• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Ako prežívate rakovinu v rodine?

26. januára 2017 
@majka1608 aj my sme zazili nieco podobne. mamina podlahla rakovine zlcnika, ktora neskor sadla na pecen pred vyse rokom. ja som mala termin porodu 24.12 a mozem povedat ze vsetci sme vedeli ze sú to posldne vianoce spolu. maly sa narodil 25.12 a ja som mala strach odist do porodnice lebo som nevedela ci sa este s maminou uvidim, a ci tych par dni vydrzi. na vnucika sa velmi tesila a zomrela ked mal 6 tyzdnov takze presne viem ako sa cistis s takym malym bábätkom, apon ze ho raz drzala na rukach a aj to sa bala ze ho neudrzi taka bola sĺlabucka. nechceli sme ju nechat v nemocnici sama ich neznasala a trpela tam takze isla domov a odisla tak ze sme ju drzali za ruku. ale je to hrozny pocit ked vidsis ako kazdy den clovek odchadza kamsi odkial sa uz nevrati a ty nemozes pomoct. bolo to hrozne este aj teraz po roku to mam kazdy dcen pred ocami ale viem ze sa jej stalo dobre posldne noci boli hrozne takze sa nam ulavilo ked uz prestala trpiet- je to hrozne povedat ale naizaj sme to tak citili a ona sama uz nevladala. drzte sa a budte jej oporou, drzim palce a pevne nervy
25. mar 2014 o 11:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@movob Je těžké se chovat tak, aby člověk povzbudil, uklidnil, spravil náladu, když se cítí sám mizerně.
25. mar 2014 o 12:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Je smutne kolko ludi na svete trpi na tuto zakernu chorobu.Samozrejme,ze treba bojovat,neznamena to hned koniec.Ale je to strach,beznadej...Strasne tazko znasam chorobu ineho aj svoju.Pred mesiacom mi umrela na rakovinu kamaratka a doteraz sa s toho neviem spamatat.Sestre pred pol rokom diagnostikovali zhubny nador stitnej zlazy,celu jej ju vzali a uz 2 krat ide na terapiu jodom...mesiac je mimo,k 3 rocnemu synovi ani ku nam nesmie koli vyzarovaniu.No a popri tom co sa deje v mojom okoli nakoniec ja..menierova choroba,tetania ,nezhubny nador na stitnej zlaze a lozisko na podmozgovej zlaze.To vsetko zamestnava moje myslenie na 100% ,neda sa na to nemysliet.A najhorsie je cakanie...na vysledok,na vysetrenie, na zlepsenie :frowning2: Prajem vam vela sily!
5. jún 2014 o 08:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, písala som sem už dávnejšie, ale musím znova, večerný telefonát od mamy ma veľmi rozrušil. vraj jej sa zdá, akoby otec ten boj vzdával. má žiaľ problémy ... už viac ako 3 týždne rieši neutíchajúci dusivý kašel, vysoký bilirubín, ktorý každým dňom stupa geometrickým radom. Ale rakovinu má na inom orgáne. Bojím sa toho, čo nastane. Na to sa nedá nikdy pripraviť. Je to ťažké.
6. júl 2014 o 23:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mne mamka yomrela na rakovinu...vyzeralo to tak,ze sa ani babatka nedozije...a nakoniec bojovala este pol roka
vies
@mm2008 ono chori ludia maju svoje lepsie a horsie dni a nie kazdy je rovnaka povaha,rovnako silna osobnost....nic zle na vzdavani sa tvojho ocka nie je,pokial trva par dni...myslim to ak,ze aj on ako kazdy iny clovek ma stavy,kedy nevladze....treba to s nim iba preckat=staci ak bude citit,ze ste s nim...niekedy su aj slova zbytocne...staci pritomnost...on sa opat nabudi...nastartuje....ale ma pravo na chvile,kedy uz nvladze a akoze odmieta bojovat
je to pre neho tazke a tazke aj pre vas :frowning2:
viem si predstavit,co prezivas,prezivate :frowning2:
mas pravdu,neda sa na nic pripravit...ono ja som poriadne nespala a vecne sa strhavala na zvonenie mobila skoro dva roky,kt.boli najhorsie...tie predtym neratam....a aj ked to o chvilu budu dva roky...aj tak este nie som uplne ok...ten stres a strach jedoducho nejde zo dna na den prekonat
drzim vam palce,aby ste to zvladli a este ocka nabudili a uzili si ho...nadej zomiera vzdy posledna...a zazrakz sa deju aj pri tejto chorobe
7. júl 2014 o 07:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
Mne zomrel ocino na rakovinu pred 1 a pol...bol to statny 110kg chlap (pred chorobou)...dostal rakovinu pankreasa...snazili sme sa zohnat mu kadeco co sa dalo..od cajou po vitaminy a neviem co este...zial nebolo ho mozne operovat...malo to strasne rychly spad...do 4 mesiacov zomre...ocino bol v okrese vychyreny technik a mal vela znamych aj lekarov...a jeden ,,kamarat,, lekar mu povedal ze aby si dal do kopy dedicstvo...a to bol pre mojho otca koniec...uplne prestal bojovat...mozno (kto vie) keby ,,pan kamarat doktor,, drzal papulu tak tu este mohol ocino byt...prestal jest, pit, uzivat lieky...prosto sa vyhladoval!!!
A najhorsie na tom bolo to, ze ja som mala 2 mesiace pre porodom ked mu to diagnostikovali...Nastastie vnucky sa dozil aj ju videl, ale ani mala ho nedonutila bojovat...zomrel v januari ked mala dcerka 2 mes...
A tak ako sa vravi, ze niekto z rodiny odide aby niekto novy prisiel tak u nas to je uplne pravda...Moja dcera je vyzorovo kopia mojho ocina...tak aspon v nej mi tu ostal :slight_smile:
6. okt 2014 o 11:54  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mojej mame diagnostikovali rakovinu prsnika pred 4 rokmi. Po vylieceni mala 1,5 pokoj, ale vratila sa jej formou metastaz na plucach, s ktorymi zije rok a pol. Poviem vam ze to zvlada skvelo, myslim, ze psychika cloveka je velmi dolezita, taktiez podpora rodiny. Mama zmenila stravovanie, zelenina, ovocie,... prechadzky v prirode a oddych. Vysledky ma zatial dobre, ale viem, ze sa to moze kazdu chvilu zmenit. Hlavne bojujte a podporujte svojich najblizsich! Mamina sa stravuje tak, ze odkyslicuje organizmus, niekde som to tu videla popisane. Je toho na internete vela. Na alternativnu medicinu moc nie som, ale ked vidim, ze to pomaha, tak odporucim. Taktiez pouziva vitaminy od Dr. Nony a jednu dobu pila vodu ASEA, ale za tieto dve veci sa neviem zarucit.
13. okt 2014 o 16:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@baska777 u nas doma nastalo presne toto iste, tato vazil pred chorobou 100 kil, zrazu zacal chudnut bolel ho zaludok, pan dr.gastro mu dal urobit CT a s tym Ct ho poslali do Martina, kde bola zrazu rakovina pankreasu uz zo vsetkymi metastazami, z pecene ma vraj zdravu len stvrtinku. Aj moja sestra navstivila bylinkarky, doniesla vselico od zeleneho jacmena, cez lanovy olej, caj z plazuna, kamosky na fb mi poradili kupit ten macaci pazur - vilcacoru, vra to je dost ucinne, nasli sme aj akehosi doktora co zije v brne a lieci aj chorych uz v poslednom stadiu. Knemu sa este upiname, poslali sme mu papiere s vysledkami z nemocnice. V novom roku sa ma stat prastarym otcom :grinning: tak vsetci mu vravime, ze musi bojovat, aby uvidel svoje prve pravnucatko, nuz dufame, ze bojovat bude. Dnes bol na pvej chemoterapii a mamina vravela, ze je mu este stale zle, vraj ma bolesti.... ale ide zima to je take depresivne obdobie, ani na svoje milovane ryby nebude moct ist.....
13. okt 2014 o 20:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@baska777 Môj otec bol tiež poriadny 115 kg chlap. Po kolonoskopii, ktorú si mimochodom sám musel vydupať, to nabralo veľmi rýchly spad. Veľmi rýchla operacia, ktorou ho akurát tak vystrašili. Po tom ďaľšia reoperacia a nakoniec diagnóza rakovina hrubého creva, bohužiaľ už s metastázami na pečeni. Otec sa v nemocnici totálne opustil. Nakoniec sme ho dali ako tak dokopy, chodili sme aj k liečitelke a tá mu dala konečne nádej a to potreboval. Zrazu sa nám vrátil do života. No a potom stačila jedna kontrola, CT a sprosté poznámky doktora a boli sme tam kde predtým. Oni mu vzali tú nadej, ktorá ho držala pri živote. A potom to malo rýchli spád a za 4 mesiace zomrel. Bohužiaľ ja som bola tehotná ako ty, ale tato sa malého nedožil, malý sa narodil 2 mesiace po smtri tata. Doteraz ma to hrozne mrzí, hrozne sa na neho tešil a neprejde deň, aby som si na neho nespomenula. A na doktorov mám ťažké srdce, dobabrali čo mohli, keď sme odmietli chemoterapiu, tak sa k nám ešre aj zacali hrozne správať. Tiež si myslím, že keby nebolo nich, tak to otec mohol zvládnuť lepšie, psychika je vééľmi dôležitá pri liečbe.
13. okt 2014 o 21:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@momicek24 Ak je ochotná zmeniť stravovanie, skúste piť zeleninové šťavy a fungovať na nich aspoň 40 dní. Ale len na nich. My sme to už nestihli, ale verím tomu, že môžu pomôcť, len treba mať veľa odhodlania, pevnej vôle a veriť, že pomôžu. A odporúcam si prečítať stránku badatel.sk. Držim vám palce a skoré uzdravenie prajem
13. okt 2014 o 21:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@jojka120
@silviaaa21
Jojka presne tak vsetko sme vyskusali tak ako vy...aj ten pazur aj jacmen aj mms aj caje sme mu robili...a on (a ja ho v jednom smere aj chapem ) nemal uz snahu bojovat...ja tvojmu ocinkovi drzim palce...nech nepolavi!!! a aj nasmu ocinovi po chemo bolo otrasne...az mu nakoniec vyzrala usta...mal ich plne aftov...no hroza...
a preto sme strasne banovali, ze sme ho na tu chemo nutili ist...mozno (kto vie) keby nemal chemo mozno by tu bol o nejaky ten mesiacik dlhsie...chemoterapia ho uplne dala na dno!!! mal velke bolesti...prisiel o chut uplne...preto mu uz ani nic nechutilo ano jest ani pit... :( a ta psychika je veeeeeelmi dolezita...videla som to u nas :frowning2: doktori by mali pomahat a podporovat a nie podkopavat cloveku nohy a este viac ho znicit, ked uz vie ze zomiera :frowning2:
14. okt 2014 o 12:09  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
zvládnu to ale iba vtedy ak odstránia zo svojej stravy živočíšne bielkoviny,múku a biely cukor =množitelia rakovinových buniek....
psychika je po strave najdôležitejšia a množiť dobré bunky =ranajky,obed,večera =smoothie ovocie,zelenina,burina
ak chcete vedieť viac píšte do správy odpoviem každému :slight_smile:
14. okt 2014 o 12:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
prosim vas a co poviete na lieky Wobenzym a Pancreatin? ma niekto s nimi skusenost?
15. okt 2014 o 11:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@jojka120 zbytočne vyhodené peniaze
15. okt 2014 o 12:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@silviaaa21 to fakt? ved ked citam rozne fora, tak ludia si to pochvaluju...
