• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Nechce ma poslúchať. Čo s tým?

1. novembra 2013 
prosim vas dievcata o pomoc. uz si neviem rady, ako mam ist na svojho 3,5 rocneho syna.dnes mam za sebou tazky den. poplakali sme si obaja. Tak som ho vykricala...neviem ako mam na nho ist. ked som k nemu dobra, tak on ma absolutne nepocuva a ignoruje. povie mi, ano mami, uz to neurobim. ale o 1 minutu to robi znova. tak na nho skriknem a on zacne plakat, a vtedy pocuvne. tak na 10 minut. uz som sa s nim tolkokrat o tom rozpraval. zacal ma stiskat, slubovat, ale nikdy to nedodrzi. uz nevladzem. mam pocit, ze na nho poslednu dobu viac kricim,ako sa s nim pekne rozpravam. neviem si rady. stale je to horsie a horsie. niekedy je tak zlaty a dobrucky...2. problem mame s papanim. Jeden krajec chleba je aj 2 hodiny. stale musi popritom nieco robit, jednoducho neobsedi. Vtedy sa velmi hnevam...co mam robit? pomozte mi..
6. dec 2007 o 21:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
dadak, sesternica má dcéru, 9 ročnú, čo jedáva rovnako, no ale tvojho to snáď prejde skôr :sweat_smile:

k tomu neposlúchaniu, nevieš dať nejaký príklad? ťažko podľa tvojho popisu pochopiť, čo tým myslíš.
6. dec 2007 o 22:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dadak...mame doma to iste, to chce iba pevne nervy. Ved raz ich to prejde. :wink: Som to dost nadlahcila, ale uplne ta chapem, je to narocne obdobie.
S jedenim sa nas tiez zhorsil, ale netrva mu to tak dlho.
7. dec 2007 o 08:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
to je taký vek obdobie vzdoru u niekoho sa to prejavi viac u niekoho menej zajdi aj s malým do papiernictva nech si vyberie nejake nalepky čim menšie tym lepšie -je tam viac domA vezmi papiere jeden na dobre skutky a druhy na zle obe zalep na chladničku vysvetli na čo su ked bude zlý bude čierny bod a ked sa mu trebars nazbera množstvo urči to ty či 5-7 bude mať zakaz pozerat tv či počitač alebo niečo čo ma rad a ked bude dobrý nalepi si sam nalepku aku si vyberie a to iste pri papani ked zje nalepi si nalepku v tom veku deti su velmi radi ked su chvalene odmenovane VELA TRPEZLIVOSTI
7. dec 2007 o 10:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
ahoj dadak, môj Jakubko bude mať v januári 3 roky a robí presne to čo tvoj. Tiež keď niečo spraví zlé, tak príde za mnou, ma vystíska, povie, že už to nebude robiť a o pár minút je to rovnaké ako predtým. tiež mu dohováram, rozprávam sa s ním o tom, no verím, že je to len isté obdobie a prejde ho to. S jedením presne to isté, tiež jeden krajec chleba dokážeme jesť aj hodinu a niečo. Necháva si jedlo na boku v puse a nepokúše to. Od pondelka sme ho dali do škôlky a učiteľka hovorila, že v škôlke pekne sám je všetko - desiatu, obed, olovrant. Tak ja nieviem či je to už zo zvyku, že doma si môže dovoliť. No ale v škôlke mi nechce spať a doma spi - tak aspoň niečo pozitívne :grinning:
Držím Ti palce, aby to čím skôr prešlo.

vka - my sme to skúšali s tými nálepkami, ale Jakubko by chcel všetko polepiť hneď, ako keby nevnímal, že na čo tie nálepky slúžia. Ale zasa vždy, keď niečo dobré urobí, alebo je dobrý, tak ho za každým chválime a teší sa z toho.
