Terapia pevným objatím. Kto používa alebo sa chystá?

Nedavno som dostala do IP takuto otazku:

"nahodou som tuto temu objavila a velmi ma zaujala, precitala som si vsetky prispevky v nej. Mam takmer pol rocne dvojicky, a velmi by ma zaujimalo, od akeho veku sa da tato terapia praktizovat? "

Odpovedala som toto:
"Na tvoju otazku nemam odpoved. Ty si precitala viac literatury ako ja. Ja som dnes vyhladala prvy clanok, ktory som o terapii objatim citala a tam som nenasla vekovu hranicu. Ale mam 9- mesacneho synceka, ktory sa tera zacina tiez \"hadzat\" zo sedu do zadu, takze o chvilu to bude asi hadzanie sa o zem a viacere holky s takto starymi detickami maju podobne pozorovanie. Je to vek, kedy si babo zacina uvedomovat okolie a svoje potreby a inak ako krikom a svojim gestom to nevie vyjadrit. KEd tak nad tym rozmyslam, tak pomocou terapie pevnym objatim sa vlastne pomaha dieta ucit hraniciam, co moze a co nie. Totiz dieta vybuchne \"zlostou\" ked chce robit nieco, co mu my nedovolime, lebo to nie je spravne. Nasou ulohou je nepovolit, aj ked dieta place, namiesto toho ho objat a vyckat, kym ho hnev prejde, zatial ho laskat a hovorit mu, ze aj tak ho mame radi. Tak si myslim, ze to nie je vekovo ohranicene, resp. 6 mesiacov nie je priskoro. Ved babo, kore zacne stvornozkovat sa tiez musi naucit, ze nesmie vyjedat hlinu z kvetinaca, trhat listy kvetom, trhat vlasy a okuliare z tvare, liezt strmhlav z postele, a ine veci... pri ktorych zakaze sa rozhneva svojskym sposobom, sposobujucim takmer ohluchnutie. Jasne, ze zaberie to, ze mu povolime, co sme predtym zakazali, ale to je PROTI NAM a KAZI TO SHANU O UCENIE SA HRANIC.
Opakujem sa, ze nie som na to odbornik, len samouk, uciaci sa na vlastnych chybach, snaziaci sa zlepsovat sebaovladanie. Rada sa poducim od inych, rada pocujem, ze nie som sama, kto obcas zlyha, rada pocujem, ze aj ini bojuju proti vlastnym rodicom v pristupe atd.

Ale tvoju otazku dam do fora, co ty na to? Mozno na to bude vediet odpovedat spolahlivejsie."

Tak ako, je tu niekto s nejakym inym tipom, alebo spolahlivym nazorom? NEchcem totiz ublizit.

Ahoj pezincanka 😉

Tak dakujem ze si mi to ulahcila 🙂

No co sa tyka mojich deti tak ja som strasny perfekcionista - a to nielen co sa tyka vychovy 😵
Minule sa ma kamoska 8-mesacnej dcerky opytala, ze "myslis ze uz ju mam zacat vychovavat" ? 😕
Myslim si ze vychova je proces celozivotny, tada vychovavame od momentu narodenia, to male stvorenie formujeme od prvej minuty jeho zivota, aj ked mnoho ludi si to neuvedomuje.

Az po precitani knihy od Campbella- "Ako milovat svoje dieta" som pochopila, ze ono to cele nebude prechadzka ruzovou zahradou. 😕
Myslim milovat-bezpodmienecnou laskou. Vzdy nam na vyske vstepovali ze, "vychova ma viest k rozvoju harmonickej osobnosti dietata" a vtedy sa mi to zdalo ako samozrejmost...

Teraz pri mojich dvoch detoch, aj ked maju ani nie 6 mesiacov zistujem, ze je to pekna fuska. 😝

Aby som bola konkretna: svoje deti milujem nadovsetko ALE neviem, ci aj ony sa citia byt milovane.

Su chvile ked su "naladove" alebo ja jednoducho nemam svoj den. Niekedy su dni ked o nich ani neviem, ale niekedy mi davaju obidve zabrat... v tazkych chvilach neutichajuceho placu ma napadne aj tato metoda "pevneho objatia" ale zatial to vzdy ostalo iba pri myslienke.

Neviem, ci v tomto veku je to ten spravny pristup ktorym dieta dosiahne svoj najlepsi potencial, respektive ho to citovo naplni... tak, aby aj ono malo pocit, ze JE milovane...

ahojte dievcata,
necitam celu vasu debatu, ale terapia pevnym objatim, alebo teda pevne objatie ako zivotna forma sa da robit od narodenia dietatka, napr. aj pri nedonosenych detickach klokankovanie je vlastne pevne objatie 😉

Baileysa, to je dobry postreh 😉

pezi, dik, ale nie je moj 😉 to povedala sama jirinka prekopova 🙂

Ahojky,
tak dneska sme sa objimali, ale to bolo nudzove riesenie ako dolsedok neutichajuceho 20 minutoveho placu pred spanim... 😔
Totiz to zvykame si na novy cumel, kedze ten "stary" je uz rozzuty, lepkavy a deravy a nasa slecna iny okrem tohoto nechce chytiti. Mam asi 10 roznych cumlov v 10 roznych tvaroch ale ona len ten "svoj".
Uz mam ale pocit ze ten jej "stary" uz nieje bezpecny, fakt je to humus. Takze dneska pred zaspavanim bol cirkus. Zobrala som ju na ruky, co v nej vystupnovalo este viac sily a energie plakat, revat, skriabat (to by som neverila kolko sily moze mat take 5,5 mesacne dieta) 😝 Trvalo to dobrych 20 minut, az zrazu cela ochabla, stichla, prestala... no proste v sekunde zaspala od vycerpania 😒

Takze nebolo na konci ziadne objatie, ziadna satisfakcia, len som sa citila ako krkavcia mama, ktora dietatu neda jej stary dobry cumlik ☹ Polozila som ju do postielky, ani sa nepohla.

Je mi jasne ze noc bude hrozna, kedze je zvyknuta pri prebrati dostat svoj cumlik a spat dalej... Obavam sa, ze realita vsak bude ina... 🙄

Ako sa drzite vy?

No, u nas dnes kllud, Kaja cely den bola u svokrovcov, robili jej program. Rano sice asi 30 minut ranajkovala jogurt, musela som ju krmit, aby ho vobec zjedla, ale vecerala dobre, zasa som ju musela krmit rozkom so sunkou, lebo bola zaujata kreslenim. Nejako som to inak nezvladla. Boli tu vtedy svokrovci, ja bez muza... ale bez nejakych problemov mi zaspala o 21,30, co je teda vynimka, lebo pravidelne nehorazne vymysla a spekuluje... a v izbe ju nemozem nechat revat, ani ja s nou tam byt ked place, lebo tam vtedy uz spinka Marcelko...Ale dnes vecer rozpravka v obyvacke, a potom spat do postielky a do 15 minut spala ja bez chodenia po dome....

Jaja, satisfakcia s objimanim bude az neskor, Marcelko teraz niekedy ma az zacal objimat, a ani to podla mna nie je nejako vedome... Daj zajtra vediet, ako ste zvladli noc. Mozno si uvedomi, ze nema inu moznost hned dnes. A ak nie, tak zajtra. Ved nebude cuckat nebezpecnu dudku....

Ahojky,
tak noc bola relativne kludna, oni vzdy pri zaspavani zmolia plienku (v podstate su s nou 24 hod denne) len ked zaspia tak im ju na noc beravam aby si ju nedali na tvaricku...takze ked sa Nelka v noci budila ze nema dudlik, dala som jej tu plienku, ona ju pozuzlala a zaspala, aj ked sa to opakovalo asi kazdu hodinu... 😝

Horsi bol den... kedze im idu zubky a svrbia ich dasna su velmi umrncane a ten velky stary rozzuzlany cumlik je jediny liek na jej dasna...samozrejme som skusala vsetky mozne hryzatka, ale nechce vobec nic.... uz mi jej bolo tak luto, bola strasne tym placom pocas dna vycerpana, ocividne sa jej chcelo spinkat ale nemohla koli tym dasnam, takze som rezignovala a dala jej ten stary cumlik... to si mala vydiet tu ulavu v tvari 😵 tahala ho ako o zivot a do minuty bola tvrda...chudatko 😔
Takze sme zase na zaciatku 😒 co som sa vypravala s inou maminou, toto je najhorsi cas na preucanie cumlika, prave koli tymto svrbiacim dasienkam... ☹ len sa strasne bojim aby z tej gumy "neodhryzla" alebo co, lebo fakt sa uz rozsypa... 😖 😖

Vazne rozmyslam ze jej nejaky novy cumel vycumlem ja 😝 😝

Jaja, tak si sa dala "ukecat", no neva. Nabuduce. 😉

Marcelko nemal žiaden problem s druhym cumlikom, našťastie a ani som o takomto probleme ešte nepočula.

Zato my sme sa za posledne 2 dni 2x objimali. Oba dni kvôli jedlu, ja pri nej totiž šediviem. A tak keď jeden deň chcela počas obeda jesť banán, tak si to musela odplakať s objímaním. A dnes ráno zasa pre mlieko z fľaše. Lebo ona keď vypije 2dcl mlieka ráno z fľaše v posteli, tak aj do obde niekedy nechce nič jesť ani piť. To ma ide uchytiť. A večer to doháňa. Je štíhla, ale ako návyk do budúcna sa mi to zdá úplne ujeté, tak sme jej včera povedali, že keď sa naraňajkuje, potom dostane svoju fľašu mlieka, múče ju piť aj v posteli, ak chce. Tak ráno bol čurbes, ale nakoniec sme to ustáli, po objímaní zjedla raňajky a bolo všetko OK. Možno sa to zdá byť divné, takto nechať dieťa plakať kvoli jedlu, ale nechali by ste svoje dieťa mať takýto režim? 😨

ahojte,

davam link na rozhovor s jirinko prekopovou v radiu lumen, stoji za to vypocut si to 🙂

http://www.lumen.sk/live-detail.php?id=19

😀 😀 😀 a spojena s masazou..... 😝 😀 😅

Ahojte

mam 15 mesacneho syna a je to veru pekny zurko.....ked mu clovek neurobi po voli, vie sa strasne rozrevat, az zurit a mlati rukami vsade na okolo, zacne si ublizovat tak, ze si bucha hlavu o stenu, o stol ...
dnes mal dva taketo zachvaty zurivosti a rozhodla som sa, ze skusim teda pevne objatie.....prvy krat som to vzdala po 5 minutach a nechala som ho vyzurit sa v postielke, poobede bol doma aj ocino, tak sme sa pri objimani vystriedali, ale on vydrzal sa vzpierat skoro 30 minut ☹ chudacik, bol taky spoteny z toho boja .... a zacinam sa zamyslat, ci mu tymto nesposobim nejaku traumu, pretoze ked som ho videla, ako na konci vzlikal, nebola som az tak presvedcena, ze to bolo spravne ....aku mate skusenost vy? diky

ahoj minusa,

chcem ti napisat o terapii pevnym objatim podla prekopovej (co je patentovany nazov, a dost casto sa metoda pevneho objatia zneuziva, trosku vytrhnute z kontextu, napr. na podrobenie dietata alebo podobne, neviem, ako je to v tejto diskusii, priznam sa, ze som necitala celu diskusiu), takze tpo (terapia pevnym objatim) sa pouziva v indikovanych pripadoch pod vedenim terapeuta, ktory rodicom da presne instrukcie, ako to treba robit. myslim, ze to nie je vas pripad, takze potom ide o pevne bjatie ako zivotnu formu, v ktorej ide v podstate o to, dovolit dietatu, aby v naruci rodica vyjadrilo svoj hnev, zurivost, bolest... robi sa iba medzi dvojicami, medzi ktorymi ma byt bezpodmienecna laska, teda rodic a dieta, alebo partneri (dospeli), v inych pripadoch nie ( samozrejme existuju vynimky). ide vlastne o to, ked sa konflikt, ktory sa neda uz riesit slovne, sa riesi takto, a to az dovtedy, kym sa "laska nerozvinie", dieta ma moznost vykricat svoj hnev a rodic mu ukaze, ze to vydrzi, ze ma pravo sa hnevat, ale ze aj rodic ma pravo sa hnevat, dietatu v pevnom objati moze hovorit, ze jeho tiez hneva alebo boli, ked dieta robi to a to, niekedy sa to neda hned v tej situacii, ale pri vacsich detoch sa mozno k tomu vratit, teda, ze teraz mi povedz, co ta hneva atd. a rodic tiez moze povedat, mna to tiez hneva, ked to tebe rano tak strasne dlho trva, kym sa vychystas do skolky a zdrziavas este pri dverach a pod.
takze ked sa rozhodnes, ze ides robit pevne objatie, tak sa musis rozhodnut pevne, ze ano, chces to vydrzat (nie ze to vyskusas a pod.), pevne objatie moze trvat aj dve hodiny (v zvaznejsich pripadoch) a moze byt aj kazdy den za tyzden, dlzka a interval by sa mali postupne skracovat, ak sa to robi spravne... nie je moc dobre, skoncit skor, ako sa ta laska rozvinie, ani striedanie partnerov, ale kazdy sme rodicom prvykrat a ucime sa na vlastnych chybach.
ja som zatial "ozajstne bjatie" robila s malou asi dvakrat a na konci som mala dobry pocit, prave preto, ze sa nam ta laska podarila, ze som vedela, ze sme malej zlost zvladli dobrym sposobom, kedze som nemusela na nu ani kricat, ani ju nechat samu, ale bola som pri nej, ked zurila. pene objatie konci, az ked vam obom dobre, teda ze dieta uz nechce z toho objatia uniknut, dokonca dobrovolne samo ostava u rodica a spociva mu v naruci, aspon tak to bolo u nas... pri starsich detoch, hlavne ked uz vedia o co idesa stava, ze zacnu hovorit, "maminka, uz mi je dobre, uz ma pust", vtedy sa da povedat, ze ale mne este nie je dobre s tebou 😉 urcite budes vediet, kedy je spravny cas skoncit 😉
prajem ti s brankom vela uspechov, dufam, ze vam objatie dovoli vasu lasku rozvijat 😉
napisala som ten prispevok vseobecne
dufam, ze som na nic nezabudla, ak ano, ozvem sa 😅

baileysa - dakujem 😉

Ja som terapiu pevným objatím praktizovala, bolo to presne tak ako to opisujete, najprv vzpieranie, nepochopenie a tvári sa, že to s ním nič neurobilo a aj tak ja tu budem rozkazovať... Boli sme z toho obaja spotení. Ale rokmi sa to vráti (pozri môj príspevok v Dieťaťko s adhd syndromom). Má 13 rokov, máme to za sebou, pubertu zvládame oveľa ľahšie ako mnohé iné mamy, lebo sme k sebe úprimní, otvorení a to je na nezaplatenie. nemenila by som za iné dieťa. Tieto deti nás naučia láske, ktorú sme chceli potlačiť na úkor spoločnosti a systému. Vydržte a používajte túto terapiu, je krásna a prirodzená. Vyjadruje bezpodmienečnú lásku, môj syn, keď vidí, že som vytočená z niečoho a v nepohode (nie z neho), príde ku mne a pevne ma objíme a má 13 rokov a je v puberte! A ukľudňuje ma slovami. Slzy trápenia sa zmenili na slzy šťastia. Nedovoľ pochybnostiam a rozumu, aby zvíťazili nad Tvojou láskou. Mnohokrát som povedala, ja už ďalej nevládzem, nemá to zmysel... Ale cesty naspäť nebolo, to srdiečko už nedovolilo. Zo školy chodil v 3 až 5 triede úplne emočne rozhádzaný. Stačilo nám 5 minút objatia a ticha, vtedy sme už boli zohratí v tejto terapii a ukončil to sám slovami, už je dobre... Teraz sa už ani nepamätám, kedy to potreboval, dávno a chýba mi to objatie. Tak som ho poprosila, nech mi občas dovolí ho objať, lebo cca 1 rok ako nastupovala puberta, sa odťahoval. Ale už je to zase fajn a vie, že mi to robí dobre, každý deň mu poviem, že ho ľúbim, len tak (to je asi slovná terapia, neviem). Doporučujem ju aj ja, tak ako bayleisa. Precíť to a otvor sa láske, nerozmýšľaj, iba ľúb a nevšímaj si nič, len to zauzlené klbko v Tvojich rukách a ver si, že nič viac nepomôže v tej chvíli ako láska, ktorú dostáva cez pevné objatie od Teba, zabudni na okolie, stiahni sa do ticha, nedvíhaj telefon, neotvor dvere, ak niekto zvoní a čakaj...

adhd- kraaaasne si to napisala 😵 😵 ak sa smiem opytat, pamatas si kolko rokov mal tvoj syn ked ste sa objimali prvy krat?

jaja0110, pamätám. Mal 5 a pol a už sme boli v štádiu, že sme sa bili navzájom, nič som nevedela o ničom. Nebol internet a v škôlke na mňa stále pozerali ako na čudo, ktoré nezvláda svoje dieťa, ale nič neporadili. Takže moj malý mal asi chudáčik 6 rokov, keď jeho mama prišla k rozumu. Bolo to až niekedy vo veku 6 skôr 7 rokov. Ale nikdy nie je neskoro. V Tvojom prípade zas asi platí, nikdy nie je priskoro. To už neviem posúdiť, prepáč.

Ahoj mám téměř tříletou dcerku a ta se v poslední době proměňuje v nezvladatelnou a mne to dost trápí a asi sem to trošku i pokazila tím že jsem jí dala dost volnosti.mám 7,5měsíč. chlapce a ten mne zabere dost času. ☹ 😢 o terapii pevného objetí jsem slyšela tak se to pokusím vyzkoušet na naší Terce.v poslední době i nerada do jeslí a to se tam vždy těšila.to samé se odehrává když jí mají hlídat moji rodiče hraje si,blbne s dědou,ale jakmile se blíží čas večerníčku tak spustí že chce domů že nechce spát u babičky a přitom je přes den na ní viďět že je s nima ráda.tak mne to docela mrzí a trápí.

adhd-velmi si ma povzbudila v tom zacat opat s terapiou.Skusali sme ju niekedy minuly rok a teraz ju budeme musiet "oprasit".
Pred par mesiacmi sme sa prestahovali do cudziny,dcerka bola 2 mesiace s mojimi rodicmi a potom prisla za nami. Je tu asi 3 mesiace,pocas ktorych presla mnohymi zmenami-2 x sme sa stahovali,zacala chodit do skoly medzi anglicky hovoriace deti-nove prosterdie,podmienky,krajina,jazyk...-to by rozhadzalo aj dospeleho a tak zacala mat agresivne sklony,je naladova, velmi trucovita....a nezvladnutelna 😠

Na druhej strane chapem cim prechadza a ze to nie je jednoduche a tak namiesto bitky skusame terapiu pevnym objatim.

Aj manzelovi som povedala aky mam umysel a podporuje ma v tom.Vela sa o tom rozpravame a vo vychov sa snazime byt jednotni.Uvidime ako budeme pokracovat....

etuska- tak to ste naozaj nemali jednoduche, hlavne pre malu to musela byt obrovska zmena 😨 ja si pamatam ked sme sa stahovali s detmi, tiez mi to trvalo nejaky ten tyzden ak nie mesiac kym so sa ako tak usadila...a co taka mala dusicka... 😔
Ako dcerka zvladla cudzi jazyk? Ked isla do skoly vedela len po slovensky? 😕
Prajem vela trpezlivosti pri vychove a moc vam drzim palce aby sa vsetko vratilo do starych kolaji, mozno aj za pomoci pevneho objatia 🙂 😉

basak,
myslis, ze by terezka mohla ziarlit na mladsieho surodenca? pre prvorodene dieta je velkou zmenou, ked sa narodi mladsie dieta, straca poziciu, navyse mamča sa prve mesiace musi venovat hlavne mladsiemu (navyse ak koji...), ak si este neskusala, skus dat terezke pocit toho prvorodeneho, napr. pri obede dostane vzdy prva svoju porciu (myslim pred surodencom), vecer moze ostat o nieco dlhsie ako matej, nejake aktivity, ktore bude mat iba s tebou, napr. vesanie pradla alebo nejaky druh nakupu a pod., a samozrejme pevne objatie ako zivotnu formu 😉 drzim vam palce

Jaja-dcerka vedela pred prichodom sem par slovicok + pozerala vacsinou rozpravky v anglictine,aby si zvykla na melodiu noveho jazyka.Teraz ma velku chut a motivaciu sa ucit,lebo naj kamoska vie len po anglicky a madarsky,takze spolu speakuju 🙂 -nasa teda zatial rukami-nohami,no ma vydrz.
Dakujem za prianie,tiez drzim palce 😉

etuska, držím Vám palce a prajem veľa šťastia v cudzine. Malá určite bude po čase kľudnejšia, skutočne to bolo na ňu veľa. My sme sa tiež chceli sťahovať asi 2x, ale práve kvôli synovi sme si zmenu nemohli dovoliť, bolo by to pre neho a pre mňa už asi vtedy neúnosné a psychologička ma upozornila, že len tak sa môžem sťahovať, keď sa môžem kedykoľvek vrátiť a to už sme si fakt nemohli dovoliť, aby sme nič nepredali a tak odišli niekam. Angličtina je ešte môj veľký sen, učím sa len sama, aj to len pár mesiacov, lebo predtým som nemala priestor pre seba. Tak dúfam, že sa mi to podarí. A Vám želám všetko naj...

adhd-podobne aj ja vam prajem vsetko naj,nech sa dari a nech si kazda z nas mozeme plnit svoje sny 😵

Digysa-my mame ten isty problem

tak my sme sa dnes "objimali" asi 30 min. a bola som z toho asi viac vycerpana ako dcerka,ktora sa cely cas hadzala a metala.Ani po takom case sa uplne neupokojila a nemala som z toho az taky dobry pocit.Viem,ze je to individualne ale kedy sa dostavia aj nejake viditelnejsie vysledky? 😔 Viem byt trpezliva,len uz mam z jej spravania niekedy pocit ze ju nezvladame 😒

zienky,ako pokracujete vy?

AHOjte, u nas je striedavo oblacno, ale neobjimali sme sa uz davno a veru ze som to nedavno asi aj mala pouzit skor, ako mi rupli nervy a Kaja schytala zaucho. Vsetko by bolo fajn, keby sa daril rezim so skolkou a nebolo by to tak casto prerusovane chorobami a teda ponorkovou chorobou doma. Vcera sme sa dokonca vratili z nemocky, bola tam len 1,5 dna, musela som sa na noc pri nej striedat s MM, lebo maleho este v noci kojim. A pri striedani vecera, ako aj ked som prisla rano, taky ramus tam narobila, no skratka jeden hystericky zachvat. ALe nie, vtedy to zaucho neschytala, to bolo v inom pripade.

ALe predstavte si, ako zareagovala na to, ze som jej priniesla rano hracku, akoze za odmenu za statocnost. S muzom sme sa dohodli, ze jej prinesiem len malu hracku, maleho plysaka. ALe v nemocnici predavali vianocne veci, taky bazar, tak som kupila este dvoch anjielikov a zvoncek a taku gulu na stromcek. Ked Kaja zbadala maleho plysaka, tak ju chytil uplny amok, smarila ho o zem, revala hrozne, asi ako ked ju pichali, a kricala po nas, ze nech jej okamzite prinesieme obrovsku hracku. A tak som myslela, ze anjelici pomozu. Tak to som sa velmi mylila, ked zistila, ze su papierovi, tak ich tiez hadzala okolo seba, ze ona ich neche....MM to psychicky nezvladol, odisiel, jasne ze s komentarom, ze to je decko jedno nevdacne. Ze jej nestaci, ze mama s nou bola cez den, tatinko celu noc pri nej oka nezazmuril, ze tam ma ako jedine decko laptop s rozpravkami nonstop.....Ja som teda vsetky tie veci zbalila, ze ich dam inym detom, ked ich ona nechce. Na chvilu sme to zahovorili, ja som bola akoze urazena, nechapala som tak trochu jej reakciu, lebo v telefone som jej doslova povedala, ze prinesiem maleho plysaka, lebo ostatne hracky dostane coskoro na vianoce a pred 2 dnami dostala predsa tiez jednu velku novu hracku (ked ochorela). KEd sme odchadzali v ten isty den, tak som pani Dr. povedala, ze mame pre nu darcek, lebo Kaji sa ti anjelici nepacili. Ona sa vtedy prebrala a prekvapena hovori, ze ona si to rozmyslela a velmi ich chce..... Tak sme jej ich teda nechali. ALe na koniec hovorim, ze tuto hracku hadzala po zemi, ze ju nechce, tak sme ju Dr. nechali. CO BY STE ROBILI VY V TAKEJTO HROZNEJ SITUACII? KED DATE DARCEK? KTORY TOTALNE DIETA SKLAME? BOALSOM Z TOHO VEDLA.