Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Je môj štvorročný syn rozmaznaný?

dajchmanka
12. mar 2016

Ahojte, nejaky cas si lamem s touto otazku otazkou hlavu, tak snad mi poradite🙂
Mam 4-rocneho a rocneho syna, ide mi o toho starsieho. Kym nechodil do skolky a bol sam (myslim bez mladsieho surodenca), bol v pohode. Cca rok dozadu (asi po polroku v skolke) sa jeho spravanie strasne zhorsilo. Prakticky kazdy den ma zachvaty zlosti, pri ktorych strasne krici, a doma sa vkuse vala po zemi. Pridem ponho do skolky a miesto "ahoj" hned zacne "a co si mi doniesla"? No a ked to nie je jeho oblubene, tak krici. Pritom sme sa s manzelom nikdy, ale fakt nikdy nenechali placom a krikom vydierat. Ci uz to bola dalsia rozpravka, dalsia sladkost, dalsia hracka - jednoducho sme povedali nie a nikdy nedostal dalsiu. To, samozrejme, plati doteraz. Iste, obcas mu tu jeho oblubenu mlsku donesiem, ale teda rozhodne nie kazdy den a rozhodne nie vtedy, ked si ju vykrici. Musi to povedat normalne a pouzit slovo prosim.
Dalsia vec je, ze neustale prerusuje dvoch dospelych v rozhovore. Toto sa trosku zlepsuje, pretoze ho za to hresim, ale aj tak. A neustale mrnci (ale fakt ze neustale). A hlavne v poslednych par mesiacoch sa zanho (a vlastne aj za svoju vychovu) dost hanbim na verejnosti. Po prve, to vykrikovanie. Po druhe, neposluchanie - proste mece sebou ako nepricetny a vyzera to fakt blbo, ked nerozprava, tak aspon vydava nejake zvuky. je uplne jedno ake. Toto sa tiez trochu zlepsuje. S deckami zo skolky je to tak vselijak, s niektorymi v pohode, ale k zopar detom je fakt neprijemny. Ale vzdy na urovni reci, nezazila som, zeby niekoho zbil/udrel.
A teraz vec, ktora mi neda spavat - uplne otrasne sa sprava k starym rodicom z oboch stran. Krici na nich, normalne sa nepozdravi, neodpovie na otazku a opat tie pazvuky. Dokonca si dovolil udriet dedka - dal mu facku. Aj napriek tomu, ze to bolo akoze z hry a napriek tomu, ze nesuhlasim s bitim deti, v tej chvili som dala facku ja jemu. A vysvetlila, ze to sice nebolo spravne ani odomna, ale ze vysvetlovanie nepomaha a tak som sa rozhodla, ze sam na sebe pociti, ako to bolelo dedka. Pritom v rodine sa k sebe spravame normalne, nenadavame si, nie je u nas nasilie, alkohol, proste nic taketo. Ak teda neratam jednu babku, ktora mu vkuse tvrdi, ze zle spravanie mu nasepkava certik:/ Ale s nou je len cca 1x za mesiac, to nemoze mat az tak velky efekt.
Aby som nepisala len zle, vie byt velmi zlaty. K mladsiemu bratovi je uplne uzasny, cita mu knizky, pripravuje pre neho ciste plienky, je tisko, ked spi, dokonca sme ho raz uprostred noci "prichytili", ako ho placuceho upokojuje🙂 Par razy mu sice capol, ale nemozem povedat, zeby ho bil. Dokonca, mladsi ho teraz zacal hryzt, a starsi mu to nevracia, vzdy to obrati nazart. Doma sa sice nerad hrava sam, ale uz vie a akceptuje, ze poobede si davam kavu a precitam si par stran z knihy. Upratovat hracky a oblecenie si upratuje (zvacsa ho treba donutit, ale robi to), takisto po upozorneni sprace po veceri riad zo stola a ked nieco vyleje, tak si to po sebe umyje. Dokonca si minule isiel oprat tricko (hadajte, ako to dopadlo:D).
V skolke sa kazdy den pytam, ci sa spraval dobre alebo s nim bol nejaky problem, a zatial mi nevytkli nic. Vlastne od septembra mi vytkli len to, ze nevie pekne drzat lyzicku (to sme uz napravili). Skor mi raz povedali, ze je podla nich nadpriemerne inteligentny. Podla mna je hlavne nadpriemerne vyrecny (ale ano, povazujem ho za mudreho, len si nie som ista tym nadpriemerom).
Tak snad to niekto docital az sem🙂