7. dec 2007 o 11:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte. Mám tri deti a tiež len kričím, hlavne na najstaršieho (7r) dcérka má tri a tá spraví všetko a ani jej to nemusím hovoriť. Je veľký rozdiel medzi chlapcami a dievčatami. Ale pomaly sa to lepší. No a jedenie...... Obed dokáže jesť hodinu a to si ho ešte aj prihreje keď mu ochládne :slight_smile:
7. dec 2007 o 11:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
U nas tie nalepky zabrali teraz zabera ježiško ked je zlý tak beriem telefon do ruky a vravim že idem volať ježiškovi aby ti nič nedosniesol a celkom to zabera uvidime po vianociach ....
7. dec 2007 o 11:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moja dcera ma tiez take neposluchave dni, jedlo tak isto=uhlavny nepriatel ale nieked papa dbre, inokedy "skreckuje" dava si jedlo nabok do ust ako tvoj-deniskajakubko a nepozuje ani za svet. Tiez su dni ked viac napominam a kypia mi nervy, ale su aj dni ked je dobra-tych je menej. Ona je hrozne ziva, neobsedi, aj pri jedla sa vrti stale sa chce z niecim hrat, nesustredena. Tiez naslubuje ze uz bude dobra a vzapeti... :sweat_smile: no ved to poznate...
dadak nie si sama, neboj tvoje dieta je "normalne" ako aj tie ostatne, len vacsia osobnost-tak sa tak prejavuje, mozno aj ziarli na mladsieho surodenca-preto tak vyvadza, aj moja ziartli a predvadza sa ked nie je stredobod pozornosti :wink:
7. dec 2007 o 11:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moj malý je väčši jedak on zje všetko ale dcera somarinky sladkosti sladke rožky to hej no trocha normalnejšiu stravu zje tiež pod natlakom cez vikend vstavaju o 8h do 11h sedia pri telke v pyžamach tak ranajkuju a akože obed mame o 15 alebo ked su hladne ked dojdu z vonku v škole mi tvrdi že zje no neviem neviem a ten drobec si aj duplu pyta a pritom nieje žiaden valibuk no asi musia z toho vyrasť :wink:
7. dec 2007 o 11:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
baby, ked on ma tak vytoci. viem, musim vydrzat a neda sa. ale dnes to znova presiahlo hranice. je chory, dobre,jest mu az tak nechuti. a chcem aby aspon lezal. ale on nie, stale by len pobehoval a plasil sa. uz nevladzem ho stale napominat.a on ma este zavola a zasmeje sa mi, ze ma nepocuvol. chcem od neho tak vela, len chcem, aby sa vyzdravel.snazim sa mu venovat, ved citame, hrame sa,....ale ma aj maleho braceka a musim sa venovat aj jemu!!!uz skoro 3 tyzdne je chory, lebo nelezi...ani vonku nemozme ist, stale sedime len doma a chudak samko /ten mladsi/ ved i on ochorie. najhorsie je, ze som na to sama, manzel robi vonku a mne uz z toho hrabe. fakt...som hrozna?
7. dec 2007 o 13:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
myslím, že udržať takéto malé dieťa v posteli je nemožné, aspoň mne sa to nikdy nepodarilo a to máme pomerne poslušné dievčatko. Ale aspoň som stále dávala pozor, aby bola primerane oblečená a na zem som jej dávala deku, alebo starý matrac a tak sa mohla hrať. Tie prvé roky sa musí každá mamina hrať na "papagája", stále donekonečna opakovať to isté. Ja som donedávna bola zúfalá z našej dcérky, lebo denne niekoľkokrát som jej musela vravieť, že izbičku treba upratať, že po návrate zo škôlky sa má prezliecť atď. Teraz má 4 roky a 8 mesiacov a zo dňa na deň začala toto všetko robiť aj bez napomínania. Večer si ani neľahne, aby neupratala. Niekedy nervy puknú každému, nie si preto hrozná mama. Treba deti motivovať pozitívne, pochvalou, malou odmenou atď. :dizzy_face:
7. dec 2007 o 13:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ked nemá dieťa horúčku,netreba ho nútiť ležať stále v posteli.ani ja by som nevydržala.ani dva dni po sebe.
mne tiež niekedy prasknú nervy,ale sú to deti.......
inak obdivujem vás,čo máte detičky posebe.ja som donedávna nechcela preto,lebo by som to nezvládla.
