Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

5,5 ročné dieťa individum

pita32
31. aug 2015

Milé maminky, vytvorila som si kvôli tejto téme nový nick, prosím, ďakujem za Vašu trpezlivosť pri čítaní. Vlastne by som chcela poznať Váš názor, prípadne sa poradiť s niekym, kto možno prežíva to isté..ide o môjho 5 a pol ročného syna. Narodil sa nám z lásky po 2 ročnom manželstve, a odvtedy sa stal zmyslom môjho života. S manželom sa poznáme niečo cez 12 rokov, má 2 dospelé deti z predchádzajúceho manželstva. Žijeme v harmonickom vzťahu, +- nejaké tie bežné, nevýznamné problémy ako všade. Vždy sme boli v názoroch na výchovu za jedno. Som ten typ mamy, ktorá nenechala svoje dieťa plakať ani o sekundu dlhšie, než bolo nevyhnutné, kojila som ho 2 roky, netlačila som ani na odstavenie, ani na odplienkovanie, dokonca ani na cumlík. Vždy sa mi vyplatilo dať všetkému čas. Rozprávať začal ako 18 mesačný a rozhovoril sa pomerne rýchlo a pekne. Je to jediné dieťa v našej rodine, a preto mu odmala bolo venované veľa sústredenej pozornosti. Veľa sme sa rozprávali bola a aj som dosť trpezlivá, a preto ma neotravovalo veci rozoberať, vysvetľovať, učiť, myslím, že je to moje poslanie ako matky. Na druhej strane som vždy vyžadovala aj dodržiavanie "dohôd". Obdobie vzdoru sme prešli v pohode, dohody platili, vždy a obojsmerne. Rýchlo to pochopil, a fungujeme tak dodnes. Približne 5 rokov sme svoje dieťa nikdy nepotrestali fyzicky, všetko sme vždy uhrali bez bitky. Keď mal 2 a pol roka, nastúpila som do práce, a on do školky. Začiatky boli ťažké, plakával, aj zdravotne to bola katastrofa, ale prežili sme a po roku sa to zrovnalo. Približne v 2och rokoch sa začal zaujímať o vláčiky, z čoho sa vykľula a ďalej pokračuje "vlakománia" Hráme sa doma takmer výlučne iba s vlakmi všetkých druhov (lego, tomica, drevené, dokonca aj H0 máme, kto pozná, rozumie, sú to už modelové železnice pre dospelých). Veľa pozerá dokumenty o vlakoch, vie aké kde jazdia, akou rýchlosťou, ako fungujú, proste spústu informácií, ktoré nevedia ani dospeláci. V škôlke je v kolektíve obľúbený, ma plno kamarátov, učiteľky si myslia že je šikovný,ale aj šibal a neposedník, na druhej strane chytrý a slušný. S jeho láskou k vlakom sú všetci uzrozumený, aj uciteľky, deti, dokonca niektorí rodičia detí. Vyrástol z neho krásny chlapec, s veľmi dobrým vyjadrovaním a perfektnou slovnou zásobou, až mi to samej niekedy vyrazí dych. A teraz k problému. Je náladový a niekedy mu už ani ja mama nerozumiem. Keď sa napríklad stretneme jemu neznámych ľudí, a prihovoria sa mu, tak začne robiť také divné veci, napr. hádzať šiltovku z hlavy na zem, alebo hovoriť dokola "do čerta" (od nás to nemá), alebo sa schová za mňa, alebo utečie. Ak on chce s niekym nadviazať kontakt, musím ísť s ním, povie mi že mamka, poď sa so mnou zoznámiť. A potom ten istý scénar: začne tým deťom hovoriť o vlakoch, splieta zložité veci a tie deti na neho kukajú jak na blázna. nehovorím, že vždy je to tak, ale často. Vždy všetko tým deťom vysvetľuje, organizuje ich, chytí ich za ruku napríklad a diriguje podľa seba. Nikdy sa nebil, nebol agresívny, ani násilný. Keď sa tie ľady prelomia, tak komunikuje super, aj s dospelými. Potom prišlo obdobie, kedy začal doma po nás kričať, normálne zvýšeným hlasom kričal, na čo my s manželom pokojne vždy dokola, že sa to u nás v rodine nerobí, nerobí to tato, nerobí to mama, patríme do jednej rodiny, nebudeš to robiť ani ty. Vrchol bol, keď pri nejakej banalite sa po mužovi zahnal, a po mne tiež. Neviem odkiaľ to ma, neviem vôbec identifikovať, čo sa stalo, ale stalo sa...myslím si, že dieťa nikdy nemá čo dvíhať ruku na rodiča, a preto pri tejto príležitosti naozaj dostal. A absolútne si z toho nič nerobil. Roztočilo sa kolečko, kedy to skúšal zas a znovu a my sme sa nechali chytiť, vytočil nás až do nepríčetna. Dievčatá preto, že 5 rokov sme dieťaťu partnerom, veríme, že veci robím správne, venujeme sa mu, že veci môžu ísť vkľude a bez kriku a hádok, a zrazu si myslíme, že sme totálne zlyhali. A som ochotná pripustiť, že to proste ďalej bez výchovného výprasku nepôjde (v duchu ohýbaj ma mamko, dokiaľ som ja janko), ale vidím, že to absolútne na neho nezaberá...ale absolutne...tak sme zvolili stratégiu zamestnať ho ešte viac športom...dnes sme boli prvý krát na tréningu malých futbalistov...samozrejme, strašne chcel isť, ale rozplakal sa či tam budem s ním...keď sa uistil, pridal sa, a všetkým dokola začal hovoriť o vlakoch...ich to nezaujímalo a tak skúsil zapadnúť...samozrejme nevládal, motal sa a zdržoval ostaných, boli na neho naštvaní a uplne ho odstrčili... s trénerom som sa potom bavila, že čo teraz, tak povedal, že kým ho to baví, nevidí dôvod prestať, ale z tváre som mu čítala : no už len tento mi tu chýbal :( bolo to ťažké pre mňa sledovať ho medzi tými otrkanými chalanmi, na druhej strane, doma vie frajersky vyskočiť na tatina, tak som si povedala vydrž...trénerska autorita je asi potrebná...takže milé mamičky, niekedy si myslím, že to moje dieťatko je divné...a v poslednej dobe neviem sama čo od neho čakať...s mužom sme už aj hovorili o psychologičke....čo vy na to? Kde robíme chybu? a ešte otázka, čo ten futbal? Z neho nikdy vrcholový športovec nebude, ale myslím, že taká disciplína iná mu prospela...normálne nehanebne ho tam mám nosiť, a nech si tréner poradí? ďakujem za vaše názory a postrehy.