15. okt 2014 o 14:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@jojka120 ja beriem Wobenzým, odkedy mi oznámila mudr že mám rakovinu, prešla som chemoterapiou, keď mám peniaze, kúpim si aj ten Wobenzým a-škodiť neškodí, myslím, že som menej chorá (prechladnutia) ako som bývala pred chorobou.
15. okt 2014 o 14:19  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@oktoberka ahoj, neviem, či sem ešte chodíš, ale napísala si mi 7. júla 2014 krásny príspevok .. teraz ked ho čítam, cítim tlak na hrudi... neodkážem ani plakať. 22.7. ... odišiel ... bojoval viac ako 4 roky aj vdaka podporným prípravkom, prírodným i chemickým ... od toho spomínaného telefonátu od mojej mamy (že má pocit akoby sa otec vzdával) jednu nedeľu večer nabralo všetko rýchly spád:
nasledujúci piatok zobrali otca do nemocnice, odišiel do nej po svojich, dokonca si sám zavolal taxík, bol mobilný, životaschopný chlap. ja som v tom čase bojovala s hnusnou črevnou virózou ... takmer celá rodina sme ňou prešli ...
bola som iba v telefonickom spojení s otcom ... otec mi ešte v ten piatok večer telefonoval, že čo a ako sa veci majú a nikdy nikdy nezabudnem na jeho slová ".. dajú ma tu do poriadku a ja budem ešte životaschopný!!! " nikdy na tieto slová nezabudnem ... ja som za ním nechcela chodiť, lebo to bolo so mnou zlé.
v sobotu sme spolu telefonovali a potom mi zrazu povedal, prosímťa, nevolaj mi ... (mal úplne zmenený hlas)... ja ti budem telefonovať... a tak aj bolo, ja som to akceptovala.
v nedeľu popoludní som sa už cítila fajn, tak som ho išla aspoň ku dverám pozrieť do nemocnice a zakývať mu... a to som nemala vidieť... odchádzal pred očami!
nasledujúci týždeň sa udialo kopec vecí ... ale ... ked som videla, ako sa už ledva dokáže postaviť ... to bolo niečo neuveriteľné ..... v stredu ten týždeň sme dlhý rozhovor s lekárom ... je to otázka dní či týždňov ...
naposledy som môjho otca videla naživo v nedeľu na návšteve a vždy sa pýtal aj na moju rodinu atd . (to bol už 10 dní v nemocnici) ... myseľ mal až do konca jasnú a čistú ... a zrazu v utorok dopoludnia, ja som v práci a zvoní mi rodičovský telefon ... ja si hovorím, zlož, zlož, ja ti prezvoním (volala mama) ale telefon neprestával zvoniť ... už som tušila, čo sa stalo... zaspal v pokoji, bez bolestí ... odpočívaj v pokoji môj milovaný otecko ...už ťa nič nebolí, nič netrápi...

btw - práve v čase, ked sa tieto udalosti udiali, nám u mňa doma vypadol internet , v tú hodinu, náhoda? znamenie?
19. okt 2014 o 21:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@silviaaa21 a môj otec presne to isté, už pri resekcii mal tie hnusné metastázy v pečeni! a to ho vlastne aj zabilo ! - zapchali mu žlčové cesty a bilirubín mu doslova otrávil orgány, okrem mysle našťastie, myseľ mal jasnú až do konca ... tak úprimú sústrasť aj vám ... nech odpočívajú v pokoji všetci, ktorí museli takto predčasne odísť ... kvôli chorobe.
19. okt 2014 o 21:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@rokka
Ahoj, citala som tvoju odpoved a ja momentalne prechadzam podobnym nestastim. Ockovi zistilli minuly tyzden rakovinu prostaty a metastazy v kostiach. Je v strasnych bolestiach a trpi. Som velmi nestastna a sokovana a neviem, ako mu mozem pomoct. Je to strasne a neviem sa z toho spamatat prislo to tak nahle a necakane .
Ako dlho zil tvoj ocko po tejto diagnoze? Co by si mi poradila? Ako zvladnut ten smutok a tazobu? Velmi to boli a chcen verit na zazrak, prechadzam fazamy, ked verin a dufam a som optimisticka a potom sa nanho pozriem a som v koncoch. Prosim ta odpovedz mi. Budem cakat
Dakujem
19. dec 2014 o 00:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ev1ckaaa123 napisala som ti do IP
19. dec 2014 o 20:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, moj ocko ma rakovinu, diagnostikovali mu ju a operovali ho v aprili 2013. Od vtedy s nou zije a poviem to tak ze preziva do dnes. Cele toto obdobie bolo pre neho velmi tazke, neustale bol slaby no boli aj svetle chvilky samozrejme.Cez tieto sviatky som si na nom vsak vsimla ze ta slabost je nejaka ina intenzivnejsia, myslela som ze to je kvoli tym sviatkom emocie a tak ale dnes ho mama vzala do nemocnice. Prvy krat ho musela brat od auta az na oddelenie na voziku, co sme sa vzdy v nemocnici tesili ze ocino si ide sam, vsetko zvlada. Ako vsetci vzdy pisu ze nadej umiera posledna, ja som sa uz vzdala. Ocino ma mysel cistu a jasnu aj som s nim telefonovala dnes no povedal mi ze je strasne slaby a ze on mi zavola neskor, ze ho nemam ist navstivit. Mamam musela odist domov, tak dnes uz za nim nepojde, no ja by som chcela no strasne sa bojim, ze ma to dostane a sa rozplacem pred nim (co hrozne nechcem) ako tu doma placem uz od rana.
15. jan 2015 o 16:08  •  2 deti - čaká bábätko, termín má v júni 2016  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ewwwe choď za ním, kľudne sa aj vyplač...ale teraz spolu musíte byť. Vaše spoločné chvíle sa asi bohužiaľ veľmi krátia, ale využi každú možnosť ako byť s ním, ak po tom obaja túžite. Toto sa ničím nahradiť nedá. Ver mi, viem, o čom píšem...
15. jan 2015 o 16:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@sue dakujem ti za spravu, chodime za nim kazdy den, zacali mu pichat predpokladam morfium. je uplne ako vymeneny je uplne bez bolesti, smeje sa rozprava sa s nami, ale doktorka povedala ze jeho stav je dost zly. Rakovina je velke svinstvo a neverim na vyliecenie sa z rakoviny, minimalne na oblickovu rakovinu. Mozno u ostatnych typov sa to da ale tato je obzvlast zakerna. A toto stadium je uz strasne zle lebo pod vplyvom opiatov ani neveris ze v pozadi sa nieco deje. Neviem vobec ako sa k tomu postavit. Je to velmi tazke.
21. jan 2015 o 12:46  •  2 deti - čaká bábätko, termín má v júni 2016  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ewwwe ja som to nejak ustala a pred otcom som nikdy neplakala. Doma vkuse, hlavne v noci ked ma nevideli deti. Neviem kde je v nemocnici ale mojej mame umoznili s nim byt poslednych par dni :pensive: . Normalne tam byvala s nim na izbe a starala sa onho. Nebol sam... Zomrel takto pred rokom. Bude to zniet asi hlupo ale som rada ze uz netrpi. Tiez bol az do predposledneho dna skoro stale pri zmysloch. O smrti sme nikdy nehovorili, podla mna vedel ze zomiera len to nedaval najavo a ja som dufala ze to netusi.
21. jan 2015 o 12:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@libka1 vobec to neznie hlupo. To si povie kazdy jeden clovek co ma cit. To utrpenie ci uz dusevne alebo fyzicke musi byt pre toho choreho cloveka neznesitelne. A aj ja som sa bala ze budem ale vzdy sa snazim byt usmiata a vesela. Slzy mi vybehnu ked mi otec ide vzdy pri odchode povedat ako ma ma rad a ze ma lubi to je strasne. My sme si to nikdy doma nehovorili nahlas, len sme o tom vedeli ize sa mam rdi a tak to aj bolo. No teraz je doba ked to povieme aj nahlas a to ma uplne dostava. Bojim sa obdobia co nas teraz caka a hlavne to ze to neviem ani len odhadnut. A prave som volala s jeho osetrujucou lekarkou a pytala som sa jej ake komplikacie mozeme ocakavat a ona ze to ani ona nevie povedat,ze budu bolesti silniet budu sa musiet zvysovat davky liekov... Libka dakujem ti ze si mi napisala a prosim ta ako dlho bol tvoj ocko na tom tak ze uz mu museli davat len silne lieky od bolesti? Ak nechces o tom pisat chapem to.
21. jan 2015 o 13:29  •  2 deti - čaká bábätko, termín má v júni 2016  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ewwwe pise sa o tom tazko. U nas to bolo cele nejake divne a neviem sa zmierit s tym co sa stalo. Hnevam sa na vsetkych a na kazdeho...
Otec mal rakovinu hrubeho creva pred 13 rokmi. Vtedy ho operovali, mal chemoterapiu a dostal sa z toho. Kedze bol kvoli tomu pravidelne sledovany v auguste 2013 mu robili vsetky testy ako vzdy a povedali ze je vsetko super. Koncom oktobra 2013 mu brali krv kedze bol aj diabetik a mal sarkoidozu a hematologicke sa cosi nezdalo. 9.11.2013 ho dala hospitalizovat s tym ze mu treba spravit rozne vysetrenia. Skoro mesiac cakal v tej "nemocnici" na vysetrenie, potom par dni kym ich vyhodnotia. Vysledky povedali tesne pred Vianocami s tym ze ho treba previest na vyssie pracovisko. Dali sme ho 3 dni pred Vianocami previest do Onk. ustavu sv. Alzbety aj ked chcel ist velmi na Vianoce domov (to si nikdy neodpustim) kde mu naryclo robili vysetrenia co boli treba aby mu vedeli nasadit spravne chemo. Uz nestihli... Zomrel 7.1.2014. Silne lieky mu dali zhruba 2-3 tyzdne pred smrtou v tom onko ustave, tahali mu aj vodu z brucha lebo nevladal dychat. V tom bordely co sa nazyval hnemocnicou kde bol predtym s nim nerobili vobec nic, sem tam mu dali infuzku na zrazenie teploty. Ze mal rakovinu pecene nam povedali par dni po jeho smrti, vtedy dostali vysledky a kedze jeho lekarka v onko ustave je svagrinina spoluziacka tak jej to povedala. Bolo mi to uz uplne fuk ked mam pravdu povedat. Drzte sa, ani neviem co popriat. Vam vela sil a budte pri nom co najviac :pensive: a otcovi co najmenej bolesti.
Sorry za chyby, pisem z mobilu
21. jan 2015 o 14:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@libka1 Dakujem ti velmi pekne ze si napisala :pensive:
21. jan 2015 o 14:54  •  2 deti - čaká bábätko, termín má v júni 2016  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Prosím Vás, nemá niekto osobnú skúsenosť s nemocnicou v Komárne, konkr. s rádiologickým - alebo onkologickým oddelením? Počula som skôr negatívne ohlasy na túto nemocnicu, ale koľko ľudí, toľko názorov ...
26. jan 2015 o 12:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte nemate skusenosti s nemocnicou v trnave? moj svokor isiel dnes na prijem zajtra ho maju operovat na creva ma dva nadory ma 64rokov nadory su zhubne a mal aj 4 polypi ktore mu odstranili pri kolonoskopii jeden nador ma na tenkom a druhy na hrubom creve vobec nevieme co bude po operacii ci vyvod a co dalej....
23. mar 2015 o 14:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Príspevok bol upravený adminom, lebo nespĺňal pravidlá fóra. Porušoval pravidlo "Neodbočuj od pôvodnej témy".
23. mar 2015 o 20:53 • hastr
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok