• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Syn je nepriebojný. Poraďte mi, prosím

22. marca 2012 
ahojte baby, skusim ako psychologicky poprosit vas, leby mamy su tym najlepsim radcom.
mam doma 3,5 rocneho chlapca, ktory je hrozny dobrak a hrozny placko. vzdy bol vychovavany tak, aby druhym detom nebral hracky, aby ich nebil, aby bol ku vsetkym mily....a to je asi v dnesnej dobe chyba.alebo neviem uz co. problem je v tom, ze vzdy ked dojde do skolky, nikto sa s nim nehra, hned mu zoberu vsetko co ma v ruke a on vobec neprotestuje. ja neviem. pise sa to tazko, ale je tak malo priebojny. vzdy je to on, co ustupi, dostal nove auticko. zobral siho do skolky a prve co bolo, chlapci mu ho vytrhli z ruk a hrali sa s nim. ale bez neho. vzdy som ho ucila, aby sa o hracky podelil. ale preco sa nechce podelit niekto s nim? on im samozrejme vsetko da a hra sa s niecim inym. ako ho mam naucit aby bol trochu viac "chlapom"? mam mu povedat nepozicaj mu to? to tiez nie je riesenie. som pysna na neho aky je dobrak, ale ti to maju v zivote najtazsie...som smutna, ze vzdy ked pridem po neho tak mi povie, ze nema kamaratov, ze sa s nim nikto nechce hrat! on by dal kazdemu aj modre z neba. co mam robit? a ten druhy problem je, ze doma ked mu nieco zakazem, co mu zakazujem dost malo, iba podstatne veci, tak sa vzdy ale vzdy rozplace. vzdy ked sa mu nieco nepaci...potom ho poslem vyplakat sa do izbicky a potom pride, povie prepac, uz to nebude a o 10 minut znova. poradte mi prosim, ako reagovat? uz nemam niekedy nervy a vykricim ho a potom mi je to luto, ze i ja uz len kricim...poradte mi...
a este jeden problem. som sama doma s dvoma detmi, lebo manzel robi vonku. sme skoro stale spolu, ale maly mi nechce ostat doma skoro nikdy so mnou. vzdy by chodil len na navstevy a kdekolvek prideme, nechce ist domov, chce tam ostat i spat. niekedy mam pocit, ze ma nelubi, ze nechce byt so mnou. a ja robim vsetko preto aby bol stastny, hram sa s nim, aj ked odkedy sa mu narodil bracek, ma teraz 6 mesiacov, tak je pravda, ze uz nemam na nho tolko casu...ale tak velmi by som chcela aby bol najradsej so mnou. Co robim zle? casto kvoli tomu plakavam a uz nevladzem. ked vidim ako ostatne deticky nechceu odist od mamy a chcu byt len s nou, tak mna to velmi boli...poradte mi prosim...
22. okt 2007 o 13:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dadak myslim, ze tvoje posledne riadky prave dokazuju, ze tvoj maly nie je az taky "nepriebojny" ked sa neboji chodit po navstevach a ostal by u nich aj spat cez noc :slight_smile: prave naopak a tiez si nemyslim, ze tym dokazuje, ze ta nelubi :wink:
22. okt 2007 o 20:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
A na tych navstevach su aj ine deti? Nelakaju ho nove hracky a deti, kt. sa s nim chcu hrat? Ak je to tak, teba lubi, ale vyhladava detsku spolocnost.
Aj mojho syna neviem dostat domov, ked je zaujaty hrou s detmi. To je normalne.
22. okt 2007 o 20:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dadak, ja ako mama aj ako psychologicka, by som povedala, ze je vsetko OK.