juhseverzapad
12. mar 2016

Dočítala 😀 Osobne si myslím, že treba vydržať a malého to prejde. moja najstaršia dcéra mala obdobie, že hádzala kamene do dedka, babky. Prešlo ju to. treba trpezlivosť. 🙂

dajchmanka
autor
12. mar 2016

@juhseverzapad Vidim, ze si ozaj trpezliva🙂 Ja som prakticky doteraz cakala, ze to prejde. Len mam pocit, ze to neprechadza. A zacinam sa bat, ci toto plynulo neprejde do puberty. To ma picne. A medzitym sa niekde zahrabem od hanby:/

juhseverzapad
12. mar 2016

@dajchmanka Neboj, nezahrabeš 😀 Dcéru to prešlo, mala cca 5 rokv. Teraz má 11 a sú tu horšie veci ako robiť niekomu zle 😀

dajchmanka
autor
12. mar 2016

@juhseverzapad Fiiii, este tristvrte roka, idem skrtat. A prosim ta, teraz, ked ma dcera 11, sa sprava dobre? Toto ma totiz vzdy zaujimalo, ze ked je dieta v predskolskom veku divoke, ake je v puberte (alebo teda pred nou).

juhseverzapad
12. mar 2016

@dajchmanka To sa stále mení. Má obdobie, kedy je super a obdobie, kedy vymýšľa a šáli. Človek je z toho na nervy, ale strašiť ťa nechcem 😀

dajchmanka
autor
12. mar 2016

@juhseverzapad Uf, tusim sa ti to prave podarilo!

dolijalu
12. mar 2016

😀DD bububu...budu skuskove obdobia🙂 skusaju nas🙂 netreba polavit🙂

maslenka47
12. mar 2016

@dajchmanka ako keby som o mojom citala (4.5r). A take slusne zlate decko to byvavalo, kazdeho sam pozdravil. Teraz ani za ten svet 😠

dajchmanka
autor
12. mar 2016

@maslenka47 Jezisi, presne aj moj. Do troch rokov uplne zlaticko, odvtedy je to des!

siska25
12. mar 2016

My mame nieco podobne doma s dcerou. V skolke ukazkove dieta, paci sa jej tam, tesi sa, ze tam chodi a ako po nu pridem tak zacne vystrajat. Ucitelka mi povedala, ze to je nieco ako prva puberta a trcabto do 4-5 rokov.

6699333
12. mar 2016

Nieste same baby 😀

dajchmanka
autor
12. mar 2016

@siska25 A ja som si uz myslela, ze vsetky deti su vychovane, len ten moj nie. Vyznie to divne, ale som rada, ze v tom nie som sama🙂

abeata
12. mar 2016

Dočítala som sa až na koniec 🙂
Netrápte sa a hlavne sa neobviňujte, že robíte niečo nesprávne. To, čo sa s doteraz bezproblémovým dieťaťom deje, je úplne prirodzený vývin a svojim spôsobom môže súvisieť aj s jeho inteligenciou. Mladý muž robí veľký skok vo vývine a jeho nervová sústava sa s tým musí vyrovnať. Žiaľ, tie prejavy sú dosť namáhavé, hlavne pre rodičov, ktorí si nevedia správanie dieťaťa vysvetliť 🙂 .
Okolo štvrtého roku si dieťa testuje hranice, ktoré už má stanovené. Uvedomuje si, že sa od neho vyžaduje dodržiavanie určitých noriem správania. Submisívne dieťa sa dokáže podriadiť, no malá sebavedomá osobnosť, ktorá je možno vnímavejšia a rozumovo vyspelejšia si najskôr overí, či to dospeláci naozaj myslia vážne . neposlúchne, kričí, hodí sa o zem, pretože si uvedomuje, že takto si môže zabezpečiť rodičovské ústupky. Je to voči rodičom krutá skúška a verte, že to chce veľa čokolády, aby toto obdobie zvládli bez ujmy na psychickom a mentálnom zdraví, no vydržať a nepovoliť je jediná možnosť, ako nezahodiť doterajšiu výchovu dieťaťa do smetí.
To, že ste dali svojmu synčekovi správne výchovné základy je zjavné z Vašich riadkov . Vie si upratať, pomôže, rešpektuje Vašu potrebu súkromia...základné hranice teda už vymedzené má. V škôlke sa správa vzorne - uvedomuje si, že je to tak správne. No v detskom kolektíve si snaží vybojovať svoju pozíciu. Je možné, že k niektorým deťom je nepríjemný preto, že pre neho ešte nedokážu byť rovnocennými partnermi v hre a je iba prirodzené, že ho to rozčuľuje. Vezmime si sami seba, ako nám vyzretým dospelákom tečú nervy, ak sa snažíme niekomu vysvetliť niečo pre nás úplne logické a on to nie a nie pochopiť 😉 Malého bračeka však ochraňuje a stará sa o neho, pretože vie, že je maličký. Cíti sa pri ňom dospelo, užitočne, dôležito. Do vlasov si skočia až neskôr, čo bude tiež pre ich vývin prirodzené a nevyhnutné 😀
Skákanie do reči - jeho myslenie je egocentrické. Aj to je prirodzený jav vývinu v jeho veku. Je presvedčený, že všetci myslia rovnako ako on. A on sa teraz chce rozprávať. S Vami. Teraz a hneď. Nedokáže ešte pochopiť, že nie vždy môže byť súčasťou rozhovoru dospelých a tak sa snaží upútať Vašu pozornosť za každú cenu. Vy môžete urobiť iba jedno - vydržať a nepovoliť. Viem, že je to ťažké, ale ak sa Vám to podarí, ak dokážete toto jeho nevhodné správanie ignorovať, a nereagovať naň, vyhrali ste, pretože pochopí, že takto si Vašu pozornosť nezíska. nedajte sa vyprovokovať a keď sa hádže po zemi, alebo ho odveďte do inej izby, alebo odíďte Vy.
Rovnako skúste aj v škôlke zareagovať tak, že poviete "dobre môj, ja som sa na Teba tešila,ale Teba zaujíma iba to, čo som Ti doniesla...tak si tu ostaň a ja idem preč." Uvidíte, čo urobí. Rovnako by ho mali chvíľku ignorovať aj starí rodičia a dať mu tak najavo, že sú z jeho správania smutní.
Nebojte sa, zvládnete to 🙂

siska25
12. mar 2016

A este ak je doma, ze je chora a nejde do skolky, tak je uplne v pohode. Podla mna si tym vybija stres z toho, ze v skolke musi posluchat a prisposobovat sa viac kolektivu. A to s tou babkou a dedkom mame rovnako, ale neriesim to nejako, vseobecne teraz ked je poobede zo skolky doma, chce byt najma so mnou a ani velmi nechce niekam von ist, asi potrebuje byt doma s mat svoj klud....m

zuzi333
12. mar 2016

Dobrý večer, neberte to tak strasne. Pokial sa ucitelky v skolke nestazuju, asi sa tam chova inak. Cele to moze byt sposobene narodenim surodenca. on nemusi byt zly. On a len " boji" zmeny. Ved nieje v jeho prospech. Surodenca ma rad, ved sa on stara. Ake narocne je to pre Vas? Tak je ta zmena narocna aj pre neho, len chyba racio. On zmenu nechcel, a bojuje o priazen a pozrnost.
Som ucitelka ms a tieto zmeny na detoch vidime. "Nezalujem ", ak poznam dovod. Skuste sa konkretne opytat ucitely, ako sa chova v MS.
Ak by ste maly pocit, ze ho boli zub, idete k zubarovi. Ak koleno, tak k otopedovi. co tak skusit psychologa? Blave zuby by ste mu ties neliecili sami.
A hlavne nerieste, ci ste dobri rodicia a kde ste urobili chybu. Ste dobri a robite maximum. Inak, by som Vam neodpisovala.
Pekny vecer

dajchmanka
autor
12. mar 2016

@abeata ani neviete, ako dobre mi toto padlo🙂
S tymi detmi je to tak, ze k jednemu bol neprijemny podla mna bezdovodne, ale v druhom pripade som ho chapala. Totiz ten druhy chlapec mojho syna neustale provokoval a vysmieval sa mu, ked nieco neurobil - napriklad nevyliezol na tu istu preliezku. Pritom s bicyklom si tento chlapec vobec nevedel rady a moj syn uz vtedy pekne jazdil s pomocnymi kolieskami. Mrzi ma ale, ze toho chlapca uz rodicia dali do laty, len ten moj si zmenu k lepsiemu este nevsimol:/
starym rodicom som presne toto uz vysvetlovala - miesto toho s nim polhodinu riesili, ake tricko si oblecie na doma po prichode zo skolky. Ja som mu po 5 sekundach rovno povedala, ze nech si pre mna za mna aj beha bez tricka, ale ze toto fakt riesit nebudem. Lenze babka s dedkom riesili, riesili, az kym syn nechtiac nepreboril suflik na komode:/ Ale to, ze su smutni z jeho spravania, mu dali jasne najavo (to bolo v inom pripade, nie pri tom tricku)

dajchmanka
autor
12. mar 2016

@zuzi333 dakujem za reakciu, od ucitelky to kvitujem🙂
Surodenca ale chcel. Este pred tehotenstvom doslova "kradol" kociky a kocikoval cudzie deti. Po narodeni mladsieho sme starsiemu ponukli, ze moze spociatku spat s nami v posteli, aby sa necitil odstrceny sam vo svojej izbe. A snazim sa vyrovnavat pozornost. Napriklad, ked si chce starsi so mnou citat, tak si citame. I ked s drobcom na kolenach.
V MS som sa pytala konkretne na spravanie k detom. Povedali mi len to, ze je to ok, a ze su dni, ked je tichsi a dni, ked ho viac pocut. Nic viac. A psychologicku mi ani nespominajte. Poslali nas k nej v inej veci a nic. Vsetko je ok, akurat nas este poslali na IQ testy. Mimochodom, aky maju podla vas ako ucitelky vyznam? Dost o nich totiz pochybujem, ved IQ sa pocas zivota moze menit, ci?

dajchmanka
autor
12. mar 2016

@siska25 aj u nas je najvacsi pokoj, ked kvoli chorobe ostavame doma. Akurat tento tyzden bol kvoli kaslu doma a bolo to super. Nebol vazne chory, cize sa hral normalne, len sme vynechali prechadzky.

abeata
12. mar 2016

Juj, koľko príspevkov, kým som dopísala 🙂
Osobne mám už mladomamičkovské obdobie za sebou a priznávam, že v súčasnom veku mojich dvoch synov sme už mali s manželom doma školáka s predškolákom, no prežívali sme presne to isté, čo vy, mladé maminy teraz. A prežili sme to všetci štyria 😉 . Síce to bolo sem - tam na hranici rodičovských síl (ak náhodou nezbrojili proti sebe, tak svorne bojovali proti nám) a nie vždy som dokázala nepovoliť a vydržať ( verte - každé zlyhanie mi so smiechom ako dospeláci pripomenuli - noo, mama...pamätáš, ako si nám večer z tretieho poschodia vyhádzala hračky ? A ako si nám neumytý riad nanosila do postele ? ), ale prežili sme. Zo synátorov sa nám podarilo vychovať celkom fajn mužov.
Správanie detí však pozorujem a riešim ako špeciálny pedagóg a vychovávateľ a naozaj vidím, čo dokáže na výchove dieťaťa narobiť to, ak rodičia nedokážu určiť jasné hranice.
Dieťa s bezproblémovým správaním vo výchovnej skupine sa stáva malým despotom vo chvíli, keď si ho prídu vyzdvihnúť rodičia... V očiach maminky vidím rezignáciu a obavy, a keď pokorne zbiera veci, ktoré jej osemročný syn rozhádzal po šatni si s hrôzou si uvedomujem, že má z vlastného dieťaťa strach. Keď sa snažím zasiahnuť a trvať na tom, aby si veci pozbieral sám, doslova ma prosí, aby som ho nechala tak...

dajchmanka
autor
12. mar 2016

@abeata snad sa aj mne s manzelom podari vychovat normalnych ludi, a obdobie divocha prejde🙂
Fiha, sice niekedy svojho syna obleciem po skolke ja (ked sa ponahlame niekam, alebo ked sa mladsi snazi zasamovrazdit na schodoch), ale toto ako s tym 8-rocnym si neviem predstavit. K tomu sa snad nedopracujem 😢 Viete, co je najhorsie? Ze sa v poslednej dobe stava, ze neustale zas a znova nastolujem hranice a on ich prekracuje, vzdy v spolocnosti. Aplikujem vsetky dosledky a nakoniec mi ostane len moznost bitky. A tu nechcem vyuzit (facka bola fakt vynimka)