judita2580
31. aug 2015

Podľa toho čo píšeš mi to príde ako múdre dieťa,možno až príliš ste ho sledovali a rozmaznávali.Predtým sa ako choval v kolektíve? Ale toho psychológa by som určite navštívila,držím palce.

stepanka274
31. aug 2015

Uf, velmi dlhy prispevok, ale mna prva myslienka napadla ze taky einstein bol tiez zvlastny a bol to genius, myslim ze tvoj syn je svojim sposobom genius, ked ma tak vyhranenu zalubu a vie vo svojom veku veci o ktorych ani dospelaci netusia, preto jeho chovanie asi treba tolerovat, urcite by som ale aspon sama tu psuchologicku navstivila a ona mozno poradi, a s tym futbalom tomu nechaj volny priebeh, nech zatial chodi ak chce , neboj ste skvel rodicia, zvladnete vsetko

katka.gzd
31. aug 2015

S tym futbalom by som chodila kym ho to bavi... Ved sa nauci, kondicku naberie, mozno bude nakoniec dobry... Ale ak by mal byt frustrovany tak by som to vzdala...uvidis sama
Tie ostatne veci... Ja by som sa sla poradit s psychologickou... Ako reagoval na cudzich v mladsom veku? Je toto spravanie novinka alebo je to tak odjakziva? Fyzicke nasilie doma.. Nestalo sa doma nieco neocakavane? Nieco co mozno tazsie spracovava? Ze by to bola len prechodna faza?

bibianka
31. aug 2015

Nie som teda psychológ, ale mám z toho dojem, že dieťa s tak bohatou slovnou zásobou a tak vyhraneným záujmom môže budiť dojem, že je (mentálne) staršie a že ste zaskočení práve tým, že sa z času na čas správa primerane veku 😉 Ak chce chodiť na futbal, nechajte ho tam chodiť. Časom sa aklimatizuje. V podstate ani nevidím dôvod chodiť s ním k psychologičke. Kvôli vlakom?

jonas17
31. aug 2015

.

hradnapani
31. aug 2015

@pita32 nechcem nejako obsiahlo mudrovat, ale podla mna ste neurobili dobre, ze ste vsetko riesili tak "pokojne", myslim, pokojnym hlasom a tak. Zvyseny rodicovsky hlas dava dietatu jasnu hranicu a podla mna je dolezity. Mam kolegynu, ktora tiez takto vychovavala dceru (chvilami som mala pocit, ze citam o nej) a dostali sa presne do tohoto stadia, ze mala bola presne opacna, ako po tych rokoch vychovy ocakavali. Dlho to riesili, aj s psychologmi, lebo miestami im to prerastalo cez hlavu, (potom som to nejako nesledovala, lebo odisla), ale co sme sa stretli po rokoch, tak sa zda, ze z dcery vyrastla v podstate normalna slecna, ale ten silny individualizmus jej zostal, no naucili sa s nim zit.
Dnes je ten "partnersky" model vychovy dost popularny, tiez som presla kadejakym studiom knih, kurzov a tak, ale v zasade si aj tak myslim, ze dieta do takych 6 rokov nie je partnerom v tom pravom zmysle, lebo ono o okolitom svete a vztahoch vlastne nic nevie a je na rodicovi, ako ho tymto obdobim prevedie.
s tym futbalom - neviem, ci tento konkretny klub, (mozno by som hladala ineho trenera). ale sport este nikomu neublizil - nauci sa pravidla, aj podriadeniu (ano, aj to je dolezite na prezitie), aj spolupraci, aj ina autorita tam bude

timik85
31. aug 2015

Ja len veľmi stručne, pozerám, že ste z BA, ak sa teda rozhodnete vyhľadať psychológa /čo osobne považujem za správny krok/, tak môžem vrelo odporúčať Zuzku Zimovú http://www.zuzanazimova.sk/kontakt.php, poznám ju osobne, s deťmi má dlhoročné skúsenosti a je to odborník aj človek akých by malo byť čo najviac 😉 držím prsty!

prinzesz
31. aug 2015

davam like aby som vedela co ti poradia... ja mam totiz syna, ktory ma 3 roky, miluje vlaky rovnako ako tvoj.. a robi to iste co tvoj.. tiez nas obcas bije alebo sa zazenie ze nas ide udriet.. nedavno som citala, ze ak sa zazenie treba chytit len ruku, nevraciat naspat lebo zakazovat bitku bitkou je dost paradoxne a teda vychove to nepomoze.. logicke.. lenze niekedy je to naozaj na nevydrzanie a ja tiez stale hladam dovod, preco a ako na neho! taktiez je syn komunikativny, ale vsade chce mat mna.. hoc kam ide ale ja musim ist s nim.. je to vyzerpavajuce a taktiez ako ty, zvazujem psychologicky aby mi poradila ako ho vychovavat... ked som citala tvoj pribeh... hovorim si, boze... ako moj 3 rocny syn..
jedine co som si vsimla je, ze moj syn sa akoby bal ze ho nelubim.. ked nieco urobi zacne stasne plakat a kopat a hadze sa o zem.. dnes mi to urobil doma.. strasne plakal (dovod bol ze sa mu zacal topit nanuk) ja som na neho nechapavo pozerala ze co sa stalo... kludnym hlasom som mu zas a znova vysvetlovala, ze nanuk sa v takomto teple prosto topi, s tym sa neda nic urobit... resp. da sa len to, ze ho spapa.. a dam mu tanierik aby sa nezaspinil alebo ked mu kusok spadne moze ho potom spapat z toho tanierika.. a este som ho musela objat a postiskat a uz bol ok.. a az do vecera bol vazne zlaty.. neviem co preziva v tej jeho hlavicke, tak velmi ho chcem vychovat dobre ale bojim sa aj ja, ako ty ze robim nieco zle..

13091991
31. aug 2015

Mam rovnaky nazor ako judita....vychovavali ste ho rozumne bez kriku vsetko sa vzdy pekne vysvetlilo...teraz je uz velmi rozumny a zacal chapat ze ak si zacne trosku dovolovat nikdy sa to neskonci bitkou...a to spravanie ktore zacal mat moze byt kludne zo skolky ved nevidite ho cely cas co tam vsetko robi co vsetko robia ostatne deti co hovoria ako sa chovaju...dieta vzdy vsetko odkuka co sa mu zda zaujimave..je hlavne aby si dieta zacalo uvedomovat hranice pokial moze zajst v spravani sa ku rodicom nech to stoji hoci aj bitku z vasej strany..urcite by som tak maleho chlapca nevystavovala psychologicke...stale sa vyvija toto moze byt len jedno nepodarene obdobie deti sa stale menia nie je teraz nikde napisane ze ak bol rozumny a dobry doteraz bude taky navzdy..a na ten futbal by som ho urcite nosila dalej ak ho to bavi a na trenera sa treba vyprdnut on je za to plateny...netrap sa ;)

maciatkolulu
31. aug 2015

@pita32 tak ja som vyrastala ako jedinacik, v celej sirsej rodine jedine dieta. A presne som bola, az na tie vlaciky ako tvoj maly, vsade s mamou, snad aj do 15.Ale za to s laskou spominam na tie rozhovory s mamou, ako rovnocennou partnerkou. A vyrastla som z toho. A to, ze pred cudzimi, hadze siltovku, ale hovori, to co hovori, to je absolutne normalne rozpaky a snaha to nejako zakamuflovat, mozno az predvadzat a nevie co v tej chvíli robit. Vsetko prejde. To, ze na vas zdvihol ruku, nuz skusa, videl nieco v tv a chce byt sef. A na fut el by som ho nedavala, co tak nejake aktivity s vlacikmi, nejaky kruzok zamerany na ne. Tam by si nasiel partnerov, kt.by mu rozumeli. Ja by som sa nebala, je to sikovne dieta, kt.ma uz svoje hobby, je inteligentne, ale za.to.zdrave a preto aj vystrkuje rozky.

janinah
31. aug 2015

k športu- chlapci ho potrebujú ako soľ,ten pocit ,že patrí do tímu,disciplínu,rešpektovať autoritu trenera,presný príchod na treningy,samostatnosť.....len mu treba ukázať niekolko druhov športu,nech si vyberie,futbal mu možno nesekne,zato hokej by mu možno učaroval,alebo karate,plávanie /prihliadať na vek kedy s tým-ktorým športom začať/ poznám chlapca ,ktorý skončil pri lukostreľbe,aj to je šport a rýchle športy mu nesadli

barla5
31. aug 2015

@stepanka274 s Einsteinom tu mamicku akurat tak vystrasis, kedze bol Asperger

ivca88
31. aug 2015

Môj názor je taký ... že sa začína prejavovať jeho charakter.
Podobného človeka, avšak dospelého mám vo svojom okolí, avšak jemu to už ostalo, lebo to nikto neriešil - každý vravel, nuž čo je iný, bude z neho genius. A prdlajz ..
Ja byť tebou sa snažím odvrátiť synovu pozornosť z vláčikov aj na niečo iné .... ( presne ako ste chceli , že futbal či iný šport). Lebo toto je taká záľuba, pri ktorej asi ostane kolektíve dost nepochopený a stane sa uzavtretym introvertom, možno bude mať problem komunikovať ( nadviazat kontakt s novými ludmi ci neskor s dievčatami v puberte).
Taktiež ked sa vysilí na futbale, tak uz nebude čas na vystrájanie doma ( náznaky násilia ).
Každopádne má iba 5 rokov , čize ozaj o rok môže byt všetko úplne inak. Takže sa netráp.
Je dobré že chces situaciu riesiť dokým sa dá, ale netreba to prehánať 😉
Ozaj podla mna postaci nejaká nová záluba - šport, bude oblubeny v kolektíve, a vsetko sa začne menit 🙂

paris3
31. aug 2015

@pita32 skus si tu najst temy o nadanych detoch 😉 pripadne si vygugli na nete.... ci ho podla popisu v tom nenajdes 🙂 aj dobra psychologicka ti moze na zaklade testov poradit.... nadane deti sa zvyknu prejavovat vselijako. ale podla popisu mi do tej skupiny patri.
dlhsiu dobu som si myslela, ze mam fakt 'divne' dieta.... nahodou sme sa dostali k psychologicke a dali malu otestovat a zistila som, ze je teda riadne popredu. bol to sok, ale vela to vysvetlilo 😉 drzim palce 🙂

katika227
31. aug 2015

Podla mna mas uplne normalne dieta. V 5tich rokoch toho dnesne deti vedia nozaj vela co sa napr.u vas vlakov tyka.Moje krsna vie tak vsetko a autach , aj o retro autach. Ide do skoly vie pisat citat sam sa naucil a prevazna vacsina deti v okoli toto uz ovlada pred nastupom do skoly. A na margo vasej vychovy chceli ste to najlepsie ale ja vobec neuznavam tuto vychovu.Nehnevaj sa na mna,nechcem sa hadat. Nastudovala som si toho vela ale ,,sedliacky rozum,, nedovolil.Podla mna treba mat hranice, doveru, pevnu ruku. V okoli mam matky ktore maju deti co su agresivne k inym detom a stale im ako bezodna studna vysvetluju ze sa to nesmie a bla bla bla...Ja som moju upozornovala a ked nepochopila capla som jej a povedala som jej ze takto isto to boli aj jej kamaratov. A pochopila.Ved co maju tie deti zo slov ked nevedia ze tie druhe to boli a ked to same nepocitia tak slova budu zbytocne. A preto ak by sa na mna zahnalo moje dieta tak by som mu to vratila. A ze si z toho nic nerobi?Tak by isiel do svojej izby premyslat ved rozumu ma dost.A ked ddopremyslabude kludny moze sa prist ospravedlnit a potom v klude mu poviem ze si to viac neprajem. A podla mna aj tak ma to zahananie len a len zo skolky.Tam deti preberaju tolko zlozvykov od inych deti.Nejaky kamarat to mozno pouziva a tvoj syn to prebral od neho.Ale urcite toto nie je na psychologa.Mas normalne zive zdrave dieta.Len mas jedinacika a jednoducho tomu pripisujes viac vaznosti.Podla mna ste sikovni a zvladnete to ! A na ten futbal ho daj , ved nemusi byt najlepsi.Pokial ho to bude bavit tak bude mat kde vybit energiu a zabavi sa.drzim palce!🙂

chmurkaxy
31. aug 2015

ahoj, tvoj maly je velmi sikovny, moze to byt len vyvinove stadium. Kedze ho kvoli zalube deti odstrkuju, moze sa snazit byt dominantny inde, aspon pri rodicoch. Dost by ma zaujimal nazor @magimary. Ma aj svoju online poradnu a vystudovanu specialnu pedagogiku. A kedze je profesionalna mamina,aj obrovske skusenosti. @pita32

mayamibee
31. aug 2015

@pita32 Ahoj, ja som poznala chlapca, ktorý sa ako tvoj zaujímal ale o lietadlá. Tiež by sa dalo povedat, že bol do toho zažraný. Ale on mal agresivnejšie prejavy. Jeho rodičia tiež netrestali fyzicky a iba dohovorali. Boli na pokraji so silami no aj tak neprestavali s tou trpezlivostou a ked nastupil do skoly, vela sa upravilo. Začal mat uspechy, diplomy a vyznamenania a spravanie sa napravilo. Sú proste podla mna niektoré deti, ktoré sa potrebuju realizovat skor ako iné. Vedia čo ich baví, to je dobre. Na fudbale ho nechaj kým ho to baví, chlapec potrebuje šport, aj ked mu to možno zo začiatku nejde, to nevadí. Moj dvojročný hra lepšie fudbal ako 6 ročný sused, je to podla mna o genoch a nadaní ale to neznamená, že si ho rekreačne nemože s tatinom zahrat. Dala by som mu skusit aj iné sporty, možno sa v niečom najde, typujem, že asi to nebudu kolektívne športy, možno plavanie, kto vie.
Ešte mi tak zarezonovalo ked som čitala tvoj prispevok, že vtedy ked dostal vyprask za to že udrel teba či tatina, ako keby tie vase očakavania sklamal a tuto svoju uzkost ste si vybili vtedy na nom. Pači sa mi že s ním jednáte partnersky a otvorene ale je to len dieta, netreba mat podla mna tieto jasné očakavania, že ked ja s tebou pekne tak aj on. On bude skusat, aj teraz aj neskor, deti to proste robia, neskor ho budu aj spolužiaci motivovat robit zle, tak to chodí. Nechcite z neho partnera. Je to dieta 🙂 inak si nemyslím, že je divný, podla mna je to jeho individualne vyvojové štadium.

macik166
1. sep 2015

tvoje dieťa je veľmi inteligentné a určite má vysoké IQ...keď som pracovala vo VB ako Au Pair, mala som na starosti 9-ročného chlapca. Hral rugby. A len sa tak motal medzi chlapcami, všetci sa z neho vysmievali, no on na tom zápase v hlave riešil príklady z matematiky...Teraz je na univerzite a je z neho vynikajúci matematik, fyzik a chemik...Tak ako tvoj mal plnú hlavu vlakov...Skúsila by som tie vlaky obmedziť.

bonaqa2013
1. sep 2015

to si písala o mojom synovi? Ja som si to s ním už prešla. až na to správanie s tou šiltovkou. to nerobil. Nebol ani neposedný, ale slušný a tichý. ale bol. Už to tak nie je. Neboj vyrastie z toho.
Môj syn sa sám naučil písať v MŠ. S deťmi sa nehral, ale si urobil riadky a písal celé riadky písmen. Za 3 mesiace sa naučil čítať. V MŠ. Sám. V prvej triede plynule čítal, vedel písať a počítať aspoň do 500. Len sedel. Učiteľka nevedela čo s ním. Poznal všetky hlavné mestá Európy. Napr. Helsinky hl. mesto Fínska. Deti ho mali radi, lebo im vždy poradil. A o vlakoch mal aj encykl. tiež toho vedel veľa. Potom išiel na 8 roč. gymn. tiež super. Keždý rok repr. školu na olymp. aj v zahr. Zemepis, ruština, fyzika, ....Pubertu ani neviem že mal. Na medicínu sa nedostal do MT. V súčasnosti je 3 roč. na stroj. fak. - skúšky na prvý šup. poctivec, dostal už aj ponuky od školy....Ani neviem že ho mám.
Za ním sú 3 dievčatá - a tie sú už iné. Najma tá 2 slečna je ako chlapec. Každý týždeň v škole poznámka, ani nevie kedy je zima, kedy jeseň, kde sa čo zlé stane všade je akosi ona....
ak máš problémy so synom, navštív psychológa. Ja som aj chcela, ale moji rodičia nechceli - vraj robím z decka blázna....

esterba
1. sep 2015

@pita32 ahoj. Ja len k dvom veciam - pri jeho povahe by som ho na futbal neprihlasovala, hladala by som sport, ktory sa trenuje s viacerymi, ale napriek tomu je individualny, napr. bojove umenia, tenis... Co sa tyka vychovy, pri velkych prehreskoch a starsich detoch sice vychovna na zadok ano, ale zrovna na nasilie odpovedat vychovnou je nelogicke, logicke je branit sa a ulozit iny trest.

mimla
1. sep 2015

Ahoj, vyjadrím sa k tomu športu. Ak je tvoj syn skôr taký zažratý typ do jedného hobby, možno výber futbalu nebol až taký šťastný. Ak sa potrebuje upriamovať na jednu vec (a to nie je nič zlé, je jednoducho taký) tak by sa mu možno hodil skôr typ športu, kde bude súčasťou menšieho tímu, kde bude vyššia forma individuality, alebo rovno sám za seba. Nemáte možnosť dať ho napríklad na tenis?

Inak ešte nedá mi, k tomu chudákovi trénerovi 😉 on asi nebol zúfalý zo syna, ale, prepáč, neber to v zlom, asi skôr z teba. Keď som mala podobnú činnosť a prišiel za mnou podobný rodič, že jeho dieťa potrebuje špeciálny prístup, pretože toto a hento, a rozhovor presiahol dĺžku normálneho rozsahu, tak som aj ja bola zúfalá. S dieťaťom si tréner poradí, ťažšie je to s aktívnimi rodičmi. A úplne najhoršie je, ak dieťa vidí, ako rodič rieši čokoľvek navyše s trénerom. Vyčleňuje ho to z tímu. Ani jemu neurobí dobre, ak pred ním niekto zametá cestičku. On sám príde na to, že vlaky jeho futbalových spoluhráčov nezaujímajú.

Mám doma podobného syna ako ty, len má iné hobby a nesnažím sa mu byť partnerom, mám staromódnejší prístup. Takže trošku viem o čom hovoríš aj čím prechádzaš. S inteligenciou často prichádza ťažké správanie. Držím palce, aby ste nabrali lepší kurz.

vrn
1. sep 2015

Tie zmeny by som pripisovala skolke, stretnu sa tam s roznymi detmi. Mam doma dve dievcata a tie mi toho porozpravaju tolko az niekedy zasnem. Suhlasim aj s psychologickou, chod sa tam poradit ty, nemusis na prve stretnutie tahat aj jeho. Ak bude potreba ho vidiet/vystetrit, povie ti to. A sport taktiez ok, aj kvoli zdraviu a drzaniu tela, ale asi naozaj zvolit iny. Extroverti su na kontaktne sporty, introverti na individualne. Drzim palce

betunka39
1. sep 2015

No nemam skusenosti s takýmto dieťaťom, ale z mojho pohladu máš velmi inteligentne dieť, ktore sa veľmi zaujima o vlaky,. To by som mu nebrala, alečo sa týka tej bitky. No, prišiel do štadia, kedy skuša čo si može dovoliť, kedže doteraz doma všetko šlo hladko. Nezamyšlali ste sa ,že taketo spravanie okopíroval od deti, možno učiteleik v školke? Su deti, ktore sa na učiteľku zaženu, aj buchnu a ta bud reaguje tým, že ho dá do kuta, alebo možno aj ona vrati. Psycholog? Skor len k tomu, aby Vás uistil, že syn je o.k akurat Vám urči vyšku IQ a čo dalej. Myslim, že Vám može poradiť, ako by ste s ním mali dalejpracovať. Pre takto nadane deti, ktore si v hlavičkách nosia encyklopedie si myslim, že nejaka telesna športova aktivita je dobry ťah, len najsť ten spravny šport. A hlavne neradiť trenerovi, pokial ho nejak neodstrkuej. Nechať to nanho.Držim palce. 🙂

dominika6
1. sep 2015

@pita32
Precitala som to jednym dychom a myslim si ze tvoj krpec je uplne ok...
Tu jeho hamblivost prekona,pokial nastolis dohody vopred..napr...povies mu vopred co sa bude diat(pride navsteva,ideme na navstevu,ideme na futbal...)..proste on sa chce a potrebuje ujistit,ze bude vsetko ol a ze tam budes s nim...nemusis ho drzat za rucicky a vsade vodit...len sa rozpravat co bude,co ho caka a kto tam bude...
Agresivitu voci vam zastavit razantne,riesit to trestom typu,zakaz vlacikom,chod do izby a ked popremyslas,prides sa ospravedlnit....hlavne vydrzat a cakat kym si to uvedomi a neist za nim ako prva

martinka05
1. sep 2015
martinka05
1. sep 2015

@martinka05 podla mna je to ukazkovy priklad aspergerovho syndromu.

kofa77
1. sep 2015

Autorka, precitaj si tu na konovi temu Mam dieta s aspergerovym syndromom.Mozno v opisocj nas - mam, co mame dieta s AS spoznas syna.Ja sama mam dueta, ktore je imrvere ako pises a vraj je AS.potom uvidis, ako sa dalej rozhodnes.

barla5
1. sep 2015

@martinka05 mna to tiez hned napadlo ze Asperger ale nechcela som to pisat aby sa mamicka nevystrasila. Ale moze sa jednat aj o nadane dieta a tie maju tiez dost netypicke spravanie. Rozoznat to moze len dobra psychologicka, nie teda hocijaka, ale taka co ma skusenosti aj s nadanymi aj aspergermi. Treba to riesit cimskor, chlapec pojde o rok do skoly.

renab
1. sep 2015

javí sa to ako dieťa s vyšším intelektom, ktoré však má emocionálne prejavy mladších detí. u týchto detí je to úplne normálne.
treba si uvedomiť, že rodičia ani starí rodičia nie sú a nemali by byť animátormi svojich detí.
ja na tvojom mieste by som prestala dookola vysvetľovať, ale začala konať. syn si musí uvedomiť, že všetky jeho rozhodnutia, či už dobré, alebo zlé, budú niesť nejaké následky. určiť hranice, čo ešte som schopná tolerovať a čo už nie.
chodiť s chlapcom veľa do prírody, tam nech sa hrá, pozoruje. futbal by mohol byť na vybitie energie, ale upozorňujem, že sa to môže otočiť proti vám, lebo tento šport dnes nie je až tak o disciplíne, skôr o väčšej bojovnosti, drzosti a vysokom egu, ktoré sa ťažko skresáva - mám vlastnú skúsenosť.

magali
1. sep 2015

podla mna to nieje ziaden asperger.. teda neviem o tom zhola nic, ale ked som si pozrela na nete, myslim ze nie.. ved ma aj v skolke kamaratov, podla mna ziaden autista..
ja mam nieco podobne doma.. u nas to niesu vlaky ale lego a teda nieje to az v takom zanietenom stadiu, ale proste oblubena hracka.. asi tak do polovice prispevku som si myslela ze pises o mojom synovi :D
podla mna je to uplne normalne, iteligentne dieta, ktoremu ste len venovali zvysenu pozornost.. to iste co ty som robila aj ja, akurat s tym rozdielom ze nas aj dosal na zadok..
ak chces navstiv psychologicku, myslim ze sa ti minimalne ulavni, ze sa porozpravas a poradi ti, co robit..
ale podla mna je uplne normalny, len proste ma zalubu ktorej kazdy nerozumie..
moj syn je taky isty, je mudry, skoro zacal rozpravat, ale od malicka je medzi dospelakmi a prebral s casti spravanie dospelaka.. je velmi sikovny ale zlozita povaha, navyse znamenie skorpion, kazdy kto ma doma skorpiona, vie o com hovorim.. snazim sa ho od malicka vychovat najlepsie ako viem, ale je aky je.. z otcovej strany je rodina emocionalne labilnejsia a nas maly to zdedil po nich.. inak je velmi komunikativny a zivy, zahra sa s hocikym ale akonahle je niekde viac ludi, prip deti, trva mu trocha dlhsie nez sa otuka.. ale to je podla mna normalne.. netreba hned za vsetkym hladat nejaku strasidelnu diagnozu..
v dnesnom svete sa strasne vsetko analyzuje, vsetko musi mat nazov, nejaku nalepku..
tak ako rastie menia sa aj jeho emocie, pockaj az pride puberta.. chapem ze sa bojis tej nahlej zmeny, aj my mavame taketo obdobia, neboj sa prejde to.. ak sa velmi trapis skus toho psychologa, ale podla mna je to len nejaka faza..
mozno ozaj pomoze ked sa mu prestanete prehnane venovat a nechas proste len zit..
naozaj ta chapem aj ja mam len jeho a od malicka sa cely svet tocil len okolo neho a obcas sa nam to veru vypomstilo.. ja by som chcela aby mal surodenca, ale manzel nechce, takze do buducnosti to vidim tak ze bude este kopec nervov.. moj syn ma rad deti, ma bratrancov, sesterenice, chodi do skolky, ale nic sa nevyrovna surodencovi..
neviem ci som ti pomohla, mozno ani nie.. v kazdom pripade takych deti ako mas ty je v dnesnej dobe vela a podla mna to nieje nic vynimocne a netreba to extremne riesit.. drzim palce a nezufaj

Tu začni písať odpoveď...

Odošli