• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Ako prežívate rakovinu v rodine?

9. mája 2017 
ahojte, neviem ci sa najde niekto, kto chce o tom vobec hovorit, ale predsa...
mala som pred 3 rokmi rakovinu prsnika a viem ako dokaze zmenit zivot zo dna na den, hodiny na hodinu... je to tazke nielen pre samotneho cloveka, ale celu jeho rodinu...
podelte sa o svoje pocity, ja sa podelim so svojimi... :wink:
8. máj 2009 o 00:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojky, moj manzel prekonal pred rokom a pol zhruba rakovinu semennika...ten mu odstranili, zistili ze mal zhubny nador takze sa to moze kedykolvek vratit..
nastatsie to mal len v zacinajucich fazach, takze sa to podchytilo este na zaciatku
chodil na ozrarovania a celkovo myslim ze to zvladal ovela lepsie ako ja :slight_smile:
8. máj 2009 o 09:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
ahojte..tazka tema :pensive:

mamina zomrela pred rokom na rakovinu prsnikov, z otcovej strany moja babka tiez, moja teta tiez.... takze som "skvely adept"....radsej nato nemysliet a hlavne chodit na kontroly.

Samotna rakovina je strasna...ale co porobi s psychikou to vidiet nieje. Niekde som citala,ze clovek co ma rakovinu je ako rakovinova bunka - nici okolie okolo seba po psychickej stranke.

Ale ktovie aka by som bola ja, ak by sa to vyskytlo u mna - radsej to vsak nezistit.
8. máj 2009 o 09:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No pripojím sa aj ja.Práve včera operovali mamine plúca,lebo má tiež rakovinu.Už je to 4 operácia,ale tá včera bola najhoršia.Zobrali jej kus plúc.Tešíme sa,že to prežila a bude to ďalej dobre.Ale je to svinstvo jak hrom.
8. máj 2009 o 09:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
to čo napísala zajo79 ma dosť rozčúlilo...že človek chorý na rakovinu je ako rakovinová bunka??? Ako ničí okolie po psychickej stránke??? Čo všetkým z jeho okolia šibne a začnú sa liečiť na psychiatrii??? Ja som toho názoru ,že takýto chorý človek môže len posilniť vzťahy v rodine,aj tam kde boli na mŕtvom bode už predtým...až potom keď niekto v rodine ochorie na rakovinu si ostatní uvedomia,akú cenu má život a že môžu byť radi,že sú spolu a nerobiť si navzájom prieky,...hovorím z vlastnej skúsenosti,keďže pred 15-timi rokmi som prekonala rakovinu aj ja ... aj s metastázami a so všetkým čo k tomu patrí...
8. máj 2009 o 09:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (9)
a vidím johnie,že aj žena ,ktorá prekonala úto dg môže mať zdravé mimino...ako si prežívala tehotenstvo? neplašili ťa lekári,že ti môže nádor zrecidivovať??? dr. sú totižto u takýchto pacientiek dosť skeptickí...
8. máj 2009 o 09:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
tadea, ja som zase pisala zo skusenosti, ktore mame my ako rodina - ked chory clovek ublizuje, chce byt sam, je vyslovene zly na vsetko a vsetkych - riesilo sa to u nas so psychologom, psychiatrom, vsetko marne, pokial chce clovek ublizovat, tak ublizuje a Ty sa mozes aj rozkrajat dobrotou - nepadne to na urodnu podu.

Ale beriem to, kazdy reaguje inak...a neviem akoby som reagovala ja.

nechcela som nikoho rozculit, ale aj take veci sa stavaju.
8. máj 2009 o 10:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
po operacii nas mama vyhnala z nemocnice s tym ze nieje opica v zoologickej..... a to bol len zaciatok...bolo toho ovela viac a horsich veci.