abeata
12. mar 2016

@dajchmanka
Pri psychologickom vyšetrení dieťaťa nejde iba o zisťovanie IQ. Vyhodnocuje sa jeho zrelosť dosiahnutého veku vo viacerých oblastiach, jeho mentálny vek. Zisťuje sa úroveň socializácie, schopnosť výberu a následnej aplikácie podstatných údajov, schopnosť logického a abstraktného a myslenia...
Inteligencia je vlastne schopnosť človeka spracovávať informácie , schopnosť učiť sa na základe skúseností, a chápeme ju ako relatívne stálu vlastnosť.
Radikálne zníženie inteligencie u dieťaťa by bolo príznakom deštrukčného stavu organizmu, spôsobené alebo traumatologickým poškodením mozgu, alebo nepodchytenou a neliečenou genetickou poruchou metabolizmu...v dospelosti napr. stareckou demenciou.
V rámci IQ sú hodnoty zaradené do určitých pásiem, pričom za hranicu normointelektu sa považuje IQ 70. existuje však tzv.hraničné pásmo - hodnota IQ 70 -80, v ktorom sa väčšinou nachádzajú deti z nepodnetného prostredia, ktoré kvôli nedostatku vhodných podnetov nevykazujú takú mentálnu zrelosť, ako by mali, napriek tomu, že ich intelekt nie je znížený. Ak by sa im však neposkytla adekvátna starostlivosť, mohlo by sa stať, že by v neskoršom veku už nedokázali zvládať náročné požiadavky bežnej školy.
Rovnako je dôležité odhaliť, či nie je inteligencia dieťaťa nadpriemerná, pretože práve mimoriadne nadané deti dokážu budiť dojem, že sú nezvládnuteľné, neudržateľné, čudné, proste iné. A aj v tomto prípade je potrebný špeciálny prístup.
Takže až tak zbytočné psychologičky nie sú, hoci treba vždy nájsť takú, s ktorou bude dieťa ochotne a rado spolupracovať 🙂

dajchmanka
autor
12. mar 2016

@abeata lenze prave toto nam pri tom vysetreni nepovedali, pani psychologicka iba povedala, ze je to normalny zivy chlapec. V utorok mame tie testy, tak uvidime. Som vsak rada za toto vysvetlenie, viac tomu rozumiem.

abeata
12. mar 2016

@dajchmanka Ale to je prirodzené, že to robí v spoločnosti 🙂 Deti nás dospelákov majú prečítaných, len čo prvý krát otvoria očká, len my to pochopíme až neskôr 🙂 . Vedia, že v spoločnosti sme najzraniteľnejší a v snahe zachovať si na verejnosti nejaké to dekórum sme najpoddajnejší ustúpiť. a okrem toho - čím väčšie obecenstvo, tým kvalitnejšie musí byť divadlo, nie ? Aj ja som mala predstavy, že nikdy svoje dieťa neudriem, no niekedy jednoducho iná možnosť nebola, ak som sa nechcela zblázniť. Ale ano...hovorí sa, že je to zlyhanie rodiča...no takou správne načasovanou výchovnou po zadku, alebo aj tou výnimočnou po líci, zlyhávali celé generácie rodičov a napodiv...vychovali fajn ľudí.
Strašne rada by som "hodila" na plátno nejakú múdru a stopercentnú radu, ako čítavam v rôznych odborných, aj menej odborných článkoch, no zo skúseností viem, že žiadne zázraky sa na počkanie očakávať nedajú. Ale viete čo sa mi pár krát pri záchvate hnevu osvedčilo ? Ak sa dieťa už raz dostane do amoku, nie je schopné kontrolovať svoje správanie a ani vnímať, čo mu hovoríte. musíte urobiť niečo, čo ho prekvapí, niečo čo nečaká. Keď som zistila, že sa so starším synátorom nedá komunikovať, (no...tuším mal 5), šplechla som mu do tváre pohár studenej vody a čuduj sa svete, zabralo to 🙂 Ale po treťom zopakovaní to prestalo fungovať... 😒

abeata
12. mar 2016

@dajchmanka
A môžem sa opýtať, že na základe čoho Vám odporučili psychologické vyšetrenie ?

monikaparson
12. mar 2016

Ja mám síce oveľa, ale oveľa mladšie bábo a tiež chytá občas takéto. Vlastne hlavne posledných pár týždňov a je to ozaj na mašľu, ale ono už nejak viem, čo musím robiť a idem podľa toho. Keď chytí vyslovene takýto "hysák", tak ja len čakám kým ju to prejde, ak ju to nie a nie prejsť, tak len tak pomaly idem k nej (keď to spravila v OC) a keď už vidím, že chce objať, tak to využijem. Ono tie decká jednoducho často nevedia, čo so sebou. Ja to myslím tak, že oni nie sú schopné tie svoje pocity chápať, tak ako my a aj preto vznikajú takéto veľmi nepríjemné situácie. To fackovanie, tak to neviem ako by som rozchodila, lebo my teda tiež nie sme zastancami trestov, ale asi by som chytila riadny nerv. Len zasa, vysvetľovať, vysvetľovať, vysvetľovať. My máme doma psov, často skúša ich buchnúť, ťahať za chvost a pod. a to furt dokolečka, dokola to isté a asi najviac zaberá, úplne s kludom, nepáči sa mi ako sa správaš. A ak chytí taký ten plačúci, tak ja sa skôr držím stranou, lebo ona ma tam často ani nechce a len sledujem kedy príde tá chvíle a môžem ísť. A NIE, nie je rozmaznaný, určite NIE JE. Je ťažko to napísať a ešte ťažšie to vnímať s chladnou hlavou, ale oni ozaj nevedia ako to majú zvládnuť, nevedia to. A možno pri tých deckovcoch by bolo asi fajn, keby aj oni niečo k tomu povedali, ako je im smutno, že sa takto k ním chová, že ich to bolelo, nepáči sa im to a pod. Reagovať na to skôr nejak tak slovne a citovo. U nás veľmi zaberá, ak aj niečo robí a poviem, že babka bude smutná, ak by sa s tým niečo stalo. Deti nie sú hlúpe, len to treba primerane ich veku podať. 🙂

abeata
12. mar 2016

@monikaparson
Ano, celý vývin je vlastne postupné prechádzanie obdobiami, kde musíme riešiť nejaké konflikty medzi dvoma protikladmi, medzi tým, čo sa s nami deje a medzi tým, ako to vnímame a musíme sa s tým vyrovnať. Tuším to v teórii zhrnul Erikson. Do toho školského veku to bola dôvera - nedôvera, uvedomovanie si samého seba - hanblivosť, vlastná iniciatíva - pocit viny (toto stále nechápem), usilovnosť - pocit menejcennosti...

dajchmanka
autor
13. mar 2016

@abeata to bol trochu intimny problem, nerada by som to tu rozoberala. Nesuvisel nijak s neposluchanim. V zasade islo o to, ze v istom obdobi (asi 2 tyzdne) bol z jednej veci sialene vystresovany, problemy so spankom a tak. Prave vtedy nam povedali, ze to jeho riesenie zodpoveda mysleniu 7rocnych deti, nie 4rocnych. Ale psychologicka nezbadala nic, co by sme podla nej mali riesit. Problem sa postupne vyriesil sam.

abeata
13. mar 2016

@dajchmanka
Ak sa udialo niečo,čo vyhodnotil ako zlú vec,ale nemohol s tým nič urobiť , je možné, že reagoval tak intenzívne práve preto,že je vyspelejší a uvedomuje si už, že sú veci,ktoré nedokáže ovplyvniť. Má strach,že sa zopakujú a tá bezmocnosť ho stresuje viac,ako dieťa, ktoré to ešte týmto spôsobom nevníma.

leeenka26
13. mar 2016

No mam pocit ako by som o mojom citala. Sama sa v poslednej dobe zamyslam, co som zanedbala. Nikdy som syna nerozmaznavala, vzdy som bola trosku prisnejsia ale zaroven mila a laskyplna. Nikdy som mu nechcela dovolit so mnou mavat. To skor so starymi rodicmi dost mava. Tiez je dost umrncany cez den, skusa neustale kolko doslova vydrzim a skusam moju trpezlivost a nepaci sa mi, ze tiez nam neustale skace do reci a nemozme s muzim vobec ziadnu debatu viest bez toho aby nam do toho neustale rozpraval a nieco chcel. Mam uz toho tak dost ze s mm sme z toho totalne na nervy niekedy a vycerpany. Stale chce aby sme sa s nim hrali a furt nieco vyzaduje. Nevie pockat na jedlo, na nic. Ked mu poviem pockaj hned teraz nemozem lebo musim navarit, atd, ani za svet sa napr nebude hrat alebo nieco. Neustale vyzaduje pozornost a moje slova a prikazy, vedenie smerom vacsej samostatnosti su totalne zbytocne.

dajchmanka
autor
13. mar 2016

@abeata asi to tak bude, logiku ma niekedy lepsiu ako ja.
@leeenka26 je to zufaly pocit, ze?

Tu začni písať odpoveď...

Odošli