Maly, tak ako pisala emjee, ma spolocnost rad, teba urcite tiez. Ak by stale na tebe visel, bol by zase problem v tom, ze je na tebe zavisly. Myslim si, na zaklade napisaneho, ze vo vychove je vsetko v poriadku - maly nieje lakomy, je spolocensky... a este...mama je vzdy mama a je len jedna. Nikdy nikto ta nenahradi. Paci sa mi veta: Detom treba dat korene a kridla. Ty si, dadak tie korene, istota, niekto kto tu je vzdy pre neho. Stavim sa o cokolvek, ze si nenahraditelna a za nikoho by ta nevymenil :wink:
22. okt 2007 o 21:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dadak, tak toto akoby som čítala o mojej staršej dcére...bola taká istá a aj vdaka učiteľkám v škôlke sa to zmenilo, už má kamarátov aj sa spolu zahrajú... tiež by sa podelila aj o modré z neba, bola k tomu od malička vedená, ale ked si už nechala všetko zobrať a stála bokom ako chúdatko, tak som jej povedala, že sa nesmie nechať a má si napr. danú hračku vypýtať späť...ked ju niekto udrel, tak to nikdy nevrátila až som jej možno nie práve najsprávnejšie povedala, že sa nesmie nechať biť, nech to vráti...a ona sa naozaj v tomto zmenila. stále sa podelí o hračky a dokonca aj rad, ale je aspoň trochu priebojnejšia, aj ked doma ked jej niečo zakážem, tak hned plače :stuck_out_tongue_closed_eyes:
podľa mňa to chce len čas a trošku ho usmerniť, aby si nenechal všetko vziať a vedel si tovypýtať späť, prajem ti pevné nervy aby ste to prekonali :wink:
22. okt 2007 o 22:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dadak, chvíľu som mala pocit, že píšeš o mojom 3 ročnom synovi.
Ja nemám pocit že je nepriebojný, má v škôlke aj kamarátov, ale tiež keď ho niekto bije, alebo mu robí zle, berie hračku, tak si to jednoducho nechá. Nebráni sa. A tiež rozmýšľam či mu mám povedať nedaj sa a vráť im to?
Celý čas ho učíme slušnému správaniu a teraz ho mám učiť opak? Je mi ľúto aj keď mu robia zle, a bolo by mi ľúto aj keby to bol on, kto spraví zle.

A doma presne - spraví zle, my ho vyhrešíme, neposlúchne, tak ho postavím do kúta, tam chvíľu plače, potom príde odprosí, že už viac robiť zle nebude, a o 5 minút ten istý scenár.
Začínam dávať za pravdu mojej babke - že je to vekom a že z toho vyrastú. Lebo keď sme niekde na návšteve alebo vonku, tak sa správa dokonale. Všetci ho chvália aký je dobrý a poslušný - aj učiteľky v škôlke.
23. okt 2007 o 12:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dadak, kristiánko je taký ako vačšina detí- možno majú v triede pár chlapcov,ktorí sú priebojnejší, ale to neznamená že je chyba v tvojom synovi. je už v škôlke dlho? nikolka sa najskôr tiež nevedela skamaratiť v škôlke s nikým, lebo nastupila neskôr ako ostatné deti a ja som to vyriešila tak, že som sa skamarátila s jednou mamičkou čo mala dcérku v tej triede, začali sme spolu chodiť von, deti sa skamarátili vonku a potom sa nikolka cez tu malu začala hrať aj s ostatnými detmi- teraz je z nej strašná hviezda :grinning: :wink:
a to že malý nehcce ísť domov z návštevy??? moja malá reve ako o dušu a posiela ma domov pre pyžamo ked sme kdekoľvek. to je u detí normálne, a je to dobre, aspon sa nebojí nového prostredia a nebude to s ním také stratené ako s bojíš :wink:
a nervy občas prasknu každej mamine, ktorá hovorí že nie, tak podla mna klame :wink:
23. okt 2007 o 13:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Baby dakujem vam za rady. ste zlate, toto je asi najlepsie riesenie, sa vzdy vypisat, dostat nejake rady a skusenosti a ja sa citim stale lepsie a lepsie a je mi ctou zacat vzdy vsetko odznova, ak viete co tym myslim.
Len ja som poslednu dobu uz tak nervozna, stale sama s tymi deckami, nikde nikdy nevyjst a taky stereotyp zazivat dennodenne. mozno je chyba aj vo mne. lebo ja obcasa tak vybuchnem a som si vedoma aj toho, ze to co urobi maly, nie je az take hrozne, ze musim na neho kricat. musim sa nejako ovladat. nesmiem ho za kazdu sprostost hresit...ked na jednej strane mi hovoria, ze si ho musim vychovat teraz kym je maly, ze je rozmaznany, a na druhej strane mne srdiecko hovori, ze vychova to su hlavne mile slova, aj ked reve, alebo urobi hlupost. neviem. som medzi dvoma skalami, ktore ma zovieraju a nedokazu pustit von..chapete? ako mam zvladnut to, aby som ostala pokojna? viem, ze keby bol samko trochu vacsi, tak by sme chodievali do tatier, plavat, hocikkde na vylety, ale teraz sa to jednoducho este neda. a este k tomu, manzel chodi domov raz za 6 tyzdnov...musim sa dostat zo zovretia tych skal...dakujem este raz..
26. okt 2007 o 14:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dadak: my sice nase prve babenko este len ocakavame ale od ukoncenia skoly pracujem s detickami predstkolskeho veku a sama mam sestricku ktora ma 5 rokov :slight_smile:
S tou dobrotou - ak je to naozaj tak ze mu hned vsetci hracku zoberu - porozpravala by som sa s ucitelkou - ona ma na deti dozerat a riesit aj taketo situacie. Tvojho synceka by mala pochvalit ze je to od neho pekne ze sa o hracku chce podelit ale zaroven by dotycnemu dietatu ktore ho o nu obralo mala vysvetlit ze to ako sa zachoval (a) nebolo spravne a vysvetlit takisto preco. Toto moze urobit jedine ucitelka - pretoze ty tam nie si a on je vlastne cely den odkazany na to - ako ona zareaguje, ked vravis ze je taka dobra dusicka.
Skus sa s nou porozpravat o tomto - nech si to viac vsima a nech s tebou v tomto spolupracuje. Ak je to profesionalka - mala by vediet co robit.
Dalsia vec je - ze si pisala ze uz na neho nemas tolko casu ako kym ste mali iba jeho. Toto je jedna z najcastejsich veci ktore dieta velmi poznaci - ked sa stane nieco, co ho oberie o 100%tnu pozornost rodicov - najma mamicky. Typicka situacia je prichod dalsieho surodenca - preto by si mohla skusit ho zapajat do starostlivosti o malicke - napr. asistovanie pri kupani - podavanie veci, rozoberat s nim co mu obleciete, dat mu nejakym stylom najavo ze sa podiela na tej starostlivosti a ze ho mladsi surodenec potrebuje :slight_smile: toto na deti vacsinou plati - viem ze je to niekedy narocnejsie na cas - kedze sama si vsetko spravis rychlejsie - ale ver ze ked bude mat pocit ze je skrz babo odstrkovany - moze to prepuknut do horsich veci v buducnosti.
A s tym ze mas pocit ze ta nema rad sa netrap - to je hlupost. Prave naopak - na jednej strane je super ze na teba nie je az tak naviazany - to zvykne robit velke problemy . A okrem toho kazdy sme iny - aj deti - kazde dieta dava svoje pocity najavo inac. S tymi navstevami - skus niekedy podniknut - ak je to mozne samozrejme :slight_smile: nejaku "stanovacku" u vas - nech si pozve nejakeho kamarata a mozu spat v izbicke v stane alebo si spravia nieco ine nezvycajne a netradicne - potom sa to moze vystriedat a maly moze spat zase u nich.
Drzim ti palce :slight_smile:
26. okt 2007 o 18:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dadak: boze, co by som ja dala za to, keby moj maly chcel ist von bezomna :grinning: Co si sisi? Uzi si volnosti, ked druhi dovolia aby u nich zostal a nemysli si,ze ta nelubi.
Ja sice nepracujem s detickami ako weroni, ale vystudovala som ucitelstvo a o par deti som sa uz postarala a tak ako hovori weroni, treba si sadnut s ucitelkou a vsetko jej povedat. Nemozem uverit, ze deti sa s nim v skolke nechcu hrat a on im pozicia hracky a je taky dobry chlapcek. :angry: Ja by som to tam dala do poriadku!!!! On ma byt vzorom pre vsetky deti v skolke a ucitelka ho ma vyvysit, aby si brali z neho priklad a nie ho nechat odstrceneho, ako keby tvoj Kristian bol ten zly.*******
Moj syn ma sice iba 2 roky, ale jeden den prisiel zo skolky dohryzany po celom tele...skoro som odpadla. Prisla som do skolky a vsetkych som tam zbuzerovala, aj ked oni sa k tomu problemu postavili velmi dobre. Riaditelka hned zacala patrat, ktore dieta ho dohryzalo, preco bol nedostatocny dozor uciteliek, ako dlho bol moj syn bez dozoru....aj sa to vyriesilo. Ale musim povedat, ze urcitej asertivity ho musis ucit aj TY. :wink: Hlavne ak sa jedna o deti v rovnakom veku, tak ho uc, aby si dokazal riesit problemy sam, bez pomoci mamy. Napr. Ked som s nim vonku a ked mu niektore dieta v parku zoberie jeho hracku, tak leti za mnou s placom a chce aby som mu ju isla zobrat. Ja mu na to:" Jack, to je tvoja hracka, chod si ju vypytat naspat a neboj sa. Pekne povedz, ze si ju prosis naspat." A "hucim" to do neho az kym sa mu ju nepodari ziskat spat. Ak je to starsie dieta, tak idem s nim a slusne si ju vypytam a maly ma sleduje. :slight_smile:
Verim, ze sa Ti podari tento problem vyriesit. Ale jednoznacne potrebujes pomoc a zo strany ucitelky.
3. dec 2007 o 17:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som mala dost podobne problemi a myslim si,ze pri malých detoch je to normalne ak stale chcu byt s matkou,ved je to ich zaruka bezpecia.Ja mam 10 a 12 rocných chalanov a tí tiež boli na mne nalepení az ma to stvalo ale nic s tým clovek nezmohol ak sa jedoval,ako prichadza dieta do skoly tak sa osamostatnuje a nie vzdy je dieta zrele a tak potom stale sedí pri matke ako kuriatko,niekedy aj moje kuriatka rdsej zeru nervy mne ako by mali ist vonku.Navyse mladsi je taký citlivejsi a fyzicky utlucký a rozmohla sa u nas medzi detmi sikana takže nechce ani vonku chodit.Nie vzdy je dieta priebojne a ostrielane a casto sa nepriebojnost zamiena s plachostou.Skratka musime deti podporit nech uz su akekolvek a hlavne neucit ich agresivite.Priebojnost si u nas zanmienaju rodicia s prevalcovanim vsetkých a vsetkého,ja deti agresivite neucím a casom sa sami musia naučit ako to v zivote chodí.
18. sep 2008 o 13:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dadak, ja si myslim, ze ty vo vychove postupujes spravne, problem je skor v inych detoch, ktorym mozno rodic nevysvetli, ze o hracky sa treba podelit. Je to smutne, ale dnes sa kazdy zo svojho dietata snazi vychovat nejakeho silneho priebojneho jedinca, sama som si vsimla, ze niektori rodicia su na to dokonca hrdi, ze ich dieta je take priebojne, ctiziadostive. myslim, ze tvoje dieta ked dospeje, samo zisti, co musi urobit, ked chce nieco dosiahnut. Ale urcite sa stale treba drzat toho, co je dobre, spravne a co nie. A to aj v dnesnom svete. Ja ucim vysokoskolskych studentov, a poviem ti, ti , ktori su spociatku viac plachi, su obycajne aj viac inteligentni, viac myslia, mozno niekedy menej povedia, ale postupne sa posmelia a na konci 5 . roc. su to ozaj inteligentni vyrovnani ludia. A zas ti druhi, z ktorych hned srsi ego, nemaju ziaden respekt ani pred ucitelom, ziaden strach pred skuskou, to su obycajne ti menej inteligentni. A na tom sa zhodnem s nejednym ucitelom.
18. sep 2008 o 14:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@dadak chcela by som sa opýtať ako sa to nakoniec vyriešilo, či mal syn neskôr kamarátov, prípadne ako si postupovala? My máme podobný problém. Syn chodí od septembra do škôlky a nemá kamarátov, nikto sa s ním nechce hrať. Syn má detičky veľmi rád, je spoločenský, ale nepriebojný.
Pár krát som zopár sekúnd nenápadne stála pri dverách a pozorovala syna po príchode do škôlky. Mala som možnosť vidieť reakcie, ako napríklad keď ráno chlapček zbadal môjho syna a začal na neho kričať "Ty nie si môj kamarát. S tebou sa nebudeme hrať" (bol v spoločnosti ďaľších troch chlapcov), alebo "To sú naše autá my ti ich nepožičiame, prines si svoje auto z domu" (a nechcú ho pustiť k hračkám). Synova reakcia bola, že okolo chlapcov bez slova prešiel, sadol si na koberec a pozoroval deti ako sa hrajú. Bolo mi ho veľmi ľúto. Keď prišiel na druhý deň do školky s autíčkom, tak mu ho zobrali. Raz prišiel s pokúsanou rukou a keď syna niekto udrie, nevráti to a ani to nepovie pani učiteľke, ale až mne doma. A to nepriek tomu, že mu takmer každé ráno hovorím, že ak ho niekto udrie, má to povedať učiteľke. Neviem ako to riešiť. Keď som sa pýtala detskej psychologičky v škôlke čo s tým, tak som dostala odpoveď, že to treba nechať tak. Že sa to časom zmení. Prešlo šesť mesiacov a zmena žiadna. Učiteľky, ktoré ho majú v škôlke poznám, sú fajn, no myslím si, že by mohli synovi trochu pomôcť začleniť sa, postrčiť ho. Alebo sa mýlim, moc si to pripúšťam a skutočne to mám nechať tak?
22. mar 2012 o 13:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@tyli učiteľky by pomôcť mohli. ja som mala niečo podobné doma 3x. a tiež mi bolo ľúto, že moje deti v škôlke sedeli bokom a hrali sa samé. lenže to bolo ľúto mne a nie im. im to bolo jedno. až postupom času (v ZŠ) im začalo vadiť, že im niekto niečo zobral, ale nik im nič nepožičal. tak sa k tomu začali stavať inak a začali sa brániť.
Ak to tvojmu synovi nevadí, nič neurobíš, lebo zmeniť sa musí on sám - vtedy počkaj, ako ti radil psychológ.
Ak mu to vadí, popros učiteľky, aby mu skúsili pomôcť začleniť sa do kolektívu.
22. mar 2012 o 14:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@renab ak ideme na ihrisko, tak na synovi vidím, že by sa rád k deťom pridal. on aj za deťmi ide, no väčšinou deti nemajú záujem sa s ním hrať, pretože sú tam s kamarátmi.
pár krát mi už s plačom doma povedal, že ho deti v škôlke neľúbia. ja som už uvažovala či to môže byť tým, že je od rovesníkov o 10-25cm vyšší. (je na svoj vek veľmi vysoký má 4r. a vyzerá na 6r.) taktiež je trošku nemotorný, má hypotoniu. tak či to nie je tým. možno sa deťom zdá, že sa od nich odlišuje.
začala som syna vodiť na krúžok, na folklór. bol to jediný krúžok pre také malé deti. tam sa mu veľmi páči a vidím na ňom ako je tam šťastný, pretože je tam program organizovaný a bavia sa navzájom všetci spolu.
skúsim to ešte chvíľu nechať tak a ak sa nič nezmení, tak asi skúsim osloviť učiteľku, či by nepomohla. ďakujem :slight_smile:
22. mar 2012 o 14:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok