Terapia pevným objatím. Kto používa alebo sa chystá?

alami
28. feb 2008

Je tu niekto, kto túto metódu používa? Prípadne, kto sa ju chystá použiť, alebo by ju potreboval,ale sa ešte neodhodlal? ☹
Máte i vy dieťa,ktoré si určuje (alebo skôr neurčuje) hranice samo?
Dnes večer som túto metódu použila na svojho syna, (už som to raz skúšala, keď mal asi 2 roky) a mám s toho taký zvláštny pocit. Neviem, či to pomohlo,uvidím zajtra. Hneď zaspal. A ja sa cítim tak zvláštne. Niečo sa v nás zlomilo.... Neviem.... ☹

alena22
28. feb 2008

alami ja som nikdy o tom nepocula a dakujem ti za taketo linky tuna aspon som sa zasa dozvedela nieco co mi mozno ulahci problemy ktore isto pri malom budu hlavne ked bude iba jedinacik 😉

melory
28. feb 2008

alami ano, pouzivala som to pri hugovi, je hyperaktivny a ma LMD. vzdy to zabralo.

alami
autor
28. feb 2008

melory - teba som si tu už všimla pri tých indigových deťoch, myslím, že naše deti majú čosi spoločné...

melory
28. feb 2008

on sa nemohol zmierit s tym, ze si nevydobil svoj nazor, alebo svoju myslienku {ktora bola nie dobre} a hadzal sa o zem, mal afektivne zachvaty a podobne, proste hrozna scena v skratke. niekde som tuto terapiu "vycmuchala" a zo zaciatku ma aj odsuval, ale potom to bolo silnejsie ako on a objal ma tiez....laska je najsilnejsia zbran.

alami
autor
28. feb 2008

melory - a ako dlho mu to trvalo? Mne sa "nezlomil" ani po hodine, už bol úplne vyčerpaný, ja tiež a môj drobec vedľa ričal od hladu. Tak som ho pustila a poslala spať. Hneď zaspal, ale ešte ma poobháňal - kto ma zakryje? Kto mi zasvieti lampu?.... Tak neviem, ale i tak bol iný, hoci viem, že som ho nemala pustiť, ale už sa nedalo...žeby na moje dieťa nezaberali ani takéto metódy? Tak čo už potom zabere? ☹

melory
28. feb 2008

alami, objala a drzala, no kolko .....ale nie dlho
nemusi ukazat ze je "zlomeny" aj keby bol neukaze to....ale citi

baileysa
28. feb 2008

alami, skus si to nabuduce zariadit tak, aby si ho za zaidnych okolnosti nemusela pustit skor, ako to cele skonci 😉

alami
autor
28. feb 2008

som zvedavá, aký bude zajtra. Škoda, že práve zajtra máme taký blbý deň, ideme hneď za ráno na alergo do Kubína, teda nebude to ako každý deň, aby som si mohla všimnúť nejakú zmenu.
Celý čas na mňa kričal: Ty ma musíš pustiť prvá, až potom sa ukludním... Ani tu neuznal, že najskôr musí ustúpiť on...Ale možno cítil...asi máš pravdu...bol z toho asi v šoku, čo sa deje a unavený bol nehorázne, ale bojoval ako lev...

melory
28. feb 2008

alami, aj moj je alergik....

alami
autor
28. feb 2008

baileysa - veď som mužovi naznačovala, nech dá malému UM, no ale chlapi... Že nie je voda prevarená, a mal ju pod nosom... 😒

baileysa
28. feb 2008

alami 😒 skoda, ale sak na buduce uz muzovi normalne povedz, ved s nim mozes sa normalne rozpravat, ked maleho drzis...

alami
autor
28. feb 2008

veď neviem, kde som to čítala, či nie od teba, zdá sa mi... vie všetko možné - písať, čítať, počítať, ...zaujíma ho vesmír...bežná otázka je, prečo je na mesiaci menšia gravitácia ako na slnku... ale niektoré základné veci mu unikajú...obliecť sa, najesť sa...ísť von...

alami
autor
28. feb 2008

malý zase plačká, idem kojiť. Ale díky ...dobrú noc

baileysa
28. feb 2008

alami, tak to si s nim teda uzijes...

jaduska
28. feb 2008

O tej terapii som čítala, zatiaľ som ju našťastie nepotrebovala, raz som ju skúšala na synovcovi, ale začal ma kopať a bola som tehotná, tak som ho radšej pustila 😖

melory
29. feb 2008

http://www.mynoviny.sk/clanok.asp?cl=3323889

tento stoji za precitanie 😉

melory
29. feb 2008

"Objala som ju tak, že sa nemohla brániť. Napriek tomu sa bránila, ale keďže som silnejšia, vykričala sa ona, vykričala som sa ja. Stále som jej však hovorila, že ju chápem, že ju ľúbim. Najťažšie bolo stále rozprávať a rozprávať. Ona plakala a plakala, ja tiež. Prvé objatie trvalo takmer pol hodiny za sústavného plaču. Teraz sa už čas objatia skracuje. Malá za päť minút pochopí, že ju mám rada, aj keď je zlá. Spočiatku sme končili objatie obidve spotené, úplne ustaté, no v objatí plnom lásky, bolo v ňom zmierenie a to bolo úžasné.“

citovane z clanku 🙂

alami
autor
29. feb 2008

melory - díky
V noci som moc nespala, Lukáško mal "nočnú spoločenskú chvíľku" od 2.15 do piatej. Horšie bolo, že som musela celý ten čas premýšľať, čo bude ráno, ako sa bude Oliver ku mne správať, či som sa mu tým nejak neodcudzila. Čo ak ma bude od seba odháňať? Ráno som ho budila už 6.15 ku doktorke. Zodvihol perinku, nech si k nemu ľahnem, ...stískal ma... Bola som taká rada. Bol taký rozospatý, nechcelo sa mu vstávať, tak som mu pomáhala v kúpeľni a vravím mu: Ja ťa tak moc ľúbim... A on:"Moc ma ľúbiš? Tak moc, že ma nikdy nepustíš? Ako včera?" A ja: Áno, tak moc, že ťa nepustím. Bol úplne spokojný, viac o tom nehovoril. Myslím, že to pomohlo. Pochopil, čo pochopiť mal. Vďaka Bohu!
PS: Dnes je ako vymenený, taký kľudnejší, uvidíme do kedy?! 😉

baileysa
29. feb 2008

alami, tak to je super sprava 😵 drzim palce 😉

alami
autor
29. feb 2008

ďakujem

melory
29. feb 2008

alami to je krasne...vidis, ja som to tusila, ....ako som vcera pisala, ze neprejavil to ale citil. normalne ako som to citala mi bolo do placu....dojimave. vela stastia.

julia225
29. feb 2008

my sa neobjimame... mala som take obdobie ze ked mala desi nocny des, nehala som ju samu...potom som skusila objatie, nemozem si dovolit aby tak dlho plakala nakolko byvame u nasich a oni ma nechapu...
tak som skusila nieco medzitym...mozno je to zaciatok...hladkam ju a hovorim, ze ju lubim...mala ma ADHD ale uz na ustupe...byvalo to aj horsie, pediatricka povedala, ze nasou trpezlivostou sme ho premohli... myslim, ze vlastne vdaka melory...dakujem... 😵 raz si mi tiez napisala o pevnom objati... 🙂

pezincanka
10. mar 2008

Dievcata, dakujem za tip, ako ist namoju dcerku, Uz som na tuto metodu zabudla, aj ked som o nej uz citala. Musim to skusit, lebo mi prerasta cez hlavu a denne zuri a ja nevie, co s nou. Dnes som jej povedala, ze od nej odidem, ked bude taka neposlusna a protivna (ako mi to bolo luto,ze to zo mna vyliezlo.... ☹ )

Pri najblizsom hisaku sa objimame, dam vediet, ci to zabralo.

alami
autor
10. mar 2008

pezincanka - tak vidíš, presný opak máš robiť. Celé to má byť oláske - že ju chcešm, aj keď je zlá. Inak, musím uznať, že môj syn je od vtedy lepší. Od vtedy bol len jeden "výstup" keď som mu pomenila detskú izbu - mali sme ďalšie objatie - stačilo len 10minút a znova zostal "ako med" 🙂 - a to na dlho

jjjanka
10. mar 2008

Mne, keď malé deti zúria a sú zlé, pomôže, ak ich "poľutujem", alebo poláskam. Držím ich v objatí ( nemusím v silnom 🙂 ), hladkám ich, bozkávam. A ono, čuduj sa svete, to zaberá 😲 . Problém je len v tom, že malí žiarlia jeden na druhého, tak sa musia nejako pomestiť 😀 na mojich kolenách. Máte pravdu v tom, že deti musia vedieť, že ich ľúbime BEZPODMIENEČNE. Bez podmienok, že budem ťa ľúbiť, keď budeš poslušná/ý. Ale tento prístup sa oplatí, uvidíte, keď vám deti vyrastú, všetko sa vám 100-násobne vráti ( mne sa to už vracia u veľkých synov 🙂 ). Je to síce poriadna fuška a dá to zabrať, ale stojí to za to 😉

pezincanka
15. mar 2008

DIevcata, cela som dnes plna zazitkov z krotenia vlastnej dcery. Necakam, ze ma pochvalite, vobec nie je za co, ale rozpisem sa, aby ste mi mohli poradit.

Neviem, coskoro bude mat 4 roky a je to s nou stale tazsie. Je to aj tym, ze ma teraz mladsieho surodenca. A moj muz aj jeho rodicia su taki uzkostlivi, ze jej ho takmer nechcu dat dotknut. Jasne, ze ked je doma (lebo je skolkarka) tak ho chce stale okukavat, hladkat (najradsej po tvari, ustach, strka mu prsty okolo oci a nosa) a nejako sa mi nedari ju nauci hladkat ho po vlaskoch. Nepomaha ani to, ze jej hovorim a ukazujem, ake je to jej neprijemne, keby sme jej to tak tiez robili. A kedze urcite pocuje, ze hovoria, ze mu tym ublizuje, tak ona akoby znasobila svoju aktivitu. Toto je nas problem, ale ani zdaleka nie jediny.

Dnes po poobednom spanku som sa konecne dostala k pevnemu objatiu, lebo od rana ma skusala a ja sa priznam, ze som nevydrzala a lietali u nas facky. Hambim sa, ale ak si to takto verejne nepriznam, tak sa nepolepsim. Velmi ma to bolelo, ale velmi ma boli aj to, ako sa Kaja sprava. Netusim, ci to startuje ta ziarlivost, alebo co, inak je trucovita od malinka. Ale tie facky nepomahaju, naozaj nie (bolo to moje zlyhanie totalne). Lenze sme boli v aute a neviem, ako som ju tam mala objimat. Uz vobec neviem, kedy pouzit to objatie. Je to na to, aby sme si ustali svoje rozhodnutie napriek voli nasho dietata? Teda ak sme dohodnuti, ze ideme k svokre na obed, je 12 hodin a Kaja sa v tom momente rozhodne, ze ideme pesi (je to 2km) a chyti zachvat zurivosti, tak co? Najskor sme jej vysvetlili, za je predsa hladna a ze to je daleko.... Nic. Plac. Nalozili sme ju do auta. Cestou sa plac zintenzivnoval, 4-mesacny synator sediaci vedla nej uplne hotovy, upozornenia ze ked napocitam do 5 a neprestane plakat dostane facku nepomohli, tak ju dostala. Nepomohlo (samozrejme). Nedalo sa to v aute vydrzat, hrozne decibely, chodievame okolo parku, tak sme jej povedali, ze ju vysadime v parku. Aj sme tam zaparkovali, kricala, ze ona tam nechce ostat. A stale len kricala a pistala. Bolo nam jasne, ze neprestane, ale co som mala spravit? Vysadnut s nou a nechat ju tam vyrevat sa v mojom objati z tej zurivosti? POslat muza s malym domov? Teraz sa snazim s chladnou hlavou nahlas rozmyslat, co som vlastne mala spravit, aby to bolo spravne, lebo ten moj postup spravny urcite nebol. Isli sme teda dalej a Kaja trucovala cely obed, muz z toho dostal migrenu. Cestou naspat zaspala v aute, ale ako sme ju prelozili, tak sa zobudila a sama nedokazala uz zaspat. Isla som s nou, tak zaspala. Ale bolo uz 14,45. Spala do 17,00. Zobudila sa s placom, ze ju boli brusko. Zvykne pit vzdy po zobudeni mlieko z flase. Este predtym, ako si ho vypytala, hovorim, aby si dala cajik dobry na brusko. Hned protestovala, ze ona chce mliecko. A tak som jej asi este 2x vysvetlila, ze najprv trochu caju a potom uvidime, ci sa brusko polepsi. Nie. (Minuly tyzden takto isto mala pocit bolesti bruska a potom mlieko cele vygrcala) A z tejto veci bol asi 1 hodinovy plac. A to je slabe slovo. Tak som ju chytila, drzala v naruci, hovorila som jej, ze ju lubim aj ked zuri, opakovane. A dalej neviem, ci to bolo spravne, ale som jej hovorila, ze sme mali ist v plane kupit nove topanocky a teraz je uz vecer a ze uz je zatvorene a na to ona, ze chce ist a chce novu hracku. To ste mali pocut, krik sa este vystupnoval, zacala sa mi branit, doskriabala ma na hrudi, moje naliate prsia skoro dokopala, ale ustala som to. Po nejakom case som pocitila cudny teply pocit, ona sa pocikala a precikala vsetko-seba, mna, postel az na dlazku. Tak som ju vyzliekla, este nebol koniec kriku, ale osprchovala a prezliekla som ju a potom sa nejako utisila, ze ideme prezliekat tu postel. Medzitym konecne muz priniesol ten caj, ona ho vypila, brucho ju nebolelo. Na tu novu hracku sme sa dohodli, ze musi nazbierat 15 dobrych bodov a prezliekli sme spolu tu jej postel.

Manzel mal pocas tohoto casu maleho na rukach, lebo ten tiez z tejto situacie bol rozruseny. A tak sme boli nakoniec vsetci v podstate stastni, ze sme to v zdravi prezili.

Tie, ktore s tym mate skusenosti, kolko chyb som urobila?

Inak, moja mama takyto pristup vobec neuznava, hovori, ze dieta sa nema takto nechat plakat a zurit, ze treba odputat pozornost. U nej nikdy takto nezuri, to vacsinou ked je s nami. Totiz, stari rodicia bud odputaju pozornost, alebo jej ustupia. My sa snazime byt dosledni a ked nieco slubime, alebo naopak zakazeme, tak sa snazime to dotiahnut do konca. Ale ak si Kaja postavi proti tomu hlavu, tak z toho byvaju pravidelne taketo zachvaty.

pezincanka
15. mar 2008

JJANKA, mas pravdu, ze je to niekedy veelmi tazke lubit dieta takto bezpodmienecne. Teda, aby som bola spravne pochopena, tak ja ju tak lubim, ale z ust mi zvykne vyklznut vselico, mala by som si dat nejaky kurz vyjadrovania sa pred dietatom. A vobec podla mna by sa toto rodicovstvo malo vyucovat. Nemate na to tiez ten nazor? Ved je to take tazke zvladnut temperament svojich deti niekedy. Najhorsie je, ze clovek nikdy nevie do coho ide a kazde dieta je ine. Ja mam pocit, ze by som potrebovala mat non-stop kontakt s detskym psychologom.

Obdivujem ta, ako zvladas 4 deti. Aj ja som kedysi chcela mat 4. ALe asi tie dve budu musiet byt dost. Aspon na teraz urcite.