Imaginárna mama 3,5 ročnej dcérky
Ahojte baby, chcela by som sa opýtať či náhodou niektorá z Vás nemá podobnú skúsenosť. Moja dcéra má 3,5 roka a už možno rok rozpráva o svojej druhej mamičke. Začalo to nevinne napr keď sme pozerali nejakú starú rozprávku a ja som povedala že som na nej vyrastala, tak ona povedala že ju tiež už videla so svojou prvou maminkou. Taktiež na niektoré veci povie, že to mala so svojou prvou maminkou - napríklad že bola na takejto preliezke už predtým atď. Keď som sa jej pýtala, povedala že jej prvá maminka ju mala strašne rada, ale že zomrela. V poslednej dobe ju spomína aj niekoľko krát za týždeň. Na ihrisku včera vysvetľovala jednému dievčatku niečo a už som len počula ako sa jej pýta to dievčatko že: aháá, takže Ty si mala predtým inú maminku? A naša malá že áno. Takže sa asi aj v škôlke opýtam či ju nespomína, ešte si za chvíľu budú všetci myslieť že sme si ju adoptovali. Lebo ono to tak vyznieva. Včera večer sa ma pýtala že prečo ja jediná jej verím, že tú maminku naozaj mala a že prečo jej to ostatní neveria. Ja jej to nevyvraciam. Povedala som jej že každý má naozajstnú iba jednu maminku a že tiež tomu moc nerozumiem, že kedy ju mala. Povedala mi, že predtým bola s ňou a potom keď zomrela išla ku mne do bruška. Neviem či to mám nejak riešiť. Zatiaľ som to neriešila, nakoľko verím že to prejde. Inak malá je úplne v pohode, šikovná, spoločenská - len je strašne citlivá. Hovorí také veci ako napr: Dnes tak krásne svieti slnko až mi je do plaču. Alebo: Babka, to nevadí že to nevyšlo, hlavné je, že som šťastná. Atď. Ja som skôr taký realista a pragmatik, takéto hlášky teda určite nepoužívam. Niekedy odpadávame že kam na to chodí. Čo si myslíte vy?
@alena6232 mojho syna v tomto veku smrt fascinovala. mal kamarata, ktory ho vela naucil, ale "zil v horach a uz zomrel", niekto chybal v skolke - zahlasil, ze asi uz zomrel. u ucitelky zistoval, kedy ja zomriem... potom to preslo do toho, ze prisiel za mnou s placom, ze on nechce zomriet. to sme ho vzali na kolena a ja som mu hovorila, ze to este dllllho potrva a ze to nemusi teraz riesit, manzel mal pocit, ze mu treba dat nadej, tak mu povedal, ze ked bude vela studovat, najde liek na nesmrtelnost. a potom som zacala mat pocit, ze uz to pouziva na zaujatie. zistil, ze je to tema, kedy odlozim, co mam v ruke a vypocujem ho hned. tak som ho zacala v tejto teme ignorovat, neriesit a samo ho to preslo.
netvrdim, ze je to tento dovod, ale mozno dcerka zistila, ze na takuto temu ludia reaguju, dospeli sa pytaju, ze je akoby zaujimavejsia pre okolie.
tiez som skor pragmatik 🙂 a hladam "logicke" vysvetlenie.
syn chvilu aj nam tvrdil, ze k nam prisiel od inych rodicov, mal k tomu cely pribeh a my sme s manzelom v tom videli pospajanych niekolko rozpravok.
Tiež patrím medzi tých, čo hľadajú vo veciach logiku a racionálne súvislosti... ale toto by ma fakt zaujímalo..🙂 Ja by som to nenechala len tak premlčané, že veď na to zabudne. Pýtala by som sa.. aká bola tá jej prvá mamina? ako zomrela? ako vyzerala? kde žili? a aký bol tatino? jeho nespomína? mala nejakých súrodencov?
Buď narazíš na bod, ktorý ťa uistí v tom, že ide len o veľmi sofistikovaný proces fantázie, alebo sa vyľakáš, že naozaj existuje niečo pragmaticky nevysvetliteľné🙂)))
Aj moj mladsi syncek je od 1,5 roka velmi vyrecny, od 2 rokov krasne cisto hovori, dokonca i R. Ale chcela som len povedat, ze tiez istu dobu pravidelne spominal nejakeho uja na stene. A k tomu dodaval, ze ujo sa smeje, ujo lezie, ujo pozera. Prikladala som to vzdy len jeho fantazii, ale ktovie... 😉
@ewellina práveže nám nikto nezomrel. Akurát keď pozeráme nejaký prírodopisný seriál, tam sme sa o smrti rozprávali. Raz sa stalo že som rozprávala niečo a ukončila som to tak,. že som povedala že to tak budem mať "až do smrti" a malá chytila totálny rapel, že nechce aby som umrela. Vtedy som ju nevedela dvadsať minút upokojiť a vysvetliť jej že sa nechystám umrieť a že budeme žiť ešte stráááášne dlho.
@jana_eyre tak šatník mením, ale nie nejak že by ma nespoznala :D
@maly_konik súrodencov nemá a moc to s ňou dopodrobna rozoberať nechcem. Nepýtam sa jej. Asi dva krát som sa pýtala na niečo - či ju mala mama rada a ako zomrela. Povedala že maminka ju lúbila a že zomrela tak že ju roztrhali nejaké tigre, alebo levy. Ale vtedy rada rozprávala o takýchto zveroch, takže to bola úplná fantázia 🙂
Inak, odkedy som tu založila tú tému, tak maminku nespomenula. Síce sú to iba nejaké dva dni.... uvidím :D
Dík baby
@martija tak predsa na tom nieco bude,mne to povedala jedna numerologicka,tak uvidime.Ako,ty si myslis ze tí,co umreli sa nam akoze narodia znova,len to uz budu nase deti?alebo za smrt dalsi zivot ktory nema nic spolocne s tymi co nam zomreli?na to asi tazko odpovedat.fuuuu,ale drsna tema ☹
@siska765 no nieco na tom veru bude... ale co netrufam si tvrdit. Lebo vzdy ked niekdo zomrel uz som bola tehotna a otazka je, ci sa zivot (dusa) ziskava az po narodeni, alebo uz pri pocati...
Ja aj verim aj neverim. Viem,ze nieco medzi nebom a zemou urcite je,ale netrufam si konkretne tvrdit co. Ja som aj videla dokument raz o chlapcekovi ktori stale spominal nejaky dom (videla som to strasne davno, hadam aj 20 rokov dozadu) rodicia ho tam zobrali,neviem,ci nahodou,alebo naschval a vedel vsetko, v dome sa pohyboval na istotu, dokonca isiel do skine a povedal, co v nej bude a to v nej aj bolo... no proste nieco nepochopitelne...
Ja sa aj tak priklanam skor k tej druhej alternative,ze jeden zivot konci,aby druhy mohol zacat.... neverim,ze v mojich detoch su moji svokrovci - lebo ani nechcem radsej verit 😀 😀 😀
@martija u nas to tiez funguje.. ked zomrel dedo, sestra otehotnela s prvou dcerou.. ked zomrela moja mama, tak rok na to (takmer presne) sa narodil syn druhej sestre.. neskor zomrela babka, sestra bola tehotna (mala sa na babku aj podobala).. takto by som mohla pokracovat pri vsetkych detoch v nasej a manzelovej rodine.. iba pri mojej druhej dcere nikto nezomrel, ked sa narodila - ona sa zas ale strasne podoba na moju mamu..
@alena6232 hlavnú hrdinku knihy, ktorú spomínam v úvode, tiež roztrhal tiger 🙂
A mimochodom pre ostatné, ktoré fascinuje reinkarnácia, autorka v tejto knihe proces reinkarnácie vysvetľuje tak, že duša sa môže prevteliť do človeka tak, aby sa mohla narodiť v približne rovnakom čase v akom opustila tento svet - myslím deň a mesiac, roky nehrajú úlohu, tie sú rôzne. Takže duša ktorá zomrela napr. v decembri 1953 musí vystihnúť pre svoje narodenie obdobie okolo decembra akýkoľvek rok podľa konštelácie prostredia, do ktorého má záujem sa narodiť. Ľudia sa rodia poväčšine do takých väzbových situácií, ktoré si už v predchádzajúcich životoch naštartovali. Napríklad ak som niekoho v minulom živote nevedel akceptovať, nemal som ho rád, mal som k nemu negatívne postoje, v tomto živote sa mi tá duša narodí ako dieťa. Pretože len v pozícii svojho dieťaťa dokážeš akceptovať a milovať človeka, ktorý ti napr. v minulom živote ublížil atď. Je to zložitý a poprepájaný proces. Na tento svet sa rodíme aby sme rástli ako ľudia, chápali súvislosti, rozširovali lásku. A život nás učí milovať, pokiaľ sa to nenaučíme, potiaľ sa budeme stále reinkarnovať a učiť sa to budeme na rôznych životných situáciách, aj ťažkých.
Ak by niekto mal ku mne poznámky a pripomienky typu že sú to bludy, somariny, atď., pripomínam, že som to čítala v knihe, nie sú to moje vlastné poznatky. Len reprodukujem, čo som čítala. Ďakujem za pochopenie 😉
Moja dcerka tiez okolo 2-3 rokov spominala, ze prisla ku mne do bruska, pretoze si ma vybrala 🙂 Tiez spominala prvu maminku, ktoru mala predtym. Nechcela vsak hovorit o podrobnostiach a toto "spomienkove obdobie" trvalo len velmi kratko. Z tych jej reci ma az mrazilo, nemala kde prist k takym veciam. Zhruba v tom istom obdobi mala aj imaginarneho kamarata, ale to mi uz prislo ako cista fantazia 🙂 Ale to s prvou maminkou a s tym, ze si ma vybrala...to znelo veru velmi cudne od takeho maleho dietata. Ja na reinkarnaciu verim a podla mna na tom nieco bude, ze deti si do tych 3 rokov nieco pamataju z "minulosti".
Moja dcera ked bola malicka , tak do 2 rokov tak v noci sa zobudila a kricala ze tu je cierny ujo. Tak sa vystrasila ze az teplotu dostala. Pritulila som si ju a tak zaspala ze ma az krk bolel ako sa ma drzala.
Urcite male deticky vidia to co my nevidime. Treba ich pocuvat.
😳
keď môj syn mal tri roky tak mal "druhého tatu" druhý tato je taký a onaký dokonca sa volal karol (z rodiny ani okolia nepoznáme žiadneho karola neviem kde počul to meno) teda môj muž si už začínal pomaly myslieť kadečo, viem si predstaviť že kvapku žiarlivejší a narobí to paseku. už to prestávalo byť zábavné lebo spomínal druhého tatu aj kade tade po rodine... potom sa ho raz môj manžel pýtal že a čo robí ten druhý tato čo je povolaním. a syn povedal že osvetlovač. ja si vravím chvala bohu keby povedal niečo normálne už to bude fakt podozrivé (pre môjho muža) a ďalší den u nás pred domom nejaký ujko opravoval pouličné lampy alebo čistil alebo čo s nimi robil..ale sme to ignorovali nakoniec to prešlo.
S manželom sme dávnejšie pozerali dokument, alebo čo to bolo, a tam boli presne spracované príbehy takýchto detí, ktoré si "pamätali". A prekvapivo, niektoré si pamätali také konkrétne veci, drobnosti, ktorých sa ti výskumníci mohli chytit, že sa pri niektorých dokázali dopátrať ku konkrétnej osobe, ktorou v predchádzajúcom živote boli, a všetko sedelo 🙈 dovtedy som na takéto veci neverila, teraz už áno
@alena6232 ja som cosi podobne zazila sama na sebe pamatam si par min zivotov, nie presne vsetky fakty a pidrobnosti iba take utrzky... A za seba mozem povedat ze to nie je ziadna detska fantazia... Proste su urcite veci ktore proste su a je jedno ci ty tomu veris alebo nie na fakte nic nezmenis...
@siska765 narodil sa mi druhy syn, zomrela manzelova mama, narodil sa treti syn, zomrel jeho otec, teda obaja najskor zomreli a kratko na to sa mi narodili deti. Potom zomrela moja stara mama a bratrancovi - teda jej vnukovi sa narodil syn... neviem teda,ale u nas to bolo az hrozne... az manzelova sestra (teda ta ktorej tiez zomrela mama a otec - zacala manzelovi nadavat,ze nema robit deti uz....)
A moj maly obcas do tmy pri vecernom zaspavani zapre - mami, preco ma to dievcatko spinave ruky... az ma zamrazi a zakryjem sa perinou po usi a viac sa nepytam radsej.....