Terapia pevným objatím. Kto používa alebo sa chystá?
Je tu niekto, kto túto metódu používa? Prípadne, kto sa ju chystá použiť, alebo by ju potreboval,ale sa ešte neodhodlal? ☹
Máte i vy dieťa,ktoré si určuje (alebo skôr neurčuje) hranice samo?
Dnes večer som túto metódu použila na svojho syna, (už som to raz skúšala, keď mal asi 2 roky) a mám s toho taký zvláštny pocit. Neviem, či to pomohlo,uvidím zajtra. Hneď zaspal. A ja sa cítim tak zvláštne. Niečo sa v nás zlomilo.... Neviem.... ☹
Aho CAIRKA?
velmi ma tesi, ze si saozvala hned teraz. Ja som totiz z toho uplne cela vedla. Kaja nie je tyran, mylim si. Teraz to mame akosi vystupnovane s tym bratcekom. Nemam o tom nacitane vela, neviem tiez, ako to ukoncit. Tentokrat sa nam pocikala, tak sprcha a prezliekanie to tak nejako ukoncilo. Som velmi zvedava na zajtra.
A to, co si pisala poslednu vetu, to mozem skopirovat. Nasi (3deti) aj svokrovci (2 deti) sa zhodli na tom, ze tie zachvaty nemal nikto z nas. Vies, ja im neverim, musi to byt len spomienkovy optimizmus. Vraj to bolo dokazane, ze casom si clovek uchova len pekne spomienky. Ale lezu mi s tym na nervy. Mama neznasa, ked o tom hovorim ako o hisaku (neviem, ake i/y tam ma byt 😉 ). Kaja opakuje po nas, lebo aj my od nej chceme, aby vsetko urobila rychlo, sup sup, okamzite, a ked zuri, tak aj ona chce vsetko okamzite, hned, sup sup....
Ona si vie v tej malej hlave tolko veci vymysliet... Ja som rozmyslala, ze by som ju nechala riadit jeden den podla jej predstav. Co by to urobilo.
Ja by som rada s nou chodila viac von do prirody, ale som v tom neschopna. Muz ma stale vela roboty a ja sama sa nejako s deckami neviem vymotat.
Keby sme byvali u nasich v panelaku, tak by mi toto riesenie zachvatov nepreslo. Ona ich mavala ako 6-15 mesacna v noci, ked sa domahala mlieka 2-3x v noci a ja som z toho bola unavena a moja mama mi tvrdila, ze to nie je normalne, aby v noci pila. Tak mi ju aj ona pomahala utisovat. Ano, to boli asi jej prve hisaky a odopieranie toho, co fakt chce a asi aj potrebuje. Viem, ze pri malom sa na take nieco uz nedam nahovorit, ze oducat od nocneho kojenia.....(to bola prva rada mojej mamy, ked som sa vratila z porodnice, aby som ho neucila na nocne kojenie, ale nastastie uz byvame sami)
No u nás to tyranstvo ešte nie je tiež úplne rozvinuté, tak ako v tých príkladoch, ale nejaké náznaky tam už sú. Keby mi to niekto povedal, tak mu neverím 😅 ale úprimne si musím priznať, že to tak je. radšej teraz konať ako neskoro.
ja tomu tiež neverím, našťastie som dosť dlho robila s malými deťmi, ináč by ma zdeptal 😎 tiež sa za dva týžde sťahujeme a neviem sa dočkať, nech už si môžem aj s malou robiť podľa svojho. nechápem, ako kedysi mohli aj 3 generácie bývať v jednom dome.
Veru, Cairka, vo vlastnom je super. Aj ked my dost casto chodime k nasim na vikend, aby som si trochu oddychla. ALe radi sa zasa vratime domov. Minuly tyzden sme tam boli dlhsie-5 dni,lebo Kaja nesla do skolky, pretoze grcala a tak mozno tieto dni su dozvukmi dlhodobejsieho posobenia vonkajsich sil (teda mojej mamy). Aj ked ona je super, zlata, pomaha mi ako vie, ale predsa. Ked jej nieco naznacim, alebo aj uplne odveci sa na nejaku vychovnu temu bavime, tak ona najprv akoze OK, a na druhy den zistim, ze ona to zobrala osobne, ze jej vycitam jej pristup a potom mi je smutno, ze som jej vobec nieco hovorila.
Kedysi som si slubovala, ze ja budem mat so svojou dcerou urcite lepsi vztah, ako ja s mojou mamou. A tak velmi chcem, aby sa mi to podarilo. Ale netusim, aky bude vysledok. V puberte som mamu velmi nechapala, lebo som stale mala pocit, ze ona nechape mna. Dost som sa jej odcudzila. A o otcovi ani nehovorim. Osobne veci len vo velmi mimoriadnych chvilach a aj to potom vacsinou olutujem. Neviem preco to tak je, ked ona je taka zlata, ale bolo to tak a aj to tak ostalo.
Idem sapt, daj vediet, ako sa ti dari.
Ak zajtra nebude prsat, idem s Kajou na vylet.
ahojte dievcata, nahodne som sa dostala do tejto diskusie a musim priznat, ze pri citani clankov sa mi tlacili slzy do oci. terezka ma len 9 mesiacov, ale asi u nas zacinaju prve priznaky vzdorovitosti. ona neplace - ona skrieka. pri akomkolvek nezdare - ani sa nepokusi dociahnut hracku, vypne cele telo a skrieka. v noci, ked po x-ty krat pytala prsnik a nechcela sa dat ukludnit inak, som si ju pevne privinula, odniesol si to len doskriabany lavobok. par minut max skriekala a metala sa, potom zrazu stichla a dostala papat. no a cuduj sa svete od pol noci sa zobudila az o 6.20
kati...aj nam sa vzdor zacal v 9mesiacoch...chladnu hlavu, otvorenu naruc, vela sily a lasky..... 🙂
ja momentalne citam ako milovat svoje dieta od dr.ross-a campbella....naucila ma vidiet lasku aj v tom ked mala skrieka a najradcej by som zavrela dvere aby sa vyrevala, ale nenecham.... 😉
julia dik, tuto noc sme to opat zopakovali, malu som pevne stiskala, stale na nu rozpravala a utisovala. ked sa upokojila, nakojila som ju a ona opat vydrzala 5 hod bez jedenia - co su u nas ozaj rekordy
je to inac dost narocne vydrzat, ked vo vas vrie, ale asi naozaj vnima moje pocity, ked si ju tuho tulim
Pezincanka, máš pravdu s tým, že by sa rodičia mali stále vzdelávať, čo sa týka výchovy detí, aj sem-tam konzultovať názor s názorom detského psychológa 😅 . Ale zase nie každý rodič si je vedomý svojich chýb, ako napríklad Ty. Každému ujdú nervy, aj mne. To je prirodzené.
Ja nemám nejaký problém tie 4 deti zvládnuť, keďže 2 sú dospelé, chodia na VŠ. Horšie to mám s malými, keďže majú špecificky narušený vývin reči... ☹ Ale zvládam to práve pomocou pár priateľov, ktorí sú mi oporou. A o čo menej moji malí rozprávajú, o to viac kričia a vrieskajú ☹ A pre mňa to znamená väčší počet objatí... Čo mi nie je na obtiaž, skôr je problém podeliť sa o seba s dvoma naraz. 🙂
Dievcata, dlzim vam povedat, ako to u nas islo tento tyzden dalej. V sobotu sme sa po opakovanych zachvatoch zurivosti 1x objimali, ako som uz pisala, az sa od placu pocikala. Odvtedy sme nemali podobny problem a dokonca suhlasila dobrovolne, ze pojde s nasimi na prazdniny bez nas na par dni. A to sa odo mna nechcela odlepit vraqmci ziarlivosti na mladsieho bratceka. Mozno pomohlo to, ked som jej hovorila, ze ju lubim aj ked place a krici, mozno si to spojila tak, ze ju lubim, aj ked sme neni stale spolu. Takze u nas to zatial velmi dobre dopadlo. Dam vediet, ako to ide dalej.
JJanka, deti s narusenou recou, to je samostatna kapitola. ☹ Hlavne ked nerozpravaju. Moja Kaja rozprava uz dlho a vela. Super papuluje, ide jej to , vyslovene nas vie slovne provokovat. No, ale pravda je, ze by som to nemenila. 😅 Kamoskin 3-rocny este stale nerozprava a hovorim jej, ze aspon ju nerozculuje papulovanim. 😅
Pezinčanka, vidíš a ja by som zase bola rada, keby mi papuľovali aspoň trocha 😅
Ale lepší sa to, dokonca Jurko (5) začína vkladať do slov aj také nepodarené "R" a ich reč sa stáva viac zrozumiteľná 🙂
jjjanka, tak mate predsa nejake pokroky s tou recou. Super, gratulujeme. A co ta ich zurivost, stale menej, ci skor rovnako? Chodia tvoji mali do skolky? Spolu? DO nejakej speci logopedickej?
Pezinčanka, zatiaľ do škôlky nechodíme, navštevujeme špeciálnu pedagogickú poradňu, ale nerada by som menila tému, takže viac sa dozvieš na https://www.modrykonik.sk/forum/show.php?vThrea... 😉
OK.
je to tu zas....dnes sme boli u dr. a ta malej nasilu pozrela do krku....uz mala zachvaty zlosti cez obednajsi spanok... "tesim sa" na noc ☹ zas bude rodeo...
ideme sa stiskat o 106 😖 😒
Ahojte, maminy obimacky. Minule som pisala, ze pri mojej mame Kaja nezuri a mylila som sa. Po 4 dnoch, ako bola na prazdninach Kaja sama s nasimi sme prisli za nimi a prave sme ju v jednom takom zachvate nasli. Vraj to bol jediny. Pre hracku od suseda tak plakala, lebo odmietla ho poprosit. No, takze nereve len pri mne.
Julia, drzim palce, nech vam to dobre dopadne. Daj vediet.
Nikto z vas nema nejake novinky? Ja mozem skonstatovat, ze sme od posledneho objimania mali uy 3 tyzdne "pokoj" od vyraznejsich zachvatov zurivosti. Tesim sa.
pezincanka,gratulujem. nam sa zas dari predchadzat zureniu. maly mal crevnu virozu, tak nebol v skole, musela som sa venovat obom naraz, ale terezka to zvladla - najma s kubkovou pomocou - ten ju vie hned rozosmiat, takze zabudne, co mala v plane 😉
..ahojte kocky,my sme tuto terapiu skusali ked bola dcerka mensia,no zistujem,ze este mam co dohanat. Prave v tomto obdobi je akasi agresivnejsia,kazdeho by chcela kopat,bit...A ja ju za vsetko zle co spravi bit nechcem 😒 ,ani take capnutie po zadku mi nie je po voli,proste mam z toho potom zl& pocit,ze to nie je ziadna vychovna metoda.
Naposledy ked sme skusali terapiu pevným objatim,tak ma boleli ruky ako kona a mala sa stale metala a kricala nech ju pustim,no nejako sme to zvladli.
Dik za linky,nastudujem o tom viac a pustime sa do prace 😉
Etuska, drzime palce. U nas je mesaic takmer pokoj, len raz cez vikend som ju kratucko objimala a velmi rychlo, cca do 5 minut bol klud.
Pezincanka-dik 😉 dnes bolo po prichode zo skolky same"kopem ta,bijem ta...",tak som sa snazila ju zaujat rozpravkou a bolo to fajn 😉 -uz na to asi zabudla
Ahojky. Tak ja som toto začala aplikovať pred dvoma mesiacmi a mne sa táto teoria veľmi páči. Moja Terezka pristala na tento štýl výchovy a vidím obrovský pokrok, moja dcérka ma konečne začala akceptovať, pochopila, že moje nie znamená naozaj nie.
Pezincanka - ťažko radiť v tvojej situácii, máš dve detičky a naozaj si asi nemôžeš dovoliť objímať malú dlhšiu dobu a keď ju necháš prejaviť svoj hnev tak si to musí preskákať aj tvoje mladšie dieťa. To, že si malej dala facku - no čo už sme tiež len ľudia a občas nám tie nervy prasknú a práve tu si treba uvedomiť, že ako nám prasknú občas nervy tak sa to stáva aj našim deťom. Keďže sú ešte malé tak tie emocie lietajú z jednej strany na druhú a je pre ne veľký problém ich udržať.
LEteku, dakujem, ze si sa zamyslela nad mojim trapenim. A gratulujem, ze sa tebe s Terezkou dari. Musim povedat, ze aj mne, teda nam sa velmi dobre dari uz 1,5 mesiaca. A urcite je to vdaka pevnemu objatiu 😵
Pezincanka-Karolinka ma narodky dnes??/podla tvojho pasu/?-ak ano,tak blahozelame ku krasnym 4-rom rockom 🙂 🙂 🙂
Baby,ako pokracujete?
Citali ste niektora knihu od Prekopovej-Maly tyran???? 🙂
Etuska, dakujem, ano mala vcera presne 4 roky. Bol to fajn den. Od predvcera som jej rozpravala, ako som uz pocula, ze sa pyta z bruska na svet, ze som bola a spala v nemocnici a doktori hovorili, ze este nie, ale ze rano uzu veru ano, uz ju poculi aj oni a potom sa narodlia. Tak som to s nou prezivala akoby este raz, nechcela tomu uverit. Ale pamata si moje brusko, aj odchod do porodnice pri Marcelkovi pred 6 mesiacmi, takze veru tomu uverila. Pozerali sme album, kde som mala brucho, potom jej prve fotky a tak. Potom sme spolu piekli pre navstevu kolaciky, na obede u starej mamy, poobede koncert s kamaratkou v parku pre deti (Canaky-Podracka) a potom navsteva, gratulacie a darceky. SUper sa zahrala so svagrinou. Pekny den. ALe dnes ma oslavu aj s tortou a bude tam vela ludi. vynimocne aj v restike, lebo bola chora a vcera boli u nas len svagrovci. Dnes to spojime s oslavou mojho otca, ktora je objednana v podniku a cela sirsia rodina tam bude.
Maleho tyrana som necitala.
A ako pokracujeme? Mozne pred 1 mesiacom sme sa 1x objimali, lebo nezvladala navsetvu o rok mladsieho chlapca (boli u nas 4 dni a noci a vzdy chceli vsetko obaja, pna chcela byt prva...) davno som nezlyhala s nervami, len niekedy mi uleti maly pohlavok. To sa jej ale vzdy ospravedlnim, byva to po dlhom narocnom sebaovladani a tak trochu alibisticky sa vyhovorim na ruku, ktora to jej nevhodne spravanie uz nemohla vydrzat.
Ale prave dnes, ako na potvoru som kusok zlyhala. Uz tyzden je chora, vlastne 10 dni uz je doma. Nechodi do skolky. Od nej ochorel aj Marcelko, takze mam doma 2 chore deti. Kaja je uz medzicasom skoro fit, Marcelko je o tyzden pozadu... Kaja je slaby jedak, spekulant velkeho kalibru. Takze tyzden varim a snazim sa ju nejako "naobedovat". A kazdy den otrca nos, chce nieco celkom ine, jej "oblubene" az kym sa tak nevytoci, ze reve ako tur. Ja jej v tomto nemam sklon povolit, ak nemam nieco navarene, tak jej to nepripravim len preto, ze madam pripravene odmieta. Varim jedla, ktore ma rada, dokaze ich zjest, ale tento tyzden to bola katastrofa. Nezvykneme takto...chodi do skolky, kde udajne papa dobre. Ak mam dve jedla, tak jej ponuknem v najhorsom to, ale ak nemam, tak jej poviem, aby isla spinkat teda hladna, vacsinou to zaberie a zje to. Ale dnes to bol pri obede horor.
Nebudem sa rozpisovat zbytocne, najprv jej spadlli gorale do mlieka, potom jej vypadol z ruky pohar tak, ze sa rozbil a acidko z neho oblialo mna, stenu, stol, syna... to ostala ako obarena a ospravedlnila sa... ja som ani nezvasila hlas, ze v pohode. Ale rev oohladom dnesneho "menu" pokracoval, tak som ju isla dat do postele, ze je asi unavena a ked sa vyspi, tak bude kludne papat. Ale do nej akoby cert vliezol (podotykam, ze ja som bola do tohoto casu uplne kludna, v klude som ju vyzliekla a ukladala do postele -inak to robi sama, jasne), zacala kopat ako diva, skutosne mi takmer vykopla horne zuby a to som sa uz neudrzala. Taka ostala prekvaena, teda ja vam poviem, ze aj ja. Potom sme sa spolocnymi silami navzajom ospravedlnili a ona sa ukludnila, nakoniec akceptovala verziu, ze jej nebudem nic extra varit a spapa, co ma na tanieriku.... A ona to naozaj spapala. (bala sa, ze "umrie od hladu").
Emocie deti su niekedy fakt nepredvidatelne. Ale musim sa priznat, ze mam pocit, ze som sa velmi zlepsila v sebaovladani. Ako som hore pisla s tymi jej oblubenymi jedlami, tak dnes som jej pripravila to, po com jej vcera dusa pistala a prave dnes to nebolo to, co by pokladala za oblubene. Mate aj vy taky problem niekedy s detmi? Ako to riesite? Lebo ja sa snazim kludne, a ona na to reaguje ako zmyslov zbavena. Tak co potom s tym? NIekedy je to na zblaznenie.
Pezinčanka, vydrž! Ono to prejde. Drž sa toho sebaovládania a hlavne buď dôsledná, nepovoľ. Vráti sa ti to, keď bude väčšia. Držím palce.
Lula, dakujem, snazim sa zo vsetkych sil. 😵
Ahojte. aj my teraz skúšame objatie. Naštudovala som si múdru knihu a zistila som, že mám doma tyrana v plnej kráse (Malý tyran od Prekopovej). na čom samozrejme nie som bez viny 😅 Knižočka mi pomohla pochopiť niektoré veci, nič to však nemení na záchvatoch mojej tyranky. Už asi 3 dni skúšame objatie, zatiaľ sa mi nezdá že by ustúpil počet záchvatov, ale určite ustúpila sila záchvatov. Prvé dve objatia sme revali vyše hodiny. teraz sa väčšinou do 15 minút utíši a takisto už až tak strašne nevrieska. pri tom prvom a druhom vrieskala fakt ako zajaté zviera 😔
mám tiež dve otázočky
- ako má správne objatie skončiť? u nás sa z ničoho nič, z totálneho revu, sama začne zaujímať o niečo iné (hračku,knihu...) ešte sa jej spýtam, či už je dobre, poviem jej že ju ľúbim a hotovo. koniec -nič sa nedeje, nič sa nedialo
- začala byť strašne mazlivá, a stále mi chodí za zadkom a maminkááá, zajdem za roh -maminkáááááá a neviem, či to je dobre. robiť to začla po tom prvom objatí 😖
a pikoška: pod nami býva taká staršia pani, ktorá sa vždy keď sme sa stretli pri nás pristavila a pokecala a už 2 dni sa so mnou nerozpráva 😒 , bohvie čo si myslí o tých revoch 😕 ,hádam na mňa nepošle sociálku
pezinčanka, môj otec povedal, že to nie je normálne ako malá vrieska, tak som mu povedala, že nepoznám dieťa ktoré v dvoch rokoch netrucuje (uznávam, že je len málo takých revúňov jak veve), tak mi povedal, že MY (rozumej ja a sestra a brat) sme nikdy tak nevrieskali. len mi neprezradil, ako to dokázali.