Mám autistické dieťa. Cesta a výzva zároveň

dúfam že dobre sem dávam.....naše malé učenie.... http:

ešte jedno som pridala, ale neviem ako to sem mám dat 🙄 , neide mi to....

@nensyke myslíš toto:

@magimary ano a ešte som tam pridala 5 min....

@magimary tak cez obed malý dobre spali. Aj som pozerala ostatné videa čo ste tam ostatné mamičky podávali. Zdá sa mi že náš Dadko bude taký aký je na videách Valerik. Myslím tie pohyby a točenie sa do kola a pohyby ručičiek., ale daleko nie je tak šikovný. Na tu met. poruchu nemožem sa objednat, dr. Urge pred týždnom sa ozval, ale len pítal nejaké papiere cez e mail ale od vtedy nič. Že by štrajkoval? Piatok mám íst dr. J dufam že ona neštrájkuje 😕

aj som troška poplakala pri tých videách. Viem že ked sa snima človek učí pomože im to ale podla mna asi nikdy nebudú rovný ostatnýma ... a do budúcna mna to troška vzalo....bojujeme ako sa dá, ale.... 😢

@nensyke vidieť, že tvoj malý je naučený pracovať, keď si ho pobádala, tak pekne robil a na konci úlohu stále posunul k tebe. Má ale také zahľadenia a úlety do svojho sveta, to akoby som videla môjho, môj sa ešte začne smiať ako bláznivý, že sa ani s nim nedá pracovať. S tým ale asi nič nespravíme. Je dobré, že malého učíš tak pekne a pravidelne pracovať, bude sa tak môcť veľa časom naučiť. Je ešte malý, ale už pekne poslúcha. Len niekedy sa mi zdal taký smutnučký, až som ho mala chuť vziať a vystískať.
Bolo by dobre, keby ti nejaká špec. pedagogička vypracovala nejaký plán práce, podľa ktorého by si mohla neskôr postupovať, aké veci ho začať učiť prvé, aké neskôr....

@anka912 ano, on je dost tak zahladený vo svojom svete a tažko sa s ním vtedy pracuje. Aj on je taký že bud je smutný ako teraz na videi alebo len smeje sa dokola.A tu pedagogičku kde sa dá vybavit? dr. J? Pozdravujem aj tvojho synčeka...

@nensyke presne to, čo anka som si všimla aj ja...
ja by som len dodala, že sa mi zdá ozaj byť takým vyslovene pasívnym typom, pomalým, neobsesívnym, skôr pokojným... i napriek tomu mávaniu rukami zo včerajška si myslím, že je povahovo skôr pohoďák ako nejaký afekťák 😕 , aspoň podľa videí... ešte aj pohyby keď robí, sú také akoby spomalené...
vyslovene na mňa pôsobí skôr pasívne ako aktívne, ale to môže byť len klamlivý dojem, nie realita, len píšem ako na mňa pôsobil... a tie chvíľky odlúčenia sú tam tiež prítomné, ako anka písala... to mi tam tak najviac pripadalo vyslovene neprirodzené...
ale na druhej strane som žasla, ako pekne pracoval a vedel, čo má robiť 🙂 😵 a úplne ma uchvátilo to, ako ti tú hotovú prácičku vždy podal demonštartívne späť, ako by ti chcel jasne povedať: "haló, už som skončil a som spokojný! 😵 "... prišlo mi to také komunikačno-interakčné... také pozitívne 🙂
myslím si, že on bude dobre makať aj naďalej (aj keď pre Teba to bude asi únavné, a neraz) a ešte sa pekne vymaká 😉 😎

@magimary ano on je taký pasívny, spomalený, preto aj tie cvičenie dlho sa učíme. Musím sním dost natrápit. Napríklad tie kruhy sa už učíme pomali 2 mesiace, ide mu to už ale spomalene. Dakujem za názor, moc mi to pomože. Ešte sa mi zdá ako som pozerala to video, či mu moc do toho netrepem....myslím že by som ho mala nechat troška viac samého aby sa snažil to správne dat...

@nensyke no, k tej komunikácii okolo toho...
vidíš, aj by som zabudla 😅
v tomto ale nie som objektívny "radca", lebo ja som opačný extrémista-ja ozaj trepem MOC (ale fakt že moc! 😝) a pri Tebe som si naopak všimla, že akoby nehovoríš nič... 😕 😅
skrátka som mala (ale ako vravím, to je skôr neobjektívny, môj subjektívny!) pocit, že to bolo celé moc "tiché"...
že by to mohlo byť také viac aktivizujúce z tvojej strany,
aby si ho povzbudzovala, supportovala slovne, nadchýňala sa tam pri ňom, ak mu niečo vyjde, chválila ho, skrátka, aby si ho aj Ty aktívne vytrhávala z tej letargie a pasivity 😕
nevravím, že to niečo extrémne zmení, ale malý tým bude viacej vtiahnutý do reality, nebude mať šancu byť "inde"... tvoje slová by ho tam nemali pustiť...
ale tých slov nemusí byť veľa, skôr jednoduché úsečné konštatovania, ale také energické a energizujúce 😉 🙂

@magimary dakujem... 😉

@nensyke ahooj, tiez som si pozrela video a musim povedat nieco podobne ako magi.
ale mozno to bolo len tym, ze fotak/kamera slabo snimal zvuk... skratka ta tam takmer vobec nebolo pocut.
a ja si este dovolim pripomenut, ze ked nieco nevie, alebo mu to nejde, a treba mu pomoct, tak to nerob zanho, ale jeho rukou. velmi casto si (aspon v prvej ulohe) davala zanho kocky.
na moj vkus to slo aj velmi velmi rychlo.
okrem toho mi tam chybala nejaka hra... on proste dostal ulohu a mal ju splnit. mne sa vidi, ze nejak v tom nevidel zmysel (ako my, bezni ludia), ako z dobre vykonanej prace. tak by som mu dala tie kocky ohmatat, zopakovat do zblbnutia, co je na kocke, zvieratka, cisla, pismena, farby, stale si nieco vybrat, co mu budes opakovat. a potom ho nechat, nech dava kocky, aj ked mu to nejde. skusat, nech si pridrzi druhou rukou, nech sa mu to nekyve.
tiez vkladacka - zdalo sa mi to prirychle - chybalo mi tam par sekund, ktore maju nastat po tvojej otazke: kam patri macicka? (pripadne doplnit a posilnit: ukaz prstekom, kam patri macicka!) potom mu ukazat, pouzit svoj alebo jeho prstek, potom nasmerovat dielik, potom ho nechat polozit, potom cvicit povel OTOC a pomoct mu otacat. po vlozeni samozrejme mohutne chvalit vyskat, tlieskat, posteklit, pobuchat po stole, cokolvek, co ma rad... a ak nevies co ma rad, tak skusat, co sa mu najviac bude pacit.
ale mozno zas len trepem...
v kazdom pripade - ak je on tichy, smutny, musis vynalozit o 300% viac energie a radosti a entuziazmu, aby si ho povytiahla a zaujala aspon na par sekund. a tie sekundy potom naplno vyuzit... kazdy den o par sekund viac a po tyzdni mas z toho par minut! 😵 😵 😵

ono najlepsie by to bolo ukazat, ale to nejde 😒

@nensyke maly je zlaty...ak mozem pridam este moj postreh...

suhlasim s mary ze mu slovne hovor ze to ma robit a skus ho nechat nechsa trosku potrapi a tes sa, ked sa mu nieco podari...mozno nie si taky energicky typ ako mary, ani ja nie, ale som sa to naucila...

.pri vkladackach zvieratiek-skus najst take vkladacky, kde je to zvieratko nakreslene aj na predlohe, aby to aspon podla toho dal, ale sam...som si vsimla ze si mu dost ukazovala kde to ma davat...

neber to prosim ako kritiku, len ako dobre mienene rady...🙂

ano, na zaciatok vkladacky s predlohou, az potom, az o dost neskor podla tvaru.
inak tuto zvieratkovsku mame aj my, bola to nasa prva a najoblubenejsia a teovi trvalo niekolko tyzdnov, kym sa to naucil - najprv pomenovat zvieratka, potom ich vkladat a potom aj zvuky 🙂 ale robota to bolo riadna!
dalsie vkladacky isli uz trocha lahsie...

@valika_val neprovokuj ;)

@maruskaaa ???

dakujem 😉 dnes začnem s novou metodou učenia, budem ajja pri učený viac aktívna a komunikačná... 🙂

@nensyke vyborne! on musi vidiet a citit (si myslim), ze to je super, ze je to zabava, ze sa to oplati! mozno to az tak nevnima, alebo sa NM zda, ze to on nevnima, ale treba mu dat cas... ked je tak tazko pristupny spolocnym veciam a hre/praci, treba skusat mnoho sposobov, zistit, ktory nanho funguje. urcite to prinesie ovocie a o par tyzdnov budes na tieto prve videa neveriacky pozerat, ze nespoznavas svoje dieta, pretoze teraz je o krok popredu! 😵

myslim, ze nebudem celkom mimo, ked napisem, ze son-rise terapia ma nieco do seba, a hlavne v sposobe pristupu k dietatku. to iste pocuvam uz pol roka od nasej super psychologicky, od nej som sa vela naucila. v preklade: ak chcem od dietata zdielanie, radost, spolupracu, musim mu byt tym najlepsim partnerom. musi ma chciet, musi mi verit, musim byt zabavna, doveryhodna, zaujimava... tak takou sa snazim byt stale ked pracujem s teom.

http://robin.mokranovci.net/Default.aspx?PageID...
z tohto linku kopirujem A UPRAVUJEM text. a to z toho dovodu, ze ak vynechame nazov terapie, ostane nam krasny a ziadany pristup k dietatu. ten je skvely bez ohladu, ci ma terapia nazov, alebo je to len bezny den milujuceho rodica a "ineho" dietatka.

Prijatie nesúdiaceho a optimistického pristupu: dieťa veľmi dobre cíti, keď jeho svet posudzujeme. Má svoje "izmy", opakované a samostimulujúce správania a my ich vnímame ako zlé. V skutočnosti všetko, čo dieťa robí, má svoj dôvod. My ho možno nepoznáme, ale môžeme si byť istí, že tento dôvod existuje. Žiadne správanie autistického dieťaťa nie je zlé! Keď dieťaťu stále zakazujeme robiť, čo ho baví, či už priamo alebo nepriamo, keď signál, ktorý od nás prijíma, je o tom, že jeho svet, do ktorého je uzavreté, je zlý, prečo by malo s nami chcieť komunikovať? Cesta z tohto kruhu je v nás - keď prijmeme jeho/jej správanie bez odsudzovania, keď s ním budeme spokojní aj keď sa nespráva ako by sme radi, vytvárame prostredie slobody. V nej sa má šancu narodiť záujem o druhú osobu.
Vstúpenie do sveta dieťaťa - opakovanie jeho ritualistických správaní: naše dieťa robí čo dokáže. Keď nekomunikuje, asi nevie ako. Tým, že vstúpime do jeho sveta, máme šancu ho pochopiť a ukázať mu, že v ňom nie je samo. Tým, že budeme opakovať jeho správanie, že nás to tiež baví, mu ukážeme, že stojí za to zaujímať sa o druhého. Až potom mu máme šancu pomaly ukázať, že náš svet stojí za námahu. Očný kontakt s autistickým dieťaťom sa začína pomocou vstúpenia do jeho sveta a ďalej prehlbuje maximálnou a nadšenou podporou očného kontaktu.
Využitie motivácie dieťaťa: ak dieťa samo nechce, nič nedosiahneme. Čo s tým? Prinútiť ho? Dosiahneme obal bez obsahu. Iba práca s motiváciou dieťaťa má v tomto prípade šancu. Keď človek chce, dokáže zázraky. Keď je dieťa zaujaté terapeutom, má už očný kontakt, pracujeme ďalej s jeho motiváciou. Hráme sa s hračkou, ktorá ho baví - a povzbudzujeme ho k výkonom (napr. pri učení reči) pomocou hry s vecami, ktoré dieťa motivujú.
Výučba pomocou interaktívnej hry: dieťa musí hra baviť, inak sa vráti do svojho sveta. Veľmi dôležitá je pri tom výdrž.
Energia, nadšenie a entuziazmus. Keď nás to nebaví, dieťa to vycíti. Keď neveríme v možnú zmenu, nikdy ju nedosiahneme. Oslavujeme každý drobný pokrok u dieťaťa. Sme si vedomí toho, že veci, ktoré sú pre nás jednoduché, sú pre autistické dieťa veľmi zložité. Keď po niekoľkomesačnom úsilí dieťa povie "eee", je to dôvod na rodinnú oslavu! Mnohé deti začínajú komunikovať veľmi pomaly.
Rodič ako najdôležitejšia osoba pre dieťa. Dieťa nemá nikoho bližšieho ani milujúcejšieho, schopného pracovať so svojím dieťaťom 12 hodín denne a nevnímať to ako obeť, ale úžasnú príležitosť. Ak dieťa nereaguje, ako by sme chceli, rodič je schopný nezlomiť sa a pracovať ďalej - stále veriť, a vytrvať. V skutočnosti viera v úspech je podstatná. Máme vysoké ciele, ale nie sme závislí od ich dosiahnutia. Budeme svoje dieťa milovať bez ohľadu na to, či dosiahne nejaké úspechy alebo nie.

su to nadherne a povzbudzujuce slova...

@valika_val to je fakt peknééé, len keby som mala tu výdrž,, tak akždý den nie je celkom happy, hmm ale je to veľmi povzbudzujuce , tak sa tým budem riadiť

ahojte, tak včera ste vydeli mojho pasívneho Dadka a po obede vám zas dám sem hyper.ak. Dadka pri pozeraní telku..... Učenie dnes troška lepšie, snažila som sa aj ja... 😉

Ahojte toto kreslila Vanka a má to byť slniečko-tie lúče sme robili spolu(chytila som jej ruku a spolu sme ich nakreslili)

@alinocka ale aképekné slniečko, hmmma koľko má maláá?

dala som tam náš hyp. stav pri pozeraní našej oblúbenej rozprávky.../ udatné kuriatko/ na you tobe pod mojim menom....

dnes malý znovu začal kúsat, neviem že poslednom 3 dni čo sa sním deje, dobre že piatok ideme dr. J. Nech mi povie čo a ako a čo sa vlastne s ním deje. Aj to mávanie s rukama už je skoro každu hodinu. 😒

@nensyke dávam sem link za teba:

😉
a idem ho mrknúť 🙂

@magimary onje presne ako moja malá tie pohyby, hmmm nooo

@nensyke aj naša malá podskakuje, hlavne keď niečo chce 🙂

Kočky cvičíme malé písané L strach ☹ ☹ tá ručička ju vôbec neposlúcha