Kolko vies stat a nechat na seba kydat,nadavat,robit zle???? Ja som to vydrzala 10 rokov.... bolo chvilu aj dobre, ked sa mi narodil prvy syn, po par mesiacoch to zacalo odznova. Stojis pri niekom, vies ze je chory a Ta potrebuje - a dostava sa Ti len ponizovania a robenia priekov....

bola tazka povaha, niekedy to bolo lepsie,niekedy horsie, ale ani psychologovia si nevedeli poradit ako na nu - tak mi nehovori o vztahoch v nasej rodine,ze boli na mrtvom bode :angry: ..niekedy clovek neunesie svoju diagnozu a okolie sa moze aj rozkrajat, pokial on nechce - tak k nemu cesta nevedie :frowning2: :zipper_mouth:
8. máj 2009 o 10:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
autor
tadea ... teho celkom v pohode, nikto ma neplasil, a prave naopak som pocuvala nazory lekarov, ze mi to len prospeje
ja som sa nikdy necitila byt chora, no a najviac som neznasala, ked ma ludia lutovali, ze nemam vlasy a pod. ja som to brala ako chripku, prisla a zas odide a budem ok...
zajo, kazdy clovek je iny, niekto si k sebe nepripusti nikoho a najdu sa aj taki, co kvoli tomu ze oni maju rakovinu sa hnevaju na cely svet, ze preco prave oni a nie niekto druhy... aj take myslienky mi chodili hlavou...
ale teraz sa nato pozeram uuuplne inymi ocami, a aj ked to moze zniet hocijako... som rada ze som to prezila a dakujem bohu za zdravu dcerku
vsetkym co s tym bojuju posielam silu a chut do zivota.... a vam ako blizkym tiez...
8. máj 2009 o 10:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
ja suhlasim so zajom,su kadejake pripady a nie vzdy choroba pomoze utuzit vztahy .U nas v rodine je to podobne Ti co su chori robia problemy tym zdravym ako keby im vadilo ze my sme zdravi .Ale je to fakt individualne...
8. máj 2009 o 11:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kazdy su ti riesi sam v sebe po svojom....

preto vela zdravicka vsetkym.
8. máj 2009 o 11:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
tak tak aj ja prajem vela zdravicka vsetkym :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
8. máj 2009 o 11:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, smutna tema ale taky je zivot :pensive:

bohuzial aj my to v rodine prezivame
svorka je uz mesiac po operacii, je to silna zena
mam ju velmi rada a viem ze to zvladne, pomozeme jej
dcery ma v Uk ale budu sem chodit,takze najblizsie budem k nej ja
my bolo povedane ze ako jeden z vedlajsich ucinkov chemo je aj 5 stadii a jedno z nich je ze bude od seba odhanat ludi, bude "zla" a tak ale je to jedno som ejj aj povedla ze nech ma aj vyhodi cez dvere ja vlezem cez okno a budem s nou :grinning: :grinning: :grinning: je to perfetna zena ,neuveritelne vela nam pomahala a tak sa z jednej strany tesim ze jej to aspon takto mojou pomocou budem vediet "splatit" aspon kusok toho co pre nas urobila :slight_smile:
nemam ziadne zle myslienky, viem ze sa vylieci,verime tomu :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face:
8. máj 2009 o 12:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
starkovci zomreli vsetci 4 na rakovinu
mama je rizikova kazdy polrok chodi na kontrolu kvoli rakovine prsnika

a ocinovi pred 2 rokmi zistili leukemiu momentalne je na chemo

kvoli darcovstvu kostnej drene testovali aj mna chvalabohu vsetko o.k. ale vyhliadky nie ktovie ake

wighy s tym uplne suhlasim oco pri chemo bol taky ako pises
8. máj 2009 o 12:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Ahojky,
já jsem v březnu byla na pohřbu tetě,umřela na rakovinu prsu... :cry:
dědova sestra taky umřela jako mladá na rakovinu prsu,babička měla v mládí myomy na děloze,a tehdy brali celou dělohu a ted ty myomy mám já :confounded:
Snad se u nás ,,pravá,, rakovina víc nerozvine :frowning2:
8. máj 2009 o 12:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
niekedy bolo pre mna fakt tazke sa vyrovnat s tym ze tato choroba si vybrala prave mna, ale mala som 23 rokov zivot pred sebou, ja som nemohla mysliet inak ako ze sa uzdravim...
u nas v rodine sa rakovina prsnika neobjavila som prva...
ja som pocas chemo pribrala, ani neviem ako lebo po tej chemo jedine co mi chutilo bol rozok a plesnovy syr(teraz mi je z neho zle), parochnu som velmi nenosila, iked som mala krasnu, dlhu premelirovanu... som sa bala ze ked fukne vietor mi ju uchyti...
8. máj 2009 o 12:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Dobrý den, snad se na mě nikdo z vás zlobit nebude, že jsem vám zasáhla do diskuze. Nemám za sebou léčbu rakoviny a naštěstí ani nikdo z rodiny, ale včera jsem narazila na téma HPV a pročítám, jelikož mám za sebou operaci čípku - histologie byla negativní, ale mám dceru a ráda bych ji ochránila a tak zjišťuji informace už dopředu a narazila jsem i na vaši diskuzi....

Přeju vám všem i vašim blízkým hodně síly, tolerance a pochopení a zdraví, které pro mě není frází....
8. máj 2009 o 13:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
johnie :unamused:
je uzasne ze si to prekonala a mate krasne babo
8. máj 2009 o 13:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
mne tiez zistili zhubny nador ako 19r. mala som 5operacii a vyzera to tak, ze som sa dostala z toho. to obdobie bolo strasne ale asi viac trpeli vsetci okolo mna, ked ma videli nevladnu v nemocnici :frowning2: teraz si zelam len jedine, aby sme boli zdravi vsetci
8. máj 2009 o 14:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
anicka dik...
janula tak tak hlavne to zdravicko :dizzy_face:
8. máj 2009 o 22:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja sa sklanam pred kazdym,kto dokaze tuto chorobu porazit a ist dalej,neviem ci by som to dokazala
johnie mas moj velky obdiv,zelam ti uz len radost zo zivota a babetka :wink:
9. máj 2009 o 08:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojky holky.
Těžké a smutné téma,ale přidám zkušenost z mé rodiny :pensive:

Bude to dva roky co zemřel maminčin strejda na rakovinu,neměl žádné příznaky až ho začala bolet krční páteř a pak zjistily,že má nádor v hlavě a metastáze,nádor mu vyndaly a vypadalo to slibně,ale pak zjistily,že to už byli jen metastáze nádoru,který má někde v těle :pensive: a ten hlavní měl ve střevech a bylo to už jak se říká všude,nedalo se s tím nic dělat a bylo to hrozné hrozné hrozné :pensive: po cca 4měsících zemřel v nemocnici opravdu v hrozném stavu.Je to svinstvo :stuck_out_tongue_closed_eyes: Plánovaly s tetou co všechno na baráku udělají a teta s tím dodnes není vyrovnaná a pořád říká,že ho chce zpět.Je to smutné.
A tohoto strejdy nevlastní dcera měla ve cca 32letech rakovinu děl.čípku,tu jí vyléčily o cca 3 roky později jí měla ve střevech a asi před rokem a půl měla bouličku na prsu a na zádech.Chemoterapie,operace všechno znova a teta říkala,že pokavaď to ona nezvládne tak že nebude,bylo to hrozné je to máma dvou ještě né dospělích dětí,je hrozně hodná neznám hodnějšího člověka.No a je to asi 2 měsíce byla v Praze na nějakém vyšetření kde se zjišťuje jestly jí má ještě v těle a zjistily,že ne,ale rozhodující budou první roky.No my jí všichni držíme palce a věříme,že to má za sebou a bude už jen dobře.

Holky vy všechny,které jste to překonaly máte velkou odvahu,jste moc statečné a já Vám držím palce,protože tohle si nezaslouží nikdo a už vůbec ne mladý člověk!!!!!!!
Je to hrozné tím,že to nebolí a klidně se to šíří a já doufám,že na to co nejdříve vymyslí pořádný lék nebo něco,protože pořád slýchám ten ta má rakovinu,znám mnoho lidí,kteří ji překonaly,ale mnoho taky ne.Jde o čas.

Takže Vám opravdu moooooooooc držím všem palečky!!!!!
9. máj 2009 o 10:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
dakujem vam baby, ste hrozne zlate...
teraz niekedy to budu 3 roky co som si nahmatala hrcku, velmi rozmyslam v poslednom case o tom, co ak to bude mat aj mala, alebo jej deti, budem aj ja taka ako boli moji rodicia... zobrali pozicku na drahe lieky, stali pri mne drzali ma za ruku ked som ich najviac potrebovala...
ja si to budem ale velmi vycitat, ak sa to prejavi u sofi... :frowning2:
11. máj 2009 o 22:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
autor
ahojte znova sem nakuknem
10teho idem na kontrolu do blavy, lebo sa nam mierne zvysene onkomarkery. dufam ze to nic nebude

drzim vam vsetkym a vasim blizkym palce
opatrujte sa :wink:
29. jún 2009 o 10:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
smutna tema moja babicka s maminej strany mala rakovinu prsnika aj jej ho odoperovali 7 rokov zila normalny zivot no potom sa to vratilo a bol koniec :cry: :cry: :cry: mala 76
no a babicka z druhej strany mala rakovinu stitnej zlazy po rokoch trapenia zomrela ako 54 rocna :cry: :cry:
chlapi u nas v rodine umieraju na infarkt alebo mozgovu prihodu :frowning2: ,no co poznam zeny tak na 95 percent na rakovinu. :cry: :cry:
29. jún 2009 o 10:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
aj v nasej rodine je to podobne pol na pol.. ale 75ky sa ani jeden zo starych rodicov nedozil
29. jún 2009 o 10:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj, mamka ma momentálně rakovinu plic a ted pred sebou 6. davku chemo, snad zatím zádne metastaze tuk tuk tuk... 15.7. jde na kontrolní sono, moc si prejeme, aby byl nador mensi a mohla jit naoperaci a zbavit se ho uplne. Psychika je na tom to nejtezsi, ted se tesila na chalupu, ale mame trochu rýmu a bojim se, abychom ji nenakazili, ale ona se na to tak upina. No uz jsme bez teplot, jen trocha rýmy, tak nevím, jak se mám rozhodnout. Je utery, meli jsme jet zitra. Normoš bych jela, protoze sse citim dobre, ale nevim, jeslti nemuzu byt jeste nakazlivá....?
30. jún 2009 o 07:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tiez nesuhlasim so zajom, snad u vas sa to takto prejavovalo, ale neda sa to zovseobecnovat, ja poznam ludi takto chorych a ti este dodavaju radost druhym, su to onkologicki pacienti a niekedy ked tam sedim v nemocnici, tak zasnem nad tym, kolko radosti a niekedy aj srandy tam je, pokial cakaju na chemo. samozrejme je v nich strach a v mnohych aj bolest, ale niektori ticho trpia a nezatazuju svoje okolie, mnohym dava silu aj viera, takze nic sa neda zovseobecnit
30. jún 2009 o 08:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
AHOJ, teraz je práve rok, čo môjmu otcovi diagnostikovali rakovinu prostaty v pokročilom štádiu. Začalo to u neho bolesťami chrbta, kto by veril že sa to zachvíľu zvrhne a pritom bol pravidelne kontrolovaný na urológii. Celá rodina sme boli psychicky na dne a všemožne sme sa mu snažili pomôcť, ale nič...malo to u neho strašne rýchly spád...vo februári zomrel. Bože, celý život bol zdravý, silný, veselý a vzdelaný človek...a takto dopadol! Keď vidím tie monštrá ožraté, čo sa potuľujú po uliciach...nemám slov...
30. jún 2009 o 09:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
bramburka ja neviem, ale treba si to premysliet, pretoze takto chory clovek ma slabsiu imunitu a ochorenie by ho mohlo dost polozit
rokka je mi to luto a suhlasim - ani ja nedokazem pochopit ozranov a ani fajciarov - ako si niekto moze dobrovolne nicit zdravie, akoby nevedel, co so sebou od rozkose :frowning2:
30. jún 2009 o 11:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok