, aj stŕpnutie prešlo, aj hlava sa prestala krútiť, a bolesti zase zmizli.
Ak budem zase rodiť, už nedovolím nikomu zobrať mi takto pohodu ani nachvíľku, čo aký šľachetný účel sa bude za tým chcieť skrývať.
6. sep 2011 o 11:54  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Inak:
bolo dôležité, že som bola celú noc na izbe sama - inak by som sa nikdy nedokázala sústrediť na tie kontrakcie. Ak budem rodiť zas, tak proste budem dôsledne vyžadovať absolútnu intimitu minimálne v prvých fázach prvej doby pôrodnej. Dokonca aj manžel čo ako sa mi snažil pomôcť, ma rozptyľoval. Musela som zostať sama so sebou, lepšie povedané v akomsi stave "sama v sebe", sama pre seba a pre svoje dieťa, najmä v začiatkoch. Neskôr som už bola taká "profička", že mi nevadili ľudia, manžel, sestry, doktori, rozprávala som sa s nimi, žartovali sme, smiali sa na mne ako sa usmievam. že to ešte nezažili :grinning:. Ale tie prvé hodiny bolo veľmi dôležité, že som zostala sama v tichu, pokoji, sústredení. Keď sa už blížil samotný pôrod, už to bolo jedno, lebo ako som spomínala, spravila som za ten čas zo svojej mantry niečo podvedomé, na čo už som sa ani nemusela nejak zvlášť sústrediť.
6. sep 2011 o 12:13  • Odpovedz  • Páči sa mi to
opakujem: nič z toho by som nebola schopná sa naučiť, ak by som dovolila nejaké umelé tlmenie bolesti, ak by som chcela z bolesti spraviť strašiaka, ktorého chcem silou mocou zneškodniť, hoci aj chémiou. Prijala som ju ako niečo, čo tu síce teraz je, ale nie je to nevyhnutné a môžem to zmeniť, ak sa s tým naučím pracovať, chce to len trochu odvahy popasovať sa s tým sama, bez pomoci a viery, že na to moje telo (a myseľ) má všetky potrebné "zbrane", stačí len ich v sebe objaviť, prijať ich a použiť.
6. sep 2011 o 12:17  • Odpovedz  • Páči sa mi to
sorry za prednášku :frowning2: nechala som sa uniesť, rada o tom pôrode rozprávam, bol to nádherný zážitok..
6. sep 2011 o 12:27  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@layla84 klobúk dole, krásne si to zvládla. pokúsim sa aj ja s tými kontrakciami nejak "spolupracovať" :wink:
6. sep 2011 o 12:56  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@juliam Držím palce, 90 percent všetkého je v hlave - tak si to pozitívne nedaj vziať a never nikomu, kto ti bude tvrdiť, že pôrod nie je nádherný a že bolí.
7. sep 2011 o 09:19  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahojte dievcata neviem ci sa tu cas od casu niekto ukaze ale ak ano mam otazku, onedlho budem tiez rodit na(ne)stastie tiez v RK ale pocula som, ze v tejto porodnici maju problem s podavanim EPI resp. ze ju nechcu podavat...Neviete o tom niektora nieco???
22. sep 2011 o 19:24  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@ivettka74 ja s epi síce nemám osobnú skúsenosť, nechcem ju, ale kamarátka rodila teraz v júni a bez problémov jej ju dali. tak neviem. skús sa ísť osobne poinformovať - napr. tuším v poslednú stredu v mesiaci si môžeš ísť pozrieť nemocku, je tam posedenie s tehuľkami. a prečo na(ne)šťastie? ja som bola v RK pred 3,5 rokom spokojná.
22. sep 2011 o 22:54  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@juliam Dakujem za odpoved, mne to povedala moja gyndoska v Dolnom Kubine a potvrdila mi to aj kamaratka ktora tam odrodila dve deti.. Ale naozaj neviem aky na to maju dovod. A preco nanestastie??? Pocula som dost negativnych ohlasov od nezavislych zdrojov na tu porodnicu ale nebudem rozmazavat...Keby bolo na mne rodila by som inde ale tu si clovek asi vela nenavybera... :unamused:
23. sep 2011 o 10:15  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@ivettka74 no vieš, sto ľudí sto chutí. závisí to aj od toho, aká si náročná a čo od nemocky a personálu očakávaš. ja som bola naozaj spokojná so všetkým - sestričkami, doktormi, stravou, v podstate aj zariadením... veď na tých nejakých 5 dní nemusí mať človek neviem aký luxus. ale ak máš záujem, môžeš si zaplatiť nadštandard izbu.
23. sep 2011 o 12:54  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok