Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

V akom veku začali vaše deti hovoriť o smrti?

ada274
5. feb 2015

Dievcata, v akom veku zacali vase deti hovorit o smrti. Dcera ma 4 roky a 5 mesiacov a posledne dni stale hovori o smrti a starobe. Napr. sa pyta ci aj my (ja a manzel) budeme stari a ci zomrieme. Nevedela som hned reagovat, tak som prikyvla, ze ano aj my budeme raz stari a ked budeme velmi stari tak aj zomrieme. Mala sa velmi zlakla, odvtedy to stale riesi. Pyta sa ci je nasa babka uz stara a ci skoro zomrie a podobne, hlavne to riesi pred spanim. Dnes v noci sa zobudila s placom, ze uz nas nikdy neuvidi. Mam pocit, ze si tymto hlavku zatazuje velmi skoro. Nepodarilo sa mi vypatrat co bol spustac, nezistila som, ze by jej niekto nieco o smrti hovoril a ani sa nezucastnila ziadneho pohrebu. Len raz davnejsie sa pytala kde je tatikov ocko, tak jej tatik vysvetlil, ze jeho ocko bol uz stary a zomrel. Vtedy to nechala tak a neriesila. Je mozne, ze sa jej to ulezalo v hlave a teraz po case ma z toho taky stres? Pyta sa aj na vlastnu smrt, kedy ona zomrie. Mam z toho priserne pocity a je mi luto, ze sa trapi. Hlavne mam pocit, ze ju neviem ukludnit. Cokolvek poviem, pohmka si akoze rozumie a neskor to znovu otvori. Venujeme sa jej maximalne, v rodine aj v skolke je oblubena, vesela kopa, da sa povedat, ze aj mudra hlavicka. Nie su s nou ziadne problemy.

Mali ste to podobne? A ako ste to riesili, prip. kedy sa vase deti upokojili.

kika2111
5. feb 2015

@ada274 ahoj moja ma 4,5roka a v skolke(zijeme v Belgicku) boli na vsetkych svatych na cintorine a ucitelka im rozpravala o zivote,o tom,ze kazdy raz zostarne a umrie a potom pojde do nebicka.Vtedy ju to tiez velmi zaujalo,mala niekolko noci,ked plakala,lebo sa bala ze s manzelom umrieme.V oktobri mi umrela babka a mala hned reagovala,ze isla do nebicka a bude sa na nas pozerat..odvtedy ma vzdy obdobie kedy to na nu pride a rozprava o smrti,je to uplne normalne v tomto veku,deti su zvedave ale aj vidia vsetko cierno-bielo..boja sa,ze ostanu same.Preto som si s mojou sadla a vela sarozpravame,o tom,ze aj ked budeme stari a umrieme,tak ju budeme cakat a potom budeme zase spolu.
Nemusis sa obavat ani citit zle,je to uplne prirodzene...stale budu nieco riesit..my teraz riesime,ze preco si mala nemoze zobrat tatka za manzela,ked vyrastie🙂

bosoriak
5. feb 2015

@ada274 Tu je o tom velmi pekny clanok, od odbornikov. http://www.plamienok.sk/blog/?p=155

ada274
autor
5. feb 2015

@kika2111 hm, ja mam strach tuto temu otvarat resp. rozvijat. Citim sa neisto na tejto pode, asi preto, ze mne samej sa o tom tazko rozprava. Nic tazke som neprezila, ale neznasam myslienky na smrt kohokolvek. Viem, ze horsie je nevysvetlit, nasa ma velku fantaziu, tak je zrejme lepsie s nou o tom hovorit. Dufam, ze to prekoname.

ada274
autor
5. feb 2015

@bosoriak dakujem, pozriem to. Cinnost plamienka poznam, ale ma hroza obchadza z toho comu sa venuju. Velmi ich vsetkych obdivujem za to co robia.

janickacrazy
5. feb 2015

@ada274 Moj 4ročný to tiež rieši, my sme mali pohreb v rodine, kde malý síce nebol, ale počul nás ako sa o tom rozprávame, takisto v telke dačo začul v nejakom filme. Vysvetlila som mu, že prababička išla do nebíčka, tváril sa, že to pochopil, ale neplakal vôbec, len sa dačo zase opýtal na túto tému. Takisto riešime tému bábatko v brušku. Podla mna je to normálne, každé dieta to v určitom veku rieši, treba len trpezlivo vysvetlovat, ju to časom prejde, ked to spracuje.

ada274
autor
5. feb 2015

@janickacrazy ano je to normalne, len ma to zaskocilo. Nebola som na to pripravena, je v tom vela emocii. Tiez riesi vlastne pocatie. Ako sa to stalo a hlavne chce pocut ako velmi sme po nej tuzili, to je taky oblubeny pribeh 🙂.

janickacrazy
5. feb 2015

@ada274 Možno tvoja dcérka ten strach z teba cíti, preto reaguje tak citlivo na tú tému. Ja s touto témou nemám vôbec problém, hovorila som o tom normálne, ako keby som hovorila o varení alebo snežení, je to súčasť života predsa a nie nejaký strašiak. Možno by si si to mala najskôr spracovat ty sama v sebe a potom sa ti o tom bude lahšie hovorit s malou.

bonaqa2013
5. feb 2015

Ťažká téma. Moja staršia dcéra asi vo veku 5-6 rokov. proste tiež z ničoho nič ju to napadlo. Snažila som sa jej povedať, že to tak musí byť, že je to kolobeh života. My sme ľudia veriaci, tak niečo v tom zmysle že Pán Boh to tak chcel.
Môj syn keď mu zomrel starký - otec môjho exmanž. tak si z toho ťažkú hlavu nerobil. Mal vtedy asi 10 rokov. Aj keď sme z jednej dediny, ale nestretávali sa. Takže závisí to aj od toho, aký vzťah má dieťa s daným človekom.

seahorse27
5. feb 2015

Myslim si, ze je to prirodzene. Nasa to zacala riesit uz od 3 rokov. Videla/pocula to v rozpravkach, boli sme spolu na dusicky na cintorine...tak zacala o tom uvazovat. Najskor nebrala smrt ako nieco definitivne, stale si myslela, ze pride ujo doktor a mrtvych "uzdravi". Potupnym vysvetlovanim to vsak pochopila, tiez jej prislo niekedy luto, ze babka a dedko tu raz nebudu, nas rodicov sa tiez pytala, kedy zomrieme...mala aj slzicky v ociach. Treba dietatu primeranym sposobom vysvetlit, ze smrt je vlastne prirodzena, ale zaroven ho upokojit, ze je este veeeeelmi daleko a nemusi sa tym este zatazovat 🙂 Dcerka bude mat teraz 6 rokov a myslim, ze je uz s touto temou celkom ok vzhadom k veku 🙂

ada274
autor
5. feb 2015

@janickacrazy no, myslim, ze mas pravdu. Tiez mam pocit, ze nie som velmi oporny bod v tomto pre nu.

ada274
autor
5. feb 2015

@seahorse27
@bonaqa2013 podstatna info pre mna je, ze deti to riesia aj skor, ze je to ok. Nemala som velmi o tejto teme nacitane, tak som ostala zaskocena. Hadam sa s tym vysporiadame, len sa jej uz o tom aj sniva. Ona vobec vsetko preziva v snoch. Staci, ze mame oslavu kde sa blazni, prip. vylet, alebo hocico z coho ma radost, tak sa nevyspime, lebo celu noc rozprava zo sna, mece rukami no horor. To ani nehovorim, ze spat v detskej izbe odmieta. Stahovali sme sa ked mala 4 roky, dovtedy svoju izbu nemala.

kiki68
5. feb 2015

uplna normalka, deti za v takom veku zacinaju pytat tieto otazky, sem tam je to v nadvaznosti na nejaku udalost v rodine ci okoli, sem tam to pride iba tak. Je to take uvedomovanie si vlastneho bytia a celeho toho co k cloveku patri. Neda sa nic robit, aj tak ked to vysvetlite nejako si to dieta este samo utriedi a vytvori si nazor. Niektore deti napr. aj ked im o nebicku hovorite tak povedia,ze podla nich to iba skonci a vybavene. Niektore to zase dalej neriesia. Ja som s tymto zacala tiez v takom veku a desilo ma to. Lebo som vobec netusila co od toho cakat.

katrinka8
5. feb 2015

Baby, ja na odľahčenie tejto ťažkej témy 🙂 Pred rokom umrela mm starká. Dcérka vtedy mala málo vyše 3,5 - roka (synček mal 2 mesiace), synovec takmer 4 a starší 10 a neterka 8. Títo starší to už chápali, ale maličkí nie veľmi. Povedali sme dcérke, že "starká druhá" umrela, lebo bola veľmi chorá, že išla do nebíčka a už sa tu nevráti, že už ju tuto neuvidíme (to aby pochopila, že smrť je nezvratný proces). No a naša malá: A to ako tam išla? Po rebríku? Či po schodoch? Pohreb sme jej vysvetlili, že sa išiel tato and family rozlúčiť s ňou. Ja som s deťmi nebola (ďaleko + maličký synček + dcérka tiež malá)
Synovca zaujímalo zase, že kde je starká uložená (lebo nebola v dome, kde bývala), kým nebol pohreb. No a jeho starší brat ho odborne poučil, že v takej chladničke. A malý: Maminka, a to ako sa starká vmestí do tej chladničky? To ju naporcovali? 😀
Také malé deti to kadejako vnímajú, pýtajú sa, zaujíma ich to, ale koľkokrát ich zaujíma niečo úplne iné, ako si my myslíme.
Inak aj dcérka si už asi uvedomuje, čo a ako, lebo hocikedy povie, že nechce, aby sme my šli do nebíčka.

marhe
6. feb 2015

Tesne pred Vianocami, keď prišiel zo škôlky, hovoril synček o smrti, konkrétne: Kedy zomriem? Kedy budem starý? Pri rozhovore s učiteľkou nakoniec vysvitlo, že sa práve vtedy rozprávala s deťmi o starčekovi Čepetovi, ako stružlikal hračky, ale že bol veľmi starý a potom zomrel.
Podľa mňa, musia postupne "okúsiť" všetky okruhy tém, sú čoraz viac zvedavejšie a už to nie je len o tom "čo je to?" alebo najmä "prečo?"

Tu začni písať odpoveď...

Odošli