Nechce ma poslúchať. Čo s tým?

dadak
6. dec 2007

prosim vas dievcata o pomoc. uz si neviem rady, ako mam ist na svojho 3,5 rocneho syna.dnes mam za sebou tazky den. poplakali sme si obaja. Tak som ho vykricala...neviem ako mam na nho ist. ked som k nemu dobra, tak on ma absolutne nepocuva a ignoruje. povie mi, ano mami, uz to neurobim. ale o 1 minutu to robi znova. tak na nho skriknem a on zacne plakat, a vtedy pocuvne. tak na 10 minut. uz som sa s nim tolkokrat o tom rozpraval. zacal ma stiskat, slubovat, ale nikdy to nedodrzi. uz nevladzem. mam pocit, ze na nho poslednu dobu viac kricim,ako sa s nim pekne rozpravam. neviem si rady. stale je to horsie a horsie. niekedy je tak zlaty a dobrucky...2. problem mame s papanim. Jeden krajec chleba je aj 2 hodiny. stale musi popritom nieco robit, jednoducho neobsedi. Vtedy sa velmi hnevam...co mam robit? pomozte mi..

felixa
4. feb 2008

Tilly, ospravedlnujem sa za preklep - tvrde y -makke i...

tilly
4. feb 2008

občas mi to bitie "ujde", ale tiež sa tomu snažím vyhnúť, na výber mu tiež dám skoro vždy, on keď je so mnou sám, tak sa to väčšinou dá, ale keď sme vonku, alebo sme všetci traja spolu...

napr. naša story z dráčika, doma sme sa dohodli, že hračky sa už nekupujú, max. lego alebo puzzle alebo nejaké skladačky, došli sme do dráčika, malý hneď k tomášovi, samozrejme, že si vybral to, čo už doma má a nehrá sa s tým, ja som povedala rázne nie, že si môže vybrať lego, alebo tomášovské puzzle, on nie, on to nechce, chce tomáša, tak som mu povedala, že ideme preč, na to malý začal revať, tak som povedala, že ideme okamžite preč a muž na to, že poď si sem vybrať motorku 😠 a kúpil mu motorku

felixa
4. feb 2008

Jaaaj, tak to naozaj nerobte, dohodnite sa s muzom. (Vyrastie ti z neho "maly tyran"). On teraz skusa az kam vas moze dostat a v puberte - horor. Dieta vychovavaju rodicia len asi cca do desiatich rokov, potom uz velmi tazko. Nejaky cas s nim do obchodov s manzelom nechod. A do obchodov na vychovu ho ber vzdy sama, uvidis, po piatom-desiatom krate bude posluchat (aj ja som to tak robila, moj manz.reagoval presne ako tvoj). S manz. a s malou chodim hl. do prirody. Alebo, ked ste niekde vsetci traja, nic malemu nezakazuj, nechaj to na muza, aby maly nemal rozporuplne prikazy (s manz. si to vydiskutuj medzi styrmi ocami).
Doporucujem literaturu: James Dobson-Detsky vzdor, Jirina Prekopova- Maly tyran a Deti jsou hoste, kteri hledaji cestu.

A este ma napadlo, praktizujem:
1. zrakovy kontakt - nech som kdekolvek (doma, na ulici, u lekarky) a chcem, nieco dolezite, alebo chcem malu ukludnit, cupnem si k nej a pozerajuc jej do oci - hovorim...
2. vyuzivam metodu najprv -potom: napr. isli sme k lekarke, tak som prizvukovala, ze ideme "najprv" k lekarke a "potom" do parku. To, ze mala bola u lekarky zla ako cert som nechala tak, ale ked sme isli naspat, isli sme do praku, co som jej viackrat vyrazne opakovala - "najprv" sme boli u lekarky a "potom" sme isli do parku. Po druhom, tretom krate bola uz mala u lekarky ovela lepsia, lebo sa tesila do praku, alebo najprv obed - potom sladkost..., alebo najprv lekaren-potom dracik(sam.bez kupovania hracky)
3. co jej takto slubim, "vzdy" splnim. (Mala vzdy chcela byt v parku aspon dve hodiny, tak ked som vedela, ze tam mozeme byt iba pol hodiny, ani som jej to neslubovala, radsej som si vymyslela nieco ine)

wladka
4. feb 2008

tema usite pre mna 😀

moja, aj ked este malinka.. pekna potvorka je 😠 .. razne jej poviem nie, ze nesmie.. dupoce nohami., mava rukami, vrci, zacne plut 😠 😀 ..ako mne to je smiesne, obcas udrzim ladovu tvar, ale vacsinou sa rychlo otocim, zmiznem a smejem.. taka grimasa aku ona, to je herecky vykon😀 .. obcas ma posluchne, ale vacsinou si presadzuje svoje.. robime kompromisy.. uvidime.. ale zdrave sebapresadzovanie nie je na skodu 😉 ..

tilly, tak to muzik neurobil dobre.. ma stat na tvojej strane 😉 .. tak mu to pekne povedz, inak to maly zacne vyuzivat, mama nedovoli ale pojdem za ockom a ten mi da.. na to bacha.. deti su bystre, ani sa nezdaju 😉

felixa
4. feb 2008

Zdrave sebavedomie - ano, ale tiez slusne spravanie - ano, dodrziavanie pravidiel - tiez ano.
Nie je to pekny pohlad na trojrocneho drobca, ktory kope, pluje a krici na svoju mamu, ze mu nechcela vyhoviet a este horsi, ked mama "zvesi chvost" a ustupi. Je jasne, kym dieta toto spravi, ze tomu uz nejaka "nevychova" predchadzala... (ale taketo "dovolovanie" deti na otcov som nevidela)
Pri temperamentnych detoch viac plati "ohybaj ma...", tie velmi dobre , tiche a poslusne deti zase skor potrebuju popchnut...(ale to je zase o inom...)

cairka
4. feb 2008

felixa, mňa zaujalo to čo si písala o dcérke s tým utekaním. Ako sa vám to podarilo "odstrániť"? to naozaj len ten jeden raz? Moja malá je presne taká istá, keď ju niečo zaujme, tak ide a ako píšeš, nevidí, nepočuje. Vtedy zaberá len chytiť ju za rameno. a držať ju čo najďalej od cesty, dnes mi skoro na cestu vybehla - to bola sekunda, čo sa otočila a už utekala. A rýchla je jak blesk 🙄

felixa
4. feb 2008

Cairka, s tym utekanim vonku bol vzdy horor. Najhorsie to bolo asi od 2 do 3,5 roku. Musela som na nu davat velky pozor, na prechadzkach som utekala vedla nej. Do tri a pol skoro do tri a tristvrte roka som po meste (pri presune z miesta na miesto)chodila s buginou - vyslovene z bezpecnostnych dovodov. K lekarke autom, z auta do buginy, z buginy pred ambulanciu. Teraz mi to je uz aj smiesne, ale vtedy to bolo asi najlep.riesenie. Bravala som ju kocikom namiesta, kde sa mohla vyblaznit a tam som behavala s nou, aby som ju zachytila, keby padala. (Nastastie v kociku mi vydrzala). Teraz je to tiez tak, ibaze pri presune uz akceptuje, ze musi ist vedla mna a za ruku (bezpecn.dovody). Urcite pomohla skolka, tam chodila od troch rokov-a na konci prvej triedy bola vonku lepsia. To s tou kupou dvd rozpravky, co sa neuskutocnilo na nu velmi zaposobilo.
Teraz ma vyse styroch, relativne poslucha vonku, ale staci jej vzdy pohrozit iba raz..., a predtym ako ideme von vzdy si k nej cupnem, pozeram do oci a prizvukujem co nesmie robit (teda iba to zakladne pocuvat, co hovorim a drzat sa pri mne), inak sa vratime. Zabera to. Domov sme sa zo zaciatku vratili asi 10 krat (naposledy to s tym dvd), potom uz posluchala (zostala stat a cakala, nestupala do jazera, nechytila sa skapatej vrany, prestala si sneh pchat do ust, pri minus prestala vyspevovat, dala si naspat rukavicky, prestala si vyzliekat capicu, nechytala cudzich psov, nepovedala cudzim muzom, ze su skaredy, ked mali velku bradu, nepovedala uz cudzim ludom, ze smrdia, ked ich videla fajcit, naucila sa cudzim paniam nehovorit, ze ich kopne, ked jej prizvukovali aka je skareda, ked sa tak zamazala... Je vobec nieco co tie deti mozu??? 😀

ukana
5. feb 2008

mna len napadlo, ked Tilly pisala, ze sa nevedia dohodnut s manzelom, ze to je zakladna chyba. tilly, to sa potom mozes aj rozdrapit a maly pobezi za ockom. sadnite si s muzom a dohodnite sa, ze si nebudete podryvat autoritu, tz. ked jeden nieco zakaze, druhy ho v tom podpori, ked mama nieco zakaze, otec sa musi pridat na jej stranu. A opacne. Vydiskutujte si to potom v sukromi, ked maly nepocuva. My sa s muzom tiez niekedy nezhodneme, ale nerozoberame to pred malym, lebo on potom zisti, ze netahame za jeden koniec a snazi sa to zneuzit.

Ked poviem malemu, ze sa ma prezliect do pyzamka, tak ocko musi suhlasit a nie dovolit mu este pozerat rozpravku. Mama povedala- a to plati.
Podla mna je dolezity aj urcity pravidelny rytmus, proste ritualy kazdodenne, ktore dodrziavate stale. Po vecernicku umyt, vycikat, prezliect, rozpravka, spat. Stale dookola. Neporusovat tento stereotyp, lebo dieta hned zneuzije, ze vcera predsa mohol ist spat az neskor.

Aj nam sa to nie vzdy podari ( sme len ludia 😉 ) ale snazime sa..... 😔

emjee
19. nov 2008

kamajka • 2d • Dnes o 17:28
Tak baby, všetky rady sem, lebo ja už som fakt zúfaláááááá....................
Mám 5-ročnú dcérku, na ktorú nič neplatí. To je proste čert... A ešte nás aj vydiera!
A dokonca nám vyčíta, že sa nevieme starať o deti !
To kde na to chodí ??? Ja už fakt niekedy neviem ako ďalej...
Už sme skúšali všetko.. Keď sme prísni - je to zlé, keď sme dobrí - je to ešte horšie..
A keď sme aj dobrí ale pritom prísni - je to katastrofa..
Proste nič nepomáha....
Tak ako na ňu???
Díky...

jaduska • 2d, 21tt • Dnes o 17:44
skús si pozrieť túto tému:

https://www.modrykonik.sk/forum/show.php?vThrea...

roasha • 1d • Dnes o 17:47
kamajka,to pises o mojej?
...len to ze sa nevieme starat o deti mi este nepovedala.

kamajka • 2d • Dnes o 17:51
jaduska, už som to čítala... no všetkoč o tam je sme už skúšali.
a na indigové deti neverím...... to je psycho

jaduska • 2d, 21tt • Dnes o 18:00
o tých indigových deťoch som aj začala čítať, no nedočítala, takže ani poriadne neviem, čo to je....

a skúšali ste aj psychológa? Bolo by dobré zistiť príčinu, kedy sa to začalo, čo bolo spúšťačom takého správania. nechávate ju niekde samú s inými ľuďmi, alebo chodí do škôlky a počula to tam?

bibula • 2d • Dnes o 18:05
tiez si myslim,ze netreba brat indigove deti ako nejaky postrach-aj to su len obycajne deti-a ludia ostavaju indigovi aj ked su sospely,tak indigove deti sa mi nezda byt ani dovod na temu....
ale k veci.....
tiez si myslim,ze by ste mali navstivit detskeho psychologa-predist problemom v skole.

kveta • Dnes o 18:08
Kamajka, vydierať sa dá len človek, čo sa vydierať dá. Ak by si sa nenechala vydierať, dcéra by neuspela.

Takže čo s ňou. Dôslednosť. Úplná dôslednosť aj keby sa hádzala o zem a rozprávala Ti aká si zlá matka. Jednoducho Tvoje a manželovo slovo je zákon, ktorý platí a nemení sa. Žiadne vyjednávanie, ale dôsledné vyžadovanie. Ak chceš o niečom vyjednávať, tak sa jej opýtaš na názor: Chceš žlté alebo modré cukríky? Ale keď nechceš vyjednávať, tak oznámiš: Dnes kúpime žlté cukríky.

Prečo je Tvoja dcérka taká vytrvalá v dožadovaní sa a vydieraní: lebo vie, že keď to robí dostatočne dlho alebo nájde šikovnú vydieračskú taktiku, tak uspeje a dosiahne čo chce. Vy ste ju to naučili, že dokáže svojím tlakom na Vás dosiahnuť svoje ciele. Takže prestaňte meniť taktiky, ale VŽDY si stojte za svojim rozhodnutím. Dcéra musí zistiť, že s Vami už definitívne nepohne žiadnou z manipulácií a vydieraní. Bude to na Vás ešte pár krát skúšať. Bude to skúšať veľmi tvrdo, ale ak ten tlak ustojíte a budete si stáť za svojim, časom sa dcéra naučí, že Vás nezmanipuluje a prestane. Ako sama hovoríš, keď ste prísny, je to zlé - to je presne to, čo tu píšem. Že keď pritvrdíte, bude to dcéra skúšať tvrdo proti Vám. Ale po čase zistí, že to nemá význam.

Dám Ti príklad s pokusmi s opičkami: zavreli tri opičky do nepriehľadných klietok. Všetky tri mali v klietke zavreté okienko s výhľadom von a všetky mali v klietke tlačítko. Keď prvá opička stlačila tlačítko, vždy sa jej na chvíľku otvoril výhľad von a ona sa mohla kedykoľvek po stlačení tlačítka pozrieť von. Druhá opička zistila, že po stláčaní tlačítka sa nič nedeje, okienko sa jej nikdy neotvorilo. Okienko v klietke tretej opičky bolo naprogramované tak, že niekedy stačilo na otvorenie okienka jedno stlačenie tlačítka, niekedy musela opička stláčať tlačítko aj pol dňa, než sa okienko na chvíľku otvorilo.

Vieš ako to dopadlo? Tá prvá opička si raz za čas stlačila tlačítko a kukla von. Druhá opička mala tlačítko na háku. Tretia opička stláčala tlačítko v kuse 23 hodín denne. Tvoja dcérka je ako tá tretia opička: vie, že keď dostatočne dlho a často na Vás zatlačí, dosiahne svoje - okienko sa otvorí.

Naučili ste dcérku vytrvalosti. Teraz ju treba naučiť, že Vy ste Páni v rodine a Vy máte prvé aj posledné slovo nech dcéra urobí čokoľvek.

kamajka • 2d • Dnes o 18:11
nechodí do škôlky, chodila, ale nerozumela si s deťmi a chodila mi odtiaľ dosť protivná, nechcela chodiť zo škôlky domov, pridružili sa k tomu fin. problémy atd., tak momentálne do škôlky nechodí, a zatiaľ nad škôlkou ani neuvažujem. neviem, čo môže byť príčinou. nič také sa neudialo, síce máme nového tatka ale to už dlhšiu dobu a nejavila žiadne známky toho, že by ju to nejak ovplyvňovalo v správaní...
no posledných pár dní je to nenormálne s ňou.. doteraz sa to dalo zvládnuť ako-tak,
no teraz je úplne zbesnelá, hádže veci, zazerá, vyhráža sa, napr. ak mi nedáš rožok s lekvárom tak...., ak urobíš to a to, tak ja od teba odídem a budem bývať v domove a takéto veci, no nemala to kde počuť, úplne som z toho hotová. A dnešok ma úplne dostal - vy sa neviete starať o deti - povedala to v dôsledku toho, že mala za trest zostať v detskej izbe a premýšľať o sebe... (dôvodom trestu bolo to, že som deckám nakázala pred obedňajším spánkom upratať a ona sa zlostila že nechce upratovať a že nebude upratovať a začala hádzať veci a hračky za postel a tak).

jaduska • 2d, 21tt • Dnes o 18:17
kamajka - kveta ti radí dobre - dôležitá je dôslednosť a jednoducho stáť za svojim....

ja mám doma tiež 5-ročnú mudrlantku a tá keď mi povie, že si ide nájsť inú mamu, tak sa jej ešte ponúknem, že jej zbalím veci a hneď si to rozmyslí...možno by ju trebalo skúsiť nechať, nech tú svoju hrozbu naplní, že čo urobí, či ozaj "odíde do domova", alebo zistí, že prehnala...

kveta • Dnes o 18:19
A dáš jej ten rožok? Objednávaš domov, aby si ju vyzdvihli? A ako vieš, že to nikde nepočula? Nechodí k žiadnym Vašim príbuzným, kde by jej to mohli za Tvojim chrbtom hovoriť? Nehovoril jej to jej bio-otec?

kamajka • 2d • Dnes o 18:19
Kveta - tak toto som potrebovala počuť !!!!!!!!!!!!!! ĎAKUJEM zo SRDCA
Bála som sa, že robíme zle, že jej dávame málo lásky, že sa jej málo venujeme....... Jednoducho prišla na mňa ľútosť, výčitky a podobne... a vždy som nakoniec taktiky menila..
No v podstate som vedela, že je dcérka presne tá tretia opička..
Napríklad teraz je malá v izbe, je tam už asi 2 hodiny a má to ako trest...
Neviem či je to správne, ale povedala som, že do zajtra ju nechcem v obývačke vidieť,
jediný prípad kedy môže vyjsť, sú potreby - cikať kakať papať piť.....
Mám kvoli tomu hrozné výčitky a je mi do plaču, no viem, že ak pôjdem do izby a začnem sa s ňou rozprávať alebo vyjednávať, zasa bude všetko stratené...
Ja už neviem, či robím správne....

roasha • 1d • Dnes o 18:22
jaaaj tak toto nie....moja je len hubata,chce mat posledne slovo.
vydieranie u nas neplati! zasa vieme ju dat do pozoru.
ona len skusa hranice ked nieco chce/materialne/,kto z nas dvoch povoli.

kveta • Dnes o 18:23
No dve hodiny izolácie mi prídu ako priveľa, ale dnes to už dodrž, prípadne ju zavolajte inde než do obývačky, čím zákaz neporušíte ani jedna strana, alebo vyrazte na povinnú prechádzku. Pre tak malé dieťa sú dve hodiny ako nekonečno, dávaj maximálne 30 minút.

kamajka • 2d • Dnes o 18:24
Bio otec nie, sme v kontakte a sme dohodnutí, že nebudeme detičky proti sebe štvať a podobne,
on sa s nimi ani nestretáva veľmi, väčšinou raz do týždňa s ním malá telefonuje.
Nie - ten rožok jej nedám .... no dávala som..... Tým sa to asi naučila, no ale prišla som na to,
že to nie je dobre a tak som zmenila výchovnú taktiku....
Teraz mám pocit, že až teraz si uvedomila, že sa niečo deje a začala takto štrajkovať...
Musím to vydržať.... Modlím sa k Bohu, aby to vyšlo...
U syna to už zabralo - no on je ešte malý, s ním je to ľahšie...
K príbuzným - nechodia, nie je o nich zaujem... Akurát sestra - ale tá je s mojími vých. metódami i inými vecami týkajúcimi sa detí oboznámená a rešpektuje to.

mamina291 • 2d • Dnes o 20:20
Kamajka drzim ti palce, aby si to s malou zvladla. Ja mam 4 rocnu princeznu a tiez je to niekedy o drzku a bojim sa toho, co bude az bude starsia. Ale to je asi prirodzene a vsetko co sa deje v rodine, nase deti to vnimaju a v ich malych hlavickach o vsetkom premyslaju, ale zial mi o tom ani netusime. Je naozaj dobre v dobrych chvilkah sa o vsetkom rozpravat. Bez ultimatou, bez hnevu....Treba vyuzit kazdu chvilku pokoja na rozhovor.Tak este raz drzim palce.

emily333
19. nov 2008

no ja mam 12rovneho certa v skole cez hodinu sa presadza kde chce robi si co chce, ignoruje ucitelov a doma je skoro ako anielik pouci sa pozera tv,pc ide von no len nech mu nik nepovie ze ma nieco urobit lebo vtedy nepocuje no uz z neho doma chytame hysaky. Doma mu dohovaram asi pet minut a uz ma tak vytoci ze zjapem jak blba a to chodime na pokec kazdy mesiac k psych.no neviem co tim chce dokazat asi dvojku zo spravania abo mna na praskoch 😒

danu
23. okt 2009

vodnarky • Dnes o 14:17
mile mamicky..mame 19 mesacnu hviezdicku,ktora nas privedie niekedy do stavu v ktorom sa neovladneme..po zadocku este nedostala,tomu s chceme vyvarovat,ale zato niekedy skriknem na nu tak,ze sa mi hrozostrasne rozplace..potom ju vezmem do naruce a rozplacem sa aj ja..viem,ze by som mala kontrolovat svoje emocie,no verte mi,ze robim co len mozem..po takom zazitku mam strasne vycitky svedomia,az ma napadaju rozne myslienky...som dobrou matkou mojej hviezdicke?...atd...vecer,ked sa na nu divam,jak sladucko spinka tak si neustale opakujem,ze uz jej neublizim,ale pride zas ten moment a neovladnem sa..prosim vas ,mile mamicky ak poznate nejaku metodu ako sa tomuto vyhnut,prosim poradte mi..najvecsi strach mam,ze jej to nejako zostane v pameti a bude mat s toho nasledky..velmi sa tym trapim..este raz vas prosim poradte mi..ao ste to riesili vy?dakujem..

dai • 1d • Dnes o 17:16
vodnarky,
nepoznam matku ktora by nemala chvilu kedy sa neovladla... deti su obrovska radost, ale maju aj obdobia kedy skusaju hranice, a tie hranice im treba ukazat, ked to neide inak a krik pomoze, tak je to ok - samozrejme hovorim o vynimocnych situaciach...
ja to vidim na mojej malej - tiez sa zlakne ked na nu zvysim hlas - cinnost automaticky ukonci ( pritom nepomaha ziadne dohovaranie, mojkanie, nic...) - ale je uz v tom veku ze pochopila ze nieco nespravila dobre - obycajne sa ide niekde schovat do kuta, tam si poplace a po nejakej minute dvoch pride za mnou s tym ze zacne hovorit, mami prepac, uz budem posluchat, lubim ta - ja ju objimem, pochvalim ze je dobre dievcatko a este raz jej vysvetlim co sa mi na jej spravani nepacilo a co by nemala robit...
mam dojem ze takto je to lepsie, lebo ked je rozblaznena a neposlucha, tak obycajne ani nie je v stave pocuvat nejake rozumne rady, reci a pod. ...
nevycitaj si to vodnarky... ja napr. patrim do generacie spolu s mojim bratom kedy sme si porovnavali kto ma vacsie klobasky na zadku... a nema to na nas ziaden vplyv - prezili sme v pohode detstvo - mam len krasne spomienky a dari sa aj v zivote - vdakabohu... moj mladsi brat uz po zadku nedostal - hold nova vlna vychovy... urcite je to spoene aj s tym ze je najmladsi... ale ma zial najvacsie problemy s aklimatizaciou ( ci ide o pubertu, pracu a pod... pritom je to nenormalne sikovny chalan ) - takze ja nezaznavam ani pac po ritke... aj ked to nepraktizujem, ale uvidim ako mi bude v puberte ruka lietat 😀