7. dec 2007 o 18:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dadak...to bol vtip, ze chces aby 3-rocne dieta (chlapec) lezalo v posteli
pocas choroby? Ja som cela vyplasena, ked moj syn zalahne, lebo to viem, ze je s nim fakt zle.
7. dec 2007 o 18:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj u nas je to tak,ze ked mala zacne polihovat,zacina to byt vaznejsie.ja ju pri chorobach nikdy nenutim lezat.pokial ma horucky,sama sa pyta do postele-a to nespava uz od dvoch rokov. :unamused:
8. dec 2007 o 17:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Moj syn este nechodi do skolky, takze toto je pre tych mensich - funguje jedna vec. Rano obliect, nieco zahryznut a von. Tam ho morim ako sa len da aby bol vyblazneny. Zaspi v aute, len ho prelozim do postele, spi tak dve hodiny. V tom case porobim doma vsetko, stiham aj uvarit vacsiu cast vecere. Ked sa zobudi zase von, to ideme so psami. Prideme, este nakupit, potom sa este motkame vonku aj v tme, strasne ma rad, ked si uz svietime baterkou. A naozaj az nejake dve hodinky pred spanim sme doma. Potom uz len pohrat, najesst....cely ten vecerny ritual.
Ja som si zvykla prisposobit vsetko tomu, ze sme vonku. Da sa to zorganizovat.
Mam zatial len jedno dieta (ale k tomu dvoch psov ), takze je to jednoduchsie.
15. dec 2007 o 03:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dadak..chváliť,chváliť,chváliť..to určite pomáha pri akomkoľvek "zlom" dieťati..chváliť za akúkoľvek hlúposť,maličkosť,čo malý spraví dobre,správne..keď si uprace,naje sa pekne,umyje sa,pozdraví.. :wink:

tiež mám hyperaktívneho syna,ktorý nechce jesť atď..mohla by som tu romány písať.. :sweat_smile:
15. dec 2007 o 06:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no dadak ja tiez niekedy sklznem ze len okrikujem lebo vtedy ma zacne vnimat a pocuvat. ale dalsiu metodu mam ze ked robi zle a nevie s a v trepat do koze a neposluchne ani po niekolych upozorneniach tak jej vymyslim tzv vyber mensieho zla ja to tak volam priklad: skace po posteli a ja jej do kola opakujem ze uz stacilo nech zlezie ked ma ignoruje este raz jej to prisnejsim tonom zopakujem a ked nereaguje tak jej dam vybrat "bud zlezies z postele a pojdes sa inak hrat alebo si sadnes na sedacku a nebudes sa vobec hrat az kym sa neukludnis. Netreba vzdy slubovat treba raz sadnut a nechat sediet az kym sa nenudi aby zistila ze predsa je lepsie vybrat si to prve. Alebo ja ju postavim do kuta nikedy fakt staci ked uz v kute bola ze robi zle a spomeniem normalnym hlasom takze ty neprestanes tak mozes ist do kuta ako minule. V tom momente si to rozmysli. Jasne ze deti mame chvalit a povzbudzovat ale nie za kazdu cenu treba to rozlisovat ja rada pochvalim malu a poviem jej aka je sikovna ale ak je zla a neposlusna tak jej samozrejme dam najavo ze teraz sa hnevam a prehana to a neposlucha.
Mala som kamaratku ktora vzdy ked bol maly zly tak ho chvalila "ale ved ty si dobry chlapcek ty ma posluchas" a to sa mi zdalo postavene na hlavu tak on vyvadza a ona mu hovori slova pochvali.
To je len moj nazor takze treba skusat a vymyslat a prejst im cez rozum. Len netreba dat najavo ze sme v koncoch a nevieme si rady :slight_smile:
15. dec 2007 o 08:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
adkap...tak to, ze vyber si u nas vobec nezabera...absolutna ignoracia az kym ho fyzicky nezastavim. A kut? Uz ho vidim, ako mi tam stoji. :sweat_smile:
15. dec 2007 o 18:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zalezi od toho ci maju respekt ale je urcite rozdiel ci ide o chlapca alebo dievca. Moja ma predomnou respekt a ked ju postavim do kuta nedovoli si odtial odist. Ja vzdy hovorim ze niekto musi byt autorita a to za kazdu cenu vacsinou je to tatinko alebo maminka u nas samozrejme ja :grinning: ale zaroven som ju ucila aby sa vedela ospravedlnit vela som sa s nou rozpravala ked bol nejaky spor nebolo to len o tom ze na nu nakricim a stoji v kute vzdy som jej rozpravala preco sa hnevam skratka take brnkanie na city ;) ako to ja hovorim ale neviem mozno ked budeme mat druhe chlapca tak vas tu budem ziadat o radu ja :wink:
Dnes uz napriklad raz v kute bola roztrhla knizku i ked vie ze sa na to hroozne hnevame tak sla do kuta tam si poplakala ja som sa na nu hnevala a potom mi povedala "maminka prepac mozem ta polubkat a dat ti pusu?" takze sme si to vyriesili ale pozor nie je ani dobre ked je v kute a vypocitavo hned povie prepac nechcela som...to zas rozlisujem ze mi chce prejst cez rozum.
15. dec 2007 o 19:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
dakujem vam baby za vsetky nazory, zatial pomaha len to chvalenie...aj ked niekedy pocuvne az na treti raz, ale ide to, ved on vyrastie, uz to beriem trochu pozitivnejsie. kazdy ma asi niekedy zle obdobie a vtedy je najlepsie sa vyrozpravat...a je to jednoduchsie a lahsie...dakujem..
15. dec 2007 o 20:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj dadak no ja zacnem moj synacik ma 10rokov ale spravanie 1rocneho dietata obcas Denca ta ma 4roky a nadava mu a bijeho a mam doma presne co ty klud je asi 5-10 minut len potom to uz po dobrom nejde a ked zvysim hlas tak na mna obaja pozeraju ako na zjavenie a tvaria sa tak sak ked sa vykrici zas stichne a pocuju ma asi vsetci susedia ked zvysim hlas .biju sa o vsetko hlavne o hracky a ked ideme von a idu so mnou obaja tak sa biju o to kdo bude tlacit sestricku v kociku obcas by som ich stlka hlava nehlava ale su moji a lubim ich a ked vyrastie Patula tak asi pojde od dvoch rokov do skolky lebo ja sa doma scvoknem po 7 rokoch co som doma,ked budem do jej troch rokov doma noeste uvidim ale uz ma nebavi kolobeh rano vstat skola,skolka,uprac ,navar uc sa so synom medzitym este vychadzka s malou a pre Denisku do skolky a potom pohrat umyt a spat a zas ,muza mam sice vynikajuceho moc mi pomaha ale obcas mam chut vypnut aspon na mesiac ...zmenila som temu kus sorry ale dobre mi to padlo :wink:

lucim babulky klipkaju mi oci idem hajnut sladke sny vsetkym
28. dec 2007 o 22:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte baby. Potrebovala by som poradiť. Mám 3,5 ročnú dcérku a chodí do škôlky. Tam nemá problém sama papať, sama sa obliekať a bohvie čo ešte. Doma ju neviem donútiť. Keď sa jej snažím niečo zakázať, keď to neurobí sama, ale to akoby hrach na stenu hádzal. Na moju staršiu dcéru takéto veci platili, ale mladšia je riadna flegmatička, ale jedovitá tiež dokáže byť. Takže po dobrom to nejde, krikom to nejde, naveľa naveľa, keď už ma totálne vytočí tak pomôže varecha, ale ja to takto riešiť nechcem. Som v koncoch, neviem ako na ňu. Strašne ľúbi sladkosti, myslíte, že to pomáha, keď jej ich zakážem. Figu borovú! Vyhrotilo sa to, keď začala chodiť do škôlky. Aký paradox :confounded: .
