Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Dieťa nechce v škôlke rozprávať

daniela4321
26. jan 2016

ahojte mamicky,chcem sa opytat ci mate tiez skusenosti zo svojimi ratolestami,ze sa im nechce rozpravat v skolke ale ked odchadza tak je vyrecni az az,prejde to alebo mam to riesit s niekym?chodi tam uz styri mesiace a iba raz sa prihovoril k svojej kamaratke pocas obeda.

mummy01
26. jan 2016

@daniela4321 ja mam bohate skusenosti. Nekomunikuje s nikym v skolke? A ako je to s inymi ludmi?

ivana11155
26. jan 2016

To mi uplne pripomina môjho syna, cely prvy rok viac-menej nerozpraval, Zozaciatku sa aj radsej vonku pocikal, ale od ucitelky sa nechcel vypytat. Rozmyslala som nad psychológom, ale rozhodla som sa, ze pockam a od dalsieho sk.roku t.z. od 4rokov sa to rozbehlo. Ale: on je celkovo taky typ, ze toho az tak moc nenarozprava a tazko si zvyka na zmenu prostredia. Teraz ma 10rokov. Ked sa na to pozrem spatne, bola to prenho velikanska zmena, asi som mala este rok pockat a dat ho do skolky az od 4rokov.
Dolezite je, ci komunikuje s detmi mimo skolky atd. aby si vylucila ten Aspergerov syndrom - pozri na nete - lahka forma autizmu.

qidko
26. jan 2016

@daniela4321 Moj syn mal 3 a doma nerozpraval Ked nieco chcel ukazal mi alebo jednoducho pouzil len kratke slovo napr.pit ham ja nie proste vety nic chodil k nam synovec bol starsi a pocul ako to preberame so svokrou a on nam zacal tvrdit ze Stevko (syn) s nim normalne rozprava synovec mal 6no velmi sme mu neverili tak sme isli pit kavu synovec sa mu prihovoril ze pojde k lekarke lebo nevie rozpravat syn sa dalej hral ako by ho ani nepocul no potom sa otocil a povedal ze on sa nepotrebuje rozpravat spadla nam sanka nechapali sme ako je to mozne ze vydrzi bit ticho ale Ked siel do skolky a ja som bola este na MD s dcerou zacal az privelmi kecat bolo to super no u vas je to opacne mozno ho to casom prejde ak nie skus psychologicku a komunikuje ak mas navstevu s inymi ludmi?

6mia6
26. jan 2016

Ahoj ja som ako dieťa nerozpravala v skolke, mamu strasili, ze mi nieco je. Ani neviem za,aky cas sa to upravilo. Ake teraz mam 30-a vsetci spominaju na to, ze som kedysi bola tiche dieťa. Teraz sa mi totiz huba nezastaví cely deň.

daniela4321
autor
26. jan 2016

Doma rozprava vo velkom,aj s detmi co sa tyka ked sme na navsteve u niekoho,sesternice a bratranci ale vsimli sme si ze ked sme niekde napr:kutik tak sa tam zahra aj s inym chlapcom a nieco sa pyta,mozno to predsa pride neskor ked si zvykne na skolku,ako dieta som ja i moj priatel boli tichsi a hravali sa sami tak neviem ci to ma po nas 🙂 alebo si len robim zbytocne starosti ale precitam si aj o tom Aspergerov syndrom.Dakujem vam za vase rady mamicky

sissmiss
26. jan 2016

@daniela4321 hovori sa tomu elektivny mutizmus. Dieta nerozpava v urcitych situaciach, na urc.miestach alebo s niektorymi ludmi a dosledne to dodrziava. Je pravda ze to postupne vymizne a v skole to zrejme bude uz v poriadku, ale nikdy nebude prilis vyrecny. Riesi sa to s detskymi psychologmi, lahsie to tak tie deti spracuju

jaduska
26. jan 2016

@daniela4321 súhlas so @sissmiss - je to elektívny mutizmus. Naša najstaršia dcéra nerozprávala v škôlke prvých 9 mesiacov absolútne s nikým - ani s deťmi, ani s učiteľkami. Akonáhle vyšla zo škôlky, pusa sa jej nezatvorila. Na prednáškach jazykovej gramotnosti som o tom hovorila s vysokoškolskou vyučujúcou, jej dcéra robila to isté. Vraj sa to stáva hlavne u nadpriemerne inteligentných detí 😀 Ale jasné, že to neplatí na 100%. Jedna moja kámoška skonštatovala, že jej asi v tej škôlke nestoja za reč, preto s nimi nehovorí... Ak mimo škôlky nemá s komunikáciou problém, tak to nemusíš nejako výnimočne riešiť....

daniela4321
autor
26. jan 2016

Myslim ze ten vyraz pouzila aj pani ucitelka vo skolke ked sa rozpravala o nom so mnou,elektivny mutizmus.On bol pri nas a pocuval co o nom rozprava a pritom sa potmehucky usmieval 🙂
A pani ucitelka povedala ze taketo usmevy hadze ked vymysla huncuctva ked su vonku alebo tak nejak,je to bystry chlapec ale ked sa niekedy zatne tak aj stado volol neda radi tak jak ja niekedy 😀

mummy01
26. jan 2016

Ja mam dve deti s elekt.mutizmom. Treba to riesit ak to uz presiahne hranicu unosnosti. Tieto deti byvaju dost uzkostne a je dost mozne ze mutizmus je len obranny mechanizmus inej poruchy. Ak sa ti nieco nezda vyhladaj klinickeho psychologa,radsej zbytocne ako neskoro.

katrinka8
26. jan 2016

Dcérka nerozprávala v škôlke s deťmi rok, s učiteľkami len potichu. Druhý rok sa to zlepšilo v tom že začala občasne potichu aj s deťmi hovoriť, resp. im odpovedať, ale až v treťom ročníku to už je v norme. Nám pomohli pani učiteľky, vedeli "ako na ňu", takže sme to ustáli. Tiež rozhovor s kamoškou - psychologičkou mi pomohol. V každom prípade, smerodajné pre nás bolo aj to, že napriek tomu do škôlky chodila rada, chcela tam chodiť a cítila sa tam dobre.
Ale pravda je, že dcérka bola dokonca ešte v tom období dosť hanblivá, doteraz má trochu problém v tomto, že jej trvá dlhšie, kým si niekoho "pripustí k telu" a dá sa do reči najmä čo sa rovesníkov týka. Všeobecne necíti moc potrebu komunikácie a interakcie s cudzími deťmi (napr. na ihrisku). Ale to už pripisujem skôr povahe, manžel je podobná nátura v tomto, tiež necíti potrebu nejakej komunikácie s cudzími ľuďmi.

mk7
18. feb 2016

Tiez mame problem s mladsou, doma ukecana nikdy problem nebol, sice ak sa jej cudzi prihovoril nechcela odpovedat, dokonca odmietala aj svokrovcov, ale to sme si mysleli, ze ich nevidi tak casto a cudzi ludia su proste cudzi.
Kedze starsia je pravy opak, vobec nas nenapadlo, ze to moze byt problem
Nastupila do skolky, nehovorila vobec .
Pre nas sok.
Oblubenu mala jednu ucitelku, druhu nie.
Rano bol problem, ked bola ta neoblubena. S detmi casom zacala hovorit s ucitelkami nie, len s tou oblubenou , ale len to najnutnejsie.
Do skolky sa tesila, doma sa jej usta nezavreli.
Zacala som si vsimat v okoli, ze su ludia ktorych odmieta uplne, ktorych toleruje a ktorych prijima, nevedela som pochopit kluc.
Na ihrisku, deti s nimi nema problem, vzdy si tam najde kamaratky.
Psychologicka zhodnotila, ze je rok do predu, ze ma take deti v ambulacii, dala mi nejake rady, tym to skoncilo.
Na logopedii 1 rok neprehovorila, nosili sme nahravky, po roku len tak tichucko.

Dalsie 2 roky v skolke v druhej triede, uz ucitelky nevybera, hovori s nimi, uplne adaptovana, dokonca aj ked musi nieco nahlas pred detmi, jasne, ze nie je tak ukecana ako doma.
Dokonca sa pytala aj do skolky v prirode, kde to zvladla, ale spat u nasich alebo svokrovcov to neda.

Dali sme ju na gymnastiku prvy rok to nedala, tento rok uz hej, vsetko robi akoby na 2x plavanie, lyzovanie, akoby sa potrebova s tym zoznamit, potom dozriet a potom to prijme.

Teraz ked sa s nou o tom bavim, povie, ze sa hanbi, ked na nu nik netlaci , tak sa sama rozhovori, ale vacsinou na nu kazdy tlaci prihovara sa, ona sa viac zasekne.

Ked som sa jej pytala, ze preco ten alebo ten clovek, tak najmenej znasa muzov, cim su bradatejsi a tmavsi tym horsie. Potom su to stare v jej podani skarede zeny, alebo maju nejaku vadu. Dospele mlade zeny ak su mile vysmiate prijemne to je najlepsie.
Snazim sa jej vysvetlovat, ukazujeme fotky, ze mlady, strary, pekny skaredy, chori, uz to a obcas aj berie, ale rozum chape, ale emocie tie este nie.

Neviem, co bude v skole, vobec si to neviem predstavit, ona sa tesi, chce tam, zaujima sa ci su tam dobre pani ucitelky, ci su mlade.

Kedze ja na svoj vek posobim mladsie, pre nu je moj vyzor tou hranicou.

Citala som si aj knihu efektivny mutizmus, to akoby o nas pisali, ale som rada, ze som sa k nej dostala tak neskoro, ze vela sme uz vyriesili ani neviem ako lebo keby som vedela co nas caka, fu ha

Tu začni písať odpoveď...

Odošli