segricka • 2d • Dnes o 17:19
naša malá je teraz tiež poriadne šidlo, ale všemožne sa premáhame nekričať, nebiť. vopred je upozornená, že neposlúcha a má prestať. ak neprestane, je zavretá do izby, kde musí zostať až kým neprestane s cirkusom. zo začiatku to trvalo dosť dlho, ale teraz si už zráta, že sa jej to neoplatí a za chvíľku prestane.
nech už zvolíš akúkoľvek metódu, vopred si premysli, či si presvedčená o jej správnosti a potom ju dôsledne aplikuj. dieťa musí mať istotu, najhoršie je, ak sa "trest" niekedy použije, inokedy nie, alebo keď rodičia spochybňujú vlastné konanie. a hlavne preber s manželom, ako budete postupovať, aby medzi vami nevznikli nezhody.
my už máme vycvičených oboch svokrovcov, že do toho nevstupujú a počkajú, kým situáciu doriešime.
a neboj sa, určite nie si zlý rodič, pochybnosťami prechádzame všetci

lienka79 • 1d • Dnes o 19:39
ahoj
bud uplne pokojna...ale si uplne bezna matka
pretoze nech si hovori kazda ,co chce...sme ludia, ludia omylni akazjed z nas, nech je sebelepsia matka, raz nervy rupnu
tiexz na to nie som pysna,ale niekdy pridem zo sikoly vystavena, unavena, z cudzich deti vytocena a prorom pridem domov a proste mi enrvy rupnu za blbimu
Tiez sa snazim vyhybat sa tomu, maleho nebijem..len parkrat dostal cvicnu po plienke..o bitke nemoze byt rec....ale aj tak
Proste sme ludia a deti maju uzasnu schopnost zerusit nase predsavzatia a vytocit nas
Tiez som si myslela,ze maly ma bude nenavidiet a bla,bla...cim je starsi, tym je pritulnejsi a aj ked sa sem-tam "pohnevame", pri kazdej mozenj prilezitosti ho bozkavam, aj ked mu to ide na nervy, a stale hovorim,ze je moj najvacsi pklad a lubim ho najviac na svete...a urcite to vie....takisto,ako tvoja dcera...Tych krasnych chvil,je daaaaaaleko viac,ako tych, ked sme LEN ludia...takze bud pokojna...dcera vyrastie v zdravu osobnmost, kt.bude svojich rodicov lubit 😵

vodnarky
24. okt 2009

dakujem vam,za vase povzbudzujuce slova..verim,ze ked bude vecsia a bude uz chapat veci troska inak,tak pociti,ze napriek nejakemu obcasnemu kriku si bude vedoma,ze ona v podstate je moj celi zivot.. este raz dakujem 😉 zdravia vas mala a velka vodnarka..

emia
7. dec 2009

😉 Som tu nová, ale tá tema ma veľmi zaujíma. Mám 3 ročného synčeka, ktoremu sa veľmi ťažko poslúcha. Niekedy už tiež nevládzem s nim vyjsť. Stále, keď mu niečo zakažem ako keby si ma nevšímal a nechce si dať povedať, ale vo chvíli povie som dobrý a o sekundu už ho treba znova usmerňovať. A to usmerňovanie, väčšinou zabera hrozba vareškou, no niekedy mam pocit že už ani to nepomáha. Ale osvedčil sa mi jeden spôsob a to trest. Vymyslela som to tak že to čo ma najradšej mu zakažem dokiaľ nebude struhať dobrotu a naozaj to funguje. Môj syn veľmi rád pozerá rozprávky tak keď neposlúcha zavolame ujovi čo vypína rozprávky a tak to zaberá. Stále keď príde k telke povie bol som dobrý ujo nevypol rozprávky a len tak si to uvedomuje, ale je chvíľa keď už ho ani rozprávky nebavia a je neposlušný vtedy ho radšej necham vyblazniť sa samozrejme do určitej miery a potom je už mrzutý z únavy tak už zlosť neriešime. Mam však aj mladšieho synčeka ten ma 1,5roka,ale stale si všetko beru navzajom, sem tam take male bitky, čo sa naučil od staršieho. Bojím sa že všetko zlé pochytí od toho staršieho synka. Má niekto podobnú skúsenosť, či je to v génoch alebo sa to nalepí na to ďalšie dieťa to čo je zlé?

andreasiskova3
9. dec 2009

dadak: ja si myslím že keď chceme aby naše deti poslúchali, treba dodržiavať prísnejši režim od narodenia. Je to ťažké ale je to tak. Ja som bola pri prvom dieťati veľmi precízna v tomto a vyplatilo sa. Samko má 7 rokov, so syndromom ADHD, ale problém poslúchania nepoznám, len sem- tam niečo, ako každé dieťa. Musím ho pochváliť. 🙂 Je fakt zlatý.Zato pri druhom som to flákala a užívala si malého maznáčika , a tak to aj vyzerá. Problém s jedením máme aj my, bežne raňajkuje 2 hodiny, obed ako tak, a večera tiež nič moc. Ale vždy ho motivujem tým, že mu sľúbim ak rýchlo zje ,ešte stihne nejakú rozprávku, aj keď len krátku.Ak nezje, tak smola. ostane bez rozprávky a ešte aj hladný. Už išiel pár krát aj hladný spať, urobila som to s ťažkým srdcom, ale treba vydržať.
A tie jeho sľuby, to by bolo na dlho.Ale veru musím uznať že som urobila chybu pri výchove hneď od začiatku, ale na drujej strane som si ho viac užila.A ešte k tomu je to fanatický bozkávač 😀, a neznesie ke´d sa na neho hnevám.Tak ma bozkáva aj pol hodinu kým sa na neho neusmejem, a som zase tam kde aj predtým 😀.
To ma vždy dostane ked ho vidím kôli tomu šťastného ako blcha. Proste vie ako na to!

andreasiskova3
9. dec 2009

kveta: trafila si sa do čierneho

donara
10. dec 2009

ahojte pripájam sa k vám, môj krasavec má 3 roky a 3 mesiace, doteraz to bolo ako tak, vystrájal s bračekom a také normálne diťa. Už druhý týždeň na ňom pozorujem ako sa predvádza a keď sa mu niekto prihovorí, tak mu povie: teba nemám rád. Dnes ráno sme šli do obchodu na pečivo a on pani poštárke, keď sa mu milo prihovorila, zahlásil svoju momentálne obľúbenú vetu. Už som na to taká nahnevaná, že som sa bez slova obrátila, zaviedla ho do auta a nechala som ho tam jačať. Keď sme šli domov tak spustil svoj ´další repertoár, ale už som mala také nervy...., šla som domov, jeho som nechala v garáži, s krikom sa prezul a ostal jačať pred dverami, nešla som za ním, pretože krásavec by zasa vyhral. Keď prišiel dovnútra, sám sa povyzliakal a zasa spustil, že ma nemá rád. Vzala som ho za ruku a postavila do kúta. Je to strašne tvrdý orech, teraz je kľud, ale čo ma ešte čaká, kým si uvedomí, že mamu treba počúvať a poslúchať. Môj starší syn takéto stavy nemal, no a toto ma vytáča, ale asi netreba povoliť. No a tiež dokonale vie ako na nás všetko zahrať, zo zamračeného chalana je behom sekundy, miluninký usmievavý chlapček.

andreasiskova3
10. dec 2009

ja mám taký recept na vzdor, ktorý mi vychádza. malý mi síce nikdy nepovedal že ma nemá rád alebo niečo podobné, to si ani neviem predstaviť že by mi to moje dieťa povedalo.Uprimne ťa ľutujem, musí to byť hrozné počuť.človek sa cíti určite zúfalo v takej situácii.Ale ked malý nechce niečo urobiť, tak mu vysvetlím že má svoje povinnosti ako každý iný človek, aj ked je ešte len dieťa.Myslám tým aj to čo si môže dovoliť k druhým. A ak on nebude robiť svoje povinnosti ,tak ani ja moje. To znamená že nebudem variť, nebudem sa starať či je smadný alebo hladný atd. Aj som to tak urobila a ignorovala som ho. Bol z toho trochu šoknutý ale potom si uvedomil že to inak nepôjde a urobil čo mal.Lebo ked bol hladný ,tak som mu povedala že ja si tiež nerobím svoje povinnosti ako aj on. Zdá tvrdé,aj ma to mrzelo, ale vážne to zaberá. možno to nebude hned od začiatku super, a bude aj krik, ale oni si musia uvedomiť hranice..Keby mu skúsiš dať nejaký príklad, ktorý sa na Vás hodí.J a mám trebars s tým varením,a staraním sa o neho. Tá predstava že by zostal hladný a smadný a že ho ignorujem je pre neho dosť neznesiteľná. Tak urobí potom čo má.Alebo neurobí čo nemá.

andreasiskova3
10. dec 2009

Prevažne sú to vyhrážky, takže k vykonaniu toho dôjde len v krajnom prípade. Alebo s časovým odstupom pár hodín.Aby ste si zas nemysleli že ho chudáka nechám vyhladovať k smrti 😀

daniela1983
10. dec 2009

ja by som ked sa babre v jedle alebo ja velmi dlho poslal od stola. myslim, ze par ktat by stacilo, aby si deculo uvedomilo ze takto nie... 😒

renca3
10. dec 2009

andrea...nedramatizuj. ked dieta povie zo vzdoru, "nemam ta rad", nemysli to vazne. mne to tiez povie, ked mu nieco zakazujem, prikazujem. ja mu na to odpoviem: "nevadi, ja ta lubim, lebo si dobry chlapcek". zvycajne sa potom ku mne maly mojka a chce byt tesne pri mne. to hovorim o mladsom 3r. a 3m . starsi ma ine hlasky. ale vzdy si vsetko vysvetlime a viem ze obe deti ma maju radi, i ked na nich casto zvysujem hlas.

andreasiskova3
10. dec 2009

ja to nedramatizujem, len som to nezažila a ani ja som to nikdy nepovedala svojej mame nech ma akokoľvek potrestala.Je to pre mna neznáme, ale každé dieťa je iné a každé takisto vyjadruje svoj hnev inak. A takisto každá je citlivý na niečo iné. Určite by ma to mrzelo keby mi to povedal. Ty si asi na to zvyknutá, tak to berieš s nadhľadom. Možno keby to môj syn občas používal tak by som to tiež tak brala. Ale som rada že spoznávam aj iné deti a iné metody. 😉

renca3
10. dec 2009

ano andrea, na kadze dieta plati nieco ine.
keby som odmietla dat nasim jest, otvorili by si chladnicku a vybrali by si jogurt, keby boli hladni. ale mame zase ine paky. 😉

donara
11. dec 2009

no a po včerajšku, máme krásneho a milého chlapčeka. Dnes ráno sme zasa stretli pani poštárku a tiež sa mu prihovorila ako včera, ale dnes jej už pekne povedal dobré ráno, takže ten cirkus včera stál zato. Aj babičke sa pochválil, že už je krásny a nehovorí tetám zlé veci. Fuj- ale sme sa včera dovysvetľovali, samozrejme až sa ukľudnil a vyšiel z kúta. Andreasiskova3, mám 2 deti, starší to nikdy nikomu nepovedal, tobôž mne. Naozaj je každé dieťa iné, ´vychovávam ich rovnako, ale proste toto je vek keď skúša všetko možné aj nemožné.

andreasiskova3
11. dec 2009

donara: Je jasné že to závisí aj od vrodenej povahy detí, niektoré sú temperamentnejšie, iné zas tichšie. Len ich musíme buď ubrzdiť alebo povzbudiť. Prajem ti aby sa ti to podarilo dobre zvládnuť 🙂
renca3 : keď im ten jogurt dovolíš vytiahnuť, tak si to vytiahnu. Moji sú naučení sa na všetko opýtať.Okrem hračiek samozrejme. Zvyknutí sú od malička , takže im to príde prirodzené, a je to super.Keď chcú sladkosť alebo pozerať rozprávku, opýtajú sa .Takisto keď si chcú niečo vybrať z chladničky najprv sa vždy opýtajú. Musím mať všetko pod kontrolou 😀 .

jankamamka
25. jan 2010

Ahojte,tiez chcem poprosit o radu.Mame 4 rocneho syna a 1 rocnu dcerku.So synom su v poslednej dobe problemy>Vobec nas nechce posluchat,syrasne nam pyskuje,odvrava,vrieska po nas a manzela zacal obcas aj byt.(mna si nedovoli)Som na konci so silami.Casto ma chyta depresia a neviem si s tym poradit.Nejde to snim ani podobrotky,ani peknym slovom,ani bitkou,ani krikom.Vobec nerozoznava s kym sa rozprava.Darmo mu vysvetlujeme,ze sme jeho rodicia tak nam nemoze odvravat a kricat po nas.Ked po nom kricim tak on krici na mna.Naopak ma zase chvile kedy je strasne zlaty,dobry ao chvilku z nicoho nic sa obrati o 360 stupnov a je pravy opak.Staci,len aby som ho za nieco vyhresila a amen.Neviete mi poradit ci nie su nejake bylinky na ukludnenie alebo sa mam zdoverit detskej lekarke a ist s nim ku psychologovi?Uz som z toho velmi podrazdena aj ja a stve ma ze si to potom odnasa manzel,lebo sa neovladnem a kricim aj po nom.

bibas
27. feb 2010
bibas
1. mar 2010

Teta uvedená pod nickom dai • 1d. Chcel by som si s Vami písať cez e-mail. Máte záujem písať si so mnou?

jenny2009
1. mar 2010

ja som dnes dosla z prechadzky a som sa rozrevala, maly je dobre dieta ale ked sme von meni sa na spust, uteka , neda ruku ide presne opacnym smerom ako chcem ja, potom si sada na zem, no ist s nim von je pre mna stres,
dnes som uz dala na rit, kricala som , uz som sa neovladla, nechcem aby mal nejake traumy, ale predsa musi vediet ze sa musi mame prisposobit lebo ta vie co je spravne, je silny , domimantny a ja musim skonstatovat ze si neviem rady........

ing123
24. jún 2010

odporucam kupit knihu ' 5 dni ktore zmenia vase dieta ; v phantharei za 8 evro . riadte sa podla dr. lemana a vsetky deti budu posluchat . a napiste ci pomohla .

ing123
24. jún 2010

@jankamamka kup si knihu v phanta rei za 8 evro ' 5 dni ktore zmenia vase dieta ' vyborna kniha