otvaram tuto temu kedze podobnu som nikde nenasla....
u nas to vyzera , ze asi ano. len cakam na vysledok je to ako cakanie ,ako na kata ☹
velmi sa trapim kvoli tomu uz dlho a bola by som rada , ak by s atu nasli mamicky ktore maju podobny problem...
myslim si ze by sa dalo o tom vela rozpravat a mne osobne dobre robi ak mozem o tom rozpravat a hlavne s niekym kto uz ma doma podobny problem alebo poznal niekoho...
bude to ako skupinova terapia, inak to ani nazvat neviem ale myslim ze sa tu snad niekto najde.. a budem esi mat co povedat...
myslim si ze je to tema, novodoba , ktora zacina trapit mnohe rodiny a nasu spolocnost...
nehovori s ao tom lahko , ani medzi partnermi alebo v rodine, tak uvitam , dobru diskusiu na tuto temu..
dakuejm Vam , vopred ak sa zapojite.. 🙂
@jana0881
v andrease platis.
dr.j berie aj cez zdr.poistovnu - tu potrebujes ziadanku od pediatra - mas to bezplatne, cakacie doby su dlhe, niekedy aj rok (podla poistovne - zdr.poistovne davaju "limity") + berie ako "samoplatcovia - cena porovnatelna s andreasom, termin dostanes skor ako cez ZP, ale pravdepodobne neskor ako v andrease.
my sme boli aj tam aj tam v tych 2r - za mna mozem podat lepsie referencie na dr.j.
neviem odkial ste - ak ste z okolia BA - na kramaroch je liec.pedagog matuskova, tam dostanes termin skorej, je vyborna.
Nemate niektora z Vas skusenost s p.gabrielou mikovou z ostravy.je vyzivova poradkyna.moj.maly bol.na gfcf diete 6mesiacov a opoidne peptidy mu neklesli, stale ma okolo.1000 tak hladam vysvetlenie
@trantabula presne si opísala v tej všeobecnej časti, co presne od asistentky očakávam. Akoby si mi hovorila z duše. Moja predstava je dať do toho môj rodičovský s pridávkami, čiže cca 250 EU. Viac by som už asi nemohla. Neviem odkiaľ si, predpokladám, ze asi bratislavský kraj. Ja som z trenčianskeho. Tu majú možno menšie finančne nároky.... Aspoň dúfam.Bojim sa aj toho ako možem "prekontrolovať"či a ako tá pracovníčka s chlapcom robí. Jediná možnosť teda je cez úrad práce predpokladám. Dakujem za podelenie sa o skúsenosti. Viem že to bude na dlhé lakte dám potom vedieť ako Sa mi darilo
@arcadia mozem ti za seba len držať palce, treba natrafit na dobrého človeka v prvom rade, ktorý to cele aj tak berie, že robí v sociálnej oblasti, teda nie primárne pre prestíž ani pre peniaze, nielen si teda napr. riesi absenciu príjmu, treba si dobre vysvetliť vzájomne očakávania a nepredpokladat, že niekto pochopí aj to, čo sa výslovne nepovie. Dobre je začať vzťah dieťa terapeut doma a pozorovať, ako im to vzájomne funguje, medzi dieťatkom a asistentom by mala fungovat dobrá chémia a pozitívny vzťah, ver mi, že stresu si spolu užijú ešte dosť v tej škole a skolke, tak si musia navzájom dôverovať. Nechať ich napr. sa doma spolu hravat postupne by mal asistent zobrat dieta na prechadzku, ty to môžeš celé z diaľky jemne odpozorovať bez zasahovania, aby ani asistentka nebola v strese, a vidieť či to v reali funguje a či tej osobe doverujes. A až potom skolka... k finančnej stránke, dufam, ze mimo ba, to možno nie je az také krute, kazdopadne, aj asistentke treba vysvetliť, že ju platíš z rodinných peniazkov a ze to je tvoja úplne dôležitá investicia a nie žiadna zábavka alebo kratochvila... škoda stokrát že v sr neexistuje ani potenciálne, skupina ludi, najmä studentov pedagogiky, psychológie alebo soc. práce, ktorí by chceli v tejto oblasti zacinat ako terapeuti, nielen teda pre nejaky finančný benefit, ale by to videli aj ako spôsob získavania skúsenosti. Ja som všetkým svojim asistentkam napr. platila aj školenia a prednášky v aba verbal behavior terapii, čo bol vybavit priam zázrak, ale nemozem teda povedať, že to niektorá z nich až tak uplne odcenila, ako investíciu do svojho celkového vzdelania. Nakoniec ti zasa, uz tradične asi, napisem, že budem veľmi držať palce, je to veľmi tazke u nás zrelizovat integraciu a často si pri tom poplaces, ver tomu, ale pri každom rozhodnutí musíš mať pred svojím vnútorným zrakom stále iba to jediné, a to aktuálne potreby svojho dieťaťa a podľa toho sa stále snažiť rozhodovať.
@velkeoci ale áno, je to možné. Často s tým ale nemusí súhlasiť škola alebo škôlka. Ďalší aspekt je ten, že zmyslom škôlky je v zásade to, aby si dieťa navykalo na prostredie bez rodičov a prijímalo a akceptovalo aj inú autoritu, nielen teda mamina, často už unavená a bez energie a napadov, 24 hodín denne. Ale pisem, asistent iný ako rodič a zároveň dobrý a schopný je ideálny stav.
@cmeli áno väčšinou presne tento argument
@trantabula veľmi pekne dakujem za tipy. Očividne robíš pre svoje dieťatko maximum ako sa dá. Budem sa držať tvojimi radami. Ešte raz vďaka.
@arcadia mam osobnu skusenost s robenim asistentky mojmu HFA synovi v predskolskej, a stretla som sa aj u odbornikov s nazorom, ze radsej nech je tam kratsie, ale sam, ale ja v tom nevidim opodstatnenie. Ono asi konecnym cielom by malo byt, aby dieta fungovalo v nejakom kolektive/systeme bez rodica, ale nemyslim si, ze je to potrebne v prvom kroku, mne sa zda pre mojho syna byt dostatocna vyzva fungovat v kolektive, hoc aj s moznostou utekat za mnou kedykolvek to potrebuje. Myslim, ze casom to bezo mna urcite zvladne, ale pocitam ze to este bude trvat zrejme par rokov. Urcite zalezi od prezivania kazdeho konkretneho dietata, ale moj je velmi citlivy, a najma na socialne podnety (tazko znasa najma dospelych cudzich ludi, ich prihovaranie/ eventualne fyzicky kontakt...), takze predpokladom aby mohol fungovat s nejakou cudzou osobou ako asistentkou by bolo, aby si s tou osobou vytvoril vztah, lebo bez toho by to bolo horsie nez keby tam bol uplne sam. Ze je to pre mna niekedy dost narocne je samozrejme pravda, ale zase pre to moje dieta je cely tento nas svet este omnoho narocnejsi, a ked mu nepomozem ja, tak to neurobi nikto. Plus je to pre mna velmi cenna skusenost vidiet ako reaguje na ake situacie v kolektive, a urcite ma to naucilo vela o jeho svete a prezivani. Tak len to som chcela podotknut k nazorom vyssie, ze to, ze povie Vas terapeut, ze to nie je vhodne aby asistentku robila mama, nie je nieco o com by sa nedalo polemizovat a ak mate taku moznost (skolka dovoli, Vas cas dovoli), tak by som to nezavrhovala len kvoli nazoru terapeuta.
@ancovicka30 oh, nerozumeli sme sa moc. Osobu asistenta ja vôbec nejdem riešiť. Ako keby sme mali fakt niekto reálne na výber, nemame. Chcem hlavne povedať, že skúšať integraciu s asistenciou, je veľmi dobrá vec, netreba ju zatracovat od začiatku, napr. malo rodičov vôbec nad ňou čo i len uvažuje, hoci by aj nemala vyjsť. Či mama áno alebo nie ako asistentka, vobec nebudem rozoberať a ani nemám na to absolútne žiadne terapeuticke odporúčania od nikoho, zle, ak to tak vyznelo. Keď píšem, že bolo by celkovo fajn, keby to nemusela byť nevyhnutne mama a mala po ruke super asistentku s plnou dôverou, asistentka by bola profi terapeutka a mama by pracovala na asistentkin plat, v povolaní, ktore pôvodne vyštudovala, teda ako architektka, lekárka, veterinarka , tak by to bolo niečo, čo by bolo naozaj veľmi fajn. Nemusí sa to vôbec kryt s realitou. Ono nájsť takú osobu je fakt neuveriteľne ťažké, a vôbec sa nedivím, ked to v 90 percentách bude mama, lebo nikomu inému proste nebude môcť s kludnym svedomim dať dieťa do ruky. Zmyslom celej asistencie, odhliadnuc od tohto faktu, teda, či už ju poskytuje mama alebo ktokoľvek, by však malo byť napokon fade away, teda ustupovanie asistenta, aby dieťa bolo schopné fungovat čo najsamostatnejsie. Je to pravda úplne dlhodobý cieľ.
@jana0881 aku hlavnu stranku? Neviem, kde sa obratit v lucenci, zial. ale skus kuknut, kde tam mate najblizsie Centrum vcasnej intervencie (www.centravi.sk). Tam napis/zavolaj. Skor zavolaj-to je rychlejsie. Netreba vysetrenia ani odporucania. Oni by mali prist domov a podla tvojho rozpravnia a pozorovania dietata, usudit, co s nim robit. A ak nahodou nenajdes v okoli vobec nic, skus sama studovat nieco o ABA terapii (knizky, internet, videa na youtube-vies po anglicky? Ak ano, kukni aj ESDM terapiu, to je ako aba ale novsia, lepsia).
@cmeli
@amy287 No v podstate nic.. Ja som to vtedy nevedela pomenovat ako zahladenie, mozno by sa k tomu pristupovalo inak. Ked sme boli v poradni, v cakarni mali tie tabulky s vyvinom deti rozdelene na socialnu oblast , motoriku atd.. V 3 mesiacoch som dr. hovorila ze to vobec nanho nesedi podla tej tabulky, ze niekedy posobi ako keby nas nevidel, nevnimal, pozera cez nas. Mame v rodine tazsiu mentalnu retardaciu- sesternicin syn, spomenula som to a poslala nas na neurologiu. Muz sa vtedy na mna strasne hneval ze riesim blbosti, ze mu s tym kazim radost z maleho , ze ked ja taky malicky nikto nam nepovie co mu je, ze budem len za hlupu..tak som sa nato potom vykaslala..u neurologa som povedala ze sa to zlepsilo a tym to skoncilo.. Zacala som sa v tom vrtat az teraz ked vidim tie rozdiely medzi detmi aj celkove spravanie. Muz neda dopustit ze by mohlo s malym nieco byt..Dnes som sa ho spytala ci mu maly opatuje usmev..pre mna jednoznacna odpoved a muz mi vravi ze ano opatuje, ze on tam vidi naznak zdvihnutych kutikov :D s nim to bude tazke, on proste nepripusti ze by s malym mohlo nieco byt a neviem si predstavit ako to budeme niekde riesit ked on vidi nieco ine ako ja :/
ahojte, dakujem za rady ohladne ockovania, teraz ho nedam zaockovat , potrebujem si to poriadne premysliet a pozdejsie sa uvidi. Len neviem co si vymyslim 🙂 Ja som za maleho uz v minulosti nieco riesila ale v podstate sme nikde nedosli , bolo asi skoro. Od narodenia sa mi nieco nezdalo..Porod bol komplikovany, tahali ho VEX-om, ked som videla co mu to spravilo s hlavkou-no strasne , tvaricku mal takmer ciernu, zlomenu klucnu kost koli ktorej sme chodili na rehabilitacie.. Bol velmi placlivy do 4, 5 mesiaca ,nevedeli sme co mu je..Stale mal taku zvlastnu stolicu, vela hlienov ale kedze na vahe priberal uzavrelo sa to stym ze hlieny su z placu., Teraz to chcem riesit , prestala som kojit a nieje to stale v poriadku.. ale este k tomu zaciatku: Prvy x sa na nas usmial ked mal 2 mesiace, dost dlho posobil akoby nas nevidel. Proste niekedy reagoval a niekedy bol uplne mimo.. Posobil akoby spal s otvorenymi ocami.Ked som mu presla rukou popred tvar ani nezmurkol.. aj teraz je casto zahladeny. Do oci sa nepozrie , iba na usta. Zdalej to neviem povedat, ale ked je blizsie pozera len na usta alebo uhyba pohladom. Prvy socialny usmev som si vsimla v 9 mesiacoch . Vtedy spravil velky pokrok, zacal slabikovat, naucil sa zopar predmetov, napr. kde je lampa a pod. Inak co sa tyka lezenia, chodenia to vsetko islo pekne ako ma, nezaostaval . Bola som stastna, vsetko sa zlepsilo, to ze sa nejak netesil, nikdy mi neopatoval usmev, ze nepocuval , nereagoval to som brala tak ze je este maly, casom sa to zlepsi. ale nezlepsilo, skor zhorsilo a kedze mam kamosky s malymi detmi zacinam vidiet velke rozdiely. Uz len v tej mimike tvare, byva bez vyrazu, bez emocii..Ked prideme k nasim , mama ta ide vyskocit z koze od radosti a maly len znudene na nu hladi ze co predvadza :D max. zdvihne trochu kutiky.. okolo oca iba prejde a ide sa venovat suflikom.. uprednostnuje predmety.. ale nieje to vzdy tak..niekedy pride a tak sibalsky sa na mna pozrie , vtedy si poviem ze mu predsa nic nemoze byt .vie sa aj pohrat, rad sa nahana, niekedy ma postiska, da pusu..zneistuju ma vsak tie jeho hysaky..ako sa bije po rukach, vsetkym co schyti, alebo sa hodi o zem , vsetkym trieska,... Ist s nim na prechadzku to je pohroma .. chodime len okolo domu ,ale stale niekde uteka , hodi sa o zem a postavit ani za svet ..Robi len to co chce on, ked nie cirkus.. Neviem ako riesit taketo situacie , fakt si neviem rady..Nechcela som to riesit s dr. , myslela som ze casom bude lepsie ale stale sa to len zhorsuje, budem musiet niekoho vyhladat. Ak je tu niekto z okolia LC budem rada ked mi date nejake tipy 🙂 Neviem ako to funguje, ci to treba riesit cez pediatra a odporucenia alebo sa mozem rovno niekde objednat. Spominali ste Janosikovu , neviem ci to nieje este skoro pre nas , ma len 17 mesiacov...