22. jan 2008 o 22:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
môj malý tiež absolútne neposlúcha, všetko si vynucujem buď vyhrážaním, alebo motivovaním... nič iné nepomáha, ani pekné slovo, ani krik (a to ja teda kričím riadne), ani nič...
25. jan 2008 o 19:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
poslusnost znamena podradenost, deti by nmali byt vychovavane k poslusnosti, ale k spolupraci...
http://www.dieta.sk/index.php?page=1&type=news&id=39&method=main&art=1946&pg=0
:pensive:
27. jan 2008 o 13:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som to skúšala aj týmto spôsobom, teda spoluprácou, ale nefunguje to. Práveže ešte skôr zaberie hrozba varechou. Keď ju aj niečím motivujem k spolupráci, aj tak si robí čo chce a mňa ide rozhodiť od zlosti. Ja už len dúfam, že to prehrmí a vyrastie. Pri staršej dcére to bolo to isté, ibaže na ňu nejaké tie páky platili, ale podstata je, že ju ten vzdor časom prešiel a vyrástla mi z nej veľmi rozumná mladá slečna. Tak dúfam, že aj v tomto prípade to bude to isté.
27. jan 2008 o 16:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tilly- úplne sa s tebou stotožňujem,ani môj synátor neposlúcha- absolútne,ale naozaj absolútne ignoruje moje požiadavky. zaberie to vždy,len keď on uzná za vhodné,že niečo treba urobiť atď. :confounded: .
28. jan 2008 o 11:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby, odporúčam vám knihu Rešpektovať a byť rešpektovaný, je to skvelá kniha,
princíp je rovnaký, ako v článku, ktorý tu hodila julia,
je veľmi praktická, je tam popísaných veľa konkrétnych situácií (takmer vo všetkých som sa našla). Prečítala som ju jedným hltom, snažím sa ju aplikovať do praxe, nie vždy mi to ide, ale prvé ovocie už priniesla.
Napr. tu o nej píšu
http://www.duhovybojovnik.sk/index.php?page=1712&action=productdetail&oc=116
28. jan 2008 o 11:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj dadak,i ked je tato tema otvorena uz dlksie som rada ,ze si ju otvorila.Mam podobny problem mam 3.5 rocneho syna a myslim ze prislo obdobie neposluchania.Vsetko mu musim hovorit aj 10 krat,alebo kricat,nieje to pravidlo ale vecsinou to prichadza podvecer.Najvedcsi problem mam ked mu idem strihat nechty na nohach to place,krici,kope,brani sa uz neviem aku taktiku mam zvolit.Ked bol mali strihala som mu ich ked spal ale teraz sa vzdy zobudi.podobne je to s obliekanim ale to si vecsinou dako poradim.Pochvali za dobre veci funguju tak na 80% ako kedy,zalezi na tom aku ma naladu.Dost mam vycitky ked na neho kricim alebo v najhorsiom pripade suchnem na zadok ale snazim sa nepovolit a stat si za svojim.Vecsinou pomoze ked ho zacnem ignorovat a nevsimat si ho,potom sa zvykne ukludnit ale netrva to dlho.Som velmi rada ze nemam jedina takyto problem a prajem Vam pevne nervy pri vzburach nasich drobcov..... :slight_smile:
1. feb 2008 o 22:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Moja mala tiez prechadzala "prisernym" obdobim vzdoru medzi 3 az 4 rokom (teraz ma vyse styroch). Tiez neznasala obliekanie - jacanie kricanie, skriabanie, utekanie, jedenie- utekanie od stola a ine...horory...Do kuta nepomahalo- utekala odtial, hnevala sa...
Raz, ked sa nechcela dat obliect von, som jej povedala, ze uz aj tak nikam nejdeme, kedze mi utekala,vtom videla vonku deti cez okno a chcela sa nechat obliect,ale uz som nesuhlasila-plakala, prosila asi 10 min., ale ja som sa nedala, poobede sme boli doma, ako ked prsi. Na dalsi krat uz sa nechala poobliekat (teraz sa oblieka sama-aj ked pri tom tancuje).

Takisto raz sme isli kupit do nasho obchodu dvd rozpravku, ktoru velmi chcela. Doma mi musela slubit, ze nebude utekat (ona vtedy nevnima nic, ani auta-treba davat velky pozor), skakat do mlak a blata(mrholilo).Vonku usla,utekala, spadla do blata. Hned som ju zobrala naspat, strcila manzelovi a sama som si isla kupit pre seba dvd. Mala odvtedy vonku relativne poslucha. To iste som spravila v Tescu - behela, nechcela vratit hracky- tak som tam nechala plny vozik a isli sme prec(aj ked jacala). Odvtedy staci, aby som jej raz pohrozila a hned posluchne, vie ze po druhom upozorneni to aj spravim.
Nikdy jej nehrozim tym, co nemozem splnit (napr. ked ideme k lekarke, tak jej nepoviem,ze nepojdeme nikam)... Ked sa dobre sprava, alebo cokolvek robi dobre-chvalim a odmenujem. Ked robi zle, nikdy ju nepodplacam - neponukam ziadne sladkosti, ani odmeny,ani telku...
Snazim sa byt dosledna. Hoci je aj tak velmi ziva, uz je to lepsie.
4. feb 2008 o 10:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
felixa, lenže ten môj si to nezapamätá, ja mu nikdy neustúpim, aj keď si niekedy uvedomím, že by som aj mohla, ale už len z princípu neustúpim, nechám ho nech si mrnčí, jačí... lenže... som na to sama!!! a strašne ma to jeduje, lebo môj muž je strašne mäkký na neho, keď už, tak mu dá po zadku, s čím nesúhlasím (nie, že by som mu ja po zadku nedávala, ale nie v týchto situáciách), skrátka u nás je chyba v spolupráci nás rodičov, ale s mojim starým sa nedá...

u nás to vidno aj na výchove psa, ten už má 7 rokov, takže je to už postarší pánko, ale keď bol v tej svojej psej puberte a potreboval pevnú ruku, tak ma muž len napomínal, aby som toho chudáka psa nebuzerovala :angry: :angry: :angry: potom to dopadlo tak, že pes neposlúchal, utekal a pod. ...
nechcem, aby sme mali doma vzdorovitého, nesamostatného haranta :angry:
4. feb 2008 o 10:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tylli, tvoj maly ma 2 aj pat mesiacov? Tak potom este "chvilu" bude prechadzat obdobim vzdoru. Niekde som pocula, ze je dobre ked jeden rodic je prisny a jeden dobry-"makky?". U nas je to asi ako u vas (cize to uz neriesim, vychovavam ja,manz.sa radsej zavrie do pracovne)- len ked manzel nesuhlasi, chcem,aby to neriesil pred malou- mala by zmatok. Ak malemu zabera motivovanie- motivuj. Ja som sa snazila (a snazim) aj situaciam predchadzat. Vsetko "co moze" jej dovolim-s cim sa bude hrat, ako, kam ideme na prechadzku, ci bude jest lyzicou al. vidlickou, co si na doma oblecie, ci chce ist na nocnik al. na zachod atd... Davam jej vzdy na vyber: Ruzovy sveter al. biely (nie tricko na leto), berieme von trojkolku al. kolobezku, chce lupienky al. rozok... Ked ma dve moznosti, vacsinou si vyberie. V zasadnych veciach trvam na svojom. Ked sa jej venujem- knizky, farby, hracky, magneticke knizky atd necham na jej vyber...
To obdobie vzdoru som si musela pretrpiet, ale tym ze som neustupila, tak to zacina prinasat ovocie (a niekedy to s nou bolo naozaj priserne...) A este to bitie (po zadku samo.). Myslim si, ze to k nicomu neviedlo, mala bola este horsia, odtoho som upustila.
4. feb 2008 o 10:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok