5 ročný neodpovedá na otázky a nechce jazdiť na bicykli

ichbinich
17. apr 2015

Ahojte!
So synom mame momentalne dva problemy ktore spolu suvisia a nejak nevieme, kam z konopi... Prosim o konstruktivne rady a tipy a triky.

Syn bol vzdy skor tvrdohlavy a neoblomny v istych veciach. Snazim sa to brat, ze je silna osobnost, a ze je "strong-willed child" a nie mulica, snazim sa ho netlacit do ulohy mulice, ani o nom tak nerozpravat (podla knizky How To Talk So Kids Will Listen And How to Listen So Kids Will Talk). Problem je ale potom v tom, ze napriek tomu, ze dobre vie, ze napriklad v nedelu na obed ideme ku svokrovcom (ktorych ma velmi rad), pred odchodom zacne vymyslat, ze tam nejde. Alebo mu poviem popredu, ked skonci toto, budeme robit tamto, alebo pojdeme prec. A samozrejme potom robi sceny, napriek tomu, ze bol informovany, mal cas sa pohrat aj dohrat. Proste rozne finty, co sa tradujum, nefunguju, alebo iba malokedy.

Druhy problem je ten, ze pred pol rokom spadol na bicykli, ublizil si a odvtedy nechcel jazdit. To sme ho samozrejme ani nenutili, potom bola aj zima. Tak sme chodili autom. Pred par dnami sme slavnostne umyli vsetky bicykle, manzel si opravil defekt, syn sadol na bicykel a iba sa odrazal. Ale slubil, ze na druhy den rano pojde pekne na bicykli do skolky. Je to 2km, siel tu trasu este na odrazadle, potom na bicykli bez problemov. Zajde to aj peso, v pohode. LENZE, ked slo o to, aby sa pohol, tak sa iba odrazal ako na odrazadle, nedal nohy na pedaly. Nepomohlo vysvetlovat, prosit, pohanat. Tak sme sa trepali tie 2km pol hodiny a ja som prisla neskoro do roboty. Bohuzial nemozem prist prenho o tu pol hodinu neskor, lebo skolku zatvaraju a uz je aj tak z poslednych 4-5 deti. Poobede bol na ihrisku jeho kamarat, s bicyklom, tak zacali jazdit spolu. Syn sa takmer stale iba odrazal. Potom sa mame ineho kamarata podarilo ho presvedcit, aby nastupil a pedaloval. Povedala mu, ze ona je silna, ze ona ho podrzi za sedadlo a pomoze mu. (Inak pomoc sme mu ponukali aj my s manzelom, samozrejme.) A tak zrazu sa krasne viezol. Niekedy sa zase iba odrazal, ale potom za jazdy plynule dal nohy na pedale a pekne sa vozil. Aj bol cely stastny, aj som ho pochvalila, ze ako super mu to ide a povzbudzovala, aby siel este jedno kolo a pod.
Na druhy den rano, zase iba ako na odrazadle. Zase som sa s nim trepala pomaly, zase som prisla neskoro. Vravel: iba po tuto krozivatku, potom pojdem. Iba potial, iba potial. Dokonca som sla s nim alternativnou trasou, nie tam, kde spadol, to ide dole kopcom a je tam iba udupana hlina a nie asfalt. Sli sme bez kopca, po asfalte, ale nepomohlo ani to.
Po ceste domov detto, iba sa odrazal. Ja mam v privese dceru, je to pre mna tazke tlacit bicykel aj s dcerou, ale aspon sa nemusim ponahlat. Ale lezie mi to na nervy.
Vecer sa manzel pokusal s nim porozpravat. V klude, po veceri. Na otazku, preco nechce jazdt, nedal odpoved. Potom navela zo seba vysukal, ze chcel, aby mu niekto pomahal pri startovani. Tak sme mu povedali, ze vsak nam to treba povedat, aby sme mu vedeli pomoct. Dohodli sa, ze dnes rano mu manzel pomoze, a ze pojdeme pekne spolu na bicykloch. Podali si ruky, ze ano, manzel mu bude drzat sedaldo, pomoze mu a pojdeme.
Dnes rano, stojime vsetci pri bicykloch, dcera priputana v privese, ale syn uteka prec. Bez jedneho slova. Neopovie ani slovo, ale odmieta sa priblizit k bicyklu. Ja viem, ze by sme nemali nanho tlacit, ale NECH OTVORI USTA. To sme ale boli nanho ale nahnevani obaja, aj sme mu to povedali. Ze vcera slubil nieco a nedodorzi to. Nakoniec sme sli autom, ale s tym, ze musi zaplatit syn zo svojich penazi (ma si 10€, co sa mu nazbieralo, minca sem, minca tam, nema ziadne "vreckove" v tom zmysle, ale smie si za to niekedy nieco kupit.) Tym, ze stal ako mulica a nic nehovoril, ze sme zbytocne bicykle vytahovali a potom zase odkladali, sme zase meskali do roboty...

... a teraz sme v koncoch... V tomto pripade neexistuju ziadne prirodzene nasledky (ako ked pojdes v zime von bez bundy, bude ti zima). Zobrat mu Lego? Auta? Vlaky? Uz mu raz manzel odlozil jeho v tom case dolezitu Lego stavebnicu na tyzden. Aj vedel povedat, ze preco, ale proste si to "odsedel" a hotovo. Zakazat pozerat videa sme uz tiez skusali, proste ten tyzden nepozeral, precakal to. (aj ked momentalne pozera malo a jeho system, ze ma obmedzene mnozstvo videi za tyzden, super chape).

Potrebujeme sa rano dostat do jasli, skolky, roboty. Ist autom je zbytocne, kedze je tu pekne a teplo a sucho. Ked prsi, tak ideme autom, jasne.
Vcera po prichode domov bicykel zaparkoval a nechcel sa vozit ani so svojim kamaratom, ktory sa ho vypytoval, ze kde ma bicykel ☹

Rada, ze dat mu este cas je no, neviem. Mal pol roka casu... Mame aj moznost obist to miesto, kde spadol, aj som mu navhrla, ze pojdeme pekne po rovnom asfalte a nie po hline (nepovedala som naschval, ze nepojdeme tade, kde spadol.) Aj sme tade sli...

Snazili sme sa jeho spytat na riesenie tohto problemu. Odpoved nulova. Existuje moznost, ze mu pedale odmontujeme a pojde (dufam rychlejsie) ako na odrazadle. ALE neviem, ci mu to my mame povedat ako riesenie alebo ako. Lebo toto mal, ked sa oducal od pomocnych koliesok. Ze mu manzel dal dole pomocne kolieska, aj pedaly. Tak najprv jazdil ako na odrazadle a potom s pedalmi. Ale odmontovanie pedalov neriesi problem c.1 = ze odmieta rozpravat (a pritom sa mu usta nezatvoria), a iba posuva problem c.2, ze odmieta pouzivat pedaly.

Prepacte za litanie, ale je to kolmplexne, tak som sa to snazila vyvsetlit...
Dakujem za vsetky konstruktivne odpovede!

timea7
17. apr 2015

@ichbinich prepáč, ale viac krát som si prečítala tvoj príspevok a som z neho mierne vedľa. Je super, že čítaš knihy o výchove detí, len by možno bolo lepšie, keby si sa ich tak krvopotne nedržala a občas sa vžila do pocitov svojho dieťaťa. Spadol na bicykli a pol roka na ňom nejazdil, on má PRÁVO na ňom nejazdiť už nikdy. To, že si prišla neskoro do práce je tvoja chyba, nie chyba tvojho dieťaťa, ty si mala predpokladať vzhľadom na to, že ho poznáš jeho reakciu. Zvláštne mi príde aj to, na čo je 5 -ročnému dieťaťu vreckové...nepozná hodnotu peňazí, teda nemá to zmysel z toho dôvodu, aby sa naučil s nimi hospodáriť, zrejme nevie ešte počítať a aby si každý deň niečo kúpil...no dieťa má väčšinou tendenciu si kúpiť somarinu - sladkosť, sladký nápoj, nejakú drobnosť, ktorá bude o pár dní niekde pohodená....a k tomu, že by mal zaplatiť benzín, ani neviem, čo mám napísať. Riešite ako ústredný problém to, čo je podľa mňa nepodstatné, veľa 5 ročných detí na bicykli nejazdí a nič sa nedeje, chcete po ňom, aby vám zdôvodnil, prečo nechce jazdiť, on to nemusí vedieť slovne vyjadriť, keď to aj vie, nemusí chcieť vám to povedať. Možno ako riešiť, že prispeje na benzín 😠 by bolo účinnejšie povedať mu - asi máš z bicyklovania strach, keď si spadol, ja to chápem, viem, že sa snažíš, niekedy ten strach premôžeš, niekedy premôže on teba. Ak chceš, odložíme teraz bicykel a ak nechceš, nemusíš ho používať, vytiahneme ho, keď budeš chcieť ty sám. Nedrž sa striktne všetkého, čo si v knihách prečítaš, sú v nich úžasné rady, ale nie vždy platia rovnako na všetky deti. Je perfektné, že dieťa vedieš tak, aby nemo neplnilo všetky príkazy a zákazy, ale hranica medzi tým, že môže vyjadriť svoj názor, nesúhlas a tým, že si robí, čo chce, je niekedy veľmi tenká. Ja by som mu dala priestor na rozhodnutie, či chce jazdiť na bicykli, alebo nie, ale v prípade, že sa rodina rozhodne, že ide babke a on to vie popredu a aj tak robí cirkus, tam by som bola neoblomná.

eli74
17. apr 2015

Navstivte psychologa, mozno vam da uplne iny pohlad na celu vasu rodinu. Chapem tie ranne stresy, ale uz je rano svetlo aj nemrzne, skuste ist par krat peso bez hnevu a vycitiek, cestou sa porozpravate, mozno sam povie, ze mami zajtra skusim ist na bicykli.

enka81
17. apr 2015

no, moj nazor je podobny ako napisali mnohe maminy predomnou. Netlac na neho.Spomen si na nieco, oho si sa skutocne bala. Ona sa asi naozaj boji.Ale zalezi, ako vychovavas svoje dieta. Ked som bola ja mala, tak neexistovala odpoved NIE z mojej strany. Co rodic povedal, to sa muselo urobit a svoje pocity som si nechavala pre seba. Nevravím, ze to zanechalo nejaku ujmu na mne, ale bola ,,taka doba".Mám dve deti a tiez mam niekedy nervy z ich posluchu,minuly rok rano, ked sme sa chystali do skoly, skolky, ja s dcerou v chodbe oblecene a syn si este v pyzame umyval zuby. Nepomohol krik, hnev, trest ani mile slovo. Tento rok je to opacne, syn/8 rokov/ je prvy umyty, obleceny s taskou v chodbe caka, a ja nahanam dceru/5 rokov/, nech sa oblecie. Dufam, ze o rok to pojde hladko /asi som naivna/. Ale vzdy, aj minuly rok aj teraz ratam s nedochvilnostou a davam si casovu rezervu, aby sme to stihli. A ak niekedy vyrazime skor, tak su aspon skor v skole/skolke.

natalym
17. apr 2015

Ja by som urobila pohreb bicyklíku. Keďže na ňom nechce jazdiť, tak ho pochováme, alebo zanesieme do bazára. Normálne s ním pekne. Alebo rozprávajte sa pred ním ako pôjdete na výlet, veľmi zaujímavý.
,,Ale Ty sa neboj, zavoláme Ti tetu XY, budeš s ňou doma, nebudeš bicyklovať.,,

barla5
17. apr 2015

@ichbinich ahoj, čo sa týka kolobežky, my máme túto a syn ju má radšej ako bicykel, povozím sa na nej aj ja, tieto kolobežky s veľkými kolesami bývajú v rôznych veľkostiach, táto konkrétna by mu asi bola veľká
https://www.mall.sk/kolobezky/intrea-yedoo-ox-12
Tú tyč na ťahanie by som tiež kúpila, ak chcete chodiť na nejaké rodinné bicyklovačky, tak to využijete a máte ja malú dcéru, tak pri nej časom tiež
a čo sa týka strachu, tak ja napríklad by som strašne chcela vedieť plávať, ale bojím sa už od detstva a viem, že to pravdepodobne nikdy neprekonám.

natalym
17. apr 2015

@barla5 5 ročnému tyč na ťahanie? To snáď nie.

barla5
17. apr 2015

@natalym už to tu niekto navrhoval predomnou, no a prečo nie? Synova spolužiačka má 9 a doteraz ju ťahajú. Oni chodia na bikoch dosť dlhé trasy a to by toľko sama nevládala. To som myslela na takéto prípady, nie že niekde na ihrisku, že ho bude mama ťahať.

peneloppe
17. apr 2015

@ichbinich

Ten problem s bicyklom celkom chapem. Moj syn si pred rokom zlomil ruku tym ze spadol z kolobezky a potom samozrejme sa bal na nej jazdit. Ale vysvetlili sme mu ze spadol kvoli tomu ze sa mu rozviazali snurky takze sme prestali kupovat topanky so snurkami, cize tento problem uz nehrozi. Postupne sa osmelil a uz opat jazdi ako drak. V tom case mal 6 a pol roka, takze starsi ako tvoj syn.
Ale ako si pisala ze ked mu pomahala susedka tak s nou jazdil. Mozno by bolo dobre nechat ho s niekym inym, rodinou, kamaratmi, aby ho vzali von na bicykel a ked sa rozjazdi potom uz bude jazdit aj rano do skolky. A ked nie tak nic, nie je to koniec sveta, skuste kolobezku, mne sa aj tak zda ovela praktickejsia ako bicykel, najma na jazdu po meste.
🙂

natalym
17. apr 2015

Alebo požičať si bicykel so sedátkom. A ráno ho pekne do toho posadiť a ísť s ním až pred škôlky, nech ho vidia kamaráti. Alebo naložiť do kočíka. Musíme sa voziť v kočíku, keď nechceš bicyklovať.
Vyhrešiť to miesto kde spadol. Ísť tam a vymyslieť nejaký rituál na zamedzenie pádu. - dúfam, že tam naozaj nespadne druhý raz.
Alebo dohodnúť sa s kamošom, že bicykel kúpi. Bicykel pekne vyleštiť, nachystať so synčekom na predaj. Kamoš nech príde keď bude doma a taký rozhovor zahrať ako ho kupuje a pýta sa a vy ho naozaj nebudete potrebovať? Nie, nie už nikdy.
Viac ma zatiaľ nenapadlo.
Odpovedať na otázky - neodpovedá lebo sa ho pýtate. Nepýtajte sa ho.

natalym
17. apr 2015

@barla5 O.K.

janulik2008
17. apr 2015

detičky nemám ale z vlastnej skúsenosti. keď som bola malá mala som 5 spadla som na bicykli tak nešťastne že som si rozbila hlavu. nasledoval šok a veľký plač jediné šťastie že so mnou boli bratranci a odviezli ma domov bolo to na našej ulici takže v pohode ... keď ma doniesli domov tak ma ošetrila mama a v tom momente som chcela ísť znova na bicykel akoby nič no nedovolili mi že či som normálna ... no na druhý deň som nemohla na neho vysadnúť, strašne som sa bála... dosť dlho som sa bála nakoľko som mala poriadnu hrču no nakoniec som strach prekonala a znova sa na neho posadila 🙂 on sa osmelí potrebuje čas 🙂
a asi pred mesiacom? som spadla tak z korčulí že som mala koleno 2x také veľké čo som si ho tak roztrepala (moja chyba mala som mať chrániče), odvtedy chodím ako pokakaná na korčuliach no pomalinky to ide 🙂 takže podľa mňa to chce čas

sisaka
17. apr 2015

ja tu vidim dva problemy. Syn z nejakeho dovodu - pravdepodobne zo strachu nechce chodit na bicykli. Za normalnych okolnosti to ja nevidim ako velky problem, deti sa stale menia jeden den chce to, druhy den ono, raz ich bavi to, raz ono. Moj syn mal minuly rok tiez uraz na bicykli a teda dost hnusny aj so zasivanim a museli sme ist na neho pomaly. Najprv na bicykli s tym, ze som mu drzala sedlo, potom som ho pustala, potom som musela poprinom behat, nechcel, aby som isla aj ja na bicykli, lebo sa bal, ze spadne nebudem mu moct pomoct. Prve razy sme presli par desiatok metrov, postupne sa to predlzovalo, ako nadobudal viac sebaistoty. Ked povie, ze stacilo, otocime a ideme nazad, ked povie, ze nechce ist dole strmym kopcom, tak nejde a kraca popri bicykli. Nutenim dietata a este pod casovoym stresom podla mna nic nedosiahnete, skor mu ten bicykel nacisto zhnusite.
Druhy problem Nutit dieta ist na bicykel, aj ked viem,ze ma s tym problem (a je v tom nevyspytatelny) v tom najhorsom case, po ceste rano do prace, kde je potrebne byt na urcitu hodinu, pricom z domu odchadzam na poslednu chvilu, ze i male zdrzanie znamena neskory prichod do prace je naozaj mimo mojho pochopenia. Nepoviem prvy krat, vyskusam, nestiham, ok, zmenim sposob dopravy, cas odchodu ... Rano by malo byt prioritou prist do prace nacas, ak to nejde pesi, lebo sa mi nechce skor stavat, tak pouzijem auto, stale lepsie, ako takto rano stresovat seba aj dieta a trvat na bicykli, aj ked to ocividne nefunguje a este ziadat od syna prebratie zodpovednosti za neskory prichod formou uhrady benzinu.... na to je to dieta primale, ty ako matka musis byt schopna naplanovat cestu do skolky, prace tak, aby ste prisli vcas a ty si ta, ktora nesie zodpovednost O tom, ze dieta ma sformulovat, preco nechce ist na bicykli a navrhnut riesenie situacie a teba hneva, ze to nedokaze, radsej pomlcim, lebo teda moj syn uz ma pomaly 7, ale neocakavam, ze ma zmyslanie na takej urovni ako jeho o 10 rokov starsia sestra, no ale zase ja necitam knizky o spravnej vychove, tak mozno mam primale ocakavania

deninka82
17. apr 2015

Suhlasim s tym, ze netlacit, najst alternativu.
Ale ked som si precitala, ze ho zosmiesnit pred spoluziakmi, dat mu ruzovu helmu atd....baby,to nemyslite vazne. To dieta ma traumu, boji sa a ked ho kvoli tomu zosmiesni clovek, ktoremu najviac veri, tak to moze dopadnut velmi zle. Ako by ste sa citili, keby vas takto niekto zosmiesnil pred kolegami, len preto, ze sa bojite. A v podstate je aj jedno preco...zosmiesnit vlastne dieta?wtf? A potom chodit na terapie, ze ho sikanuju a nevie sa zaclenit do kolektivu?.....pripadne potom by som takym rodicom dopriala, aby ked budu starucky a deti sa o nich budu starat, aby im to vratili. Fuuu, zdvihol sa mi tlak. To, ze su to nase deti, nas este neopravnuje ich zosmiesnovat, ponizovat

natalym
18. apr 2015

Ak som dobre pochopila, zakladateľka potrebuje aby chodil na tom bicykli do škôlky, má na to nejaký dôvod.
Ja myslím, že by mali chodiť stále autom a keď bude mať 10 rokov rovno mu kúpiť vlastné.

deninka82
18. apr 2015

@natalym preto je riesenim ho zosmiesnit,nech ma este vacsi odpor k tomu.Bravo

natalym
18. apr 2015

@deninka82 Pozri, písala som čo ma momentálne napadlo a bolo toho viac. Ak by sa jednalo o moje dieťa, tak jasné, že by som nad uvažovala zo všetkých strán. Predpokladám, že by tak ani do tej škôlky nešiel, a ak by šiel tak by to nebolo zosmiešnenie. Len odvoz do škôlky.

zabka147
18. apr 2015

Ja si myslím, že vy chcete jazdiť bicyklami, tak musí aj on...tak mu kúpte poriadnu kolobežku a skúste to s ňou...moja dcéra si vždy vyberie buď bicykel alebo kolobežku...nenúťte ho preboha...prepáč ale riešite bicykel ako záležitosť prečo by malý mal umrieť...problém by bol,keby nechcel kakať, a zadržiaval stolicu, nechcel jesť a nechcel spať a zajakával sa a také veci..ale nie jazdiť na bicykli...otravujete sami sebe deň tým,že riešite úplnú banalitu...čo by iné matky detí, ktoré majú vážne problémy dali za to, aby riešili, to, že ich dieťa nechce jazdiť na bicykli...to nemyslím v zlom, len porozmýšľajte či to je životu podstatná vec ten bicykel...nakoniec ho tak znenávidí, že ho bude nenávidieť do konca života, za to, že ho rodičia stále s tým bicyklom otravovali...ako dievčatá dlhé vlasy, ktoré im mamy nechceli ostrihať ani za živý svet..a prvé čo baba spraví, keď má 15 dá sa vystrihať a nafarbiť...lebo to chcela celý život...a mama jej kázala mať dlhé vlasy...

vevesun
19. apr 2015

Jeziiis.. nechajte ho chudáka žiť.Nechce bike.... dooobre, tak ho nechce, no Boooze, čo také strašné sa stalo. Bojí sa!Môj Sami má 6a pol a bicyklovať začal asi pred pol rokom.Adi vtedy bez dôvodu odmietal a to rezolútne!!! Ani párom volov by som ho na neho nedostala. Teraz ho zbožňuje ale stále sa cíti istejšie na kolobezke.
A hračky mu za to neber,toto je o strachu nie o vymýšľani.
Držím palce malému

jeennyv
19. apr 2015

@ichbinich z tvojho prispevku mam pocit, ze sa upato drzis nejakych knih a toho, co by malo ci nemalo mat dieta rado a tym sa riadis....uvedom si vsak, ze realita je ina...ak mal maly uraz alebo nejaku zlu spomienku na danu cinnost je jasne, ze sa jej bude stranit a trochu to potrva, ako baby pisu bude ten strach prekona alebo jednoducho nebude bicyklovat a v tom nevidim problem nie kazdeho to musi bavit...
po dalsie tiez nevidim zmysel v tom s tym benzinom...mi to pripada ako trest za nieco, co je nejak mimo neho...proste ide o klasicky strach a to tazko ovplyvnit a k tomu je to este dieta, nevnima veci pragmaticky ako dospelak...
plus to meskanie do prace atd..to vasa vina a zalezitost vas dospelych....keby ste ho nenutili na bicykel nic z toho sa nemusi stat....tym, ze mu stale to bicyklovanie doslova vnucujete mu nijak nepomahate...
Skus vymenit bicykel za nieco ine napr. za kolobezku alebo najdite spolocny system na dopravu....

martinaluky
19. apr 2015

@ichbinich Pekne Vás cvičí 5 ročný synátor. U nás to funguje asi tak, že nechceš? nechaj tak... Vysvetlím...3 ročná mi začne ráno robiť kôli banalite caviky...nechceš? nejdeš? OK ostávaš tu sama... Ale tieto vyhrážky treba aj DODRŽAŤ!!!! Iba raz som ju nechala pred domom a išla som preč. Odvtedy mám pokoj. A keď znava začne vymýšľať, iba jej poviem, že ostáva doma...vie, že to spravím...už sa aj prace. Ešte som si tam prečítala, že dačo riešite pododľa knižiek. JA SOM NA TO ALERGICKÁ!!!!! Každé dieťa je iné, na každého platia iné pravidlá...To čo tam je písané, "ako som si prečítala" vôbec neplatia na Vášho syna. Kašlite na ne a začnite s výchovou, akú Váš syn potrebuje. A vy viete najlepšie, čo na neho zaberá, byť je to v rozpore z knižkami. Ja aj capnem po zadku, aj zvýšim hlas, niekedy priam vrieskam, ale svet sa netočí okolo našich detí!!! Aj oni sa musia naučiť prispôsobovať nám!!! Jednoduché pravidlo: Ja tebe, ty mne.

jeennyv
19. apr 2015

@martinaluky podla mna nejde o nejake banalne caviky alebo rozmarne reakcie...jednoducho chlapec spadol z bicykla, tak sa teraz boji, no rodicia ho nutia ho pouzivat, tak nesuhlas je podla mna prirodzena reakcia...to je ako ked sa niekto boji pavukov, tak asi nebude vyhladavat ich spolocnost...

maslenka47
19. apr 2015

@ichbinich Nechapem, preco nutis decko na bicykel, ked zjavne dava vsetkymi moznymi aj nemoznymi sposobmi najavo, ze NECHCE. Respektovat by mal aj rodic svoje dieta, nie len naopak. Ked nebude bicyklovat ani v 20tke, svet sa nezruti.

@martinaluky to o respekte plati aj pre teba. Nie len dieta by sa malo prosposobovat tebe. Som zvedava, ako tomu decku naslubujes, ze ho nechas pred domom (alebo same doma), zatial co ty budes musiet na 8-10h do prace. Pretoze ono trucuje, ze nechce..... Fakt nenam rada takychto internetovych hrdinov/hrdinky zjavne odtrhnutych od reality.

ichbinich
autor
20. apr 2015

Update:
Syn si povedal, ze chce pomocne kolieska. Cez vikend sa vozil teda s pomocnymi kolieskami, aj po sidlisku, aj ku svokrovcom a dnes aj do skolky. Ze sa vliekol ako slimak je o inom, ale SIEL.

Povedal, ze sa boji ist po tom strku, kde spadol. Aj ked tade nakoniec siel. Aj ked smu vzdy hovorili, ze ten kusok mozme obist. Zatial mu staci, ze bicykel na tom kusku tlaci. Dobre, ak chce tlacit, nech sa paci. Ale po tom kusku sme ho nikdy nenutili ist. A to vedel hned po pade, uz vtedy sme mu to navrhli, ze kym sa osmeli, budeme chodit obchadzkou.

Chcela by som este raz upresnit, ze:
-sa nedrzim knih, citam, vyberam si, ale nedodrziavam ich na 100%, vyberam si tipy a skusam ich. Ja to beriem ako inspiraciu.
-syn nema klasicke vreckove a ten benzin nezaplatil. Ako som uz napisala, to bola manzelova reakcia v afekte. Tie svoje peniaze ma, vie o nich, ale naposledy si sam kupil malicku krabicu Lego, niekedy v zime. Tie peniaze su doma.
-on sa na tom bicykli viezol aj PO PADE, po sidlisku o preteky s kamaratom, takze az taka trauma to potom nebola, ze by ho uz nikdy nechcel. Len nechcel ist zrazu rano na nom, po zhruba 12 hodinach po poslednej jazde po sidlisku.
- my sme mu chceli pomoct, ze ho manzel podrzi, ze bude trenovat, ze pojdeme obchadzkou atd. Nepovedal nic, vybral si obchadzku, a az navela potom v piatok poobede povedal, ze chce kolieska. Ale to nie je iba v tejto situacii problem, on castejsie jednoducho nic nepovie, zatne sa alebo ujde prec.
- zobrat mu hracky neprinesie nic, ako som uz pisala, skusili sme to, aj zakaz pozerania videa, a nechali sme to tak. Lebo to nema ziaden vyznam.
- rano vstat skor nepomoze, lebo sa az na vynimky nedostane z postele pred pol 7. A nezaspi pred 9 vecer. Aj ked ide do postele o 8, zaspi o 9. Aj ked ide do postele o 8:45, zaspi o 9. Dnes som ho skusila zobudit asi 6:10, z postele sa dostal zase o pol 7. Ale to je ina kapitola.
-kolobezku sme mu navrhli, nechcel, vybral si pomocne kolieska.
-nie, moje dieta zosmiesnovat a ponizovat nebudem
-nie, po zadku mu necapnem. Ja som ako dieta bola niekdy bita, a to zo mna spravilo pacifistu... Fyzicke tresty u mna nie.
-nechat ho sameho nemozem, som predsa zanho zodpovedna. Aj ked najradsej by som to niekedy spravila, ale nemozem nechat dieta 9 hodin same. Pubertaka hej. 5-rocneho nie.

Ako som uz napisala, terajsie riesenie su kolieska, a tlacenie bicykla na inkriminovanom kusku cesty. Je to riesenie, s ktorym sme spokojni vsetci. Len teda trvalo, kym sme sa k nemu prepracovali aj s vyjadrenim od syna 🙄 Ale dobre, toto si vybral, tak to teraz bude.

Dakujem za vsetky reakcie a prajem pekny den!

piacere
20. apr 2015

@ichbinich súhlasím s pár názorami, ktoré som si na začiatku témy prečítala.... nenútiť a určite neočakávať od 5-ročného dieťaťa riešenia "problému". Mám 5 ročného syna, na bicykli nebicykluje (má odrážadlo), pretože sa bojí, nechce, posadí sa naň a akonáhle pohne pedálami, napriek tomu, že má pomocné, uteká z neho dolu, pretože bicykel sa s ním nakloní a on je v koncoch 😅 Napriek tomu, že je pohybovo veľmi nadaný, je aj prehnaný bojko, čo mu bráni vykonávať mnoho športových aktivít, ktoré by už hravo vo svojom veku zvládal. Nenútim, neriešim.... Neviem si predstaviť, že by mi môj 5-ročný povedal prečo nechce a ako to chce vyriešiť. Jednoducho zhučí, že "ne!" a tým naša debata končí 🙂
Ja neviem napr. plávať, od malička sa bojím vody, bez toho, aby som zažila nejakú traumu.... prvý plavecký výcvik som absolvovala v prvom ročníku na ZŠ a tým, že sa bojím vody to bolo pre mňa utrpenie a umučenie.... plavčík nás nútil skákať do dvojmetrovej vody (samozrejme, že stál predo mnou a každé dieťa z vody vylovil, ale nechal nás trochu vytrápiť, aby sme sa pokúsili vynoriť sami a mňa to tak stresovalo, že som chodila domov s plačom....). Všetky deti sa naučili, len ja nie.... Potom som to ešte skúsila v siedmom ročníku opäť na plaveckom.... tam som už pociťovala hanbu, keď nás vyčlenili ako absolútnych neplavcov cca 7, ale nevadí, nebola som sama.... a scenár sa opakoval, plávať som sa nenaučila... iba ja. A odvtedy kašlem na plávanie, žiť sa s tým dá, nikto neumrel na neschopnosť plávať, tak hádam aj ja tento "hendikep" prežijem... Čo tým chcem povedať.... ak má dieťa z niečoho strach, traumu, nenúť ho, lebo dosiahneš absolútny opak. Ponúkni mu tak, ako tu písali baby odrážadlo, kde má istotu nôh na zemi, popr. kolobežku, popr. ho nalož do auta a prepravujte sa tak....

A nesúhlasím s tým, že "ja by som mu dala, aby so mnou takto cvičil". Je jasné, že ak sa človek ponáhľa do práce a dieťa hučí, lebo chce inú ponožku, ako mu mama nachystala, tak asi vo väčšine rodín lietajú hromy-blesky a ide sa aj bez ponožiek.... Ale toto je záležitosť, kde by som bola citlivá, trpezlivá a hlavne nenútila a nečakala jeho riešenie.... a brať mu z "úspor" je podľa mňa nonsens, toto 5-ročné dieťa nepochopí aj keby ste ako chceli.... Dieťa v tomto veku ešte nemá predstavu hodnoty peňazí, môžeš mu vziať všetky a už zajtra nebude vedieť, že niečo mal a načo mu to bolo....

Držím palec.

rubinka
7. máj 2015

@ichbinich - vidím že sa to už poriešilo, do budúcnosti radím brať do úvahy ak dieťa niečo nechce hlavne ked s tým malo nejakú zlú skúsenosť, nie je dobré deti nútiť tým nikdy nič nedosiahneš takisto ani tresty, vyhražky či zastrašovanie že ak neurobí toto tak nebude toto, lebo v tomto pripade to ozaj nebolo namieste, potom sa vyhneš zbytočným konfliktom 😉

martinaluky
7. máj 2015

@maslenka47 bohužiaľ ja sa nikdy nevyhrážam tým, čo neviem splniř. Samozrejme že malú nenechám tak dlho samú doma, ale ona to nevie. Ja zrovna ni esom internetový hrdina, to skor mám pocit, že je tu plno supermám. Ja aj plesknem, aj nahučím.

timea7
8. máj 2015

@martinaluky ja síce nehučím a nenaplieskam, ale ten pocit, že je tu plno supermám mám tiež 😖 😖 😖

ichbinich
autor
8. máj 2015

@rubinka
Ja sa snazim ani nevyhrazat, ani nezastrasovat. A ani brat hracky a podobne tresty, ako som napisala vyssie, upne na dve veci... V povodnej otazke to bolo myslene tiez skor retoricky. Viem, ze to na 99% nefunguje a efekt je nulovy...
Niekedy kricim, aj ked viem, ze to je tiez bezucelove, ale proste prasknu mi nervy. Viem, ze by som nemala, ale aj ja som iba clovek. Potom mi to je luto, a aj poviem, ze nechcem na nich kricat, ale ze chcem, aby ma posluchali.
(A ano, tiez mam niekey dojem, ze tu pisu reinkarnacie Marie Montessori 😉 😝 )

cawes
8. máj 2015

@ichbinich nic v zlom ale tie tvoje nazory a komenty.
Zobudila som ho 6:10z postele sa dostal o pol siedmej.ako ja neviem ako ty ale ja ked niekam idem a viem ue som casovo obmedzena tak nejdem dieta budit ale idem otvorim dvere okno odokryjem vyberiem dieta z postele a obliekam ho. Ak vues ze potrrbuje 20minut tak zacni skor alebo ho vyber postav stoj pri nom prrboha ma5!!!!

ichbinich
autor
8. máj 2015

@cawes
To fungovalo mozno, ked bol mensi. Teraz je uz aj silnejsi a viac by sa branil 😉
A ano, otvorim dvere, vyhrniem zaluziu, otvorim okno, podla potreby este zasvietim,... Cely program...
Ale braniacich sa 20kg a 116cm nasilu obliekat nebudem.
Kadze dieta je ine a kazda situacia je ina.