Imaginárny svet mojej 3,5 ročnej dcéry

jarus1
1. sep 2012

Ahojte 🙂 Hľadám mamičky, ktoré majú skúsenosti s podobnou situáciou, aká nastala u nás. Moja 3,5 ročná dcéra niekoľkokrát denne spomenie Anetku. Anetka síce chodila do júna s nami do škôlky, ale v tom čase ju vôbec nespomínala. Cez prázdniny (ktoré dcéra trávila doma), začala Anetka s nami dennodenne žiť. Anetka povedala mojej dcére to a to, Anetka urobila toto, Anetka bola s nami...všimla som si, že veľa vecí, ktoré sme robili s dcérou, mi dcéra povedala, že to robila Anetka. Dokonca ju spomínala na dovolenke, ako sa kúpala v mori a hrala s pieskom. Viem, že svet detí v tomto veku môže mať rôzne "farby" a preto hľadám maminy, ktoré majú skúsenosi s takýmito situáciami. Zaujíma ma aký to má další priebeh a hlavne ako sa mám zachovať ja. Diskusia typu Anetka u nás nebola, nezaberá 🙂
Ďakujem

zumbadance
1. sep 2012

@jarus1 ake mile 🙂 dieta,ma fantaziu.aj ja chcem take dievcatko..

jolinka
1. sep 2012

u deti su tito imaginarni kamarati bezny a neskodny jav...maju to hlavne inteligentne deti s bohatou fantaziou a vnutornym svetom...netreba to nijak riesit, v urcitom veku sa tito "priatelia" stratia...

jedine co by som poradila je intenzivnejsi kontakt s realnymi detmi

jarus1
autor
1. sep 2012

@zumbadance áno, má veľkú fantáziu, aj v mnohom inom, a tiež áno, že je milá a múdra...nerobím z toho žiadnu vedu, iba ju chcem správnym smerom pochopiť 😵

blumka
1. sep 2012

@jarus1 moja starsia dcera mala take obdobie, ze k nam chodilo dievcatko (uz neviem ako sa volalo), ale bolo to uplne ine meno ako mali v skolke, zrejme ho niekde pocula a sa jej zapacilo. Ona sa proste hrala a zrazu sa zdvihla ze jej ide otvorit dvere...tak normalne otvorila vchodove dvere, ze "ahoj", a cakala tam..som sa jej pytala co tam stoji a ona ze caka na kamrataku ze sa vyzuva 😀. Bolo viac podobnych situacii, my sme "hrali" s nou..ja si myslim ze to netreba popierat, dieta ma svoju fantaziu, podla mna sa netreba ani bat toho zeby nevedela oddelit realitu od tej fantazie...Ustalo to same..ako prislo tak odislo

jarus1
autor
1. sep 2012

@jolinka určite máš pravdu, chodila do škôlky celý rok, teraz mala prázdniny aj to iba mesiac, mesiac bola v náhradnej škôlke a veľmi sa teší, že už prázdniny končia 😵
Deti má rada, len sa mi zdá, že býva často "nepochopená". Je inteligentná a uvažuje v širších súvislostiach ako je bežné 😝

jolinka
1. sep 2012

@jarus1 zrejme u imaginarnej kamaratky ma vacsie pochopenie ako u rovesnikov...este ma napadlo ci by u nej nepomohlo preradenie v skolke ku starsim detom, tam by sa mozno citila lepsie a skor nasla deti k sebe.

indiankaindi
1. sep 2012

@jarus1 Ahoj, u nás je to presne to isté. My však máme myšku alebo Mišku, neviem, či je to zviera, alebo meno. Dcéra má tiež 3,5 roka a Mi(y)ška je jej imaginárna kamoška, ktorá s nami robí všetko, chodí všade a je stále s nami. Minule sme šli autom, keď dcéra začala nariekať, že sme doma nechali Mi(y)šku. Tak som jej povedala, že veď predsa sedí vedľa nej, či ju nevidí. Potešila sa a všetko bolo ok 🙂 Keď sme vonku na ihrisku, dcéra ju často hojdá na prázdnej hojdačke. Neriešim to. Nijak to neškodí a viem, že aj ja som mala imaginárnych priateľov. Bolo to fajn, pretože stále bol so mnou niekto známy 🙂

jolinka
1. sep 2012

moje deti imaginarnych kamaratov nemaju ale pametam sa na dcerku znamych...ako 5rocna chodila po zahrade a rozkladala rukami, hrala cele sceny s neviditelnymi postavami...inteligentne dievcatko...dnes ma nieco cez 10 rokov, a posobi zrelsie ako rovesnicky, chodia k nim domov 14-15 dievcata sa s nou bavit. Jej rodicia to brali v pohode, nic jej nevyhovarali, jedine im obcas vadilo ze nepomaha doma a museli nastupit mladsi surodenci co boli viac pri zemi.

jarus1
autor
1. sep 2012

@jolinka tiež som nad tým uvažovala...aj som sa pýtala v škôlke či by to nešlo, ale povedali mi, že je to zbytočné...uvidím čo bude teraz, ale už sa odbiť v prípade potreby nedám

zumbadance
1. sep 2012

@indiankaindi kiez by sme mali a my dospeli tak slobodnu mysel a fantaziu bez hranic 🙂

bianca
1. sep 2012

@jarus1 jajaaaaaaaaaaaaaj my mame imag.kamosov aj zvieratka.Niekedy dokonca cely dav.Scenare vymysla jedna radost.Ale ja som sa tiez ako dieta hrala podob,sposobom tak neriesim

jarus1
autor
1. sep 2012

zložité na tom celom je to, že do očí mi povie, že Anetka tiež jedla to čo my na obed..dokonca u nás. Nechcem v žiadnom prípade oponovať alebo nebodaj ukončiť to tým, že klame...ale fakt neviem, či si to vôbec nevšímať alebo pokračovať v jej hre a pritom klamať a vymýšľať si tiež 😀

meloa
1. sep 2012

Aj moja malá máva imaginýrnych priateľov , hlavne cez prázdniny 🙂 začalo to krátko po 2.narodeninách, najprv to bol len Filipko z jasličiek a keď prešla do škôlky - tak cez letné prázdniny to už bol nielen Filipko, ale aj Natálka, Ondrík,...skrátka všetci jej oblúbenci :D....nijako to neriešime, hráme jej hru s ňou ...teda ak išla obedovať, musela som dať taniere aj im 😀 ....alebo ak som ju poslala umyť ruky, musela som aj ich....občas sa hrá, že je psík a vtedy jej musím dať vodičku do misky a pod stôl... 😖 .....skrátka máme rôzne hry....ale snažím sa jej fantáziu podporovať,
niekedy ju v nemom úžase sledujem ako sa hrá ...júj to detstvo bezstarostnééé 🙂

vka
1. sep 2012

Jarus a nejde to dievčatko zo školky pozvať k vam na navštevu?
inač pokial niečo neniči v jej mene je to v poriadku a je to aj v poriadku že ma img kamaratku blizku zo života lebo počula som aj o tom že detsky duchovia sa navažu na deti 😒

reanda
1. sep 2012

@jarus1 ale ved ona neklame 😕 to, ze si ty anetku nevidela, ked u vas jedla, neznamena, ze u vas nejedla 😅 .. klamanie a vymyslanie je rozdiel! ked si nevies vymyslat 🙂 , tak si to nevsimaj
ja som mala imaginarneho kamarata vinka - ja si na to teda skoro nepamatam, ale nasi spominali, ako si kolkokrat nemali kde doma sadnut, lebo na kazdej stolicke a fotelke niekto sedel - tam vinko, tam sliepocky, tam macky.. 😀

vianocnystromcek
1. sep 2012

@jarus1 ja si myslim ze to je normalne. ja som tiez mala babiky ktore rozpravali 😀

meloa
1. sep 2012

@jarus1 v našom meste teraz chodí ten autobus doubleceker a párkrát sme na ňom boli..no a otvtedy vždy keď ideme busom, tak sa tvárime, že sme v tom autobuse... 😀 takže keď ideme vystupovať musíme akože schádzať zo schodov !!!! a musím aj ja 😀 ...a samozrejme moja malá nevie potichu rozprávať a navyše má na svoj vek taký zvláštny hlas, že vraj hrubý...., takže všetci spolucestujúci to vedia... 😀 ..neriešim, hrám sa s ňou.... alebo minule som prisadla Filipa, no sedel na mojom mieste... 😅 ....zatiaľ si to užívam, lebo ani sa nenazdám a zrazu sa s môjho malého dievčatka stane puberťáčka ☹

jarus1
autor
2. sep 2012

@meloa 😀 😀 😀 😵

jarus1
autor
2. sep 2012

Niečo som predsa len skúsila...ked mi dcéra povedala, že Anetka to či ono vie, tak som jej povedala, že ok, ale že by to mohla vedieť aj ona. To zabralo 😵

cicimotinka
2. sep 2012

@jarus1 my zase máme živého plyšáka... všetko robí ovečka a hovorí ovečka... najskôr som sa ho snažila "otočiť", že to nie je možné... potom som sa "otočila" ja... takže mám deti 2 - Šaňka a ovečku... a tak aj reagujem... choďte, doneste, nerobte zle... a zaberá to... minule malý trucoval, že sa NEVIE obuť... tak mu hovorím "pozri, ja mám mokré ruky, popros ovečku, nech ti pomôže"... a napodiv, za pár sekúnd bol obutý... 😀 😀 😀 keď prídeme domov z mesta, prvé čo urobí, vezme ovečku a spiští "ahoj, Šaňko, kde si bol? ako si sa mal?" a pokračuje rozprávaním, kde sme boli, čo zjedol a zažil... podporuje to slovnú zásobu... 🙂

alenka600
2. sep 2012

@jarus1 Moj synovec mal imaginarneho kamosa niekolko rokov - ten kamos sa aj ozenil, potom mal aj brata, dvoch psov, sem tam u nich klopal na dvere, kolko krat s nami veceral....no proste imaginarny kamos s nami prezil niekolko rokov, brali sme to normalne, niekedy sme sa aj opytali, ze co teraz robi, ako sa ma 😵
A po asi dvoch rokoch ako prisiel, tak odisiel

lienockaa
2. sep 2012

Ano,aj my sme mali imaginarneho kamarata,ale pocas prazdnin sa na neho nejak pozabudlo,uvidime,co bude dalsi rok skolky..😉

clarissa
2. sep 2012

Moja ma tiez 3,5 a velakrat ju pocuvam ze sa s "niekym" rozprava ale prikladam to k tomu ze sa nema doma s kym hrat az zajtra prvykrat nastupuje do skolky,...doteraz sa v podstate hravala sama okrem casu ked sme niekam sli s inymi detmi...podla mna je to aj tym..uz sa mi ale stalo aj to,ze ked som ju vonku hupala na huapcke,kazala mi rozhupat aj druhu hupacku,lebo ze tam sedi jej kamaratka...trochu hororove 😅 aj som videla par filmov z takymto scenarom,takze dost mozne ze tvorcovia cerpali od deti 😀 😀

zlatica36
2. sep 2012

@jarus1 my ked sme prisli byvat do uk,tak asi po 6 mesiacoch sa do nasho bytu nastahoval pes...imanigarny samozrejme... a to syn mal 11,5 roka... ten taky naozajstny psik zostal u mojej sestry na sk... a synovi velmi chybal... v byte sme ziveho psika mat nemohli.... a tak s nami imanigarny Fredy prezil,pol roka... mal svoju misticku na vodu ,svoj kutik na spanie...chodil sme s nim na prechadzky...bol s nami skoro stale... raz syn prisiel zo skoly a vravi mi " a dnes ti fredy nechybal?" ja ,ze preco? a on"som tajne zobral do skoly " taze asi tak... ale teraz uz mame psika ziveho 🙂 ,lebo uz sme v dome
ja si myslim,ze by si nijako v tom malej nemala branit , spomina len to co jej chyba,co mala rada. neboj nic casom to prejde... mne to tiez zo zaciatku divne pripadalo,ale syn sa lahsie vyrovnal s tym,ze musel svojho psika opustit

xenia2734
2. sep 2012

@jarus1 Ahoj aj moja dcerka mala v obdobi od toho 2 roku dve imaginarne kamaratky, potom mala sykorku, ktoru sme nosili na voditku, alebo v klietke. A psa, ktoreho sme tiez vencili vonku. Dokonca este aj ked utekala za kamaratmi mi odovzdala voditko, musela som ho strazit.
Najlepsie bolo ked sme chodili k doktorke a ona najprv priviazala sykorku o stolicku, ked sme skoncili tak sme ju tam zabudli a bol velky rev, museli sme sa pre nu vratit.
Dokonca raz zobrala sestricke aj imaginarnu klietku ako dar pre jej sykorku, ta bola hotova a odporucila nas na psychiatriu, jaaaaaaaaaaaaaaaaj ked si tak spatne spominam.

Teraz ma 6 rokov a samozrejme sme to uz prekonali,,,,,,,, hovori sa, ze toto robievaju deticky, ktore maju bohatu fantaziu a su inteligentne. U nas to plati 🙂

mmaatt
2. sep 2012

ja si myslím, že ako príde, tak odíde. My sme mali tiež imaginárneho kamaráta a volal sa "chlapec". Môj syn s ním telefonoval, hral sa, vysvetľoval mu rôzne veci a pod. a tiež sme mali imaginárne hračky (do auta som nakladala formule, prilby, rôzne balíky a tak a potom si ich z auta vybral a hral sa s imaginárnymi hračkami, bolo to roztomilé) a ako som povedala ako prišlo, tak odišlo

ematko29
2. sep 2012

teraz som si spomenula na moju sestru ked bola malá.ona mala 3kamarátky:Moňu,Soňu Heňu.V šade snou chodili ažili 😀 no araz bola moja sestra bola na záchode anezavrela príklop na záchod,aja som zatvorila.Ona namna vyletela ,že :zavrela si mi Soňu do záchoda akrik veliký 😀 😀 😀 mala vtedy tuším 4roky

jarus1
autor
2. sep 2012

@ematko29 no vidím dievčatá, že táto téma je skutočne "obsažná" 😀

dominikabartlova
2. sep 2012

@jarus1 a preco je hovoris ze anetka doma nebola???? pokial nebude izolovana od realnych deti si myslim ze mat imagi kamosa je uplne nevinne....tak ma a co to caosm zmizne a zabudne sa.... treba ju nechat si trosku vyvijat fantaziu.... mozme len zavidiet ze ma taku fantasticku

jarus1
autor
2. sep 2012

@dominikabartlova samozrejme, že sa jej to nevypytujem stále...ale kým som pochopila o čo ide, tak bolo prirodzené, že som sa jej pýtala na niekoho o kom som nevedela, zvlášť keď nik taký u nás nebol...
s poväčšine situáciami, ktoré sa pri výchove vyskytujú, sa nerodíme, ale vyvíjame sa s nimi 🙂