Mám autistické dieťa. Cesta a výzva zároveň

@llulla "Mne to pripada,akoby sa mu nezdalo logicke,ze sa ma kvoli vysloveniu jeho mena na mna pozriet.A pritom je to take prirodzene."

Prepac, povedala si prirodzene? Logicke? Pre teba - preco nie. Lenze uvedom si, ze zamenujes pojmy: ked napises "na mna", myslis "me do oci" a to su dve rozne veci. Lebo velke mnozstvo autistov tym ako nie su zvyknuty pozerat sa priamo maju velmi dobre vytrenovane periferne videnie. Ak si myslis, ze sa autista nepozera ked sa diva bokom od teba, je MOZNE, ze sa velmi mylis.

@michalrosky jé, ty píšeš aj slovensky aj česky? 😅
odkiaľ si? 😕 😉

inak, to periférne videnie , myslím, maximálne funguje aj u nás...
padám zase, "Lazár" zaplakal... a to akože už spinká v postieľke...
ale s horúčkou mu to asi nejde ☹
a ďakujem @valika_val

@michalrosky Chcela by som sa opýtať niekoľko vecí ohľadne môjho malého. Mám takmer 8 ročného chlapčeka dosť hyperaktívneho. Bežný život zvláda pomerne v pohode, nemá ani problém chodiť medzi ľudí, do obchodov, práve naopak stále nás niekam volá, lebo doma sa nudí. Nevie/nemá záujem sa hrať s bežnými hračkami, jeho najobľúbenejšia činnosť je poklopkávať si s kladivkom alebo nejakou plast. fľašou. Rád ešte má prechádzky, skákanie na trampolíne a kolieskové korčule. Doma s nim nemáme nejaké veľké starosti, poslúcha, keď mu kážem niečo spraviť, pomôcť, pokiaľ to zvládne. Sám spí v izbe, veľa vecí zvládne sám.
Čo je u nás problém, to sú dve veci:
1. Komunikácia- rozpráva v slovách alebo krátkych vetách, ale väčšinou len keď niečo chce (jesť, piť, ísť niekam) alebo naopak nechce. Chcela by som ho ale nejako primäť, aby mi hovoril aj iné veci - čo sa mu páči, čo bolo dnes v škole, ako sa cíti a pod. a to sa nám nedarí. Ako by som mu mala ukázať, dať najavo, aby mi hovoril aj také veci? Aj preto, že keď ho niečo trápi, aby som mu mohla pomôcť.
2. Učenie - od mala prudko negatívne reaguje na našu snahu klasického učenia, najviac neznáša písanie a maľovanie. Je mi to ľúto, lebo mám pocit, že je celkom šikovný a mohol by sa viac naučiť. Je len málo vecí, čo robí rád napr. rozskrutkováva autíčko, niektoré skladačky, kde sú geom. tvary, alebo priraďovanie rovnakých obrázkov. Ostatné veci viac-menej odmieta a keď ho chcem nútiť, stáva sa agresívny, chce ma napr. pohrýzť. Neviem, prečo má taký odpor k týmto veciam, poznám viac detí, ktoré nefungujú tak dobre v spoločnosti, ale takéto úlohy vedia a robia ich aj celkom radi.
Vďaka za tvoju odpoveď

@magimary Jéje omlouvám se 😉, nechal jsem se strhnout slovenštinou. Aktuálně jsem z Prahy, ale s jazyky nemám nějaký zásadní problém. Ještě se domluvím anglicky a rusky, italštinu bych musel oživit kdybych jí potřeboval, španělsky bída, německy a švédsky děs 😉. Pak si ještě pamatuju pár slov ze swahilštiny (to je jazyk ze skupiny banthu) a z latiny; nejhorší je němčina, tu jsem se dokonce učil, ale tolik se mi nelíbí, že mi to brání v učení 😉

Jinak musím říct, že jsi "úžasná baba" pokud jde o tu přednášku 😉. Ony tam vlastně nejsou zase tak zásadní novinky, zajímavé je spíš to, jakým způsobem Dr Janošíková ty informace spojuje a její postoje k nim. Moc děkuji a pevně doufám, že nám napíšeš i zbytek. Jak bych se Ti odvděčil 😉? Cítím se být dlužníkem ...

@lucka261177 nie,nevyznieva to tvrdo,ja chapem,co sa mi snazis vysvetlit.Len naozaj je rozdiel,kde je teraz a kde bol,ked som sem zacala pisat.To nereagovanie na meno mi bezne nepride,ale nevadi.On prave tie ani nie dva mesiace dozadu doslova vypadaval do offlinu,alebo ako to nazvat.Pohlad do prazdna,nereagoval na nic,proste bol niekde inde.Takto ho videla aj ta nasa pediatricka,co povedala,ze jej sa javi ako autista.Ked sa nastval,tak robil strasne nahnevaneho indiana a dohryzol si pritom opak dlane,mal tam velke modriny.Stratil ocny kontakt a pozabudal veci-to,co v knizke poznal,zrazu nepoznal,neukazoval.....TAkto,ked sa zmeni dieta,tak to je pre matku riadny sok.A co sa tyka tych obchodov,ja nemyslim,ze sa s nim neda ist do potravin,ale kamkolvek.Predtym som ho na 2 minuty uplatila tym rozkom,lebo akonahle sme tam vosli strasne prestrasne krical.Takze radsej do obchodov nechodime,ale to vobec nevadi (zaujimave je,ze on ukazuje,ze chce ist do obchodnych centier,ale len do tych "svojich" obchodov,ked ho odtial zoberies,tak je zas velmi hlasny problem na svete),potraviny zabezpecuje odvtedy MM,skor mi je luto,ihrisk,ze mu na nich staci chvilka a radsej ide ku krizovatke.
S tou recou a porozumenim ma neodskriepitelny problem,ale som velmi rada,ze je ochotny zopakovat po mne niektore hlasky,to je velky pokrok,nevadi,ze inak,ved bez spravneho postavenia jazyka by to nik nevedel...

@valika_val my sme boli len u pediatricky (ona pracovala 2 roky aj s autistami,tak ma nepresviedcala,ze je vsetko ok,prave naopak),potom u psychologicky a neurologicky (robila mu aj EEG).Vsetci nas odporucali k Janosikovej,kedze nik iny v tomto veku nie je ochotny vyslovit jasny nazor.K Janosikovej ideme zaciatkom oktobra.

@michalrosky podla mna je naozaj logicke,ze ked niekoho naucis,ako sa vola,tak na to meno zareaguje.Drobec sa nepozera periferne,on mi je otoceny chrbtom,ked ho volam (vacsinou to tak je,pretoze je predo mnou) a neotoci sa.Takze vylucujem,ze by ma videl periferne.Ale ked mu takto od chrbta poviem "pozri sa na mamu",alebo nieco podobne,tak pozrie do oci,sice len na chvilu,kym zisti,co chcem,ale pozrie,nepozera mi na ruky,alebo ide.Ten periferny pohlad pouziva tiez,viem,co tym myslis,ale to je v situaciach,ked som niekde pri nom a som v jeho zornom poli,s tym nereagovanim na meno som myslela ine situacie...Moj nazor je mozno nespravny,ale mne to pripada,akoby sa odmietal otocit len tak (na meno),pripada mu to zbytocne,pripadne obtazujuce,pretoze predpoklada,ze od neho budem nieco chciet...Ale mozno nan nereaguje z uplne inych dovodov a ja sa mylim.

Toto je zaujimave-je tam aj link na origi clanok. http://www.slobodavockovani.sk/news/federalna-v...

@llulla Samozřejmě všechno, co píšu, je buď můj názor nebo moje zkušenost s druhými, ale autisti jsou jako Lourve - co kus, to originál 😉, takže když na to přijde, nic nemusí platit obecně. Jinak pokud jde o to zareagovat na jméno souhlasím, že to má logiku. Pro mě. Ale pro řadu těch broučků to prostě není třeba; přestože opět jen hádám, když toho tvého neznám, tipuji, že to není tak, že by se něčemu vyhýbal.

Minulou středu jsem zrovna u jednoho chlapce ověřoval, zda slyší na jméno: počkali jsme, až odejde do jiné místnosti a něčím se tam zabaví a potom jsem ho začal volat a vyzývat k tomu, aby přišel. Během cca pěti minut dělal všechno možné, ale příchodu jsme se nedočkali, přitom jsem cítil, že situaci chápe a pokud nebyl vysloveně zaujatý, tak odpovídal vokalizací. Nakonec přišel proto, aby mi přinesl boty 😉, ale nebylo to proto, 6e jsem ho celou dobu volal. Prostě zrovna nic nepotřeboval.

On je v podstatě zvyklý, že když má nějakou potřebu, tak si o ní "řekne", ale součástí té strategie není to, že potřebu, která souvisí s ním, může mít někdo jiný. To se jim někdy těžko vysvětluje, zvlášť dysfatikům.

@michalrosky existuje nieco co ty sam mas odskusane odzite napozorovane co ziaden autista robi alebo naopak nerobi?je nejake jednoduche voditko ktore ti da odpoved mam alebo nemam doma autistu?poznas dieta ktroe sa javilo ako male uplne autisticky a nakoniec zije normalnym zivotom?

@lucka261177 otazky na telo 😀 aj mna to zaujima, ale odpoved asi obe vieme, ze? 😉 😅

@michalrosky jé 😅 , tak ty si iná kategória na jazyky 😅 😉 😎
a zrejme nielen na ne, všakže?!? 😉
a že dlžný...zlatý... 😅
ale niečo "na oplátku" by ma predsa zaujímalo z toho "vášho" druhého brehu...
ak sa nemýlim, písal si, že si tiež Asperger, tak by ma celkom (dosť) zaujímalo, aké majú autíci, aspíci pocity v rôznych situáciách, ako vnímajú také tie "hypersenzitívne" vnemy (čo v nich vyvoláva pozorovanie prachu vo svetle, čľapkanie vo vode, točenie predmetmi, triedenie tvarov, počúvanie zvukov a zakrývanie uší a pod. autiňuánsy)...
ale nie z pohľadu, ako "píšu knihy", ale ako vnímate vy/oni... (samozrejme, ak to teda máš odkiaľ vedieť 😉)...
chcela by som trošku pochopiť, prečo robia niektoré veci, ktoré robia (jasné je mi "knižkovo popisované" uvoľnenie, relax, oddych atd.), ale mňa skôr zaujíma, ČO pri tom konkrétne cítia /-te - žeby akési vzrušenie, tranz, svrbenie, napätie, či?
no a potom samozrejme, moja "slabá stránka" v chápaní autíkov - prečo sú deštruktívni, agresívni aj bez toho, že by sme my vnímali nejaký (ich) stres okolo nich 😕 , čo všetko môžu byť tie spúšťače? 😕 😔
ďakujeeeeem!
je mi jasné, že som náročná, ale ak sa mi nedá odpovedať, tak to plne chápem 😉 🙂

---
idem sa venovať "prepisovaniu", len dúfam, že to dnes zase "neprepísknem", lebo včera som od bolesti hlavy ani nemohla zaspať 😝

takže, pokračujeme 🙂, nasledujúca "podkapitolka" je venovaná popisu odlišností, resp. podobností medzi autizmom a inými poruchami, súčasne tiež vyvracaniu zaužívaných mýtov 😉
---

---) pričom dr. J. nehovorila o akýchsi laických mýtoch, ale skôr o odborných diagnostických konvenciách (kde niekoľkokrát "triafala" do "svojich radov", ako to ona sama hovorila), podľa ktorých odborníci akosi automaticky hodnotia deti podľa toho, čo vidia na prvý pohľad, resp. čo je konvenčne v ich praxi zaužívané, tak napr. bežne sa (aj) odborníci mýlia, že ak dieťaťa "trepe rukami", tak musí byť autista, ak rotuje predmetmi, tak tiež musí byť hneď autista, avšak toto VôBEC NIE JE pravda, sú to len mýty a práve tie spomínané diagnostické konvencie, pretože mnoho týchto príznakov je podobných napr. aj pri OCD (obsedantno-kompluzívna porucha)!!!

---) k ďalším takýmto mylným názorom (aj odborníkov) všeobecne patria napríklad predpoklady, že dieťa s MR nemôže mať vývinovú dysfáziu (teraz najnovšie nazývaná ŠNVR= špecifické narušenie vývinu reči 😝 😅 ), čo by už mal byť v dnešnej dobe prekonaný názor, keďže sa dávnejšie zistilo, že jazykové schopnosti nemusia súvisieť s mentálnymi schopnosťami; rovnako aj autisti môžu mať a AJ mávajú znaky VD (teda po novom ŠNVR)

---) tiež spomenula, že veľa chýb v predčasnej diagnostike môže dôjsť u detí do 3 rokov, ktoré majú ŠNVR, pretože práve ony majú mnoho (prí-)znakov autizmu, ale AUTIZMUS to rozhodne NIE JE 😉

---) podobne aj deprivácia (nielen taká tá typická-objektívna, zo zanedbávania, sociálneho strádania ťažkých sociálnopatologických stavov, ale aj taká tá dnešná-moderná, kedy rodičia dieťa zahltia hocičím, ale nemajú naňho čas, nie sú s ním v ranom vývine) môže vyvolať viaceré AUTIpríznaky, ale o AUTIZMUS NEJDE 😉

---) taktiež úzkostné deti majú mnohé príznaky autistov a môžu byť aj hyperaktívne, ale autizmus, ani hyperaktivita to NIE JE, lebo ich diagnóza je úplne niekde inde a jej prejavy (úzkostnej poruchy) - ako točenie, pobehovnie, domnelá hyperaktivita ai. sú vlastne kompenzáciou úzkostí týchto detí

---) /ďalej tu máme len takú minipoznámočku od veci k tejto téme, ale aby som to neskôr nezabudla, napíšem to teraz 😉/ : že medzi autíkmi sú dva typy - auditívne (ktorí výborne reagujú na zvukové podnety a verbalitu a slovné vysvetľovanie) a vizuálne (ktorí sú zase výborne ovplyvniteľní pomocou obraz(k)ov, názorných ukážok a procesuálnych schém a piktogramov a názorných ukážok atd)... /a pokračujem k téme špecifické vs. nešpecifické príznaky autzimu 🙂 /

---) odlíšiť tieto nešpecifické znaky (= tie, ktoré sú podobné u viacerých "ochorení"/porúch) a špecifické znaky autizmu (=typické len pre autizmus) pomáha:
1) práve poznanie etiológie (odhalenie príčin a pôvodu stavu);
2) vývin ako určujúci faktor procesu (=ako sa dieťa mení vo vývine a akú charakteristiku má ten jeho vývin: či je v skokoch, či stojí, či je nerovnomerný, v akom veku sa príznaky prejavujú atď.);
3) časový interval trvania symptómu (ako dlho sa prejavuje patologické správanie, ak sa vyskytne epizodicky alebo krátkodobo v ranom veku, atk ešte vôbec nič nemusí znamenať 😉 / @lulla 😉 /

---) AD1: o etiológii sme si popísali včera;
AD2: vývin a jeho špecifiká pri rôznych poruchách-napr. pri MR je zaostávanie stále a vo všetkých zložkách; pri dezintegračnej poruche, rettovom syndróme je typický výrazný regres už naučených a bežne používaných schopností a zručností; pri psychózach je taktiež regres, ale s takým typickým vývojom /ak niekto chce, popíšem bližšie 😉/; pri ADHD je typický disproporčný vývin; pri narušenej komunikačnej schopnosti je zaostávanie vo vývine, ktoré po zaradení do logoped.terapie ("podaní barličky") rýchlo ustupuje; pri AUTIZME je taktiež vo vývine regres, ktorý ale musí nastať do 36 mes. (pri DA); pri AS nastane prudkých "skok" vo vývine po vstupe do ZŠ atď

---) ďalšími diagnostickými pomôckami je:
-mentálna úroveň;
-hypertrofia kognitívnych schopností (fragmentácia, systematizácia...);
-miera pragmatického narušenia (pragmatika=pojem z logopédie, nezahŕňa len úroveň komunikácie, ale aj schopnosť použiť a narábať s informáciami v realite; napr. u AUT súvisí pragmatické narušenie so sociálnou motiváciou, u detí s MR, s OCD to skôr súvisí s chýbaním určitých schopností) a
-spôsob osvojovania reči (analytické osvojovanie-to postupné bežné, od džavotania, cez slabikovanie, k používaniu jednoslovných, postupne dvojslovných spojení, až k trojslovným a napokon viacslovným vetám a súvetiam; vs. "geštalt osvojovanie reči" (typické u autíkov), kde dieťa začne používať razom celé slová, resp. celé slovné spojenia, vety, výrazy (echolálie)
-poruchy učenia, ktoré sú časté napr. u VFA, AS, ale najviac u detí so ŠNVR (VD)
-porozumenie reči (...), dr. premostila k nácviku porozumenia / 😅 a ak k tomu hovorila aj niečo konkrétne, tak žu si to napamätám a nemám to zapísané 😉/: vždy začíname najprv podstatnými menami, ktoré vieme znázorniť, ukázať, nakresliť (lopta, auto ai.), následne pokračujeme slovesami, ktoré tiež niektoré vieme znázorniť (kopať, bežať ai.) a až neskôr ppostupujeme k prídavným menám, ale VŽDY k tým, ktoré sú "hmatateľné" a dajú sa "precítiť", takže sa nenacvičujú (považuje to za zbytočné) slová, aký veľký, aký malý; ale slová napríklad: slaný, sladký, teplý, studený (ktoré si dieťa vie odskúšať, zapamätať, zvnútorniť, pochopiť "princíp" príd. mena a až potom sa pristupuje k tým klasickým "prídavným" kategóriám), no a na poslednom mieste v rozvíjaní porozumenia sú predložky, keďže sú najťažšie, ale sú tiež dôležité (lebo ak zo začiatku autíkovi povieme: "dones knihu, je na polici" alebo "dones knihu, je v polici", tak on k tej polici príde, ale nebude ani len tušiť, kde má hľadať ten požiadaný predmet 😉);

---) následne ešte siahodlhejšie vysvetľovala hovorenie na autíkov /my sme to tu teda už rozoberali, tak iba načrtnem/, že vždy to musí byť LEN o úroveň pred autíkom-čiže, ak on používa len jednoslovné výpovede, tak rodič musí tiež s pridaním oslovenia-mena (dieťa používa: auto, tak rodič naňho hovorí: "Janko, auto" alebo "Janko, prines."), ak dieťa používa dve slová, tak rodič môže tiež, príp. použije trojslovnú jednoduchú vetu at´d.

---
končíme 10. stranu a v ďalšom príspevku sa konečne dostaneme konkrétne k tým ostatným auzimu podobným poruchám a ich popisu 😉

@magimary Magi, tak toto se mi fakt nezdá 😉 k ďalším takýmto mylným názorom (aj odborníkov) všeobecne patria napríklad predpoklady, že dieťa s MR nemôže mať vývinovú dysfáziu (teraz najnovšie nazývaná ŠNVR= špecifické narušenie vývinu reči ), čo by už mal byť v dnešnej dobe prekonaný názor, keďže sa dávnejšie zistilo, že jazykové schopnosti nemusia súvisieť s mentálnymi schopnosťami.

Nevěřím tomu, že dítě s např. středně těžkou MR bude normálně mluvit 😉 k dysfázce se může pojit max. lehká MR (a není to moc časté), páč u těch těžších forem MR je porozumění řeči a celkové užití řeči už prostě ovlivněné samo o sobě 😉 možná teda vědci zjistili, že i děti s těžšími formami MR můžou mít ten vývoj řeči dysfatický, ale to si myslím, že už je asi tak nějak i jedno...páč oni tu řeč užívají fakt už hodně omezeně...při těžké MR třeba vůbec 😉

chcela som sa s vami podalit o novinku - teo vyplazuje jazyk! samozrejme nie na poziadanie, ale prave dnes si uvedomil prvykrat, ze ho ma a cele poobedie az do vecera ho vyplazoval, az mu sliny tiekli 😀 😀 😀 sam bol prekvapeny, co mu to trci z pusy 😝
a tiez prebalovacie tortury zvladame s knizkou, listuje si a prezera obrazky, to je tiez novinka. reaguje na zvierata v dalsej knizke a mozem povedat, ze ho to konecne trocha bavi! no, je nacase, ved knizky si listuju uz 8 mesacne deticky, nie? 😅 nevadi, aj takto oneskorene je to super 😀

a zajtra sme mali mat sedenie v spec. ambulancii, ale psychologicka zrusila stretko, tak som smutna, budeme cakat na nahradny termin :-/

takže názov tejto podkapitoly: "Autizmus a iné poruchy psychického vývinu":
---

---) mentálna retardácia (dr. nemá rada tento pojem, pretože je frustrujúci pre rodičov, radšej by používala spojenia ako silné a slabé stránky detí, ale medzinárodná klasifikácia chorôb nepustí 😉 ), len veľmi ojedinele vystupuje ako samostatná diagnóza (resp. ani nejestvuje solitérne), vždy je súčasťou iných syndrómov, či porúch, ale TEDA- je pravdepodobnejšia, keď v anamnéze vystupuje prenatálne, resp. perinatálne poškodenie, či ochorenie...
ak sa u detí vyskytuje, tak hodne LIMITUJE dieťa a aj očakávania rodičov

---) ADHD (podobne tento pojem nemá rada, pretože ho považuje len za "balík" príznakov, ktorý nevedia odborníci rozlúštiť, tak tie príznaky odborníci jednoducho "zbalia" do tejto škatuľky; ona by skôr tento "problém" nazvala: "syndrómom originality a tvorivosti", keďže tieto deti sú obvykle vždy veľmi tvorivé a originálne-na rozdiel od autistov ) - obe skupiny: aj deti s ADHD, aj autíci majú v tejto súvislosti spoločné to, že nevedia odhadnúť dôsledky svojho konania, ale je medzi nimi i tak veľký rozdiel, lebo deti s ADHD vedia, čo robia; kdežto autíci to nevedia;
pri ADHD mozog dieťaťa nesie typické znaky na EEG - nezrelosti mozgu, čiže tento stav je aj objektívne dokázateľný, ale i tak by tieto deti mali vedieť (a aj vedia) pragmaticky normálne fungovať, lebo ich sociálna motivácia je OK.
ADHD môže byť mylne zamieňané s VFA a AS

---) organické poškodenie mozgu, CNS /a toto som ja úplne "žrala", takže som minimálne písala 😅 😝 😉 / je takisto jasný už v anamnéze na základe prenatálneho, či perinatálneho, či postnatálneho problému, ale ak sa vyskytuje spolu s autizmom, tak je autizmus LEN dôsledkom, sociálne dopady sú "len" sekundárne (aj keď teda rovnaké, ako u ostatných autíkov) a deti s OPM (organickým poškodením mozgu) sú dobre sociálne motivovateľné (!!!) a preto, keď sa im podá "barlička", môžu sa v rámci svojich limitov "pekne rozbehnúť"... (samozrejme všetko je to limitované mierou poškodenia CNS)

---) narušený vývin reči (NVR) sa často zamieňa s autizmom v ranom veku, keďže podobných príznakov je veľa, vzhľadom k tomu, že obe skupiny majú výrazne narušené najmä porozumenie reči /ako sme už viackrát spomínali 😉/, ale po terapii sa dieťa úžasne chytí a napreduje; pričom treba vždy dôsledne pri terapii NVR odlišovať korekciu reči od riešenia komunikácie...VŽDY sa treba najprv dominantne venovať KOMUNIKÁCII, nie ("vyvodzovaniu") reči, ale to by dobrí klinickí logopédi mali vedieť a rodičia sa nikdy nemajú dať odbiť slovami, že ono to začne samo, ak dieťa v dvoch rokoch nepoužíva ASPOŇ jednoduché slová, MUSÍ rodič navštíviť logopéda v rámci akejsi "preventívnej prehliadky" a trvať na vyšetrení

---) úzkostné a emočné poruchy (obsedantno-kompluzívna porucha OCD) - majú taktiež príznaky podobné s autizmom, taktiež dochádza k zámene diagnóz najmä v ranom veku a opäť sa diff.diagnosticky obe kategórie hodnotia najmä podľa sociálnej motivovanosti (tento pojem používala dr. často, vo význame akéhosi záujmu dieťaťa o dianie v societe, sociálnom prostredí, o jeho potrebe byť súčasťou tohto sociálneho diania 😉)

---) detské psychózy - hoci sa s autizmom v prejavoch dosť podobajú, nemalo by sa stať, že by boli tieto dg. zamieňané, pretože pri AUT dochádza (musí dôjsť) k regresu do 36mes. a pri DP (detských psychózach) dochádza k regresu neskôr po typicky bežnom a normálnom rozvoji sa dieťa zrazu začne strániť spoločnosti, prestane sa učiť, je negativistické, prestane komunikovať-elektívny mutizmus; začne sa zaoberať takými témami ako sú upíri, smrť apod. "fantazijno-halucinačné" témy... skrátka k zhoršeniu dôjde tak rapídne a jasne a náhla zmena je jednoznačná, ide o stratu funkčnosti "z ničoho nič"; mohlo by dôjsť k zameneniu s AS (tam tiež môžu byť podobné fantázie), ale súčasne sa môže stať, že v puberte (okolo 12-13. roku) sa môže aj AS dekompenzovať na DP

---) poruchy osobnosti (psychopatie)-diskutabilná táto kategória (američania túto kategóriu v najnovšej kategorizácii chorôb úplne vynechajú), tiež akoby len "zberná škatuľka" a keďže u nás sa ešte hodne používa, často sa stáva, že v dospelosti (resp. v 16., v 17. rokoch) príde dieťa s VFA alebo s AS k psychiatrovi (kvôli niečomu inému) a ten mu dá dg. psychopatia, pričom lekár akosi opomenie fakt, že toto dieťa sa tak vyvíja od mala, že to nie je aktuálne vzniknutý stav... na druhej strane-niekedy sa k tomu pristupuje aj "plánovane", keďže niektorí VFA, či AS sú tak sociálne odkázaní, že nemôžu fungovať v spoločnosti (zamestnať sa a pod.), ale nikto im ani nechce uznať invalidný dôch., takže ak sa im napíše psychiatr. dg., tak ten ID získajú 😒 /ešte sa tam veľa o tomto našom ne-systéme hovorilo 😖 /

---
končíme dvanástu stranu a v nasledujúcej podkapitolke začneme novú tému 🙂

@sisstin hej, OKi, ja celkom súhlasím s tým, čo si napísala 😉
a myslím, že aj dr. by súhlasila...
myslím, že nehovorila o tých ťažkých extrémoch, skôr naopak-ona sa celkovo pohybovala v tomto pojme (MR), v takej tej (ešte) funkčnej podobe, nie v extrémoch...
to sa vyjadrila hneď na začiatku, že tie ťažké postihy jednoducho limitujú človeka natoľko, že tam sa také "serepetičky" ani neriešia ako dominantné veci 😉

---
aspoň myslí, na základe ostatného kontextu jej prednášky 😉
(ale povedať to povedala 😉 )

@magimary no co vím já, tak dysfázie se může pojit POUZE právě k té lehké MR 😉 páč dítě, které má LMR bez dysfázie sice bude mít opožděný vývoj řeči, ale ten vývoj pak bude normální, a to porozumění i užití řeči je též normální...teda se zpožděním a ten člověk pak nepoužívá nějaké složité termíny, ale prostě domluví se v pohodě 😉 při té dysfázii je to teda jednak opožděné a jednak je ten vývoj fakt dysfatický, takže ta dysfázie se s LMR reedukuje o dost déle a hůře, ty limity má dítě prostě trošku jinde, než dítě s "jenom" dysfázií...

ale že by se mohla pojit k těžším formám MR, to jsem fakt neslyšela...ale je to možný, že je to třeba novinka..ale jak píšeš a asi říkala i Dr., to už je pak tak nějak jedno...ta nosná diagnoza je jiná 😉

@magimary tak toto je pre mna asi najzaujimavejsia cast reprodukcie prednaskyy.
je to neuveritelne toto vsetko... ja ako laik (ale celkom dobre zmyslajuci a nie IQ podpriemerny clovek) len otvaram usta...

@magimary v jednom má tá p. Dr. pravdu, že u autíkov je ťažké orientovať sa v tej MR. Poznám napr. zopár autíkov s SMR, ktorí v pohode obsluhujú PC, pričom dieťa s klasickou SMR by k nemu prišlo a tak nanajvyš pozeralo na obrázky a svetielka. A tiež u nás v meste máme autistku- už dospelú, tú vzali do školy len na 2hod do týždňa, vraj takmer nevzdelávateľná a tá hovorí úplne čisto a plynulo, pokiaľ človek nepočúva obsah, len formu, tak by nevidel žiaden rozdiel.

@anka912 to už jsme řešily...ta MR u autíků je spíš o funkčnosti ve společnosti, než přímo o tom, jaké mají IQ...takže i autík, co ovládá PC atd., čte a píše...tak pak může mít obrovské úzkosti, a stejně spadá třeba do pásma SMR 😉

@sisstin ale teraz nehovoríme o funkčnosti ale o počte bodov v teste, klasickom IQ, autík s veľkými fóbiami a Nízkofunkčný môže mať IQ aj 120. Môjmu pri akomsi teste kedysi dávno vyšlo okolo 70. Takéto IQ myslela myslím aj Dr.J

@magimary mozem sa len opytt, ze to aka dlha bola ta prednaska? lebo podla toho co vsetko tu pises, to museli byt hodiny...a aj obdivujem tvoju schopnost pisat si poznamky (a take podrobne)

@anka912 no ono je to podle mě fakt blbě měřitelné i tak...páč ta inteligence by měla zahrnovat i sociální dovednosti, míru "frustrační nádoby", míru sebekontroly, míru EQ atd., všechno spolu souvisí...ale myslím, že v takových těch klasických testech IQ můžou autíci ztrácet body právě na tom, že mají špatné porozumění řeči či jiné věci..vždycky by ten IQ test měl být upravený vzhledem k handicapu...

to platí i u jiných věcí, např. u dysfázie...tam je jasné, že dítě by ztrácelo body na těch verbálních úkolech, i když jinak je třeba nadprůměrně inteligentní 😕

@anka912 já si třeba dělala víc IQ testů a každej dopadl jinak... v těch IQ testech, kde to bylo založené hlavně na slovní zásobě, neverbálním porozumění atd., tak jsem dosahovala nadprůměru...(test typu, že se doplnovala slova atd.)

ale třeba ty testy na IQ, kde jsou různé úlohy, kde máš dopočítávat, řešit slovní úlohy a tak..tak tam jsem někde při spodní hranici normálu 😝 páč já mám fakt ty matematické představy a vše okolo toho na děsný úrovni... 😝

@sisstin kdesi sme sa učili že je 7 druhov inteligencie, ja by som zas bola kdesi dole v priestorovej inteligencii 😀 Každý máme svoje slabiny.
Tým predošlým príspevkom som len chcela naznačiť môj dojem, že aspoň u niektorých autíkov je tá MR nejaká zvláštna, aj keď samozrejme im ju namerajú z nám zjavných dôvodov.

takže, táto kapitolka je vlastne aj posledná, ale je tak dlhá, že dnes ju asi ani nedokončím, však času dosť 😅
a volá sa: "Kognitívny profil autistického dieťaťa"
---

---) PERCEPCIA a PREDSTAVIVOSŤ (myslí sa 5 základných zmyslov 😉 , pričom dr. pekne naznačila, že hovorí sa, že autíci ich majú 6 🙂 -práve v tom hypervnímaní a preciťovaní) /v tejto časti čerpala práve z informácií od ľudí s VFA a AS/; takže autíci majú osobitý a špecifický spôsob vnímania =) senzorická hypersenziivita, ktorá je tiež akoby takou oporou (a kompenzáciou) pre autíka, ktorý zväčša dobre nerozumie, preto sa opiera a spolieha na to, čo vidí, cíti, počuje-sú to preňho jasné stimuly a informácie (autíci často ľudí "ovoniavajú", orientujú sa podľa zápachu, teploty v miestnosti)
--) funkčnosť autíka je v hojnej miere ovplyvnená hypersenzitivitou, spracovávaním informácií, schopnosťou (žiaľ u autíkov veľmi obmedzenou, až žiadnou) vytvárania si predstáv z predstáv /tento pojem: "vytváranie predstáv z predstáv" bol dosť nosný v tejto časti a ak by som ho mala nejako objasni- znamenal niečo asi ako takú hlbšiu vrstvu v pamäti, takú podstatnejšiu kategóriu oproti "bežnej" pamäti-skrátka také hlbšie poznanie súvislostí na základe predošlých skúseností, tiež to vychádzalo z kontextu prednášaného, ťažko to opísať/, dr. na to uviedla príklad, že my "bežní ľudia" si len prestavíme, že šporák páli a už vieme, ako k nemu pristupovať, autík si to "nevie" predstaviť;
dr. povedala, že celý náš bežný život, bežné fungovanie v ňom je založené na vytváraní predstáv z predstáv a že práve toto autíci nevedia 😒
--) hypersenzitivita je preto "nebezpečná", lebo často nevieme nájsť ZDROJ, ktorý vyvoláva u autíka stres (tých vnemových podnetov môže byť milión-svetlo, sneh, zvuk, teplota, jedlo-konzistencia jedla, "vŕzganie" mäsa pod zubami, prostredie, pach ľudí, oblečenie - materiál, zloženie, bavlna z konkrétnej oblasti-napr. cejlónska bavlna /to tam uvádzala také konkrétne príklady, ja to tu len stroho pokladám/, ale aj napr. zvuk zapnutého plynu na šporáku a podobné extrémy...) a toto hľadanie, resp. nájdene zdroja je často úplne náhodné, nie je to nič sofistikované (nič predpovedateľné a "merateľné" 😅 😝 😉), ale je to dôležité, pretože-akonáhle sa podarí tento zdroj dešifrovať, tak už sa s ním dá pracovať (napr. na princípe klasickej psychologickej metódy-postupnej desenzitizácie, ktorá je pomalá, postupná a veľmi pozvoľná, ale napokon predsa len úspešná 😉, ale teda IBA AK sa ozaj podarí tento zdroj stresu a napätia odhaliť 😉 )
--) ak je dieťa prestimulované vnemami, ktoré ho zúskostňujú, znefunkčňujú ho sociálne, čiže aj sociálna izolácia môže tkvieť práve v hypersenzitivite autíka

---) SYMETRIČNOSŤ a PRESNOSŤ (zoraďovanie, ukladanie, škatuľkovanie, triedenie, ale aj vo verbalite - zoraďovanie pojmov z encyklopédií, "zhŕňanie" informácií z kníh, orientácia v číslach atd...) prináša autíkom pocit uspokojenia z nemenného (veď to aj my ženy máme rady, keď máme vo svojej skrini svoj poriadok 😉, doplnila dr.), ale súčasne to aj upokojuje - dieťa tým získava kľud, rovnováhu, pohodu, istotu;
--) na druhej strane, je to skôr negatívny prognostický znak - pretože, ak sa tieto "aktivity" vyskytujú vo veľkej miere, znamená to, že dieťa má horšie porozumenie a/alebo veľmi vysokú mieru úzkosti (čím viac "zoraďuje", tým viac je úzkostné)
--) rutiny (nie rituály, slovo rituál aj odborníci nesprávne používajú v tejto súvislosti, pretože toto slovo znamená niečo úplne iné, preto radšej slovko: rutina) sú na tom podobne ako zoraďovanie, a zároveň tiež majú prekomunikačný charakter (= správanie dieťaťa hovorí o jeho pocitoch a prežívaní), čo je tiež dôležité dg. kritérium a treba si ho všímať (toto prekomunikačné správanie), taktiež-ak sa znásobia rutiny (u dieťaťa, ktoré už na nich toľko nebazírovalo), tak dieťa nie je v pohode, dekompenzuváva sa, treba tomu venovať pozornosť a riešiť to

---) EXEKUTÍVNE FUNKCIE (pamäť, pochopenie, vykonanie ai.) sú u autíkov často narušené, a sú pre autíkom problémom, hoci autíci majú veľmi dobrú (priam excelentnú!) dlhodobú pamäť (pamätajú si presne trasy v nákupných centrách, ktoré majú rady, hoci po nich išli napr. pred polrokom), ale veľmi slabú, oslabenú krátkodobú pamäť, preto majú autíci taký problém procesoch- napr. v obliekaní, obúvaní... (oni si skrátka nepamätajú tie postupnosti), preto im ale môžu významne pomôcť procesuálne schémy, piktogramy postupností atd.
autisti majú silnú stránku vo vizuálnom extrahovaní (!)

---) POŠKODENIE CENTRÁLNEJ KOHERENCIE (CK) - schopnosť "bežného" človeka predstaviť si (z predstáv) a pochopiť nasledovanie akcií, sled súvislostí - čo je veľkým problémom práve u autíkov: nevedia rozprávať súvisle, nevedia prepájať hovorené informácie, nevedia si spraviť "kostru" hovoreného, ktorej by sa pridŕžali... (dr. uviedla príklad, že keby dala desiatim ľuďom povedať rozprávku o Červenej čiapočke, tak všetci by to zvládli-každý inak, ale so zachovaní podstaty... avšak autíci by toto nikdy nedokázali, lebo práve majú toto pre autíkov typické poškodenie CK) 😒

---) NEOLOGIZMY - autíci si ich vytvárajú (ale býva to aj pri iných syndrómoch a poruchách), ale pri korekcii to môže byť dvojsečná zbraň, preto by opatrovatelia, terapaueti a rodičia autíkov NIKDY nemali "brať" (preberať) tieto novotvary (vymyselné slová) od autíkov, lebo tak sa stane, že práve rodič tým môže spôsobiť, že dieťaťu znefunkční sociálnu reč (ak dieťa nazýva električku LOLO, a používa to dokonca aj cielene a funkčne, tak tomu postupne, ale predsa porozumejú len rodičia, ale NIKTO iný a tým sa stane inak zdanlivo funkčné slovo nefunkčným, pretože mu nikto iný nebude rozumieť /tuto som si sypala popol na hlavu 😖, lebo ten náš "lolák" a "hakár" a "hašššák" na tom fičí... a my s ním 😔, aj keď ja sa snažím, aby nie, ale naši chalani a rodičia to používajú bežne 😔 /...takže dr. odporučila, aby sme to slovo zopakovali, ale správne (dieťa povie: "lolo" a rodič zopakuje: "áno, električka")...

---) ABSENCIA REČI (alebo jej neskorý nástup) nehovorí nič o MR v autizme... /toto dokončím asi až zajtra, len spomeniem, čo spomenula dr. vyššie a mňa to teda asi najviac zaujalo zo všetkého, teda bolo to pre mňa najprekvapivejšou informáciou:/ ak dieťa zregreduje (do 36. mes.) a prestane hovoriť, neznamená to, že dieťa slová ZABUDLO (!), že dieťa úplne stratilo svoj slovník, nie - ten mu (vraj 😨)) zostáva, ono "len" stratilo MOTIVÁCIU HOVORIŤ... /mňa prekvapilo najmä to, že ten slovník niekde vo vnútri v tom dieťati zostáva, to ostatné mi bolo jasné 😕, tak to len ako taká pikoška/...

---
ostatné o tej reči a (snáď už) aj dokončenie zase zajtra 😉 🙂
fú...

@sisstin a @anka912 áno, presne o obmedzeniach "kalsického IQ testovania" sme tam veľa hovorili presne v tom zmysle, ako sa zamýšľate aj vy dve a teda úplne jasne sa dr. vyjadrila, že pôvodne boli tie "catellovské" inteligenčné testy robené úplne inak, resp. úplne iné veci brali do úvahy a presne zohľadňovali tú mieru funkčnosti (aj zdravého človeka!) v realite a nie to samotné číslo... /na to nadviazala vysokým IQ u VFA a tom, že to vlastne nie je "kapacita ich mozgu", ale LEN ("patologická") hypertrofia, (NIE IQ) rozumových schopností... ona to am potom ešte veeeľmi obšírne vysvetľovala, ale to sa mi tu nechce takto spamäti reprodukovať, lebo to sem vlastne ani nepatrí, ale mužíkovi som o tom hovorila cestou domov, lebo ho to zaujímalo 😅 😉 )

a, inak, @sisstin, ja v "IQ" testoch dopadám identicky ako ty- v slovnom skóre vysoko nadpriemer a v "matematických a orienatčných" subtestoch vychádzam pomaly ako dement 😅 😝 😀 , i tak mi však jeden psychológ (poznajúc moje "slabosti v týchto testoch") povedal o mojej inteligencii niečo iné, "globálne" 😉

@maruskaaa , nie netrvala až tak dlho (od 9-15,00h s dvomi malinkými prestávkami), to doktorka chrlila toľko slov za minútu (ako som už vyššie spomínala) 😅 😉 🙂

jáj, a @valika_val , pre mňa samú (co by trochu viac ako laika) toto boli informácie, z ktorých mi padala sánka a nestíhala som... a konečne som si markantne uvedomila, PREČO sa tak opatrne určuje dg. autizmus (!)

@lucka261177 No vlastně se na to dá odpovědět celkem jednoduše: kdyby existoval nějaký jednoduchý návod, jak diagnostikovat autistu, tak by v česko-slovenské krajině diagnostikoval kdekdo a ne tři lékařky (proboha doufám, že se někdo další neurazí, myslím to obrazně) a APLA by za pouhopouhé stanovení diagnózy nechtěla 4 000,- Kč

Ale abych se z toho úplně nevyvlíkl: dá se víceméně spolehlivě říct "toto je autista", jestliže je dostatečně průkazný, otázka ovšem je, co takové tvrzení znamená. Podle mého názoru prostě autistické znaky jsou jednotlivé prvky nějaké charakteristiky, která naznačuje, že se mysl jedince nachází v "autistickém" režimu práce. Jak víme, je řada způsobů, jak tento režim zapnout a PATRNĚ žádný, jak ho vypnout. Vycházím opravdu jen z toho, co vím: možná jsou takoví autisté, kteří spolkli modrou pilulku a najednou byli stejní jako většinová populace 😉, ale já nikoho takového neznám. Osobně si to ani nedovedu moc představit, tak dejme tomu: jeden z mých komunikačních problémů, který mi sice vadí, ale nikdo nemá šanci si toho všimnout, spočívá v tom, že když se baví více lidí a jde o přátelskou zábavu, je běžné, že si skáčou do řeči a přerušují se. Já skákat do řeči moc neumím a i když to udělám stejně, jako ten, kdo sedí vedle mě, tak to často nefunguje - jakoby "nedostanu slovo", přitom on slovo předtím dostal resp. vzal si ho. Jsem si jistý, že to není tím, že bych byl ve společnosti nějak podceňován nebo že by mi ostatní věnovali méně pozornosti. Prostě něco asi dělám špatně a nevím co; anebo je potřeba být "brutální" a slovo si prostě urvat, což mě je trapné udělat.

Není mi úplně jasné, jak by mělo v popsané situaci vypadat to prozření. Pokud by to mělo být něco jako "Ajó dyť je to jednoduchý, já na ně zamrkám a hned budu mít slovo" 🙂, no tak to si myslím že neexistuje. ALE mohu si natrénovat kompenzace, které mi jednak umožní koexistovat v obyčejném světě - ADAPTUJÍ moje myšlení na dané situace a jednak skryjí, že tu kterou situaci neumím zpracovat tak jako ostatní.

V popsaném případě prostě začnu mluvit a zachtávat pohledy; když do vteřiny alespoň polovička společnosti nezareaguje, přidám trochu hlasitost a zkusím to znovu. Díky tomu to někdy nestačím prostřelit včas a téma uteče, takže už bude zbytečné říct to, co jsem původně chtěl, ale na druhou stranu právě proto, že se mi nepodařilo upoutat pozornost, se to vlastně nikdo nedozví. Štve to mě samozřejmě, ale to nikdo nepozná.

Ještě si prosím uvědomte, že rád odpovím na všechno, co Vás zajímá, ale nejsem specialista, nejsem lékař, nejsm pediatr. Jsem jen autistický a silně empatický terapeut, kterého štve, že ho společnost chce léčit z něčeho, co je nesmysl léčit a udělala by to nejraději prenatálně interupcí nebo lobotomicky. Zní to možná brutálně, ale já se opravdu cítím abych tak řekl druhově ohrožen. Dr Janošíkovou obdivuji za to, že propaguje neurodiverzitu, je to zajímavý člověk.

Vidím další otázky, určitě vše zodpovím, ale zase zítra - už se mi zavírají víka a ráno jdu do práce ...

"...a udělala by to nejraději prenatálně interupcí nebo lobotomicky" 😀 😀 😀 😀 😀 toto je za sto bodov.
dobru noc 😝