• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Terapia pevným objatím. Kto používa alebo sa chystá?

27. marca 2016 
...ja mam vseobecne velmi kludnu povahu,no niekedy ma dcera tiez riadne vytaca. Mozno pred rokom by som ju capla po zadku,ale to nic neriesi,lebo Miska je velky tvrdohlavec.
Vcera zacala v zahrade vyvadzat, kopat do stromov,krikov, stupat babke po kvetoch...Tak som prisla k nej, cupla si tak,aby sme mali ocny kontakt a prisne som jej vysvetlila,ze toto nesmie.
Ked to opat skusala tak o 1/2 hodiny,tak som sa snazila uputat jej pozornost inym smerom...
Nechcem byt autoritativny rodic,ktory iba prikazuje/zakazuje....,ale na druhej strane musi mat hranice...
13. máj 2008 o 08:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Etuska, gratulujem.

Ja musim skonstatovat, ze dcerka mi od nasho posledneho vystupu pri obede pekne a dokonca sama papala dnes cely den. Snazila sa sice spekulovat, ale jemne pripomenutie toho, ze nic extra nebude a ak nechce, moze ist spat hladna zabralo bez akehokolvek zvysenia hlasu. A ked sme vymyslali obed na dnes, tak som jej dala vybrat uz predtym, ako som isla do obchodu z dvoch moznosti, ona si povedala, to som nam uvarila a pekne to zjedla. Taka som bola vdacna za tento den bez unavneho dotahovania sa o jedlo. Namiesto kludnej stvrthodinky z toho bol hodinovy nervak. "Ty ma krm" byva u nas na dennom poriadku u 4-rocneho inak samostatneho diavcata. Nejako sme jej to docasne tolerovali, lebo sa to zvyraznilo prichodom mladsieho surodenca, ale zacalo to byt fakt neunosne. Dufam, ze dnesny den je predzvestou dlhodobejsieho zlepsenia.

Zato bol dnes nervak v sprche :frowning2: . Ja som kojila maleho a ona sa mala sprchovat s tatinkom, ale tie zvuky, co odtial isli, tak to teda bolo cosi. Ked som dokojila a prisla za nimi, muz bol uplne psychicky na dne. Ked som prisla, tak sa nejako rychlo ukludnila. Ja viem, ze by bola najradsej, aby som vsetko robila s nou ja. Ale to nejde a odjakziva sme si tieto ritualy delili. AJ dśom jej vysvetlovala opakovane,ze an to ma dvoch rodicov, aby si vsetko medzi sebou podelili, raz to a inokedy ine robime spolu... A fakt je, ze vacsinou sa kupe s muzom, uz od mojho tehotenstva, ked som ju nemohla dvihat. ALe niekedy si tak postavi hlavu, ze je ako mulica a nepohne nou nic. Ale hned potom bola ako baranok. TIe deti, kto by sa v nich vyznal.... :wink:
13. máj 2008 o 22:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
... :grinning: :grinning: :grinning: dobre som sa zasmiala nad vetou "Ty ma krm", lebo my mame doma to iste :angry: V skolke papa sama,no doma sa jej leni....
No dnes mali vystupenie v skolke a bola velmi zlata, i ked trosku sa predvadzala :slight_smile:
13. máj 2008 o 22:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Etuska, tak vidis, niektore deti akoby boli cez kopirak, teda aspon ich maniere :grinning: . V skolke uz konecne vraj papa. Zajtra tam ide po 1,5 tyzdni, dost sa vsetci tesime. Ona asi najviac, ale ja tiez, asi vies o com pisem, ze?
13. máj 2008 o 22:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:grinning: :grinning: :grinning: ano
13. máj 2008 o 23:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, zacitala som sa do diskusie a uz viem, co najblizsie vyskusam pri zachvate mojich usiacikov :slight_smile: leusko je hrozny nervak, mava zachvaty zurivosti, ked mu cokolvek zakazem, hadze sa dozadu, je mu jedno co je za nim, Domko zacne plakat, ked mu na nieco poviem nie, potom sa snazia vyjednavat mrcanim a placom, niekedy mi uz prasknu nervy a dam im na zadok. Nie je to asi najspravnejsie, ale v tom momente proste ine vychodisko nevidim. A ze vedia poriadne trucovat, to vam poviem. Vsetko robia dvojmo, aj trucuju, zvladnut jedno trucujuce dieta sa este da, ale ked zacnu obidvaj naraz, tak niekedy neviem koho skor ratovat :slight_smile:
vyskusam na nich terapiu objatim a uvidime ako dopadneme, urcite dam vediet aky to malo uspech :grinning:
13. máj 2008 o 23:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
grmitko-drzim palce :wink: Ja si idem fakt objednat tu knihu" Maly tyran", su tam vraj nejake dobre vychovne rady,tak som zvedava :wink:
13. máj 2008 o 23:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
OK, Etuska, objednaj, citaj a daj vediet, ci to stoji za to. Ja mam strach, ze by som to nedokazala precitat, nic nestiham... len po nociach a rano som grogy, tak ako dnes :stuck_out_tongue_closed_eyes:

Grmitko, tvoji syncekovia maju krasne mena. Verim, ze zvladnut dve deti v zachvate zurivosti musi by veelmi narocne. Skus to s objatim a uvidis, ako to zaberie.
14. máj 2008 o 10:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
DIevcata, ja som moju dcerku nejako minule prechvalila. Tento vikend nam dala riadne zabrat. Vacsina zachvatov sa tykala jedla, ale aj ineho. Zvladli sme to vcera rano, ale asi 15-20 minut revala hrozne. Nejako som bola az cudne kludna. (teda bolo mi jej velmi luto, ze je taka tvrda hlava , teda taka osobnost, ale nemala som ani najmensiu pohnutku je nejako udriet). Nakoniec sa umudrila, skoro jej srdiecko vyskocilo od busenia z hrude. Aj som jej dala ruku na srdiecko, aby citila, ze mu to zurenie nerobi dobre. A vy mate co noveho?
18. máj 2008 o 21:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ešte ,že som Vás našla a keď mi tá moja krásavica začne skákať po hlave tak aspoň budem vedieť čo robiť ,lebo už teraz niekedy neviem čo s ňou ....
18. máj 2008 o 21:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Maji, sladky vek ma este ta tvoja mala. Aj ked, ked som si minulepozerala Kajin dennicek, tak uz vo veku 7 mesiacov bola dost trucovita. A to jej ostalo. Vtedy by som neverila, ze je to crta, ktora sa bude s nou tahat dalej tak vyrazne. Ale toto vsetko sa odohrava len doma, a takmer vylucne, ked je s nami, rodicmi. A cudzi ludia by neverili, ze sa vie tak vytocit. DOma sa snazime byt dosledni, nepolavit. AK by sme polavili, mali by sme to s nou docanse lahsie, len by nam asi uplne prerastla cez hlavu...
18. máj 2008 o 22:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte,ako sa mate?
Nasa je celkom O.K,ale straaasne tvrdohlava :unamused:
21. máj 2008 o 20:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Etuska, cau. U nas bola Kaja chora, 10 dni antibiotika, v stredu isla do skolky, v nedelu zasa kasel. Ja som sa uplne zrutila psychicky. Ked je doma, tak sa vsetko stupnuje, problemy s jedlom, trucpodnik....Takze cez vikend sme sa zasa objimali pri ranajkach. Vcera som navstivila znamu psychologicku na 30 minut, aby som sa vyzalovala a uistila, ze ani ja a ani moje dieta neskoncime na psychiatrii. Dnes uz bolo lepsie. Mala som pomoc mamy aj svokry, zajtra ideme na 4 dni kamoske. Obe deti mam trochu chore, uvidim, ako to dopadne.
21. máj 2008 o 21:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Pezincanka-tak drzim palce,nech to zvladnete v pohode :wink:
U mas su problemy s jedenim tiez len doma :angry: , v skolke papa celkom fajn.
Mimi bola doma cely tyzden,lebo mala kiahne,ja som bola s nou len 1 den,lebo som musela so prace, zvysok si "zlizol" manzel, ale vraj bola dobra :slight_smile:
Uz mam objednanu knizocku od Jiriny Prekopovej-!Maly tyran"- ozj sa tesim na jej citanie. Dufam,ze sa pri jej citani dozviem ako na trucovite deti :slight_smile:
21. máj 2008 o 22:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
DIk, Etuska, snad to dobre dopadne. Kamoska ma 3-rocneho syna, uplne ineho razenia ako Kaja, ale ma aj on, ako inak, svoje negativisticke chvilky. On je oproti Kaji velmi detsky, je presne o rok mladsi. Len teraz sa oduca od plienok. Ked boli u nas minule, dost casto bol boj o hracky, vzdy chceli obaja naraz to iste. TEraz budeme na neutralnom uzemi, tak uvidime. Beriem im tam plastelinu, musela som kupit dve sady, pre istotu. Aj dva bublifuky...Uvidime.
22. máj 2008 o 08:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Pezincanka- co u vas nove? :slight_smile:
Mne dnes dosla kniha "Maly tyran",tak sa vytesujem,ze ju budem po veceroch luskat :slight_smile: ,ale mam pocit,ze za 2 dni ju mam precitanu :slight_smile:

U nas je to lepsie,len musim stale Mimi ukecavat...
Napr. v nedelu sme boli na narodeninovej oslave nasho maleho kamarata Petka a nechcela si dat svetrik,hoci bolo dost chladno, utekala mi a vobec-bola neposlusna :angry:
Tak som si musela vymysliet pribeh o neposlusnom dievcatku... :slight_smile: a zabralo
27. máj 2008 o 09:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Etuska, tak citaj, citaj a daj vediet. Kolko stala ta kniha?

Kaja bola na dovolenke ako anjel, a ten maly certik 3-rocny mal taku bojovu naladu,.... Kaja je oproti nemu anjelik. Bola pre neho ako fackovaci panak, to som este nevidela, aby na nu niekto takot stale utocil....
Lenze ako sme prisli domov, vratili sa nam nase dobre hysaky, kazdy vecer jeden. Asi pridem pri nej o sluch.. :frowning2:
27. máj 2008 o 09:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Stala 212,-Sk/na www.martinus.sk/,ale objednala som si aj "pozitivnejsiu" knihu"Odhalte poklad u sveho ditete"-tiez od autorky Jiriny Prekop
27. máj 2008 o 11:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte,co mate nove?ako ste pokrocili?
20. jún 2008 o 11:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
etuska ja som terapiu pevnym objatim vyuzila asi tak dokopy tri krat, bola tak funkcna, ze ju nepotrebujeme...prajem to vsetkym mamickam, ktore lubia svoje deti a miesto facky ich radsej pevne objimaju.
20. jún 2008 o 13:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
presne tak melory :slight_smile:
Mne moji rodicia niekedy vycitaju,preco malej necapnem na zadok,ale mna to potom len mrzi a nic to neriesi,nevidim ziadnu napravu...
21. jún 2008 o 19:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte Melory a Etuska, po dlhom case som sa dostala na net a hned si vas citam, aj vy ste sa dlho neozvali. Ja som oobjimala nedavno, asi pred 2 dnami, malo to efekt. Boli sme cely tyzden u nasich, Kaja z toho 3 dni bola chora, teda doma, v medzicase yomrela moja babicka, jej prababicka a bol pohreb, skratka vela podnetov, este aj vecne beziaca telka s lakavou ponukou..... moja mama jej aj suple po zadku, ale ja som ju objimala a ona sa ukludnila. Na nesatstie to bolo ako v cirkuse, pred nasimi, pred mojou tetou, ktora je u nasich na navsteve na mesiac.... veru dobre krutili hlavou. Ale nastastie to ako vzdy zabralo a potom som sa s nimi trochu o tom rozpravala a aspon trosku som ichziskala na svoju stranu. Skratka chcela za kazdu cenu pozerat Ruzovu zahradu a nikto z nas si to nepraje. Mala dohodnute, ze si s babickou budu citat rozpravku ale ked zbadala serial v telke, tak uplne explodovala. Uz rok ho nepozerava, doma ho kukame len zo zaznamu, ale pred rokom ho s nami zvykla pozerat, tak si to pamata.
Zato dnes som jej jednu capla, lebo som sa nezdrzala, stale nieco, balili sme sa na odchod a ona stale nieco nemala, chcela alebo nechcela, pistala, kricala, budila mi maleho a uz som toho mala dost. To podla mna nebol pripad na objimanie, nemala zurivost, len sa jej podarilo vytocit mna. Nuz co, ako radia mudrejsi a trpezlivejsi, tak som sa jej ospravedlnila a poprosila ju, aby nabuduce posluchala a nekricala malemu pod uchom.

Etuska, a aka je ta druha kniha? Objavila si uz poklad u svojho dietata?
21. jún 2008 o 20:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
princeznicka ahoj.,..podla mna si kazdu situaciu vyriesila dobre...tiez sa ospravedlnujem, ked viem, ze som to prehnala a vidim, aky je stastny ...povie mi...mamicka nevadi, to uschne {to uschne pouziva na vsetko co sa zahoji, ukludni...} :slight_smile: neviem preco mi ta kniha usla pri citani diskusie...idem kuk a potom sup do obchodu.
21. jún 2008 o 20:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Úvodní poznámka
Hledačem pokladu lehko se stává, většina hledačem pokladu však i zůstává
Povzbuzující otázky pro znavené hledače pokladu
Co je vývoj?
Co činí silným
Co činí šťastným?
Poklady v dětech jsou zprávy z téměř zapomenutého světa
Důvěřovat jeden druhému a rozumět si beze slov
Bez předsudků udiveně objevovat svět
Být vděčný a dávat vděčnost najevo
Ptát se nahlas a energicky na správnou cestu
Vyžadovat jasnost a spolehlivost
Umět odpouštět z celého srdce
Cítit skutečné potřeby a vyjadřovat je
Dávat najevo soucit a pomáhat ostatním
Být čestným a upřímným
Nadchnout se sám ze sebe
Dívat se s důvěrou do budoucnosti
Být pohnut a nechat se pohnout
Pohled do zrcadla: Jak se zlato proměňuje v olovo
A jaké poklady člověk potřebuje


dala som sem obsah, aby aj ine holky videli.
21. jún 2008 o 20:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Melory, dik.
21. jún 2008 o 20:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Melory -dik :slight_smile: ,usetrila si mi pracu :slight_smile:
No,ja som malej tiez dnes capla po zadku,stava sa mi to malokedy,ja neviem,ci dnes tie decka dive huby pojedli :grinning: Kupala som ju a asi 5 x som jej povedala nech nespliecha vodu a ona just ju vyspliechla z vane na mna,az som bola cela mokra-to bol vrchol,lebo cez den bola tiez veeelmi neposlusna,no nejako sme to stale "ukecali".

My s manzelom cca o 2 tyzdne odlietame do zahranicia a dcerka bude u nasich.Uz aj zvazujem ci s nou nemam ist za psychologickou,lebo ak tam najdeme pracu,budeme sa vsetci traja stahovat ...a dufam,ze to pre nu nebude velky sok :confused: ,tak to chcem prekonzultovat s odbornikom :wink:
21. jún 2008 o 21:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Etuska, tak ako dopadol vas vylet? Nasli ste pracu? Idete sa stahovat? A co mala?
6. júl 2008 o 22:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Pezincanka- odlietame v utorok,manzel ide na pohovory a ja si tiez budem nieco hladat az na mieste. Urcite dam vediet co nove :slight_smile:

Uz teraz mi je smutno,ked si predstavim,ze malu nechavam na SVK,ale takto je to lepsie-bude chvilu s nasimi v znamom prostredi,kym my vybavime co treba...
7. júl 2008 o 01:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Pezincanka: tak som si tusim precitala cely tvoj ortiel od strany 1 az dokonca. Paci sa mi, ze tak dopodrobna opises situaciu. Lepsie sa to potom hodnoti a diskutuje o nej....

Tuto temu som si az dnes vsimla, ale neviem, ci mi pomoze. Preto by som od vas slecny chcela nazor, ci sa da terapia pevnym objatim pouzit pri mojom probleme. Ja totiz synovi tiez capnem po zadku, ked mu nieco poviem tak 253 krat a to uz, ked mu idem capnut, tak sa potim od zlosti a vycerpania. A tiez sa ospravedlnujem, my sa skor obijmame po facke :pensive: a vzdy si povieme, ako sa lubime.
Takze moj problem je taky, ze kdekolvek idem so synom, tak nedokaze ist vedla mna...musi vzdy utekat, lietat, behat, schovavat sa.....Ci ideme na postu, alebo do potravin, alebo do obchodneho domu, alebo k lekarovi, alebo von na prechadzku po ulici, alebo kdekolvek von, ked potrebujem niekde ist. V malom priestore sa to este da korigovat, ale ked sme napr. v obchodnom dome (asi taky velky ako 3 Auparky dokopy) tak to je horor. Bojim sa ze sa strati a mam panicky strach, ze by ho niekto mohol uchmatnut a je po nom. Vonku sa zase bojim, ze ho zrazi auto, lebo ako chlapec je na auta zazraty, vsetky chce chytat a utekat za nimi.
Preto pouzivam facky na zadok,lebo ked ho cely cas nahanam a po 100 krat na neho kricim, aby sa vratil ku mne, alebo aby nesiel tam alebo onam, tak uz som absolutne vycerpana....Neviem, ako ho mam naucit, aby mi dal ruku a "kracal" vedla mna. Uz sa mi 100 krat stalo, ze prisli predavacky, alebo cudzi ludia a blokovali mu cestu, aby zastavil, alebo ho chytili a pockali s nim, kym som sa ja doplazila....mam statie na milych ludi (zatial).
Ja tuho premyslam a mozem vam povedat, ze moj syn odkedy sa postavil na nohy, tak odvtedy uteka. On nevie "kracat"...my sme ho to zabudli naucit. Pri manzelovi robi to iste, akurat jeho posluchne a pride k nemu naspet.
Ziadne zachvaty nema, obcas zaplace, ked nie je nieco podla jeho voli, samozrejme na vsetko hovori NIE...ale to je vsetko spojene s jeho vekom a vyvojom.
Ale toto utekanie......no ako ho obijmem, ked ho nemozem dohonit??? :grinning: Na olympiade v roku 2016, ked uvidite v telke 12 rocneho chapca, co vyhra beh na 1000 metrov, tak to bude urcite moj syn :grinning: :grinning: :slight_smile: :stuck_out_tongue_closed_eyes:

Ja neviem, ako ho mam naucit byt v mojej blizkosti....mate niekto nejaky napad?
25. júl 2008 o 06:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Digysa, az teraz som si vsimla tvoj prispevok. Dakujem za to, ze si si moje prispevky precitala. Tvoj syncek ma 4 roky tusim, ze? Ja ti takto neviem poradit z fleku, nemam psychologicke vzdelanie, ale budem o tom premyslat. Moja dcerka nastastie s tymto nikdy problem nemala (aspon s niecim) ale poznam vela deticiek, dievcatiek aj chlapcov, pre ktorych to je tak ako u vas. Pri inych prikazoch ta poslucha? Urcite doslednost je na mieste. A trening na kratke trate, teda mala prechadzka v blizkosti domu a ak neposluchne, tak mu nieco odopri a dobre si rozmysli co. .. Tak vidis, toto bolo prve, co ma napadlo a zrejme to nie je spravny pristup.....LEBO raz mi jedna psychologicka, pestunka VILMA, poradila, ze nie je spravne davat detom zle body. Tie uplne zrusit, vobec nehovorit o tom, co bolo zle, ale upriamit sa na to, co urobilo dobre. Napr. si urobte velky plagat, kde si budete pisat dobre body, teda dobry bod bude, ked nebude od teba utekat. A vopred sa dohodnite, co dostane za aky pocet bodov. Nieco, po com tuzi. Hracku, vylet......A dobre bude asi zacat s tymi malymi okruhmi, aby ho to motivovalo, ni yacat v Hypermarkete. A este mi poradila, ze deti treba stal chvalit aj pred inymi ludmi, teda tak, aby on zacul, ze ho chvalis, tak nenapadne treba to spomenut, ked ide okolo teba, ked napr. kecas s kamoskou, alebo ked sa rozpravas s muzom, alebo babkou telefonujes.... Aby pocul, ze si velmi vazis jeho pokroky. Vraj je pre deti velmi demotivujuce, ak sa dozvie, ze ho "ohovaras" pred druhymi. Postazovat sa vraj treba vtedy, ked ta dieta nemoze pocut.

Napis, ci som ti aspon trochu poradila.
29. júl 2008 o 15:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok