Ahojte mamičky, mám takmer 5 ročnú dcérku a rozmýšľam, či niekde vo výchove nerobím chybu. Niekedy sa voči mne správa veľmi drzo. Nechápem to. Vždy som jej venovala maximum času, je veľmi bystrá, správa sa v škôlke ukážkovo, je to ucitelkin maznáčik 🙂 poslúcha, je veľmi samostatná
..Viem, že ma moc ľúbi, aj mi to často hovorí, často mi chce pomáhať, túli sa ku mne.. Len niekedy má také chvíľky - každý deň, že neviem ako na to reagovať. Začnem si spievať a ona mi povie, aby som bola ticho, že to spievať neviem a nič neviem vlastne. Viem, že to tak nemyslí, ale takto by si nemala dovoliť sa so mnou rozprávať, potom sa jej opýtam, čo kreslí a povie, že mi nepovie, lebo mi to nechce povedať. Potom zas, že sa so mnou nerozpráva a mám ju nechať. Často sa uráža. Neviem si teraz na všetko spomenúť, ale niekedy je ku mne strašne drzá. Poviem jej, aby sa prikryla, lebo je chorá a ona, že sa neprikryje a nebude o tom diskutovať. A proste to neurobí. Prekruca očami, dupe nohami keď sa jej niečo nepáči. Vždy sa príde ospravedlniť,samozrejme nesprava sa tak stále.. Len sa obávam, či sa to jej správanie ku mne neubera zlym smerom a čo bude o 10 rokov..
Milé mamičky,
prepáčte, že Vám vstupujem do témy. Chcela by som Vás len poprosiť, či by ste si nenašli chvíľku času a nevyplnili mi dotazník k bakalárskej práci, ktorá sa týka vplyvu reklamy na správanie detského zákazníka. Veľmi pekne Vám ďakujem. Ak Vás to obťažuje, prepáčte.
https://docs.google.com/forms/d/1-XFUQalQQoMRp3...
zhrniem to do slovneho spojenia: prve obdobie vzdoru.....
@alicka850 nepísala som ani o benevolentnej výchove ani o výchove bez hraníc. to, o čom som písala, platí pre každé dieťa, každého človeka. každý človek túži po rešpekte a láske. sama mám dve deti a každé je iné, ale to neznamená, že na ne treba aj rozdielne výchovné metódy.