Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Cez deň podráždený a v noci výbušný štvorročný syn

martinkaadominik
4. feb 2015

Máme 2 deti, 2-ročnú dcérku a 4-ročného syna. Syn je ťažká povaha, už neviem, ako naňho ísť. Chodí do škôlky, ale nechce tam veľmi papať. Keď príde domov, je z toho nervózny až zúrivý. Už vo dverách začne revať, kopať, nechce sa pekne vyzliecť. Čo najskôr mu dáme jesť a upraví sa to na milú náladu. Keďže má deficit v jedle zo škôlky, snažíme sa to dohnať... Najväčší cirkus začne v noci, kedy sa budí sa plačom, zlosťou. Skáče na posteli, nechce spať, hlasno reve, kope, je nedotklivý, hluchý na argumenty, milé slová, hladkanie a čokoľvek. Je viac naviazaný na manžela, keďže máme aj druhé dieťatko a musela som chodiť v noci aj k nej. Manžel je veľmi nevyspatý, unavený, vyšťavený. Trvá to už dlho. Od malička spáva syn v noci veľmi zle, len s krátkymi prestávkami bolo dobre. Zväčša sa nám ho v noci podarí upokojiť, spí potom ďalej, niekedy vyvádza aj viackrát za noc, až tak, že chlapi idú spať dolu do obývačky. Manžel vstáva ráno o 5:00, z biologických dôvodov... Syn sa zobudí do 3 minút, ako odíde zo spálne, akokoľvek potichu. Cíti, že tam nie je a je bez neho stratený. Viem, že deti mávajú takúto "závisloť" na rodičoch, aj dcérka tým prešla a prechádza, ale spáva lepšie, dá si povedať, že maminka sa musí vyspinkať v spálni a budí sa len na cikanie. Ráno po prebudení je synček hodinu neznesiteľný, reve, nič sa mu nepáči, nič nechce, všetko by chcel ničiť a pokaziť. Keď sa naraňajkuje, niekedy to ustúpi, ale ráno zväčša nie. Cez deň na takého výbuchy hnevu stačí aj maminkine objatie, pojašenie, nejaká aktivita. Niekedy mu nepomôže nič a musí ho to prejsť. Máte skúsenosti s takýmto negatívnym správaním? Ako na to? Výbuchy zlosti má, aj keď sa má sám obliecť, o jedení ani nehovorím. Dcérka sa naje sama, jeho povzbudzujeme alebo "nútime". Keď sa nejako hrá a niečo pri tom nechtiac ničí a upozorníme ho na to, tiež je jedovitý.

dzejn80
4. feb 2015

davali ste mu niekedy vysetrit hladinu cukru? ... to ma len tak napadlo v suvislosti s tym, ze mu pomaha ked sa naje ... No a potom co sa zasa vela naje podvecer, tak mu to v noci nemusi robit dobre.

anketkarka
4. feb 2015

a ucitelky sa nestazuju, ze je problemovy...nervozny a zurivy, ked tam je hladny? podla mna tym trpite cela rodina...iste by som to riesila s odbornikom...
ak ucitelky v skolke si nic nevsimli a len doma mate problemy, tak je to asi vasim pristupom ku nemu...odbornik by Vam potom pomohol pochopit, preco je to tak...(mozno chce uputat pozornost, atd.)
a ak aj ucitelky maju problem s nim, tak mozno naozaj mu kolise hladina cukru, alebo inych latok, ktore sa mu vyrovnaju, ked sa napapa...a to by tiez mal posudit lekar a vysetrit ho...

mamjka
4. feb 2015

skuste to vysetrenie cukru u nas je to s maličkou tak keď jej cukor klesne 🙂

timea7
4. feb 2015

@martinkaadominik ako sa správa v materskej škole? Ako dlho ju navštevuje? Doma zje všetko, alebo iba niektoré jedlá a v škôlke potom nej preto, lebo tie jedlá nepozná?

martinkaadominik
autor
4. feb 2015

@anketkarka Nie, nesťažujú sa na to konkrétne. Vedia, že je trucovitý. Ale niektoré dni ho aj pochvália, že o ňom ani nevedeli. Nastúpil v septembri a trvalo mu dlhšie, kým si zvykol. Spočiatku reval aj 5 hodín, potom menej až vôbec. Po dlhých vianočných prázdninách znovu ráno plakal, ale len chvíľu. Všeobecne je skôr samotár a vystačí si v hre sám. Ale aj sa zapája, tak nemá v škôlke nejaký výrazný problém. To, že chce upútať pozornosť som zbadala na začiatku toho nočného vystrájania, keď reval aj 2 hodiny v noci, chodil z obývačky do spálne a nikde nechcel spať. Prestali sme si ho všímať a robili sme sa, že spíme, aj keď sa jedoval 2 hodiny. Po týždni začal bez slova chodil spávať dolu do obývačky a spal bez problémov do rána. Tešili sme sa. No nie dlho. Po asi 2 týždňoch samostatného odídenia zo spálne a spánku v obývačke ho to prestalo baviť a už nechce chodiť spať dolu. Len vyvádza v spálni.
Je možné, že mu ten cukor kolíše, lebo tak sa správa od bábätka. Ja to mám tiež, aj keď nie overené lekárom. Môžeme skúsiť o to požiadať lekárku, mal by mať prehliadku ako 4-ročný, tak o to požiadame.

martinkaadominik
autor
4. feb 2015

@timea7 O jeho správaní v škôlke som písala. Odmalička nebol preberačný, zjedol všetko "podľa knižky". Skutočne som mu varila podľa jednej knihy, pestro a nemal problém so žiadnym jedlom. Aj rástol ako z vody. Až prišlo toto obdobie trucu, tak začal odmietať papať doma aj v škôlke. Ťažšie sa učil jesť sám, dlho nechcel jesť lyžicou, no pred nástupom do škôlky sa mu to podarilo naučiť. Rozdeľoval jedlo na "mokré", ktoré nechcel za nič chytiť do ruky, napr. ošúpané jablko, ošúpaný banán, chlieb so salámou, s maslom a pod. V škôlke sa mu to postupne podarilo zvládnuť. Ale len čiastočne. Chytí si už do rúk keks bez obalu, ale jablko len so šupkou, aj banán. Keď sa mu niečo zdá "mokré", hodí to na zem. Zväčša mu taký typ jedla nakrájame, aby si napichoval vidličkou. Musíme ho pobádať ku každému sústu. Len keď je veľmi hladný alebo mu niečo veľmi chutí, zje to sám bez povšimnutia. Keďže máme 2 malé deti, s jedlom a obliekaním pomáha často aj manžel. On mu jedlo dáva priamo do úst, kŕmi ho. Keď to vidím, hneď kričím, nech ho nekŕmi...

timea7
4. feb 2015

@martinkaadominik už som v obraze, písala si tu o synovi aj v decembri. Na jednej strane tvoj syn robí len to, čo mu dovolíte, skúša až kam môže posunúť hranice. Keď otec s ním dolu do obývačky spať nešiel, tak tam išiel aj bez neho. Keď si mu zabránila chodiť dolu, tak nešiel. Keď je veľmi hladný, alebo mu niečo veľmi chutí, tak to zje sám. Tu vidím problém v tom, že mu ustupujete, najmä manžel. Vy dvaja musíte mať k synovi absolútne rovnaký prístup. Ale ak manžel aj urobí niečo, s čím nesúhlasíš, neokrikuj ho, syn to vníma, vydiskutujte si to vtedy, keď vás nepočuje. Myslím, že tu robíte chybu, na dieťa musíte pôsobiť rovnako. To, že nechce niektoré jedlo chytiť do rúk - ošúpané jablko, banán, by som rešpektovala. To, že hodí jedlo na zem nie. S kľudom by som mu povedala, že keď si niečo neprosí, tak to nemusí jesť, ale na zem to hádzať nesmie. Ak by to urobil ešte raz, tak by som mu to zopakovala s tým, že ak to znovu hodí o zem, nedostane nič a bude hladný. Keby to ešte niekedy skúsil. tak by som mu naozaj nič nedala. Kŕmiť by som ho nekŕmila ani náhodou, ani by som ho do jedla nepobádala, zje, zje, nezje, bude hladný. Sám si musí byť vedomý dôsledkov svojho konania. Takto má ďalší nástroj, ako na seba upozorňovať. Ak vyvádza v spálni, povedz mu, že keď chce vyvádzať, odnesieš ho do inej izby, lebo vy sa potrebujete vyspať. keď neprestane, tak to uskutočni. Môžeš kričať, ale tu, nie v spálni. Žiadne chodenie spať s otcom do obývačky. Čo sa týka toho cukru, väčšinou sa deti upokoja, keď sa im cukor v strave obmedzí, teda žiadne sladené nápoje, ani čaj, iba ovocný nesladený, alebo voda, žiadne sladkosti, cukor maximálne v palacinkách, v kompótoch. Podľa toho, čo píšeš, s čím sa hrá a čo ho zaujíma, tvoje dieťa môže mať nadpriemerný intelekt a tie detičky mávajú viac výchovných problémov, ale to môže aj nemusí byť, určite by som spolupracovala s detským psychológom.

anketkarka
4. feb 2015

@martinkaadominik na 200% suhlasim s timea7...na vasom mieste by som cim skor pouvazovala o zmene, lebo teraz je mensi, mas s nim taketo problemy, bude vacsi, budes mat este vacsie problemy...mozno Ti pomoze taka pomocka, ktorou sa snazim riadit pri vychove aj ja...je to pomocka pre rodicov uverejnena na jednej stranke:

Všeličo sa dá zopakovať, ale na výchovu potomka máme len jeden pokus.

Nerozmaznávajte ma...
…ja viem, že by som nemal dostať všetko, čo sa mi žiada, iba vás skúšam.

Nebojte sa byť prísni a neoblomní...
... mám to radšej, cítim sa tak bezpečnejšie.

Nedovoľte, aby som si vytvoril zlozvyky...
...spolieham sa na vás, že ich včas odhalíte.

Nerobte zo mňa menšieho ako som...
...núti ma to, aby som sa správal ako „veľký".

Nehrešte ma a nekritizujte ma na verejnosti...
...oveľa viac na mňa zapôsobí, keď sa so mnou porozprávate v pokoji a hlavne bez svedkov. Necítim sa zahanbený.

Nevnucujte mi, že moje hriechy sú ťažké hriechy...
...nabúrava to môj zmysel pre hodnoty.

Nedajte sa príliš vyviesť z miery keď poviem, že vás nemám rád...
...vôbec to tak nie je, len ma hnevá, že máte nado mnou moc.

Nechráňte ma prehnane pred všetkým...
...potrebujem sa naučiť znášať ťažkosti, bolesť i následky vlastných chýb.

Nezveličujte moje drobné poranenia...
...viem sa s nimi vyrovnať, nemusíte mať o mňa taký veľký strach.

Nesekírujte ma...
...musím sa potom brániť „hluchotou" a tým, že budem hrať „mŕtveho chrobáka".

Nedávajte unáhlené sľuby...
...pamätám si, že sa cítim vždy hrozne, keď sa sľuby nedodržiavajú.

Nekričte, že mi nerozumiete...
...nehnevajte sa, keď sa neviem hneď vyjadriť presne.

Nehovorte mi, že ma nemáte radi...
...aj keď niekedy robím hrozné veci.

Neskúšajte nadmerne moju poctivosť...
...dostanem strach a potom klamem.

Nebuďte nedôslední...
...to ma úplne mätie.

Nehovorte, že moje obavy a strach sú hlúposti...
...pre mňa sú naozaj skutočné a veľa pre mňa znamená, keď sa mi snažíte porozumieť.

Nesnažte sa ukazovať akí ste dokonalí...
...veľmi ma šokujete, keď zistím, že to tak nie je.

Nemôžete byť stále bezchybní...
...nikdy si nemyslite, že je pod vašu dôstojnosť sa mi ospravedlniť.

Nezabúdajte na to, že rýchlo dospievam...
...je určite ťažké držať so mnou krok, ale snažte sa, prosím.

Nezabudnite na lásku...
...nemôžem bez nej a bez porozumenia vyrastať a byť šťastný. Ale to vám nemusím hovoriť, však?

martinkaadominik
autor
4. feb 2015

@timea7 Z akého dôvodu treba cukor obmedzovať?

timea7
4. feb 2015

@anketkarka perfektné, skopírujem si to. 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂

timea7
4. feb 2015

@martinkaadominik napriek tomu, že štúdie nepotvrdili negatívny dopad cukru na správanie detí, mala som možnosť pracovala som s viacerými deťmi, ktorých rodičia sa snažili a snažia cukor v strave detí maximálne obmedziť. V ich správaní sa to prejavilo takmer vždy, najmarkantnejšie to bolo u dievčatka s aspergerovým syndrómom. Nie som odborník na výživu, preto sa nechcem do toho ani montovať, len píšem o svojich skúsenostiach a keď si prečítam na obaloch sladkostí a sladkých nápojov, čo všetko obsahujú.....

anketkarka
4. feb 2015

@martinkaadominik ja poznam chlapceka, ktory po sladkom jedle je "hyperaktivny" a ked mu sladke nedavaju, tak je uplne v pohode...cukor sa mu vyrovna aj beznou pravidelnou stravou co mu uplne postacuje...su deti, ktore su velmi citlive na toto...tak vyskusajte obmedzit sladke a sledujte ci nenastane nejaka zmena...

gretocka
4. feb 2015

no tiez by som zacala vysetrenim hladiny cukru, moze byt ze pri poklese hladiny cukru je agresivnejsi, stava sa to diabetikom ked sa dostavaju do hypoglykemie.
A urcite by som riesila rozhovor s detskou lekarkou a pripadne psychologa na zhodnotenie a hlavne aby ste sa dozvedeli vy ako k nemu pristupovat.
Niektore drobnosti sa opakuju a u mojich deti, ale je rozdiel ak sa taketo epizodky opakuju z casu na cas alebo dennodenne.
Urcite odporucam riesit to co najskor, pretoze vzorce spravania, ktore si maly vypestuje sa budu kazdym dnom tazsie odstranovat.
Prajem vela sil, lebo po precitani je mi jasne, ze to musi byt velmi tazke.

gretocka
4. feb 2015

este ma napadlo k tomu obmedzeniu cukru - moze nastat problem ak ma dieta rado sladke a zrazu mu ho stopnete, moze to naopak spustit "abstinencne priznaky" a este vacsiu vlnu agresie, takze aj s tym opatrne, nie zo dna na den....

bibistec
4. feb 2015

@timea7 ja som zas citala ze to ani tak nie je cukrom ako tymi chemikaliami ktore su vacsinou pri cukre napr. v sladkostiach a pod. fakt treba davat pozor co im davame

bibistec
4. feb 2015

ja by som na tvojom mieste zasla za detskou psychologickou toto uz je teror. a mozno sa to bude zhorsovat. ona poradi mozno da nejake tipy a nieco co by ta nenapadlo. ja by som to riesila tak drzim place

timea7
4. feb 2015

@bibistec presne to som myslela, veď dieťa si len tak nenasype kryštálový cukor do úst a v cukríkoch, keksíkoch je kopa všetkého možného

timea7
4. feb 2015

@gretocka tí rodičia, ktorých som spomínala to riešili zo začiatku zvýšeným prísunom ovocia, ale ostatné stopli hneď

martinkaadominik
autor
5. feb 2015

@timea7 Keďže problematický nie je cukor, ale rôzne prísady a chemikálie, môžem mu dávať doma robený sirup? Sladkosti sám nevyžaduje, vystačí si bez nich. Postačuje mu ovocie. No pije sirupovú vodu a kakao. Môže byť problematické aj granko? Myslím, že to by nemuselo byť.

timea7
5. feb 2015

@martinkaadominik ono to problematické môže byť, aj nemusí. Na niektorých deťoch, ktoré pojedia kvantá sladkého sa to nijako neprejavuje. Ale myslím, že keď to obmedzíš na kakao a doma robenú ovocnú šťavu, nič tým nepokazíš. Dôležitejšie bude stanoviť mu hranice, neustupovať mu a pôsobiť na neho s mužom plne rovnako. Láskavo, kľudne, ale dôrazne a nepovoliť. Spoluprácou s detským psychológom nič nepokazíš, mne sa tam nepáči to, že vystrája v noci. Držím palce.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli