• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Mám autistické dieťa. Cesta a výzva zároveň

23. júla 2017 
@arnika1 Tak aj ja prajem vsetko naj Dankovi,aj ja mam Danka :grinning: Pytala si sa na to zastavenie vyvoja u Lei okolo 1,5 roka.Nebola vtedy chora,ona nebyva casto chora,akurat teraz bola 2 tyzdne doma,pretoze bola dost zahlienena,zajtra uz ide do skolky,ucitelka sa ma na co tesit :sweat_smile: Ja si myslim,ze ci to pozastavenie vyvoja nemoze suvisiet aj s tym,ze ona zacala sama chodit az od 1,5 roka.Neviem,ako by to mohlo suvisiet,ale nic ine mimoriadne sa vtedy neudialo :confused: S tym chodenim to bolo tak,ze stala uz od 1 roka a zacala chodit od jednej osoby k druhej,alebo po izbe chodila sama,ale ked bola na volnom priestranstve,tak sa bala :sweat_smile: Proste,ked som ju pustila,tak zostala stat a plakat,neurobila ani krok :angry: Vyzeralo to dost zaujimavo,pretoze ked som potrebovala nieco robit,napr. som kosila travnik,tak sa drzala napr. mojho tricka,alebo nohavic a tak chodila vsade za mnou :sweat_smile: Potom sa raz akosi pozabudla,rozbehla sa vonku za nasim psom a odvtedy chodila :grinning: Kvoli tomu sme vtedy isli k neurologicke,chodza nabehla a neurologicka sa potom zamerala na rec,ktora naopak ustala,Lea rozpravat nechcela,ani to,co vedela predtym,potom,ked sa to rozbehlo,tak uz boli viditelne tie problemy-zle casovanie,sklonovanie,opakovanie otazok a tak sa zacal kolotoc s psychologmi :stuck_out_tongue_closed_eyes:
@jankaw To je super,ze zacina napodobnovat a aj to s tou flasou :wink: Na jeho vek je to vyborne :slight_smile:
29. nov 2010 o 01:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Milá @arnika, aj aj sa pripájam a želám Dankovi, aby sa čím skôr vyzdravel, aby robil len samé pokroky a maminke :slight_smile: na tvári. Ja to poznám my sme boli pred dvoma týždňami chorí, mňa chytala panika, lebo som si už nevedela rady, ale našťastie sa už Jakubko trochu ukludnil, len to treba nejako vydržať. Dokonca sme schytali aj febrilné kŕče, ale mňa už asi nič neprekvapí :grinning: . Ja mám momentálne zápal str. ucha, ale to je nič oproti tomu, čo som zažívala keď bol Jakubko chorý.
@dalea, máme asi podobné detičky. Môj Jakubko má síce len 22m, ale veľmi mi pripomína Tvoju Leu. Je fakt veľmi šikovný, rozpráva tak, že ma hlava bolí, ale som strašne šťastná :dizzy_face: . Už sa dokonca začína aj pýtať ot. kde je?, kde býva teta?