Zlý prístup k nehovoriacemu dieťaťu v škôlke

Ahojte mamičky, hladám u Vás radu lebo s mužom už neviem čo máme robiť. Máme chlapca, ktorý má 3,5 roka a nerozpráva. Chodíme na logopédiu a teraz od septembra sme ho na odporučenie dali do škôlky na odporučenie na 4 hodiny, že predsa bude medzi deťmi bližšie k detskému džavotu a možno sa naštartuje a začne rozprávať. Vkladali sme do toho posledné nádeje, že sa tam bude hrať medzi rovestníkmi a nebude stále len s dospelákmi. Prvý deń sme prišli do škôlky malý zlatý celý natešený že sa ide hrať. Vyšla pani učiteľka a pýta sa ho ako sa volá. On nič tak jej hovorím, že nám nehovorí a ona sa na mna pozerala ako tela na nové vráta - pardon za výraz, potom som sa jej pýtala, že kedy mám pre drobca prísť kedže má byť na 4 hodiny len - odsúhlasené s riaditeľkou - další šok že ako to že len pol dna oni o ničom nevedia. Takže mi hned napadlo že asi komunikácia medzi vedením nie je nič moc. Naobed prídem pre drobca a on vysmiaty že domov ja rada že sa mu páči a zrazu vyletí učiteľka na mna a hovorí mi že ako to máme vychované dieťa že nechce požičať hračky, tak som sa jej snažila vysvetliť že bol sám do teraz ale ked už deti pozná tak je schopný požičať hračky - zatiaľ čo sme sa skamarátili nemal s tým problem. Na druhý den sme prišli všetko v poriadku poobede bola iná učiteľka tá mi nepovedala nič tak som si myslela že to bolo fajn. Vo štvrtok sme ráno prišli a už ma tam čakali tri učiteľky a začali do mna hučať že aby som si dala decko vyšetriť ked nerozpráva či nieje hluchý a či niekam chodí. Tak som im povedala že vyšetrenia sme absolvovali aj u psychologičky ale že je vo všetkom v poriadku akurát sa nemôže rozhovoriť. To som im asi nahrala lebo do mna začali hustiť že malý je asi autista, že je samotár, nechce sa hrať s deťmi a nepožičia im hračky a že sa bije. Dohodli nám termín u pedopsychologička a ja som ešte zašla k tej našej. Obe mi potvrdili že malý je v priadku rozumie a žiadnu diagnozu nemá. Takto sa sťažovali aj v piatok. To už som išla s revom domov . Potom malý ochorel a dva týždne sme neboli v škôlke. Dnes musel malého do škôlky zobrať muž. Povedal že malý strašne plakal a nechcel tam isť a ked sme pre neho prišli tak zasa jedna po druhej sa nám sťažovali na neho že nechce s nimi komunikovať, deti sa s ním nehrajua že sa na neho budú rodičia šťažovať a vylúčia nám ho zo škôlky. Ešte nám dali radu že ked sa malý jeduje a začne biť máme ho biť aj mi aby vedel aké to je že mu treba trepnúť. To už aj on išiel s revom domov. Neviem ako čo už mám s ním robiť doma sa rozjeduje ked mu už fakt nerozumieme čo chce od nás ale inak je v pohode krásne sa hrá smeje sa chodili sme pred prázninami do jasiel tam si ho učiteľka chválila že ked si zvykol bol super a dokonca raz ho tam chlapec ubil a on držal. Tak ja už neviem ako čo sa v tej škôlke deje - podotýkam že malý prišiel domov s modrinami na rukách - pričom on bije teda iné deti???? Rozmýšlam že by som si ho zobrala zo škôlky domov a našla radšej inu alebo počkala na budúci rok . Nadobúdame ten pociť že sa ho skôr učiteľky chcú zbaviť lebo ho berú ako postihnutého - to mi bolo jasne naznačené. Čo by ste mi poradili?