😒 ahojte maminky,
učiteľka v škôlke mi povedala, že môj syn, má 5 rokov, má asi nejaký blok, že je zablokovaný, čo tým myslela?
je pravda, že v škôlke je skôr vraj samotárik, ale má aj nejakých kamošov, hrá sa aj s deťmi, ale je rád aj sám, rozpráva, ale jeho reč ešte nie je celkom dobrá, má zlú výslovnosť, a napr. r a l, ešte nevie vôbec, chodíme už na logopédiu. Ale doma je v pohode, hrá sa s bratom, jasné, že sa aj pobijú, ale ako všetci súrodenci, doma je to taký malý "šašo".
Asi som sa veľmi rozspísala, zaujíma ma to "zablokovanie", čo to znamená, a čo s tým treba robiť, kam ísť, ako mu pomôcť?
Dosť ma to včera zarazilo, keď mi to povedala, a mala celý večer taký na figu. 😔
ahojte, vidím, že ste sa pekne rozpísali,
včera som už nemala veľmi čas to čítať, Filipko mi ochorel, aj teraz leží, teplotka síce klesla, ale neviem, či zase neskončíme s antibiotikami, uvidím, čo bude zajtra,
- aj môj "zablokovaný" syn Filipko je také citlivé dieťa, hovoria mi to aj jeho učiteľky v škôlke, no tak dúfam, že sa podľa toho aj k nemu správajú, nemá rád ak na neho kričia, hovoril mi zopár krát, že tety v škôlke kričia,
/no ja dúfam, že na neho nie, lebo on vraj v škôlke počúva - aspoň tak mi to stále hovoria/, tiež nechce chodiť do škôlky - tak ako to písala LIDKA619 o svojej dcérke, radšej je doma so mnou, aj keď teda aj na nich kričím, lebo niekedy to inak nejde, ak neplatí dobré slovo a fyz. tresty neuznávam,
- ale napadlo ma, že možno kričia aj na neho ak mu niečo nejde tak ako iným deťom, napr. to navliekanie guličiek, alebo možno kreslenie, a on potrebuje stále pochváliť, s čím doma nie je problém - tak možno preto má blok z toho, že nechce chodiť do škôlky
- neviem či som písala k veci - ale ponáhľam sa,
no k tej pochvale, nam v skole tvrdili, ze dieta mame chvalit za kazdych okolnosti (samozrejme nie, ked vedome a naschval spravi nieco zle) aj ked sa mu nedari, ale treba povzbudit, pochvalit, nikdy sa dietatu nesmie hovorit, ze je nesikovne alebo, ze to nedokaze.Ked som ucila a mali sme problem s chlapcekom, ktory sa velmi nezapajal, nic nechcel robit, ani sa nehral, ani necvicil, nekreslil, ale vzdy sme ho volali medzi seba a ked sa nam konecne podarilo, aby sa do niecoho zapojil, tak sme ho vzdy chvalili ako velmi pomohol celej skupine, ze vobec prisiel k nam atd. do dvoch tyzdnov bol chlapec ako vymeneny, hravy, komunikativny, vesely, ale nikdy nezabudol prist mi pripomenut : " ako som ti velmi pomohol, vsak?" 😀
lidka619 Ďakujem! Všetky sme úžasné...dostali sme dieťa ako dar, tak musíme s ním aj tak zaobchádzať 🙂
netreba hned malovat certa na stenu, chlapcek od znamych prekonal ako trojmesacny zapal mozgovych blan, do 4 rokov nevedel poriadne rozpravat, psychologicka rodicom tvrdila, ze sa musia zmierit s tym, ze ich syn nikdy nebude ako ostatne deti, ale v podstate mala pravdu, ma 9 rokov a navstevuje triedu pre nadpriemerne inteligentne deti 😉