(to vždy keď ide s nami niekto vo výťahu, niežeby ho odpoved nejako zaujímala, lebo ani na nu nekukne, ale musí sa spýtať.. :grinning: ). Pamäť má fantastickú, čo poviem, ukážem to si zapamätá. Dokonca vie 10 slov po anglicky, písmenká zatiaľ len 8 :wink: , ale dúfam že Vás dobehneme. Básničky, pesničky stačí keď raz počuje. No len sa zatiaľ nehrá s inými detičkami, a aj nás má niekedy na háku. Stokrát sa ho niekedy musím pýtať, aby mi odpovedal. No odpovedá normálne nie otázkou. Vie povedať ako sa volá, kde býva, koľko má rokov. No vždy ešte hovorí v 3. osobe, Kubko chce, Kubko hapá, dáme Kubkovi dačo. Neviem ho to odnaučiť. A u Jakubka je ešte slabší očný kontakt. Aj keď odpovedá, nie vždy pozerá, bojí sa nových vecí, a nehrá sa s inými deťmi. Vlastne ich ignoruje, tak ako nás niekedy. Má aj svoje rituály, ale postupne si na to zvykám. Zatiaľ dg nemáme, boli sme u Dr. Jánošíkovej keď mal 18m, a napísala len narušený komunikačný vývin. Pochválila ho, že je veľmi šikovný. Mne ale povedala, že môže byť AS. V 2 r. ideme na rediagnostiku, tak sa uvidí.
@jankaw teším sa s Tebou z Maťkových pokrokov. Uvidíš, čím ďalej to bude lepšie. Jakubko tiež v roku vôbec nereagoval na meno, teraz niekedy, keď to jemu vyhovuje :wink: . Nám sa to zhoršilo odkedy začal Jakubko chodiť (12m), dovtedy normálne pozeral do očí, rehotal sa na nás. Myslela som, že nemá toľko časuna nás, lebo je fakt od narodenia v kuse v pohybe. Ale myslím,že to mohlo zaviniť aj očkovanie, lebo presne v 12.m dostal 3. dávku hexa + pneumokoky. No a potom v 15m MMR, ale nejaké výrazné zhoršenie som po MMR u nás nepozorovala.
29. nov 2010 o 12:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby, prejavuje sa aj u Vašich detí niečo ako fascinácia rozprávkovým svetom? Bety má rada veľa rozprávok, ale úplne bezbreho a neuveriteľne zbožňuje Hľadá sa Nemo a Peter Pan, s tým súvisí aj to, že vždy zbystrí pozornosť, keď sa niekde objaví nejaká ryba alebo nejaký subjekt, ktorý lieta, proste veľká fascinácia podmorským svetom a lietajúcimi bytosťami, vílami a pod. Často na nej vidím ,podľa toho, ako sa hrá, že si s bábikami predstavuje, že plávajú alebo lietajú - ide to samozrejme na úkor komunikácie a všímavosti voči tomu, čo sa okolo deje. Snažím sa to obmedzovať ako sa len dá, ale celkom jej rozprávky nedokážem zakázať, najmä keď vidím, že sa z toho tak strašne teší. Ale na druhej strane, potom musím aj celú hodinu sledovať dieťa, ktoré si predstavuje, že je ryba.
Tiež som zistila, že bety chutí biele suché víno (ako mamine), prikráda sa vždy k môjmu poháru a pýta si "pije poár" "na zdravie". Raz dokonca vyštartovala v reštaurácii k susednému stolu a nenápadne si od prekvapenej dvojice na "svoj" stôl doniesla pohár bieleho vína (to bola ale mladšia). A k tomu jej najlepšie chutí steak zo sviečkovice - ťažko podľa mňa možno nájsť dieťa, ktoré poje toľko mäsa ako bety.
29. nov 2010 o 20:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lucec Dakujem, vo stvrtok ideme prvy krat na terapiu do Andreasu, tak dufam ze potom sa to uz rozbehne zavratnou rychlostou :grinning:
29. nov 2010 o 21:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
@ivanpa no prave mi o tom dnes psy vysvetovaa co prave opisujes. :wink:

no baby ja vas nestiham dnes patove narodky davai zabrat uz 3 dni!! :grinning: :grinning: :grinning:
idem vas docitat.. :wink:
29. nov 2010 o 21:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lucec tak naozaj su podobni :slight_smile: Lea ma dobry ocny kontakt,ale napr. v skolke,ked je tam viac deti,tak sa nevie dobre sustredit,vyzera trosku zmateno :sweat_smile: Lea v Kubkovom veku este nezvladala to co on,je sikovny :wink: A to,ze este rozprava v 3. osobe sa moze zmenit,deti v jeho veku este zviknu takto rozpravat :slight_smile: A neriesila by som ani to,ze sa nehra s inymi detmi,ani 3 rocne deti sa este vacsinou nevedia spolu zahrat.Potom daj vediet,ako ste dopadli na rediagnostike,drzim palce :wink:
29. nov 2010 o 23:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@erikasadek .- blahoželám paťkovi k veľkému sviatku, nech sa mu v škôlke aj doma všetko darí, ak budeš mať čas, tak potom napíš, čo Vám povedala psychologička o tom snívaní


1. dec 2010 o 09:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte dievčatá, kedy ste sa prosím s Vašimi detičkami dostali na diagnostiku k Dr. Jánošíkovej, až vo veku 3 roky? My chodíme do Andreasu zatiaľ mesiac na kom. terapiu, máme presne 2 roky, ale diagnostika bude bez Dr. Vraj u Dr. až v 3 rokoch....neviem či má zmysel to vybavovať aj v tomto veku...poraďte pls
1. dec 2010 o 14:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@wandah - teraz by som na tvojom mieste na diagnostiku ešte nešla, za ten rok môžu nastať veľké zmeny, len by som sa skúsila objednať na diagnostiku k doktorke, keď bude mať malý okolo troch rokov, čaká sa niekedy aj veľmi dlho
1. dec 2010 o 16:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Velmi pekne Vám dievčatá dakujem za priania, funguje to, Danuškovi je lepšie :grinning: . Som strašne rada, že si sem píšeme, velmi mi to zdvihlo náladu, ste všetky úžasné :dizzy_face:
@ivanpa to tekuté kalcium skúsim kúpiť, vďaka za tip.
@dalea neuškodila Vám MMR vakcína? Zápal sa nemusí prejaviť hneď.
@lucec to je mi ľúto s tými febrilnými kŕčmi :unamused: rozprávala som sa s jednou mamičkou, ktorej synovi autizmus spôsobili práve febrilné kŕče, takže aj keď lieky sú pre deti nebezpečné, keď im teplota stúpne nad 39,5 už ju zrážam.
2. dec 2010 o 10:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@jankaw my ideme v piatok. Niekedy si dohodnem terapiu po Vás a pozdravíme sa :slight_smile:.
2. dec 2010 o 10:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@arnika1 Neviem ci vakcina,aj nad tym som rozmyslala,ale u nas vzdy ockovania prebiehali hladko,ziadne komplikacie,nic :confused: Este mozem napisat,ze Lea mala malo vitaminu D,v 3 m.,ked sme mali byt prvykrat ockovany,mala este vzadu uplne makku hlavicku,ked som jej davala ciapocku,tak sa mi pod prstami vsetko hybalo :astonished: Vtedy ju samozrejme nezaockovala,a dostavala aj olejove injekcie a opalovala som ju :wink: No a aj teraz,ked sme boli v 3 rokoch na prehliadke,tak mi doktorka povedala,ze ma Lea trosicku deformovany hrudnik,takze sme zase brali AD vitaminy :angry: Neviem,cim to moze byt,ze ho ma nedostatok :confused: A uz som potom rozmyslala aj nad tym,ze to ma znacny vpliv aj na vyvoj mozgu,no Vigantol brala do 2 rokov,tak neviem :angry: Teraz jej davam od septembra Hviezdickovia a odvtedy robi najvacsie pokroky,neviem,ci na tom maju podiel aj tie vitaminy,alebo nie :sweat_smile:
2. dec 2010 o 11:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@arnika1 to ma tešíííí, že Dankovi je už lepšie, myslela som na Vás :wink:
My už máme za sebou aj EEG, ale našťastie sa nič nepotvrdilo. No Jakubko musí brať Diazepam, pri každej teplote :stuck_out_tongue_closed_eyes: až do 5r.
@dalea Jakubko mal tiež nedostatok vit D, keď bol maličký, my sme dokonca brali až do roka po 3kvapky 7 krát v týždni. Ale doteraz má málo Ca, vidím, to aj na zúbkoch, že má krehkú sklovinu, až takú priesvitnú. Povedal mi to aj homeopat u ktorého sme boli. Ale príčinu tiež netuším, možno sa im to nevstrebáva v črevách a preto ho majú nedostatok :fearful:
2. dec 2010 o 12:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@arnika1 No to by bolo fajn. My sme dnes nakoniec na terapii neboli, lebo Matko od vcerajsej noci mal horucku, asi od zubkov, lebo ma strasne opuchnute dasna a aj podliate krvou. Som mu ani za svet nevedela zrazit horucku, stale mal cez 39 stupnov, ale nastastie dnes rano sa zobudil bez horucky.
Matko ma dnes zase prekvapil, ucim ho tancovat na medvedku daj labku a dnes som mu to spievala a on zacal tancovat, prestupoval z jednej nohy na druhu a ani som ho nedrzala za ruky. Len on aj ked spravi nejaky pokrok tak vatsinou iba raz, aj to ze mi doniesol sam flasku a od vtedy uz nie.
Pridavam fotky Matka zniceneho horuckou :grinning:
2. dec 2010 o 12:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
2. dec 2010 o 12:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@dalea vit. D som Dankovi nedávala, a už som počula, že tie problémy má z toho, tak sa to teraz snažíme dohnať. Alergologička nám povedala, že všetci trpia nedostatkom vit. D - okrem bábatiek. Menej sa opalujeme a natierame sa. Takže ja som už s opalovacími krémami skončila, budem dávať len pri vode. S tou hlavičkou, môže niečo byť, synovec ešte stále nemá uzavretú fontanelu - má ju cez pol hlavy a bude mať 2 roky. A reč sa nezakladá. Ale nič to nemusí znamenať :grinning: . Skúsime tiež hviezdičkov, doteraz som dávala Pikovit IQ.
2. dec 2010 o 12:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@jankaw :grinning: :grinning: :grinning: obidvaja Maťkovia sú rozkošní. To je fajn, že je tato taký vtipálek. Myslím že ťa aj podrží, keď si smutná. To je dôležité. Teším sa, že je Maťkovi už dobre, tí chlapci sa so zúbkami natrápia :frowning2: . Dajte potom po terapii vedieť, som zvedavá ako sa Maťkovi bude páčiť.
2. dec 2010 o 12:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lucec diazepam je strašný zabiják, jeden čas som ho brala a nevládala som sa hýbať. Keby ti malý nereagoval, tak to nie je autizmus, ale diazepam :stuck_out_tongue_closed_eyes: . Dúfam že ho budete môcť vysadiť skôr.
2. dec 2010 o 12:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@arnika ja viem dobre čo je diazepam aj aké má utlmujúce účinky, ale našťastie ho máme dávať len pri teplote a nie celý deň, to je prevencia tých febrilných kŕčov, aby sa to náhodou nezopakovalo. Tak dúfam,že budeme chorí čo najmenej aby som to svinstvo nemusela používať. :frowning2: Je mi z toho tiež blbo, ale pri tých kŕčoch, sa môže poškodiť mozog, tak preto radšej treba voliť menšie zlo. A keď sme to už raz zažili, tak je tam veľká pravdepodobnosť, že by sa to mohlo zopakovať. A určite to nechce zažiť, nebolo to nič príjemné :stuck_out_tongue_closed_eyes:
2. dec 2010 o 12:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, Oliver mal v pondelok 2 roky a akoby uťalo, nechce odvtedy plienky, nechce sedieť na nočníku, chce sedieť iba na veľko záchode. Každú polhodinu donesie nočník, čo znamená že ideme na záchod a pekne tam spolu sedíme, ja na zemi, Oli na sedátku a pozeráme časopisy s autami. Dúfam že do vianoc budeme bez plienok :grinning:
Baby, chodíte aj na logopédiu? My začíname budúci týždeň intenzívnu terapiu v Inštitúte detskej reči, máte niekto s nimi nejaké skúsenosti?
2. dec 2010 o 13:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@wandah ahoj :wink: tak to su super pokroky, co pises :wink: Ked porovnam s Lukym, tak v 2 rokoch bol nocnik a hlavne samostatne chcenie ist cikat na zachod uplna utopia. A kedze ti aj pekne ukazuje, tak mi to na aut.vobec nepripada :confused: My na logo chodime. Boli sme aj v Istitute dest,reci, zaplatili sme cez 50 Eur za uvodnu spravu a potom sme tam uz nesli, bolo by to pre nas daleko,drahe a zle sa tam parkuje :dizzy_face: ale pocula som na nich len dobre. Urcite to Oliverka posunie dopredu. My chodime do Dialogu.
Co sa tyka diagnostiky v Andrease, asi by to v tomto veku, hlavne, ked je to u vas nejednoznacne, nemalo velku vypovednu hodnotu. Ja by som tam sla vyslovene kvoli sebe, s malym som chodila kadetade od 2 rokov, lebo som chcela pocut od odbornikov nieco pozitivne,dufala som,ze mi da niekto nadej, ze to bude dobre :slight_smile:
2. dec 2010 o 13:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@arnika1 My sme mali fontanelu v poriadku,mala iba makku hlavicku na zatylku,po podani injekcii to bolo do 2 mesiacov v poriadku :wink:
3. dec 2010 o 11:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dnes ma rozladil tento článok: http://liptov.sme.sk/c/5674059/nadej-na-postavenie-delfinaria-stale-zije.html :confounded:

Napísala som do diskusie prečo: Rada by som získala kontakt na tú pani Alžbetu z Ružomberka. Mám totiž podozrenie, že je to len nejaká fiktívna osoba, aby článku dala istý punc.
Som totiž maminou autistického chlapčeka a sme 3! rodiny v Ružomberku a navzájom si pomáhame. Už roky bojujeme za to, aby nám v Ružomberku schválili autistickú triedu pre naše deti, no neúspešne, lebo sú len 3 a potrebujeme to štvrté dieťa. Takže "pani Alžbeta" by nám hádam mohla pomôcť :wink:)
Naše deti cestujú vyše 60km do Žiliny, kde je pre ne škôlka aj škola.
Takže ja som skôr za to, že ak už peniaze od štátu, tak radšej na vzdelávanie týchto detí v mieste ich bydliska.

Buďme realisti, túto liečbu by sme si asi ťažko mohli dovoliť aj keby bola hneď za rohom a radšej nech štát investuje do zariadení pre autistov v predškolskom, školskom a hlavne v dospelom veku.
A ako niekto podotkol, nech získajú na to radšej nejaké prostriedky z eurofondov ako priamo od štátu a nech tú liečbu prepláca zdravotná poisťovňa!!!

V mene vlastného biznisu sa ideme akože tváriť, že chceme pomáhať autistom. :rolling_eyes:
10. dec 2010 o 19:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
@karkulka1 :wink:

vies co nechce s ami to komentovat ale ani mne sa ten canok nepozdava :unamused:

inak delfinarium sakra draha zalezitost a co tak ponikova terapia u nas robi paradne veci :wink:
10. dec 2010 o 19:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Asi ta pani Alžbeta je Giorgadzeho priatelka :grinning: pri takom dravom podnikatelovi velmi neverím na altruizmus, možno ho skôr inšpirovalo jeho dieťa. Veď on je bohatý Gruzínec, Alžbeta sa má finančne dobre a boli na Ukrajine za delfínmi - žeby sa tam tiež hovorilo po rusky :sweat_smile:?
Práve čítam knihu Syndróm trávenia a psychológie - spájajú sa tam poruchy trávenia s autizmom, schizofréniou, ADHD, Depresiou........ a som zhrozená. To čo tam píše mi vychádza na 90%, predbežne je pre mňa prínosnejšia ako Strunecká - Přemúžeme autizmus.
Autorka tam opisuje aj matku a súrodencov aut. dieťaťa a aj to sedí. Takže Dankov stav ako náhodný výskyt som vylúčila, pekne som mu na to pripravila prostredie :frowning2: . Číta to niekto? Sedí to aj na Vás? Mimochodom odporúčam, viacej vecí sa pre mňa vysvetlilo :sunglasses: .
Konečne sme zdraví a Danko sa po dvoch mesiacoch konečne zase dostal na úroveň, ktorú mal pred porušením diety (tú sme porušili na týždeň kvoli testom). Teším a už to nevidím tak čierne :dizzy_face: .
12. dec 2010 o 22:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
cez Fb mi prisile tento clanok je velmi dobry podla mna, precitajte si kazda z vas.. :wink:

Narodenie dieťaťa s akýmkoľvek postihnutím býva v rodine považované za veľmi traumatizujúcu skutočnosť, ba až za jednu z najbolestivejších udalostí, ktorá môže človeka v živote stretnúť.

Každé postihnutie pôsobí na dieťa i rodinu špecifickým spôsobom, ktorý súvisí:

s časovým faktorom - je známe, že čím skôr sa defekt odhalí a umožní sa komplexná starostlivosť o dieťa i celú rodinu, tým lepšie sú vyhliadky do budúcna. Ak je dieťa postihnuté od narodenia, rodičia sa učia žiť s týmto dieťaťom od začiatku. Záleží však aj na tom, do akej miery je poškodenie reverzibilné, resp. aký je jeho rozsah v čase. Tam, kde sa javí aspoň malá tendencia k zlepšeniu, postihnutie dieťaťa rodina prijíma skôr ako výzvu na mobilizáciu síl, než ako ranu osudu.
s druhom a stupňom postihnutia - stupeň postihnutia (jeho závažnosť) je veľmi dôležitý a vyvoláva rôznorodé reakcie rodičov. Počiatočný šok býva veľký napr. u rodičov detí s ťažkými vývinovými abnormalitami. Niekedy sa naopak títo rodičia ľahšie a rýchlejšie vyrovnávajú so vzniknutou situáciou, než rodičia, ktorých deti majú objektívne oveľa menší defekt.
s príčinami jeho vzniku - značný podiel na tom, ako sa vykryštalizuje situácia v rodine, majú tiež príčiny vzniku postihnutia. Vrodený podmienený defekt negatívne ovplyvňuje rodinné spolužitie. Vyvoláva tiež pocit viny, sebaobviňovanie a vzájomné obviňovanie členov užšej aj širšej rodiny a narúša tak integritu rodinného systému. Táto tendencia súvisí s pretrvávajúcim princípom viny a trestu, to znamená, že všetko zlé, teda aj postihnuté dieťa, musí mať aj nejakého vinníka. Situácia v rodine sa niekedy natoľko vyhrocuje, že rodič sa stáva terčom negatívnych emócií.
Aj banálne ochorenie častokrát narúša rovnováhu rodiny a závažné ochorenie vyvoláva otras, šok. Dochádza k zlyhávaniu rodičovskej identity.

Prvou reakciou je fáza šoku. Je to obdobie, keď sa rodina dozvie nepríjemnú skutočnosť, že ich dieťa je postihnuté. Šok je obranný mechanizmus organizmu, ktorý sa prejavuje neprimeraným reagovaním na vzniknutú situáciu, pocitom zmätku a chaosu.

Po fáze šoku dochádza k fáze popierania a úteku zo situácie. Rodina má pocit, že to, čo sa im stalo nemôže byť pravda. Kompenzáciou môže byť utiekanie sa k Bohu.

Ďalšou fázou je fáza smútku, úzkosti, zlosti, pocitu viny, hľadania viny u iných až agresivita, ktorá sa väčšinou prejavuje voči lekárom, zlosť na celý svet a seba samých, sebaobviňovanie. Dôležitý je prvý kontakt, kedy a ako to lekár oznámi rodičom. Medzi rodičom a lekárom by mal byť vzťah spolupráce, pretože nespolupráca spôsobuje neúspech a neúspech znamená nezlepšenie zdravotného stavu prípadne až smrť.

Ďalšou fázou je fáza rovnováhy, kedy dochádza k prijatiu vzniknutej situácie, narastá snaha rodičov starať sa o dieťa.

Poslednou fázou je fáza adaptácie. V tejto fáze dochádza k reorganizácii, vyrovnaniu sa so vzniknutým stavom, prijatiu dieťaťa takého, aké je a hľadaniu cesty do budúcnosti. V rodine tiež musí dôjsť k prehodnoteniu rebríčka hodnôt.

Vo fáze adaptácie sa častokrát objavujú odchýlky od adaptácie (patologická reakcia):

Hyperprotektivita – prejavuje sa u mamičiek prílišným sústredením sa na postihnuté (choré) dieťa a zanedbávaním ostatných detí a partnera, nekladením nárokov na postihnuté (choré dieťa). Následkom takéhoto správania matky je spomalený vývin dieťaťa.
Odmietnutie dieťaťa – je výrazné vtedy, keď je výrazný aj defekt. Prejavuje sa odchodom jedného z rodičov (väčšinou otca), pocitom viny (týranie) a zanedbávaním, kedy dieťa končí v ústavnej straostlivosti.
Pretrvávajúca zlosť voči dieťaťu – má často za následok rozpad rodiny a agresivitu voči dieťaťu (či už slovnú, alebo fyzickú).
Pri adaptácii na záťažové situácie zohrávajú významnú úlohu nasledovné faktory, ktoré pozitívne prispievajú k adaptácii rodiny na dieťa s postihnutím:

vôľové vlastnosti jedotlivca (rodičov, postihnutého dieťaťa, ako aj jeho súrodencov),
schopnosť prekonávať prekážky, húževnatosť a schopnosť nájsť príjemné a pekné chvíle a zážitky aj v ťažkých životných podmienkach,
vzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny, z nich menovite manželské vzťahy svojou kvalitou buď napomáhajú procesu adaptácie, alebo ho naopak narúšajú,
dôležitú úlohu zohrávajú aj dobre udržiavané vzťahy s príbuznými, priateľmi a skúsenosť rodičov s výchovou staršieho zdravého dieťaťa,
stabilný hodnotový systém rodiny a jej široko rozvinuté záujmy,
vnímanie postihnutia skôr ako výzvu k boju, než ako neúnosné bremeno,
vzťah dôvery k ošetrujúcemu lekárovi a iným špecialistom,
priaznivé životné podmienky (blízkosť školy, možnosti styku s rodinami, ktoré taktiež majú postihnuté dieťa),
stupeň inteligencie (rodičia s nižšou inteligenciou nemávajú s adaptáciou väčšie problémy, zatiaľ čo rodičia s vyššou inteligenciou sa s faktom postihnutia vyrovnávajú oveľa horšie),
vzdelanie rodičov, alebo ich sociálno-ekonomické postavenie (najťažšie prebieha adaptácia u matiek zo stredných a vyšších vrstiev, pretože postihnuté dieťa ohrozuje ich vlastné ciele a ašpirácie, na rozdiel od matiek s nižším sociálno-ekonomickým statusom, ktoré sa vyrovnávali so situáciou pomerne rýchlo a dobre),
náboženská viera má pozitívny vplyv na adaptáciu (veriaci rodičia sa so situáciou vyrovnávajú ľahšie než ateisti).
Adaptácia nie je nikdy 100%-ná a pri dlhotrvajúcej chorobe nie je nikdy ukončená.

Finálnym stupňom zrelej rodičovskej adaptácie je:

akceptovanie faktu, že dieťa je postihnuté,
akceptovanie dieťaťa takého, aké je,
akceptovanie seba ako rodiča postihnutého dieťaťa, ako aj človeka so všetkými ostatnými životnými rolami, osobnostnými vlastnosťami, skúsenosťami, postojmi.
Dospieť do tohto štádia však nie je jednoduché. Len málo rodičov prejde takouto životnou cestou spontánne, mnohí potrebujú podporu odborníkov, psychologických, medicínskych, výchovných či sociálnych inštitúcií a služieb.

Dôsledky nezvládnutého adaptačného procesu sa prejavujú tak v rodine ako celku, ako aj u jej jednotlivých členov. Prejavujú sa úzkosťou, depresiou a pocitom menejcennosti. Typickým prejavom je napríklad trvalé stiahnutie sa do izolácie. Niekedy pretrvávajú ambiciózne a neprimerane náročné výchovné postoje na postihnuté dieťa, ktoré nerešpektujú jeho postihnutie. U súrodencov postihnutých detí sa môžu objaviť poruchy správania a emocionálne poruchy v súvislosti s ich zanedbávaním alebo naopak preťažovaním. Dôsledkom nezvládnutého adaptačného procesu môže byť aj rozvod alebo rozchod partnerov.
13. dec 2010 o 10:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@erikasadek Super clanok :wink:
13. dec 2010 o 11:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, som tu nová a chcela by som sa k Vám pripojiť. Mám 25 mesačného synčeka Matúška s autistickými rysmi. Za sebou máme vyšetrenia: ušné, neurológ, klinický logopéd, pedopsychiater, v najbližšom období sa máme prihlásiť na komunikačný kurz a terapie. U nás môže ísť o hocakú diagnózu od autizmu cez MR, dysfáziu... :confused: .Veľa si sľubujem od MUDr. Krejčírovej, ale to nás čaká až v apríli a pevne verím, že dovtedy spraví aký taký pokrok. Akurát mám problém, lebo mi pediatrička nechce vypísať výmenný lístok, ona ho vraj do ČR vydávať nemôže, iba vo svojom rajóne. Tak som Vás chcela poprosiť, ak ste bola niektorá z Vás zo SR za ňou, ako ste to riešili, alebo ste si vyšetrenie hradili? Ďakujem za všetky odpovede. Toto fórum som dnes dočítala asi po 2 týždňoch celé, veľa vecí som si uložila a ďakujem Erike za jeho založenie, človek naberie nejaké info a aj sa odreaguje alebo vyžaluje.
14. dec 2010 o 21:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
@katkaluk vitam Ta... :slight_smile:
14. dec 2010 o 22:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ďakujem za privítanie. Odo dnes bojujem s Matúškom, snažím sa ho odstaviť od materského mliečka, zatiaľ sa mi darí, aj keď občas s chvíľkovým plačom. Uvidím, aká bude noc...Dávala som mu ho nad ránom cca ešte 2-3 krát...Inak k téme. opíšem správanie Matúška. Do 12 mesiacov sa vyvíjal štandardne. Keď mal 15 mesiacov, už som si hovorila, že čosi nie je v poriadku, lebo neukazoval na predmety a ani nekýval na pozdrav. Tajne som dúfala, že to dobehne, bohužiaľ- nestalo sa. Začal sa vyhýbať očnému kontaktu. Teraz je už očný kontakt lepší, ale len v situáciách, ktoré chce on. Myslím si, že v tých, ktorým rozumie- bláznenie sa na posteli, naháňačka, kukuk. O hračky veľký záujem nejaví, tak akurát obhrýzať ich. Momentálne obhrýza všetko, čo sa dá, pripisujem to zúbkom, snáď sa nepletiem. V 18 mesiacoch som to oznámila mm, že sa mi niečo nepozdáva, o mesiac nato som to už začala riešiť. Zlepšil sa očný kontakt a všíma si prostredie, aj detaily. Deti vonku pozoruje, ale nemá záujem o ne. Jemne ich rukou odsunie, agresia uňho nie je žiadna. Skôr mám pocit, že keď odo mňa niečo chce, napr. mliečko, tak ma príde zozadu hladkať po chrbte. Ja keď som mu dávala mlieko, tak som ho vždy hladkala po chrbátiku, tak asi odkukal.Inak chodí hladkať aj MM a súrodencov občas. Horšie je to vonku- to nemá záujem o nikoho, očný kontakt slabý. Je toho ešte veľa, ak Vás niečo zaujíma, pýtajte sa. Mňa osobne by zaujímalo, niektorá z Vás spomínala, že bola u psychiatričky a povedala, že dieťatko má toľko auti rysov, že to môže uzavrieť, ale intelekt je neporušený... Tak toto isté som s MM počula aj ja, tak by som chcela vedieť jej meno, či to nebola tá istá MUDr. Môžte aj do IP.
14. dec 2010 o 22:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok